Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 621/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2016 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť a , obaja bytom

, zastúpených advokátkou JUDr. Miroslavou Husovskou, Weberova 2, Prešov,

pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému z nich v sume 2 500 € (dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť a

trovy konania v sume 313,22 € (slovom tristotrinásť eur a dvadsaťdva

centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet ich právnej

zástupkyne advokátky JUDr. Miroslavy Husovskej, Weberova 2, Prešov.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS

621/2015-16 z 8. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť a

, obaja bytom (ďalej len „sťažovatelia“), podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietali porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti

podaním sp. zn. Spr. 91/14 doručeným ústavnému súdu 11. januára 2016, v ktorom

k skutkovej a právnej stránke veci uviedol:

„... Predmetom namietaného konania je zvýšenie výživného pre maloleté dieťa

(poznámka: toho času už plnoleté dieťa). Z právneho hľadiska sa nejedná o zložitú vec.

Určitý stupeň zložitosti sa javí v skutkovej stránke. Súd musel zabezpečiť množstvo

listinných dôkazov a vypočúvať viacerých svedkov. Avšak ani táto skutočnosť nemôže

ospravedlniť 8 rokov trvajúci spor, ktorý stále nie je právoplatne skončený.

K celkovej dĺžke konania do určitej miery prispeli aj samotní účastníci konania a to

tak sťažovatelia ako aj druhá procesná strana, pre správanie ktorých boli viaceré

nariadené súdne pojednávania odročené bez prejednania veci.

Súd vo veci už trikrát meritórne rozhodol, dvakrát odvolací súd zrušil rozsudok

prvostupňového súdu, čo značí, že súd nepostupoval vo veci efektívne.

Na základe uvedeného konštatujem, že sťažnosť sa javí ako čiastočne dôvodná...“

Súčasťou vyjadrenia predsedu okresného súdu bola aj chronológia procesných

úkonov, v ktorej sa uvádza:

„... Dňa 23.11.2007 , matka vtedy maloletého , podala

prostredníctvom advokátky návrh na zvýšenie výživného na Okresný súd

Košice II.

Okresný súd Košice II nariadil pojednávanie vo veci na 29.2.2008. Po zistení, že

naposledy vo veci starostlivosti o mal. rozhodoval Okresný súd Košice I

(), súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom postúpenia veci

na rozhodnutie Okresnému súdu Košice I.

Dňa 11.3.2008 bola vec postúpená Okresnému súdu Košice I pridelená

na rozhodnutia sudkyni Mgr. Klapáčovej.

Uznesením č. k. -47 z 18.3.2008 súd ustanovil maloletému dieťaťu

kolízneho opatrovníka a výzvou z 18.3.2008 mu nariadil prešetriť pomery v rodine dieťaťa.

Po zabezpečení prípravy pojednávania podľa ,

súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na 8.12.2008.

Dňa 27.11.2008 právny zástupca otca požiadal súd odročenie

pojednávania nariadeného na 8.12.2008 z dôvodu kolízie pojednávania vo veci sp. zn.

.

Pojednávanie nariadené na 8.12.2008 bolo bez prejednania veci odročené

na 17.2.2009.

Pojednávanie nariadené na 17.2.2009 bolo bez prejednania veci odročené

na 10.3.2009, pre neprítomnosť matky a jej právnej zástupkyne, ktorá bola v tom čase

práceneschopná.

Na pojednávanie nariadené na 10.3.2009 sa opakovane nedostavila matka a jej

právna zástupkyňa, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila kolíziou pojednávania

na Okresnom súde Poprad. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie výsluchom otca

a pojednávanie odročil na 28.4.2009 za účelom doplnenia dokazovania.

Pojednávanie nariadené na 28.4.2009 súd bez prejednania veci odročil na 9.6.2009

z dôvodu neprítomnosti matky a jej právnej zástupkyne, ktorá bola vtom čase

práceneschopná.

Pojednávanie nariadené na 9.6.2009 súd po prejednaní veci odročil na 21.9.2009

za účelom doplnenia dokazovania.

Pojednávanie nariadené na 21.9.2009 súd po prejednaní veci odročil na 27.10.2009

za účelom doplnenia dokazovania.

Na pojednávaní dňa 27.10.2009 súd po skončení dokazovania vyhlásil rozsudok,

proti rozsudku č. k. -353 z 27.10.2009 podal odvolanie otec. Spis bol 2.2.2010

predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.

Krajský súd uznesením č. k. -389 z 30.6.2010 zrušil rozsudok a vec

vrátil na ďalšie konanie.

Po doplnení dokazovania súd nariadil pojednávanie vo veci na 23.11.2010.

Po prejednaní veci súd pojednávanie odročil na 18.1.2011 za účelom doplnenia

dokazovania.

Pojednávanie nariadené na 18.1.2011 bolo bez prejednania veci odročené

na 8.2.2011 z dôvodu neprítomnosti predvolanej svedkyne .

Pojednávanie nariadené na 8.2.2011 bolo po doplnení dokazovania odročené

na 7.3.2011 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Na pojednávaní dňa 7.3.2011 súd vyhlásil rozsudok. Proti rozsudku č. k. 22P/44/08-

629 z 7.3.2011 podala odvolanie matka. Spis bol dňa 5.5.2011 predložený na rozhodnutie

Krajskému súdu v Košiciach.

Krajský súd uznesením č. k. 8C0P/137/2011-677 z28.10.2011 zrušil rozhodnutie

prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ďalšie pojednávanie súd nariadil na 19.11.2012. Toto pojednávanie súd bez

prejednania odročil na 25.1.2013 pre neprítomnosť otca.

Pojednávanie nariadené na 25.1.2013 súd bez prejednania veci odročil na neurčito

na žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa, s tým že účastníci konania prejavili záujem

ukončiť konanie mimosúdnou dohodou.

Dňa 2.5.2013 právna zástupkyňa navrhovateľa oznámila súdu, že k uzavretiu

mimosúdnej dohody medzi účastníkmi nedošlo.

Ďalší termín pojednávania súd nariadil na 29.7.2014. Toto pojednávanie bolo bez

prejednania veci odročené na 23.9.2014 pre neprítomnosť otca.

Pojednávanie nariadené na 23.9.2014 bolo bez prejednania veci odročené

na 11.11.2014 pre neprítomnosť otca.

Pojednávanie nariadené na 11.11.2014 bolo preročené na 13.1.2015.

Pojednávanie nariadené na 13.1.2015 po prejednaní veci bolo odročené

na 31.3.2015 za účelom doplnenia dokazovania.

Pojednávanie nariadené na 31.3.2015 po prejednaní veci bolo odročené

na 12.5.2015 za účelom doplnenia dokazovania.

Pojednávanie nariadené na 12.5.2015 súd po prejednaní veci odročil na 1.7.2015

za účelom doplnenia dokazovania.

Pojednávanie nariadené na 1.7.2015 súd po prejednaní veci odročil na 2.9.2015

za účelom doplnenia dokazovania.

Pojednávanie nariadené na 2.9.2015 súd po prejednaní veci odročil na 7.10.2015

za účelom doplnenia dokazovania.

Pojednávanie nariadené na 7.10.2015 súd po prejednaní veci odročil na 11.11.2015

za účelom doplnenia dokazovania.

Pojednávanie nariadené na 11.11.2015 súd po doplnení dokazovania odročil

na 1.12.2015 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

Pojednávanie nariadené na 1.12.2015 súd bez uvedenia dôvodu odročil

na 8.12.2015.

Pojednávanie nariadené na 8.12.2015 súd po doplnení dokazovania odročil

na 10.12.2015.

Dňa 10.12.2015 súd vyhlásil rozsudok č. k. -1123. Rozsudok zatiaľ

nenadobudol právoplatnosť...“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd,

preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry (, , ), v súlade s ktorou možno

za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom

posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným

spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že konania

o zvýšenie výživného tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd nezistil, že

by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania

podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľov. Sťažovatelia boli v konaní prevažne

aktívni a súčinnostní. Avšak nezúčastnili sa pojednávaní nariadených na okresnom súde

17. februára 2009, 10. marca 2009 a 28. apríla 2009, čo však nespôsobilo predĺženie

konania v podstatnej miere.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania v trvaní 8 rokov a 1 mesiac, z toho

na okresnom súde v trvaní 7 rokov a 1 mesiac, je už samo osebe neprimerané.

Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená. Ústavný súd poukazuje na to, že

aj bez toho, aby bližšie určoval obdobia nečinnosti okresného súdu, už samotná dĺžka

predmetného konania na okresnom súde je neprimeraná. Okresný súd v konaní postupoval

neefektívne, o čom svedčí skutočnosť, že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -389 z 30. júna 2010 a č. k. -677

z 28. októbra 2011 bol prvostupňový rozsudok dvakrát zrušený a vec bola vrátená

okresnému súdu na ďalšie konanie. Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by

svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby

bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho neefektívna

činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ) a jeho neefektívna

činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože okresný súd 10. decembra 2015 vyhlásil rozsudok vo veci samej,

neprichádzalo už preto do úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní

vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav

právnej neistoty, v ktorej sa nachádzali sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu

vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 € každému zo sťažovateľov z dôvodov v nej uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci,

považoval priznanie sumy 2 500 € (dvetisícpäťsto eur) každému zo sťažovateľov

za primerané finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa

sťažovateľov trovy konania vyčíslila sumou 597,86 €, a to za dva úkony právnej služby

(prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady a písomné podanie na súd).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľom náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2014 v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) za zastupovanie dvoch sťažovateľov

(podľa § 13 ods. 2 vyhlášky) v sume 279,66 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľov aj

nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov

konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom, spolu predstavuje sumu 313,22 € (slovom

tristotrinásť eur a dvadsaťdva centov).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2016