Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 873/2014
PDF · 251.48 KB
No categories available
II. ÚS 873/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Advokátska
kancelária, Černyševského 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 99/2009
a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 99/2009 p o r u š i l
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 99/2009 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume
522,79 € (slovom päťstodvadsaťdva eur a sedemdesiatdeväť centov), ktoré j e Okresný
súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Jindřicha Stoszeka,
Advokátska kancelária, Černyševského 26, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 873/2014-9 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 99/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:
«(...) Sťažovateľ je fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
Sťažovateľ ako navrhovateľ podal dňa 13.11.2009 na Okresný súd Pezinok „Žalobu
o určenie práva užívania nehnuteľnosti, vydania hnuteľného majetku a náhradu škody na
majetku, ktorý má v užívaní odporkyňa od roku 1993“ zo dňa 05.11.2009, ktorá bola
zapísaná pod sp. zn. 10C 99/2009. (...)»
Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že v napadnutom konaní dochádzalo k zbytočným
prieťahom v konaní, pričom „Uvedený stav právnej neistoty vyhovuje odporkyni, o čom
svedčí aj jej konanie a to podanie doručené súdu v deň pojednávania, žiadosť o odročenie
pojednávania a v neposlednom rade návrh na prerušenie konania zo dňa 18.04.2013, ktorý
súd zamietol uznesením zo dňa 10.09.2013, voči ktorému podala odporkyňa odvolanie dňa
04.10.2013 a súdny spis bol predložený dňa 20.01.2014 KS v Bratislave na rozhodnutie
o odvolaní odporkyne.
Od podania žalobného návrhu uplynulo už niekoľko rokov a súd v zmysle žalobného
návrhu nekonal aj napriek tomu, že napäté vzťahy medzi účastníkmi si vyžadovali okamžitý
zásah súdu v podobe meritórneho rozhodnutia keďže pobyt navrhovateľa v predmetnej
nehnuteľnosti je obmedzovaný zo strany odporkyne, odporkyňa navrhovateľovi bráni
vo vstupe do predmetnej nehnuteľnosti pričom mu bráni v užívaní jeho majetku.
Nevykonaním potrebných opatrení spôsobil súd prieťahy v uvedenom konaní. V dôsledku
pretrvávajúceho stavu právnej neistoty došlo u sťažovateľa k výraznému zhoršeniu
zdravotného stavu, sťažovateľ sa navyše dostal do stavu hmotnej núdze, a preto sa
sťažovateľ rozhodol podať túto ústavnú sťažnosť Ústavnému súdu SR.“.
2.1 Čo sa týka povahy a zložitosti veci, ako aj využitia právnych prostriedkov
nápravy, sťažovateľ okrem iného uviedol:
«Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd SR v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil
tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.
Čo sa týka posúdenia prvého kritéria, t. j. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej
súd rozhoduje, sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že súd v zmysle žalobného návrhu
niekoľko rokov vôbec nekonal. Teda dôvodom vzniku prieťahov v konaní nebola právna
a faktická zložitosť veci, ale práceneschopnosť zákonnej sudkyne, nedostatočné personálne
obsadenie súdu aj tiež neprijatie potrebných opatrení na zamedzenie vzniku prieťahov
v konaní.
Rovnako ani pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. správanie účastníka súdneho
konania, nemôže Okresný súd Pezinok argumentovať tým, že prieťahy boli spôsobené
sťažovateľom ako navrhovateľom, nakoľko sťažovateľ reagoval na výzvy súdu hneď ako mu
boli doručené, zúčastňoval sa na pojednávaniach aj napriek svojmu nepriaznivému
zdravotnému stavu, navrhoval dôkazy atď. Sťažovateľ taktiež prejavil navonok svoju
nespokojnosť s postupom OS Pezinok a podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola
vybavená „Úradným záznamom“ podpredsedu Okresného súdu Pezinok JUDr. Petrom
Šamkom zo dňa 10.05.2011 a neskôr aj listom „Odpoveď na sťažnosť na prieťahy
v konaní“ zo dňa 06.06.2011, v ktorých konštatoval, že v uvedenom konaní skutočne k
prieťahom došlo. S odstupom času podal sťažovateľ ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní,
ktorá bola vybavená podpredsedom Okresného súdu Pezinok JUDr. Petrom Šamkom listom
„Odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní Okresného súdu v Pezinku“ zo dňa
11.07.2011, v ktorom sťažovateľa vyrozumel o nemožnosti hodnotiť a zasahovať do
zvoleného postupu sudcu, teda do rozhodovacej činnosti súdu. Z dôvodu naďalej
pretrvávajúcich prieťahov v konaní podal sťažovateľ tretiu sťažnosť na prieťahy v konaní,
ktorá bola vybavená tentokrát predsedom Okresného súdu Pezinok JUDr. Petrom
Rajňakom listom „Odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní“ zo dňa 20.02.2014, v ktorej
konštatoval, že zákonný sudca vzhľadom na zaťaženosť jeho súdneho oddelenia koná bez
zbytočných prieťahov.
Pri hodnotení posledného kritéria, ktorým je postup samotného súdu, sťažovateľ
dáva do pozornosti skutočnosť, že Okresný súd Pezinok niekoľko rokov nekonal v zmysle
žalobného návrhu, pričom spôsobené prieťahy odôvodnil veľkým počtom civilných vecí
a nedostatočným personálnym obsadením súdu. Takýmto postupom odďaľoval prijatie
meritórneho rozhodnutia a dosiahnutie stavu právnej istoty účastníkov konania, čo sa
negatívne odrazilo na už vtedy vyhrotených vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi a tiež
ekonomickej situácii navrhovateľa a jeho zdravotnom stave. Takýmto postupom súd
znemožňuje sťažovateľovi užívanie jeho osobného vlastníctva a naopak podporuje stav
právnej neistoty, ktorý vyhovuje odporkyni. Sťažovateľ sa nachádza v stave hmotnej núdze,
a preto je nútený bývať spolu s odporkyňou v predmetnej nehnuteľnosti, pričom odporkyňa
mu v jeho užívaní bráni. Vzťahy medzi účastníkmi sú tak napäté, že si vyžadujú intervenciu
súdu. Ak by sa súd podrobnejšie venoval skutkovému stavu, prijal by potrebné opatrenia,
aby tak k prieťahom nedochádzalo.
V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že je neprijateľné, aby rozhodovanie
o spore, ktorý si vyžaduje okamžitú intervenciu súdu trvalo tak dlho a aby boli účastníci
vystavení stavu právnej neistote tak dlhý čas ako v predmetnej veci. Ďalej je potrebné
podotknúť, že účastníkov akéhokoľvek súdneho konania vôbec nemusí zaujímať, koľko vecí
majú jednotliví sudcovia pridelených a či je súd dostatočne personálne obsadený.
Je záležitosťou toho ktorého súdu, aby si otázky personálneho obsadenia vyriešil tak, aby
mohol konať bez zbytočných prieťahov.
Pri pasivite účastníka konania možno o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní
hovoriť napríklad vtedy, keď súd nevyužil tie procesné alebo iné prostriedky, cieľom
ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho
konania, prípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď ich skutočný účinok bol vylúčený,
prípadne značne zminimalizovaný. Kritérium správania sa účastníkov konania preto
nemožno pri preskúmavaní zbytočných prieťahov na súde ani preceňovať, ani podceňovať.
Najmä ak je spôsobené účelovo jednou procesnou stranou, v snahe neprimerane poškodiť
druhú procesnú stranu, či v snahe oddialiť spravodlivosť. Spravodlivosť súdneho konania
sa vo všeobecnosti spája s tým, že pomalé súdne konanie spravodlivosť ohrozuje (pomalá
spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť). Navyše predlžovanie súdneho konania jednej
strane súdneho sporu veľa ráz vyhovuje, v dôsledku čoho súd prestáva byť nestranný.
Je úlohou všetkých subjektov občianskeho súdneho konania, jeho účastníkov, ale aj osôb
zúčastnených na konaní (znalci, tlmočníci, prekladatelia), a samozrejme súdu, aby si svoje
povinnosti plnili riadne a včas.»
2.2 Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného zadosťučinenia:
„Vzhľadom na to, že sťažovateľovi vznikla v dôsledku prieťahov v uvedenom konaní
postupom Okresného súdu Pezinok ujma vo výške 30.000,- €, sťažovateľ žiada zo strany
Okresného súdu Pezinok - finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- €. Treba zvýrazniť
nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa, ktorý podmieňuje dramatické prežívanie a znášanie
jeho právnej neistoty titulom uvedeného súdneho sporu. O tejto skutočnosti prikladáme
lekárske správy.“
2.3 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby
ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 99/2009 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10C 99/2009 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- €
(slovom tridsaťtisíc EUR), ktoré mu je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume
1.146,67 € /za dva úkony právnej pomoci vrátane DPH/ do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Jindřicha
Stoszka, Advokátska kancelária, Černyševského 26, Bratislava.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 3002/2015
z 19. januára 2015 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonného sudcu
v napadnutom konaní) a právny zástupca sťažovateľa stručným stanoviskom k vyjadreniu
okresného súdu z 2. februára 2015.
3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol čiastočnú chronológiu
úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
«(...) po oboznámení sa s tzv. „náhradným obalom“ k spisu a vyjadrením zákonného
sudcu k ústavnej sťažnosti si dovolím uviesť nasledovné:
Uznesením súdu č. k.: 10C 99/2009-195 zo dňa 10.09.2013 súd návrh odporkyne na
prerušenie konania zamietol. Dňa 04.10.2013 podala odporkyňa voči uzneseniu odvolanie.
Súdny spis sp. zn. 10C 99/2009 bol dňa 20.01.2014 predložený na Krajský súd
v Bratislave. V zmysle vyjadrenia zákonného sudcu k sťažnosti zo dňa 11.02.2014 časový
odstup medzi rozhodnutím a predložením spisu odvolaciemu súdu bol spôsobený
rozhodovaním Centra právnej pomoci o návrhu na pridelenie advokáta navrhovateľovi
-sťažovateľovi a následnému doručovaniu rozhodnutia. Ku dnešnému dňu sa súdny spis
sp. zn. 10C 99/2009 z Krajského súdu v Bratislave nevrátil.
Na základe vyššie uvedeného, sa plne pridržiavam odpovedí podpredsedu súdu na
sťažnosti navrhovateľa a mojej odpovede na sťažnosť navrhovateľa zo dňa 20.02.2014, ako
aj vyjadrenia zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti(...)
Z dôvodu, že originál súdneho spisu sp. zn. 10C 99/2009 sa t. č. nachádza na
Krajskom súde v Bratislave, Vám nie je možné zaslať súdny spis a vyjadrenie k ústavnej
sťažnosti zaslať v takom rozsahu, ako ho požadujete.
Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného
súdu.»
3.2 Zákonný sudca uviedol tieto relevantné skutočnosti:
„K žiadosti Ústavného súdu SR týkajúcej sa konania vedeného pod sp. zn.
II. ÚS/873/2014 sa nie je možné vyjadriť v kontexte tam uvedeného okruhu otázok (skutková
a právna zložitosť veci, prehľad procesných úkonov, prekážky postupu a iné), pretože
spisový materiál veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/99/2009 sa aktuálne od
20.01.2014 nachádza na Krajskom súde v Bratislave.
Bez prítomnosti spisového materiálu by mohlo byť akékoľvek moje vyjadrenie
nepresným, skresľujúcim vo vzťahu k skutkovým okolnostiam ako aj ich hodnoteniu a teda
bez vecného významu pre potreby rozhodovania Ústavného súdu SR.
V dôsledku tejto situácie som preto odkázaný pridržať mojich doterajších vyjadrení
vypracovaných na základe sťažností sťažovateľa založených v registroch správy Okresného
súdu Pezinok.“
3.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu
zaujal toto stručné stanovisko:
„V súlade s Vaším pokynom z 28.1.2015 si dovoľujeme oznámiť, že netrváme na
konaní verejného ústneho pojednávania.
Pokiaľ ide o stanovisko pána Predsedu OS Pezinok považujeme za potrebné
zvýrazniť skutočnosť, že žalovaná podala odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý
návrh na prerušenie konania dňa 4.10.2013 /na OS PK bolo doručené 8.10.2013/ pričom
splnomocnenie navrhovateľa na zastupovanie advokátom ustanoveným Centrom právnej
pomoci bolo týmto advokátom JUDr. Jindřichom Stoszkom odosielané neodkladne po
rozhodnutí o poskytnutí právnej pomoci priloženým prípisom 28.10.2014. Neobstojí teda
argumentácia titulom prieťahov spôsobených rozhodovaním Centra právnej pomoci, keďže
ako vyplýva zo stanoviska pána Predsedu OS Pezinok súdny spis bol na odvolacie konanie
predložený odvolaciemu súdu 20.1.2014.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10 C 99/2009:
Dňa 13. novembra 2009 podal sťažovateľ na okresnom súde proti odporkyni
. (ďalej len „žalovaná“) žalobný návrh „o určenie práva užívania
nehnuteľností, vydanie hnuteľného majetku a náhrada škody na majetku, ktorý má v užívaní
žalovaná od roku 1993“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 10 C 99/2009 a bola pridelená
na rozhodnutie sudkyni JUDr. Petre Priečinskej.
Dňa 17. februára 2010 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby „doplnil
a opravil nesprávne a neúplné podanie“.
Dňa 11. marca 2010 sťažovateľ doručil súdu „Doplnenie a oprava podania č. k.
Dňa 21. októbra 2010 súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k podanej žalobe.
Dňa 10. novembra 2010 sa žalovaná písomne vyjadrila k podanej žalobe.
Dňa 3. januára 2011 okresný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie žalovanej na
zaujatie stanoviska.
Dňa 21. januára 2011 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi
JUDr. Romanovi Majerskému.
Dňa 8. marca 2011 sťažovateľ zaujal písomné stanovisko k vyjadreniu žalovanej.
Dňa 11. marca 2011 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým doplnil svoje
ostatné podania a požiadal o „urýchlenie konania“.
Dňa 7. júna 2011 súd požiadal Okresný súd Bratislava III o zaslanie spisu sp. zn.
Dňa 14. júna 2011 bolo okresnému súdu oznámené, že žiadaný spis sa nachádza na
Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, preto ho nemožno zaslať.
Dňa 11. júla 2011 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za
rozšírený návrh a na oznámenie, či ho ešte v napadnutom konaní zastupuje advokátka
JUDr. Emília Takáčová.
Dňa 26. júla 2011 sťažovateľ oznámil súdu, že vypovedal plnú moc advokátke
JUDr. Emílii Takáčovej, a požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za rozšírený návrh.
Dňa 30. júla 2011 bol okresnému súdu zapožičaný spis Okresného súdu Bratislava III
sp. zn. 10 C 149/2005.
Dňa 2. novembra 2011 okresný súd uznesením č. k. 10 C 99/2009-125 sťažovateľovi
oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.
Dňa 28. novembra 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu.
Dňa 28. decembra 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k.
10 C 99/2009-125.
Dňa 29. decembra 2011 krajský súd uznesením č. k. 2 Co 498/2011-144 predmetné
odvolanie sťažovateľa odmietol.
Dňa 11. januára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 14. februára 2012 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za
rozšírený návrh.
Dňa 27. februára 2012 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že svoju žalobu
v rozsahu rozšíreného návrhu berie späť.
Dňa 5. apríla 2012 okresný súd uznesením č. k. 10 C 99/2009-161 konanie „v časti
o náhradu škody vo výške 54 010,11 €“ zastavil.
Dňa 16. apríla 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. jún 2012.
Dňa 20. júna 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
7. december 2012 na účely ďalšieho dokazovania.
Dňa 4. decembra 2012 právna zástupkyňa žalovanej ospravedlnila svoju neúčasť na
nariadenom pojednávaní.
Dňa 7. decembra 2012 bolo pojednávanie odročené na 19. apríl 2013.
Dňa 14. januára 2013 okresný súd uznesením č. k. 10 C 99/2009-183 pripustil zmenu
petitu žalobného návrhu.
Dňa 18. apríla 2013 žalovaná podala návrh na prerušenie napadnutého konania.
Dňa 19. apríla 2013 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že sťažovateľ sa
do 15 dní vyjadrí k návrhu na prerušenie konania.
Dňa 7. mája 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k návrhu žalovanej na
prerušenie konania.
Dňa 10. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. 10 C 99/2009-195 návrh
žalovanej na prerušenie konania zamietol. V rovnaký deň bolo vo veci nariadené
pojednávanie na 27. november 2013.
Dňa 10. októbra 2013 pojednávanie nariadené na 27. november 2013 bolo odročené
na 27. november 2013 „z dôvodu odvolania odporkyne voči uzneseniu 10C 99/09-195“.
Dňa 4. novembra 2013 bolo do spisu založené splnomocnenie sťažovateľa pre
advokáta JUDr. Jindřicha Stoszeka, ktorý bol sťažovateľovi určený Centrom právnej
pomoci.
Dňa 21. januára 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom
prostriedku žalovanej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 99/2009-195.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v konaní „o určenie
práva užívania nehnuteľností, vydanie hnuteľného majetku a náhrada škody na majetku“
vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10 C 99/2009 dochádza k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie
ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až
právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva (čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu
(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,
I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom
prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka
posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon
ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu
zložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne
zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto
konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná
správaním sťažovateľa. Nezodpovedá skutočnosti stanovisko okresného súdu, že dlhý
časový odstup medzi rozhodnutím o prerušení napadnutého konania (10. septembra 2013)
a predložením spisu odvolaciemu súdu (21. januára 2014) „bol spôsobený rozhodovaním
Centra právnej pomoci o návrhu na pridelenie advokáta navrhovateľovi“, pretože (ako to
vyplýva tiež z chronológie v bode II nálezu) splnomocnenie sťažovateľa pre advokáta
JUDr. Jindřicha Stoszeka, ktorý bol sťažovateľovi určený Centrom právnej pomoci, bolo do
spisu založené 4. novembra 2013.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov
opakovane dlhodobo (od 11. marca 2010 do 21. októbra 2010), ale i krátkodobo (od 7. mája
2013 do 10. septembra 2013) nečinný. Okrem toho okresnému súdu trvalo štyri mesiace,
kým predložil odvolaciemu súdu spis, aby rozhodol o odvolaní žalovanej proti rozhodnutiu
o prerušení konania. Okresný súd teda minimálne počas poldruha roka vo veci nevykonal
žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca
počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného
v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom
nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu
súdu. Ústava v čl. 48 ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez
zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €
najmä preto, že „nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa, ktorý podmieňuje dramatické
prežívanie a znášanie jeho právnej neistoty titulom uvedeného súdneho sporu“.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného
v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na
všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľa považuje za primerané
v sume 1 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti
z 21. mája 2014 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 2. februára
2016). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný
paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 €
a režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), t. j. trovy právneho
zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 435,66 €, ku ktorej bolo treba pripočítať
20 % DPH, teda sumu 87,13 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú
celkove sumu 522,79 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2016