Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 126/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Markom Belkom, F. Kráľa 1504,

Čadca, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. Markom Belkom, F. Kráľa 1504, Čadca, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou

napadnutého konania vedeného okresným súdom, predmetom ktorého je rozhodovanie

o návrhu na obnovu konania v dedičskej veci po poručiteľovi

(vec vedená okresným súdom pod sp. zn. ; ďalej len „dedičské konanie“).

Sťažovateľka uvádza, že návrh na obnovu konania podala okresnému súdu

25. septembra 2014 z dôvodu, že „v pôvodnom dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.

bez jej zavinenia došlo k nesprávnemu určeniu hodnoty pozemku... Uvedená

parcela vedená na liste vlastníctva č... pre katastrálne územie sa podľa pôvodného

rozhodnutia zo dňa 28. 10. 2011 mala nachádzať v intraviláne, tak o tom

rozhodol okresný súd v dedičskom konaní, keď vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v intraviláne. Na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 28. 10. 2011

bola sťažovateľka určená ako preberateľka uvedenej parcely s povinnosťou vyplatiť

ustupujúcim dedičom 5.300,- Eur v lehote jedného roka od nadobudnutia jeho

právoplatnosti t. j. do 30. 10. 2013. Následne sa sťažovateľka z konania, vedeného

na Okresnom úrade Čadca – katastrálny odbor... dozvedela, že parcela... sa nachádza

v extraviláne. Sťažovateľka podala na tomto základe návrh na obnovu konania

dňa 25. 9. 2014. Pre sťažovateľku má uvedená skutočnosť zásadný význam, lebo v dôsledku

nesprávne určenej hodnoty nehnuteľnosti v prípade, že sa ostatní dedičia budú domáhať

výplaty z dedičstva podľa Rozhodnutia zo dňa 28. 10. 2011 vznikne jej ujma

najmenej 5 300,- Eur. Od podania návrhu na obnovu konania v spise sp. zn.

bola sťažovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý vo výške 99,50 Eur

dňa 21. 10. 2014 zaplatila. Od tohto dátumu nemala sťažovateľka vedomosť o žiadnom

úkone zo strany súdu a preto dňa 28. 10. 2015 zaslala predsedníčke Okresného súdu Čadca

list, označený ako sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

a žiadala, aby bolo v predmetnom konaní rozhodnuté v primeranej lehote. Predsedníčka

Okresného súdu v odpovedi na predmetnú sťažnosť uviedla, že ju považuje za dôvodnú

a vo veci boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.“.

2

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky ... na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa SR postupom Okresného súdu Čadca

v konaní sp. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu v Čadci sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

16 konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie ako

náhrada nemajetkovej ujmy 5 000,- €, ktoré je Okresný súd v Čadci povinný vyplatiť

sťažovateľke v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Čadci je povinný vyplatiť sťažovateľke trovy konania a trovy právneho

zastúpenia.“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje tým, že

„v danom prípade, kde sa jedná o majetkové právo, prieťahmi zo strany súdu jej bola

spôsobená mnohonásobne vyššie škoda“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo

k porušeniu jej základného práva podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

4

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, že k porušeniu

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môže dôjsť aj vtedy, ak konanie trvá

(globálne) neprimerane dlhú dobu, a to bez ohľadu na to, či v posudzovanom prípade boli

zaznamenané prieťahy spôsobené postupom súdu. Inými slovami, k porušeniu uvedeného

práva môže dôjsť aj vtedy, ak nedošlo v konaní k prieťahom, a naopak, i keď k prieťahom

v konaní došlo, nemusí vždy ísť o porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej dobe,

ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času, v ktorom je možné uzavretie

konania spravidla očakávať (porov. rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veciach Libanský v. Česká republika alebo Králiček v. Česká republika, obdobne

).

Prípadná neistota v priebehu súdneho konania je jeho imanentnou vlastnosťou,

pri ktorej nikdy nie je absolútne isté, ako dopadne. To nemožno vo všeobecnosti považovať

za pochybenie zo strany súdu; tým by mohla byť až neprimeraná dĺžka konania. K otázke

(ne)primeranej dĺžky konania ústavný súd opakovane pripomína, že ju nemožno vyjadriť

numericky, lebo je podmienená objektívnym charakterom prerokúvanej veci a musí byť

skúmaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, zložitosť veci, procesnú aktivitu strán

sporu a pod. (m. m. ).

V nadväznosti na už uvedené ústavný súd poukazuje aj na svoje predchádzajúce

rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa “ (,

). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, , ).

V prípade, keď ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle ,

tak sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. , ,

).

Aj keď postup okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd nehodnotí

ako optimálny (od podania návrhu okresný súd vykonával v zásade len jednoduché procesné

úkony súvisiace predovšetkým so zmenami zákonného sudcu, a to jednak z dôvodu

dlhodobej práceneschopnosti sudkyne, ktorej bola vec pôvodne pridelená, a následne preto,

že v poradí ďalší sudca, ktorému bola vec pridelená, oznámil skutočností zakladajúce

dôvody na jeho na vylúčenie z rozhodovania pre zaujatosť), predovšetkým vzhľadom

na doterajšiu dĺžku konania (17 mesiacov) konštatuje, že nedostatky v postupe okresného

súdu nemajú takú intenzitu, že by ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy,

a tým založiť dôvod na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky na

prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. III. ÚS

24/04, ).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá

prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci

v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza

k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

Rovnako nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné vyjadriť sa

aj k argumentácii sťažovateľky, že podala sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorú predsedníčka okresného súdu

vyhodnotila ako dôvodnú. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že vyhodnotenie

sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedom príslušného všeobecného súdu

ako dôvodnej samo osebe nezakladá dôvod na to, aby ústavný súd vyslovil,

6

že v predmetnom konaní došlo k porušeniu základného práva podľa .

Účelom sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch je totiž vytvoriť príslušnému súdu,

resp. predsedovi súdu primeraný časový priestor na to, aby mohol sám prijať účinné

opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní. V posudzovanej veci sťažovateľka podala

sťažnosť predsedníčke okresného súdu len dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu (28. októbra 2015), čím zjavne nebol vytvorený reálny časový priestor na to, aby bola

zabezpečená náprava vo vlastnej réžii okresného súdu. Za týchto okolností považuje

ústavný súd podanie sťažnosti podľa zákona o súdoch sťažovateľkou len za formálne a

v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že

formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní orgánu štátnej správy súdov považuje za

dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. , ,

) z dôvodu jej neprípustnosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2016