Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 39/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Kanthovou, Župná 20, Komárno, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 1. júla 2015 a jemu

predchádzajúcim postupom a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára

2016 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 1. júla 2015 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie krajského súdu“) a jemu predchádzajúcim postupom.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Sťažovateľ podal na Krajskom súde... 17. 12. 2012 žalobu o náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) správneho orgánu – Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne... Na základe uznesenia Krajského súdu... zo

dňa 8. 4. 2013, ktorým ho vyzval na odstránenie vád žaloby... zmenil označenie žaloby na:

žaloba na nesprávny úradný postup, nečinnosť správneho orgánu. Správny orgán vo veci

žiadosti žalobcu zo dňa 28. 10. 2011 o započítanie služobnej praxe, hoci bolo preukázané,

že došlo k začatiu správneho konania a správny orgán listom zo dňa 16. 11. 2011

upovedomil žalobcu o predĺžení lehoty na vybavenie žiadosti, žalovaný správny orgán

o žiadosti rozhodol bez vydania rozhodnutia v správnom konaní.

V predmetnom súdnom konaní súd mal jednoznačne za preukázané, že žalobca

po odstránení vád žaloby výslovne uviedol, že svojím návrhom sa domáha podľa § 250t

konania proti nečinnosti správneho orgánu. Petit nesprávne formuloval,

keď uviedol, že žiada, aby súd odporcovi uložil povinnosť vydať rozhodnutie, v ktorom

podľa ustanovenia o štátnej službe a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v súlade s ustanovením

o štátnej službe v znení neskorších predpisov účinného do 31. 10. 2009, uzná nárok

navrhovateľa na započítanie dĺžky služobnej praxe za obdobie od 01.11. 2009 do 31. 12.

2012.

... Krajský súd vo veci bol nečinný po dobu 2 rokov, žalobca listom zo dňa 11. 06.

2015 podal Sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú predseda súdu vyhodnotil ako

opodstatnenú a po vykonaní pohovoru s predsedom senátu, súd o žalobe rozhodol dňa

01. 07. 2015. Uznesenie Krajského súdu Nitra č. k. -54 zo dňa 01.07. 2015,

ktorým súd návrh zamietol, žalobcovi bolo doručené až dňa 10. 11. 2015, teda po uplynutí

4 mesiacov od vyhlásenia. ...

... Krajský súd... návrh... zamietol podľa z dôvodu

neprípustnosti. Dôvodom neprípustnosti mal byť zle formulovaný petit návrhu. V súvislosti

s touto právnou skutočnosťou, sťažovateľ poukazuje na to, že dôvodom neprípustnosti

v zmysle je len nevyčerpanie prostriedkov, ktorých použitie umožňuje

osobitný predpis. Iný dôvod neprípustnosti v nie je uvedený. Dôvod neprípustnosti

uvedený Krajským súdom Nitra v uvedenom uznesení (zle formulovaný petit) nemá oporu

v zákone () a tým došlo k porušeniu , keďže krajský súd konal

vo veci sťažovateľa inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom. ...

Vychádzajúc z uvedeného skutkovým a právnym záverom krajského súdu (odporcu)

sťažovateľ nesúhlasí. Poukazuje na to, že z obsahu žaloby a odôvodnenia uznesenia, ktorým

súd návrh zamietol, vyplýva, že sťažovateľ po doplnení žaloby jednoznačne a výslovne

uviedol, že svojím návrhom sa podľa domáha konania proti nečinnosti

orgánu verejnej správy, teda inicioval konanie proti nečinnosti Úradu práce a sociálnych

vecí a rodiny v Komárne. Krajský súd tento doplnený a opravený návrh doručil odporcovi

a vyzval ho, aby sa k nemu vyjadril. Z toho vyplýva, že súd tento návrh prijal, pretože ak by

zistil, že obsah tohto návrhu nekorešponduje so samotným petitom, ktorý je neurčitý

a nezrozumiteľný, mal vyzvať sťažovateľa (navrhovateľa) na odstránenie zistených

nedostatkov, k čomu nedošlo. Ďalším procesným pochybením krajského súdu bola

skutočnosť, že toto vyjadrenie nedoručil navrhovateľovi (sťažovateľovi). ...

Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie (čl. 46

ods. 1 ) totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia

na dostatočných a právne relevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam

prerokúvanej veci (). Právo účastníka súdneho konania na riadne

odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré mu je

v občianskom súdnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. ...

Sťažovateľ toho názoru, že touto sťažnosťou napadnuté uznesenie nie je odôvodnené

v súlade so zákonnou úpravou, je zmätočné a nepreskúmateľné, pretože dôvod zamietnutia

návrhu z dôvodu „neprípustnosti“ (zle formulovaný petit), ktorý nemá oporu v zákone, je

nezákonný, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. ...

Zároveň sťažovateľ žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie vo vzťahu

ku Krajskému súdu ... vo výške 3.000 EUR... Finančné zadosťučinenie žalobca v takejto

výške považuje za primerané a to z toho dôvodu, že vzhľadom na doterajší priebeh súdneho

konania (zamietnutý návrh) nemôže predpokladať, že Krajský súd Nitra odstráni stav

pretrvávajúcej právnej neistoty sťažovateľa (žalobcu).»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„I. Krajský súd Nitra v konaní vedenom pod č. k. porušil základné

právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Zrušuje Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. zo dňa 01. 07. 2015

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. priznáva finančné zadosťučinenie v sume

3.000 EUR..., ktoré je Krajský súd v Nitre povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je

Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť na účet JUDr. Márie Kanthovej – advokátky, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom

prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr.

rozhodnutia , , , , ,

).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré

ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

, , ). O zjavnú neodôvodnenosť alebo

arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí takú interpretáciu

a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera jej účel a význam, alebo ak

dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo

popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne

jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (,

, ).

Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol o žalobe sťažovateľa „O náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom (nečinnosťou) správneho orgánu v

konaní vedenom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zn. v

spojení s konaním vedenom pod zn. OU/2011/001243 zo dňa 14.12.2011“ (ďalej len „návrh

sťažovateľa“), ktorým sa domáhal, aby krajský súd rozhodol takto: „Žalovaný je povinný

vydať rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia o štátnej

službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 zákona

č. o štátnej službe v znení neskorších predpisov účinného do 31.10.2009,

uzná nárok žalobcu na započítanie dĺžky služobnej praxe za obdobie od 1.11.2009

do 31.10.2012.“

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd jeho návrh

zamietol ako neprípustný podľa (ďalej aj

„OSP“), pričom dôvodom neprípustnosti návrhu podľa nemôže byť zle

formulovaný petit, z toho dôvodu je uznesenie krajského súdu nepreskúmateľné a zmätočné.

Sťažovateľ namieta tiež neprimeranú dĺžku konania na krajskom súde.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením krajského

súdu

V súvislosti s namietaným porušením označených práv sťažovateľa, ku ktorému

malo dôjsť tým, že krajský súd jeho návrh zamietol ako neprípustný podľa § 250 ods. 1

, pričom dôvodom neprípustnosti návrhu podľa nemôže byť zle

formulovaný petit, a z toho dôvodu je uznesenie krajského súdu nepreskúmateľné

a zmätočné, ústavný súd odkazuje na nasledujúcu relevantnú časť odôvodnenia

napadnutého uznesenia krajského súdu:

„Z návrhu na začatie konania je zrejmé, že navrhovateľ nim mienil iniciovať

konanie proti nečinnosti odporcu. Túto nečinnosť žalovaného správneho orgánu

navrhovateľ vidí v tom, že jeho podnet popísaný vyššie nebol v správnom konaní vybavený

vydaním formalizovaného rozhodnutia Žalovaného správneho orgánu. Akékoľvek

predchádzajúce pochybnosti, či sa navrhovateľ mienil domáhať súdnej ochrany proti

nečinnosti orgánu verejnej správy postupom podľa boli odstránené podaním

navrhovateľa zastúpeného advokátkou, ktorým odstraňoval vady svojho návrhu, a v ktorom

jednoznačne a výslovne uviedol, že svojím návrhom sa podľa ustanovenia

domáha konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

Aký konečný návrh (žalobný petit) má návrh na začatie konania podľa

obsahovať, je možné odvodiť zo znenia ustanovení a . Z ich textu je

zrejmé, že navrhovateľ sa môže v danom type konania domáhať toho, aby súd vyslovil

povinnosť žalovanému správnemu organu vo veci konať a rozhodnúť. Zo samotnej povahy

tohto typu konania kategórie správneho súdnictva logicky vyplýva, že ak aj súd takémuto

návrhu vyhovie, nie je oprávnený nečinnému správnemu orgánu nariadiť, ako má v danom

správnom konaní o prejednávanej veci meritórne rozhodnúť. Kompetencia súdu je v tomto

smere zákonom obmedzená na direktívne ukončenie nečinnosti orgánu verejnej správy

a určenie lehoty, v ktorej je tento orgán povinný rozhodnúť. Petit návrhu navrhovateľa však

uvedené princípy nerešpektuje. Navrhovateľ sa ním totiž domáha, aby súd žalovanému

orgánu verejnej správy uložil jedinú povinnosť, a to vydať rozhodnutie, ktorým by bolo jeho

žiadosti adresovanej tomuto orgánu v celom rozsahu vyhovené. Uvedené zreteľne vyplýva

z petitu návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcovi vydať

rozhodnutie, v ktorom podľa ustanovení citovaných právnych predpisov uzná nárok žalobcu

na započítanie dĺžky služobnej praxe za určité obdobie.

Keďže súd nie je oprávnený v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy

zasiahnuť do autonómie orgánu verejnej správy vo veci samostatne rozhodnúť, bolo

potrebné návrh navrhovateľa posúdiť ako neprípustný, a už len z tohto dôvodu ho súd musel

v zmysle posledná veta odmietnuť.“

Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu je zrejmé, že

krajský súd uznesenie neodôvodnil , ako to uvádza sťažovateľ, podľa

ktorého účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie

do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením

správneho rozhodnutia dotknuté.

Ústavný súd zotrváva na svojej konštantnej judikatúre, podľa ktorej súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa je aj právo

účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia, a to s ohľadom na to, o aké rozhodnutie ide (meritórne alebo procesné)

a v akom štádiu súdneho konania je rozhodnutie vydané. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces [napr. , , , ,

, rovnako aj rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B].

Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že podstata a účel konania proti nečinnosti

orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti , ktorú

možno vyvodiť predovšetkým z prvej vety a spočíva v možnosti

účastníkov konania pred orgánom verejnej moci domáhať sa prostredníctvom žaloby

odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorý vo veci nekoná bez vážneho dôvodu

spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, pričom týmto odstránením

nečinnosti orgánu verejnej správy sa vytvoria predpoklady aj na odstránenie právnej

neistoty účastníkov tohto konania. Úloha súdu v tomto konaní spočíva v povinnosti

preskúmať na základe žaloby, či je dotknutý orgán verejnej správy v napadnutom konaní

skutočne nečinný, resp. či nekoná bez vážneho, t. j. právne relevantného a akceptovateľného

dôvodu, a na tomto základe rozhodnúť buď tak, že dotknutému orgánu verejnej správy

uznesením uloží, aby v primeranej lehote vo veci rozhodol, alebo, ak dospeje k záveru, že

žaloba je nedôvodná alebo neprípustná, žalobu uznesením zamietne ().

V konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy krajský súd nemôže uložiť orgánu verejnej

správy povinnosť rozhodnúť konkrétnym spôsobom. V prípade sťažovateľa uložiť

povinnosť orgánu verejnej správy vydať rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 85 ods. 2

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov v súlade s ustanovením o štátnej

službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného

do 31. októbra 2009 uzná nárok žalobcu na započítanie dĺžky služobnej praxe za obdobie

od 1. novembra 2009 do 31. októbra 2012, a to ani v prípade, ak zistí, že orgán verejnej

správy v konaní nečinný je.

Krajský súd sa ústavne akceptovateľným spôsobom zaoberal návrhom sťažovateľa.

Závery napadnutého uznesenia sú dostatočne odôvodnené a ústavný súd nezistil ani to, že

by závery, ku ktorým krajský súd dospel, boli svojvoľné. Podľa názoru ústavného súdu si

krajský súd primeraným, a pritom ústavne akceptovateľným spôsobom splnil úlohu

vyplývajúcu mu z ustanovení štvrtej hlavy piatej časti .

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru

a nezakladá ani právomoc ústavného súdu nahradiť právny názor krajského súdu svojím

vlastným. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa na krajský súd obrátil s takou žalobou

o nečinnosť orgánu verejnej správny, s ktorou vzhľadom na jej petit nemohol byť v konaní

úspešný, keďže žiadal, aby súd uložil orgánu verejnej správy rozhodnúť konkrétnym

spôsobom, čo však v konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy súdu neprináleží.

Pokiaľ krajský súd o takto formulovanej žalobe rozhodol tak, že ju odmietol,

nemohol porušiť označené práva sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa neindikujú

také pochybenie zo strany krajského súdu, ktoré by umožnilo ústavnému súdu po prijatí

sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu dospieť k záveru, že by ním

mohlo byť porušené základné právo sťažovateľa podľa a právo

podľa čl. 6 ods. dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odmietol ústavný súd sťažnosť v tejto časti

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu práva sťažovateľa na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom tohto práva

je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto právu

len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva

ešte mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takejto

sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu ku právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti

č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru ústavný súd konštatuje, že v čase podania

sťažnosti bola vec sťažovateľa na krajskom súde právoplatne skončená, teda krajský súd už

vo veci nekonal, a preto k porušovaniu práva sťažovateľa na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru už nemohlo dochádzať.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. februára 2016