Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 111/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gombosom, Moldavská cesta 21/A, Košice,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Daňového úradu Prešov a Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Daňového

úradu Prešov (ďalej aj „daňový úrad“ alebo „správca dane“) a postupom Finančného

riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej aj „finančné riaditeľstvo“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „Daňový úrad Prešov vykonal u sťažovateľa ako

platiteľa dane z prímov fyzickej osoby daňovú kontrolu na daň z prímov fyzickej osoby

za zdaňovacie obdobie 2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol. Dodatočným platobným

výmerom Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov č. 9711401/5/3266221/2012 zo dňa

8.11.2012 následne daňovému subjektu ako platiteľovi dane z prímov fyzickej osoby

za zdaňovacie obdobie 2009 správca dane vyrubil rozdiel dane z prímov fyzickej osoby

v sume 29 914,16,- Eur.

... Voči predmetnému dodatočnému výmeru podal sťažovateľ v zákonnej lehote

odvolanie zo dňa 19.11.2012.

Finančné riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím č. 1100305/1/47283/2013 zo dňa

5.2.2013 potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane, pričom z jeho odôvodnenia je

zrejmé, že svoje rozhodnutie opiera o úplne iné argumenty ako správca dane.

... Sťažovateľ podal dňa 10.4.2013 na Krajský súd v Prešove žalobu o preskúmanie

rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1100305/1/47283/2013 zo dňa 5.2.2013, ktorým

bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov...

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 11.4.2014 rozhodol, že žalobu zamieta.

... Najvyšší súd SR sa stotožnil s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove keď

rozsudkom zo dňa 6.10.2015 rozhodol, že rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

-51 zo dňa 11.4.2014 potvrdzuje.“.

3. Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol, že „pri výkone daňovej kontroly

správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistené skutočnosti nesprávne právne posúdil a navyše ukrátil sťažovateľa na jeho právach

a povinnostiach a neumožnil ich reálny výkon. Protokol na základe takto vykonanej daňovej

kontroly preto nemohol byť podkladom pre vydanie... dodatočného platobného výmeru...

Čo sa týka preukázania predmetného výdavku ako daňového výdavku má sťažovateľ

za to, že predložil ku daňovej kontrole všetky relevantné doklady a dôkazy podporujúce

skutočnosť, že ide o odôvodnený daňový výdavok.

... hoci Finančné riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie správcu dane, jeho

odôvodnenie rozhodnutia je úplne odlišné... Napriek tomu, že svoje rozhodnutie odôvodnil

inými skutkovými a právnymi závermi ako správca dane jeho rozhodnutie potvrdil.

Sťažovateľ považuje tento postup Finančného riaditeľstva SR za protizákonný

a vytvárajúci u neho stav právnej neistoty, keďže v rámci dvojinštančného postupu sú obe

rozhodnutia v jeho neprospech odôvodnené odlišne a postavené na odlišných skutkových

a právnych záveroch, pričom vychádzajú len z jedného dokazovania vykonaného správcom

dane. Podľa názoru sťažovateľa, Finančné riaditeľstvo nepostupovalo v súlade

s... ustanoveniami upravujúcimi postup odvolacieho orgánu, keď

potvrdil rozhodnutie správcu dane... a v podstate nahradil odôvodnenie rozhodnutia

správcu dane svojim vlastným odôvodnením.

... Sťažovateľ nesúhlasí s argumentmi prvostupňového súdu, že Finančné riaditeľstvo

SR svojim vyššie uvedeným postupom len doplnil argumenty správcu dane (keď svoje

rozhodnutie odôvodnil inak ako správca dane) a obe rozhodnutia tvoria jeden celok.

... Sťažovateľ taktiež nesúhlasí s názorom súdu, že rozhodnutia daňového úradu

tvoria jeden celok. V takomto prípade by totiž stratil akýkoľvek význam princíp

dvojinštančného postupu a vytvoril by sa nezákonný stav právnej neistoty účastníka daňovej

kontroly, čo sa podľa sťažovateľa aj v danom prípade stalo... Finančné riaditeľstvo síce

potvrdilo rozhodnutie správcu dane, no vo svojom rozhodnutí vychádzalo z iných

argumentov, na ktoré už sťažovateľ nemohol v daňovom konaní nijak reagovať, t. j.

nemohol sa voči nemu brániť využitím argumentov. Tento postup daňových úradov

sťažovateľ považuje za protizákonný.

... Sťažovateľ nesúhlasí s tvrdením prvostupňového súdu, že k účelnosti daňového

výdavku nestačí preukázanie zámeru smerujúcemu k dosiahnutiu príjmu, ale že je nutné

takýto príjem skutočne dosiahnuť, čo v danom prípade podľa súdu nebolo naplnené.“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci takto

rozhodol:

«„Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR, SR a právo na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.“

„Základné právo , aby jeho vec bola spravodlivo

prejednaná nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.“

Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 6. októbra 2015, sp. zn.: ,

rozsudok Krajského súdu v Prešove z dňa 11.4.2014 sp. zn. -51 sa zrušujú.»

Sťažovateľ zároveň žiadal, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 296,44 € a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

5. Pretože návrh sťažovateľa nespĺňal náležitosti požadované ustanovením § 50

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa listom z 15. januára 2016 na odstránenie (opravu) nedostatkov návrhu

a zároveň ho poučil, že v prípade nesplnenia uvedenej výzvy v ustanovenej lehote ústavný

súd môže návrh pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

6. Právny zástupca sťažovateľa 3. februára 2016 doručil ústavnému súdu podanie,

v ktorom reagoval na výzvu ústavného súdu z 15. januára 2016 a ktorým opravil návrh

na začatie konania z 30. decembra 2015 tak, že za porušovateľov základných práv označil

Daňový úrad Prešov (porušovateľ v 1. rade) a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky

(porušovateľ v 2. rade).

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj

návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Ústavný súd má v ústave a presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a ). Až

na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na

začatie konania ( ). Viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie

konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ), v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

10. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a z jej doplnenia ústavný súd konštatuje, že

sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom –

advokátom, nespĺňa zákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom ustanovené v a .

11. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

proti komu sťažnosť smeruje.

12. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľ v petite predloženého

návrhu koncipovaného kvalifikovaným zástupcom neoznačil právoplatné rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, ktorým mali byť porušené jeho označené práva. Sťažovateľ síce

za porušovateľov svojich práv označil daňový úrad a finančné riaditeľstvo, avšak len

v záhlaví návrhu, nie aj v petite návrhu. Navyše, sťažovateľ sa v petite návrhu nedomáhal

toho, aby ústavný súd vyslovil, že jeho práva boli porušené rozhodnutiami súdov konajúcich

o ním podanej správnej žalobe, na druhej strane však v petite návrhu žiada tieto rozhodnutia

zrušiť. Postup, pri ktorom by ústavný súd zrušil označené rozhodnutia bez

predchádzajúceho vyslovenia, že práva sťažovateľa boli týmito rozhodnutiami porušené,

a ani neumožňujú. Zrušenie rozhodnutia je totiž viazané

na vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody, prípadne ľudské práva

a slobody sťažovateľa vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika

ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom ( ,

ods. 1 a 2 ). Ústavný súd konštatuje, že návrh sťažovateľa

v predloženej podobe pôsobí nekonzistentne a zmätočne, keďže sťažovateľ

za porušovateľov svojich práv označil daňový úrad a finančné riaditeľstvo, avšak v petite

návrhu žiada zrušiť rozhodnutia súdov konajúcich o jeho správnej žalobe.

13. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný

súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom

z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť aj napriek výzve

ústavného súdu na odstránenie nedostatkov návrhu a aj napriek jej doplneniu vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. februára 2016