Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 82/2016
PDF · 153.63 KB
No categories available
I. ÚS 82/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,
Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, Boženy
Němcovej 22, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1,
čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 2 Er 460/2011 zo 6. júla 2011, postupom a uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoE 57/2013 z 24. apríla 2013 a postupom a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 ECdo 264/2013 z 27. októbra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. júna 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.
(ďalej len „sťažovateľka“) a 3. augusta 2015 bolo doručené jej doplnenie. V nich namietala
porušenie čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v záhlaví tohto rozhodnutia
uvedenými rozhodnutiami všeobecných súdov.
2. Sťažovateľka v texte sťažnosti bez akéhokoľvek odôvodnenia navrhla, «aby o nej
v celom rozsahu ďalej konal podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde s tým, že o sťažnosti
rozhodne takto:
1. Právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, v spojení s právom sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako i právo sťažovateľa
garantované čl. 48 ods. 2 ústavy SR
postupom Najvyššieho súdu SR v rozpore s Čl. 2 odst. 2 ústavy SR resp. Listiny,
postupom v rozpore s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy SR
porušil sťažovateľove základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci
garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru
ako i právo na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení
s Čl. 38 ods. 2 Listiny a to konaním a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 27. 10. 2014 sp. zn. 4ECdo/264/2013
a postupom v rozpore s Čl. 2 ods. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore
s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods. 4 ústavy porušil sťažovateľove
základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy
v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na kontradiktórnosť
konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 ods. 2 Listiny a to konaním
a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. 4. 2013 sp. zn. 43CoE/57/2013
a postupom v rozpore s Čl. 2 ods. 2 ústavy SR resp. Listiny, postupom v rozpore
s Čl. 144 ústavy SR a postupom v rozpore s Čl. 152 ods.4 ústavy SR porušil sťažovateľove
základné a ústavne práva na spravodlivé prejednanie veci garantované Čl. 46 ods. 1 ústavy
v spojení s Čl. 36 ods. 1 Listiny a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru ako i právo na rovnosť účastníkov
v konaní dané Čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s Čl. 37 ods. 3 Listiny a právo
na kontradiktórnosť konania garantované v Čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s Čl. 38 ods. 2
Listiny a to konaním a rozhodnutím Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 6. 7. 2011
pod sp. zn. 2Er/460/2011porušené boli.
2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 10. 2014
sp. zn. 4ECdo/264/2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. 4. 2013
sp. zn. 43CoE/57/2013 a uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 6. 7. 2011
pod sp. zn. 2Er/460/2011 sa rušia a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 eur,
ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet JUDr. Gabriela
Gulbiša, advokáta, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Najvyšší súd
Slovenskej republiky platbu vykoná na číslo účtu, ktorý advokát JUDr. Gabriel Gulbiš
oznámi dodatočne.“.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný
návrhom na začatie konania. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem
všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie... právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo
slobody... Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia
právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
6. Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahuje
aj na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde. Ústavný súd výslovne
zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí
v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd
sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone
o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie
viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1
ústavy a § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde).
7. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného
zástupcu (advokáta), ktorý koncipoval aj samotné sťažnosti podané ústavnému súdu,
nepostupovala v súlade s § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde a predložila sťažnosť
ústavnému súdu na rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia podanej sťažnosti vo vzťahu
k jednotlivým v petite označeným rozhodnutiam všeobecných súdov a namietaným
porušeniam základných práv podľa ústavy a listiny a práva podľa dohovoru. Ústavný súd
v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby medzi relevantnými
ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a)] vyplýva,
že sťažovateľka musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia ktorých sa
domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ich konkretizovať
aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých dôvodov malo dôjsť
k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.
8. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti
fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je teda vznesenie relevantných
námietok zo strany sťažovateľky spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich
o porušení jej základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom,
prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu
štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto
námietok podanie sťažovateľky neobsahuje, pričom samotný subjektívny názor
sťažovateľky o porušení jej práv nie je dostatočným dôvodom pre záver, že mohlo dôjsť
k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto
záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.
9. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému
súdu, neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, teda nespĺňa podstatnú zákonom predpísanú
náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tejto súvislosti ústavný súd
dodáva, že nemohol prihliadať na podanie z 28. júla 2015 doručené ústavnému súdu
3. augusta 2015 označené ako doplnenie odôvodnenia, podpísané „za sťažovateľa
“, pretože v konaní nebolo predložené splnomocnenie
na zastupovanie pred ústavným súdom pre ani odvolanie
už doručeného splnomocnenia pre JUDr. Gabriela Gulbiša, ktorý je jediným
kvalifikovaným právnym zástupcom sťažovateľky v tomto konaní.
10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že túto nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.
Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,
ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať
nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené
zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené
náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade
naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo,
a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta). Napokon ústavný súd
poukazuje na to, že sťažovateľkou podané sťažnosti už boli v predošlom období odmietnuté
pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí (I. ÚS 19/2015, I. ÚS 310/2015
I. ÚS 311/2015, II. ÚS 428/2015).
11. Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré
na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce
relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce
s návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované
právne zastúpenie sťažovateľky jej sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd
ďalšími návrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (zrušenie označených
rozhodnutí všeobecných súdov a návrh na priznanie náhrady trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2016