Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 83/2016
PDF · 167.27 KB
No categories available
III. ÚS 83/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
spoločnosťou ANDELOVÁ & Co., s. r. o., Seberíniho 1, Bratislava, v mene ktorej koná
advokátka a konateľka JUDr. Ing. Jana Andelová, vo veci namietaného porušenia
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 164/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. januára 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 164/2012
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka uviedla, že:
„Dňa 17. 08. 2012 podala spoločnosť ako žalobca voči
žalovaným, okrem iného aj sťažovateľke ako žalovanej v 1. rade, Žalobu o určenie
záložného práva a Návrh na vydanie predbežného opatrenia.
OS BA IV dňa 31. 08. 2012 vydal Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia,
č. k. 8C/164/2012-275, ktorým žalovaným zakázal previesť nehnuteľnosti na tretie osoby,
zriadiť záložné právo, vecné bremeno alebo inú ťarchu. Na základe odvolania Krajský súd
v Bratislave Uznesením zo dňa 25. 02. 2013, č. k. 8Co/59/2013-349 rozhodnutie
prvostupňového súdu zmenil tak, že Návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa
17. 08. 2012 zamietol.
OS BA IV listom zo dňa 19. 04. 2013 vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k Žalobe
o určenie záložného práva zo dňa 17. 08. 2012, k čomu žalovaní založili do spisu písomné
vyjadrenia. Sťažovateľka ako žalovaná v 1. rade sa k veci vyjadrila písomne listom zo dňa
27. 05. 2013, pričom vo svojom podaní poukázala na fakt, že tvrdenia žalobcu nemajú
žiadne opodstatnenie a nevyplývajú zo žiadneho ním predloženého dôkazu.
Podaním zo dňa 13. 05. 2013, doručeným OS BA IV dňa 15. 05. 2013, a podaním
zo dňa 12. 06. 2013, doručeným OS BA IV dňa 14. 06. 2013, spoločnosť
ako žalobca oznámila doplnenie dôkazov a navrhla prerušenie konania
v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Návrh na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 2
písm. c) OSP žalobca odôvodnil podaným trestným oznámením a vydaným Uznesením
ORPZ v BA II zo dňa 28. 11. 2012, ČVS: ORP-1310/OEK-B2-2010 TS.
Sťažovateľka ako žalovaná v 1. rade listom zo dňa 07. 04. 2014, doručeným OS BA
IV dňa 08. 04. 2014, založila do spisu vyjadrenie k návrhu spoločnosti
ako žalobcu na prerušenie konania, v ktorom žiadala návrh na prerušenie
konania zamietnuť a vo veci nariadiť pojednávanie.
Napriek vyššie uvedenému, OS BA IV neurobil v predmetnej právnej veci žiadne
relevantné úkony ani nenariadil pojednávanie.“
Sťažovateľka ďalej konštatovala, že „Listom zo dňa 08. 07. 2014, doručeným
predsedníčke OS BA IV dňa 16. 07. 2014, podala sťažovateľka sťažnosť na nečinnosť.
Predsedníčka OS BA IV listom zo dňa 15. 08. 2014 Spr.2079/2014 priznala prieťahy
v konaní, pričom vo svojej odpovedi zhrnula úkony vykonané zo strany OS BA IV
a účastníkov konania a uviedla, že po doručení odpovede Krajského riaditeľstva PZ súd
bezodkladne rozhodne o podanom návrhu na prerušenie konania a podľa spôsobu
rozhodnutia bude zvolený ďalší postup.
Po podaní sťažnosti predsedníčke OS BA IV zo strany sťažovateľky OS BA IV vydal
dňa 04. 11. 2014 Uznesenie, č. k. 8C/164/2012-441, ktorým rozhodol, že prerušuje konanie
vedené Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 8C/164/2012 do právoplatného
skončenia trestného konania v súčasnosti vedeného Krajským riaditeľstvom
policajného zboru v Bratislave, odborom kriminálnej polície, 2 oddelením vyšetrovania
pod ČVS: KRP-45/2-VYS-BA-2014. Z odôvodnenia Uznesenia OS BA IV zo dňa
04. 11. 2014, č. k. 8C/164/2012-441 vyplýva, že prvostupňový súd prerušil konanie
z dôvodu, že podľa jeho právneho názoru sa v paralelne prebiehajúcom trestnom konaní
rieši skutková otázka majúca význam pre právne posúdenie žalobou uplatneného nároku,
pričom s prihliadnutím na stav a rozsah vykonaných dôkazov v prebiehajúcom trestnom
konaní smerujúcich k jej ustáleniu, rešpektujúc zásadu objektívnej pravdy, podľa ktorej
musí jeho rozhodnutie vychádzať z dôkladne zisteného skutkového stavu veci, mal za to, že
je potrebné rozhodnúť o prerušení konania o určenie existencie záložného práva v prospech
žalobcu na nehnuteľnostiach uvedených v žalobnom návrhu.
Voči Uzneseniu OS BA IV zo dňa 04. 11. 2014, č. k. 8t/164/2012-441, ktorým súd
prerušil konanie, podala sťažovateľka ako žalovaná v 1. rade odvolanie, v ktorom uviedla,
že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f) OSP) a žiadala, aby súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel
a návrh na prerušenie súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV
pod sp. zn. 8C/164/2012 zamietol...“.
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka vyjadrila nespokojnosť s postupom okresného
súdu v napadnutom konaní, pričom poukázala na to, že okresný súd doručil žalovaným
výzvy na vyjadrenie k žalobe až 19. apríla 2013, t. j. 8 mesiacov po začatí konania,
a že o návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol až po uplatnení sťažnosti na prieťahy
v konaní po 18 mesiacoch od jeho doručenia. Sťažovateľka taktiež poukázala na to,
že podľa jej názoru návrh na prerušenie konania nebol dôvodný.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom
pod sp. zn. 8C/164/2012 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava IV prikazuje, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 8C/164/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- EUR
(slovom šesťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť trovy konania
v sume 340,90 EUR (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právneho
zástupcu ANDELOVÁ & Co., s.r.o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu..“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného
súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietala, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľky,
podľa ktorej postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 164/2012 mali
vzniknúť zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne.
V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy, návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04,
Zo samotnej sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že napadnuté konanie,
v ktorom má sťažovateľka procesné postavenie žalovanej v 1. rade, začalo podaním žaloby
o určenie záložného práva na okresnom súde 17. augusta 2012. Okresný súd
uznesením z 31. augusta 2012 rozhodol o nariadení predbežného opatrenia, pričom
po podaní odvolania Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením
sp. zn. 8 Co 59/2013 z 25. februára 2013 rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol a následne boli žalovaní vyzvaní na vyjadrenie sa k podanej žalobe.
Žalobca podaniami doručenými okresného súdu 15. mája 2013 a 14. júna 2013 doplnil
dôkazy v konaní, pričom zároveň navrhol aj prerušenie konania podľa § 109 os. 2 písm. e)
Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na začaté trestné stíhanie vedené Okresným
riaditeľstvom PZ v Bratislave II (ďalej len ,,okresné riaditeľstvo“), ktoré podľa názoru
žalobcu môže mať význam pre rozhodovanie v napadnutom konaní. Okresný súd prípisom
zo 17. júna 2014 vyzval okresné riaditeľstvo na podanie informácie, v akom štádiu je trestné
konanie, v súvislosti s ktorým bol podaný návrh na prerušenie konania. Okresné riaditeľstvo
prípisom z 1. júla 2014 oznámilo, že predmetné trestné konanie bolo z dôvodu vecnej
príslušnosti odstúpené Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava (ďalej len
,,krajské riaditeľstvo“). Na základe uvedeného okresný súd prípisom z 2. júla 2014 požiadal
krajské riaditeľstvo o poskytnutie aktuálnej informácie.
Okresnému súdu bola 16. júla 2014 doručená sťažnosť na prieťahy v napadnutom
konaní, pričom podpredsedníčka v odpovedi z 15. augusta 2014 na sťažnosť uznala
oprávnenosť sťažnosti a konštatovala, že o návrhu na prerušenie konania bude bezodkladne
rozhodnuté po doručení odpovede z krajského riaditeľstva. O návrhu na prerušenie konania
napokon okresný súd rozhodol uznesením zo 4. novembra 2014, pričom podľa zistenia
ústavného súdu o podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu rozhodol krajský súd
uznesením č. k. 14 Co 80/2015-462 z 26. februára 2015 tak, že napadnuté uznesenie
o prerušení konania potvrdil. Súdny spis spolu s rozhodnutím krajského súdu bol okresnému
súdu vrátený 8. apríla 2015 na ďalšie konanie, pričom okresný súd na krajskom riaditeľstve
opätovne zisťoval aktuálny stav trestného konania, v súvislosti s ktorým bolo napadnuté
konanie prerušené.
Ústavný súd na základe vyhodnotenia doterajšieho priebehu konštatuje, že dĺžka
napadnutého konania od jeho začatia (17. august 2012) do jeho prerušenia, o ktorom
definitívne rozhodol krajský súd uznesením z 26. februára 2015, ktorým napadnuté
uznesenie okresného súdu o prerušení konania potvrdil, je približne 2,5 roka. Hoci priebeh
napadnutého konania nebol optimálny ani dostatočne efektívny, berúc do úvahy aj jeho
uvedenú dĺžku ústavný súd dospel záveru, že intenzita prieťahov s prihliadnutím na všetky
okolnosti veci však nedosiahla taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť
k záveru o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
V súvislosti s prerušením konania ústavný súd poukazuje na to, že podľa konštantnej
judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka konania
(napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(m. m. I. ÚS 162/03) konštatuje, že prerušenie konania možno považovať za prekážku
konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným
zákonom, nemožno v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce
k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky
jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03,
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 164/2012 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde,
odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. februára 2016