Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 83/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

spoločnosťou ANDELOVÁ & Co., s. r. o., Seberíniho 1, Bratislava, v mene ktorej koná

advokátka a konateľka JUDr. Ing. Jana Andelová, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. januára 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka uviedla, že:

„Dňa 17. 08. 2012 podala spoločnosť ako žalobca voči

žalovaným, okrem iného aj sťažovateľke ako žalovanej v 1. rade, Žalobu o určenie

záložného práva a Návrh na vydanie predbežného opatrenia.

OS BA IV dňa 31. 08. 2012 vydal Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia,

č. k. -275, ktorým žalovaným zakázal previesť nehnuteľnosti na tretie osoby,

zriadiť záložné právo, vecné bremeno alebo inú ťarchu. Na základe odvolania Krajský súd

v Bratislave Uznesením zo dňa 25. 02. 2013, č. k. -349 rozhodnutie

prvostupňového súdu zmenil tak, že Návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa

17. 08. 2012 zamietol.

OS BA IV listom zo dňa 19. 04. 2013 vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k Žalobe

o určenie záložného práva zo dňa 17. 08. 2012, k čomu žalovaní založili do spisu písomné

vyjadrenia. Sťažovateľka ako žalovaná v 1. rade sa k veci vyjadrila písomne listom zo dňa

27. 05. 2013, pričom vo svojom podaní poukázala na fakt, že tvrdenia žalobcu nemajú

žiadne opodstatnenie a nevyplývajú zo žiadneho ním predloženého dôkazu.

Podaním zo dňa 13. 05. 2013, doručeným OS BA IV dňa 15. 05. 2013, a podaním

zo dňa 12. 06. 2013, doručeným OS BA IV dňa 14. 06. 2013, spoločnosť

ako žalobca oznámila doplnenie dôkazov a navrhla prerušenie konania

v zmysle . Návrh na prerušenie konania v zmysle ust.

písm. c) žalobca odôvodnil podaným trestným oznámením a vydaným Uznesením

ORPZ v BA II zo dňa 28. 11. 2012, ČVS: ORP-1310/OEK-B2-2010 TS.

Sťažovateľka ako žalovaná v 1. rade listom zo dňa 07. 04. 2014, doručeným OS BA

IV dňa 08. 04. 2014, založila do spisu vyjadrenie k návrhu spoločnosti

ako žalobcu na prerušenie konania, v ktorom žiadala návrh na prerušenie

konania zamietnuť a vo veci nariadiť pojednávanie.

Napriek vyššie uvedenému, OS BA IV neurobil v predmetnej právnej veci žiadne

relevantné úkony ani nenariadil pojednávanie.“

Sťažovateľka ďalej konštatovala, že „Listom zo dňa 08. 07. 2014, doručeným

predsedníčke OS BA IV dňa 16. 07. 2014, podala sťažovateľka sťažnosť na nečinnosť.

Predsedníčka OS BA IV listom zo dňa 15. 08. 2014 Spr.2079/2014 priznala prieťahy

v konaní, pričom vo svojej odpovedi zhrnula úkony vykonané zo strany OS BA IV

a účastníkov konania a uviedla, že po doručení odpovede Krajského riaditeľstva PZ súd

bezodkladne rozhodne o podanom návrhu na prerušenie konania a podľa spôsobu

rozhodnutia bude zvolený ďalší postup.

Po podaní sťažnosti predsedníčke OS BA IV zo strany sťažovateľky OS BA IV vydal

dňa 04. 11. 2014 Uznesenie, č. k. -441, ktorým rozhodol, že prerušuje konanie

vedené Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. do právoplatného

skončenia trestného konania v súčasnosti vedeného Krajským riaditeľstvom

policajného zboru v Bratislave, odborom kriminálnej polície, 2 oddelením vyšetrovania

pod ČVS: KRP-45/2-VYS-BA-2014. Z odôvodnenia Uznesenia OS BA IV zo dňa

04. 11. 2014, č. k. -441 vyplýva, že prvostupňový súd prerušil konanie

z dôvodu, že podľa jeho právneho názoru sa v paralelne prebiehajúcom trestnom konaní

rieši skutková otázka majúca význam pre právne posúdenie žalobou uplatneného nároku,

pričom s prihliadnutím na stav a rozsah vykonaných dôkazov v prebiehajúcom trestnom

konaní smerujúcich k jej ustáleniu, rešpektujúc zásadu objektívnej pravdy, podľa ktorej

musí jeho rozhodnutie vychádzať z dôkladne zisteného skutkového stavu veci, mal za to, že

je potrebné rozhodnúť o prerušení konania o určenie existencie záložného práva v prospech

žalobcu na nehnuteľnostiach uvedených v žalobnom návrhu.

Voči Uzneseniu OS BA IV zo dňa 04. 11. 2014, č. k. -441, ktorým súd

prerušil konanie, podala sťažovateľka ako žalovaná v 1. rade odvolanie, v ktorom uviedla,

že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( ) a žiadala, aby súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel

a návrh na prerušenie súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV

pod sp. zn. zamietol...“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka vyjadrila nespokojnosť s postupom okresného

súdu v napadnutom konaní, pričom poukázala na to, že okresný súd doručil žalovaným

výzvy na vyjadrenie k žalobe až 19. apríla 2013, t. j. 8 mesiacov po začatí konania,

a že o návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol až po uplatnení sťažnosti na prieťahy

v konaní po 18 mesiacoch od jeho doručenia. Sťažovateľka taktiež poukázala na to,

že podľa jej názoru návrh na prerušenie konania nebol dôvodný.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava IV prikazuje, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR

(slovom šesťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť trovy konania

v sume 340,90 EUR (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho

zástupcu ANDELOVÁ & Co., s.r.o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu..“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného

súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietala, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľky,

podľa ktorej postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. mali

vzniknúť zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle

, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (, ,

).

Zo samotnej sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že napadnuté konanie,

v ktorom má sťažovateľka procesné postavenie žalovanej v 1. rade, začalo podaním žaloby

o určenie záložného práva na okresnom súde 17. augusta 2012. Okresný súd

uznesením z 31. augusta 2012 rozhodol o nariadení predbežného opatrenia, pričom

po podaní odvolania Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením

sp. zn. z 25. februára 2013 rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol a následne boli žalovaní vyzvaní na vyjadrenie sa k podanej žalobe.

Žalobca podaniami doručenými okresného súdu 15. mája 2013 a 14. júna 2013 doplnil

dôkazy v konaní, pričom zároveň navrhol aj prerušenie konania podľa § 109 os. 2 písm. e)

vzhľadom na začaté trestné stíhanie vedené Okresným

riaditeľstvom PZ v Bratislave II (ďalej len ,,okresné riaditeľstvo“), ktoré podľa názoru

žalobcu môže mať význam pre rozhodovanie v napadnutom konaní. Okresný súd prípisom

zo 17. júna 2014 vyzval okresné riaditeľstvo na podanie informácie, v akom štádiu je trestné

konanie, v súvislosti s ktorým bol podaný návrh na prerušenie konania. Okresné riaditeľstvo

prípisom z 1. júla 2014 oznámilo, že predmetné trestné konanie bolo z dôvodu vecnej

príslušnosti odstúpené Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava (ďalej len

,,krajské riaditeľstvo“). Na základe uvedeného okresný súd prípisom z 2. júla 2014 požiadal

krajské riaditeľstvo o poskytnutie aktuálnej informácie.

Okresnému súdu bola 16. júla 2014 doručená sťažnosť na prieťahy v napadnutom

konaní, pričom podpredsedníčka v odpovedi z 15. augusta 2014 na sťažnosť uznala

oprávnenosť sťažnosti a konštatovala, že o návrhu na prerušenie konania bude bezodkladne

rozhodnuté po doručení odpovede z krajského riaditeľstva. O návrhu na prerušenie konania

napokon okresný súd rozhodol uznesením zo 4. novembra 2014, pričom podľa zistenia

ústavného súdu o podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu rozhodol krajský súd

uznesením č. k. -462 z 26. februára 2015 tak, že napadnuté uznesenie

o prerušení konania potvrdil. Súdny spis spolu s rozhodnutím krajského súdu bol okresnému

súdu vrátený 8. apríla 2015 na ďalšie konanie, pričom okresný súd na krajskom riaditeľstve

opätovne zisťoval aktuálny stav trestného konania, v súvislosti s ktorým bolo napadnuté

konanie prerušené.

Ústavný súd na základe vyhodnotenia doterajšieho priebehu konštatuje, že dĺžka

napadnutého konania od jeho začatia (17. august 2012) do jeho prerušenia, o ktorom

definitívne rozhodol krajský súd uznesením z 26. februára 2015, ktorým napadnuté

uznesenie okresného súdu o prerušení konania potvrdil, je približne 2,5 roka. Hoci priebeh

napadnutého konania nebol optimálny ani dostatočne efektívny, berúc do úvahy aj jeho

uvedenú dĺžku ústavný súd dospel záveru, že intenzita prieťahov s prihliadnutím na všetky

okolnosti veci však nedosiahla taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť

k záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

V súvislosti s prerušením konania ústavný súd poukazuje na to, že podľa konštantnej

judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania

(napr. ). Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(m. m. ) konštatuje, že prerušenie konania možno považovať za prekážku

konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným

zákonom, nemožno v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky

jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. , ,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva garantovaného postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. podľa ,

odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016