Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 873/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom, Advokátska

kancelária, Černyševského 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v .

2. Okresnému súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

522,79 € (slovom päťstodvadsaťdva eur a sedemdesiatdeväť centov), ktoré j e Okresný

súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Jindřicha Stoszeka,

Advokátska kancelária, Černyševského 26, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Pezinok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«(...) Sťažovateľ je fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

Sťažovateľ ako navrhovateľ podal dňa 13.11.2009 na Okresný súd Pezinok „Žalobu

o určenie práva užívania nehnuteľnosti, vydania hnuteľného majetku a náhradu škody na

majetku, ktorý má v užívaní odporkyňa od roku 1993“ zo dňa 05.11.2009, ktorá bola

zapísaná pod sp. zn. . (...)»

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že v napadnutom konaní dochádzalo k zbytočným

prieťahom v konaní, pričom „Uvedený stav právnej neistoty vyhovuje odporkyni, o čom

svedčí aj jej konanie a to podanie doručené súdu v deň pojednávania, žiadosť o odročenie

pojednávania a v neposlednom rade návrh na prerušenie konania zo dňa 18.04.2013, ktorý

súd zamietol uznesením zo dňa 10.09.2013, voči ktorému podala odporkyňa odvolanie dňa

04.10.2013 a súdny spis bol predložený dňa 20.01.2014 KS v Bratislave na rozhodnutie

o odvolaní odporkyne.

Od podania žalobného návrhu uplynulo už niekoľko rokov a súd v zmysle žalobného

návrhu nekonal aj napriek tomu, že napäté vzťahy medzi účastníkmi si vyžadovali okamžitý

zásah súdu v podobe meritórneho rozhodnutia keďže pobyt navrhovateľa v predmetnej

nehnuteľnosti je obmedzovaný zo strany odporkyne, odporkyňa navrhovateľovi bráni

vo vstupe do predmetnej nehnuteľnosti pričom mu bráni v užívaní jeho majetku.

Nevykonaním potrebných opatrení spôsobil súd prieťahy v uvedenom konaní. V dôsledku

pretrvávajúceho stavu právnej neistoty došlo u sťažovateľa k výraznému zhoršeniu

zdravotného stavu, sťažovateľ sa navyše dostal do stavu hmotnej núdze, a preto sa

sťažovateľ rozhodol podať túto ústavnú sťažnosť Ústavnému súdu SR.“.

2.1 Čo sa týka povahy a zložitosti veci, ako aj využitia právnych prostriedkov

nápravy, sťažovateľ okrem iného uviedol:

«Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , Ústavný súd SR v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.

Čo sa týka posúdenia prvého kritéria, t. j. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej

súd rozhoduje, sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že súd v zmysle žalobného návrhu

niekoľko rokov vôbec nekonal. Teda dôvodom vzniku prieťahov v konaní nebola právna

a faktická zložitosť veci, ale práceneschopnosť zákonnej sudkyne, nedostatočné personálne

obsadenie súdu aj tiež neprijatie potrebných opatrení na zamedzenie vzniku prieťahov

v konaní.

Rovnako ani pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. správanie účastníka súdneho

konania, nemôže Okresný súd Pezinok argumentovať tým, že prieťahy boli spôsobené

sťažovateľom ako navrhovateľom, nakoľko sťažovateľ reagoval na výzvy súdu hneď ako mu

boli doručené, zúčastňoval sa na pojednávaniach aj napriek svojmu nepriaznivému

zdravotnému stavu, navrhoval dôkazy atď. Sťažovateľ taktiež prejavil navonok svoju

nespokojnosť s postupom OS Pezinok a podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola

vybavená „Úradným záznamom“ podpredsedu Okresného súdu Pezinok JUDr. Petrom

Šamkom zo dňa 10.05.2011 a neskôr aj listom „Odpoveď na sťažnosť na prieťahy

v konaní“ zo dňa 06.06.2011, v ktorých konštatoval, že v uvedenom konaní skutočne k

prieťahom došlo. S odstupom času podal sťažovateľ ďalšiu sťažnosť na prieťahy v konaní,

ktorá bola vybavená podpredsedom Okresného súdu Pezinok JUDr. Petrom Šamkom listom

„Odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní Okresného súdu v Pezinku“ zo dňa

11.07.2011, v ktorom sťažovateľa vyrozumel o nemožnosti hodnotiť a zasahovať do

zvoleného postupu sudcu, teda do rozhodovacej činnosti súdu. Z dôvodu naďalej

pretrvávajúcich prieťahov v konaní podal sťažovateľ tretiu sťažnosť na prieťahy v konaní,

ktorá bola vybavená tentokrát predsedom Okresného súdu Pezinok JUDr. Petrom

Rajňakom listom „Odpoveď na sťažnosť na prieťahy v konaní“ zo dňa 20.02.2014, v ktorej

konštatoval, že zákonný sudca vzhľadom na zaťaženosť jeho súdneho oddelenia koná bez

zbytočných prieťahov.

Pri hodnotení posledného kritéria, ktorým je postup samotného súdu, sťažovateľ

dáva do pozornosti skutočnosť, že Okresný súd Pezinok niekoľko rokov nekonal v zmysle

žalobného návrhu, pričom spôsobené prieťahy odôvodnil veľkým počtom civilných vecí

a nedostatočným personálnym obsadením súdu. Takýmto postupom odďaľoval prijatie

meritórneho rozhodnutia a dosiahnutie stavu právnej istoty účastníkov konania, čo sa

negatívne odrazilo na už vtedy vyhrotených vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi a tiež

ekonomickej situácii navrhovateľa a jeho zdravotnom stave. Takýmto postupom súd

znemožňuje sťažovateľovi užívanie jeho osobného vlastníctva a naopak podporuje stav

právnej neistoty, ktorý vyhovuje odporkyni. Sťažovateľ sa nachádza v stave hmotnej núdze,

a preto je nútený bývať spolu s odporkyňou v predmetnej nehnuteľnosti, pričom odporkyňa

mu v jeho užívaní bráni. Vzťahy medzi účastníkmi sú tak napäté, že si vyžadujú intervenciu

súdu. Ak by sa súd podrobnejšie venoval skutkovému stavu, prijal by potrebné opatrenia,

aby tak k prieťahom nedochádzalo.

V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že je neprijateľné, aby rozhodovanie

o spore, ktorý si vyžaduje okamžitú intervenciu súdu trvalo tak dlho a aby boli účastníci

vystavení stavu právnej neistote tak dlhý čas ako v predmetnej veci. Ďalej je potrebné

podotknúť, že účastníkov akéhokoľvek súdneho konania vôbec nemusí zaujímať, koľko vecí

majú jednotliví sudcovia pridelených a či je súd dostatočne personálne obsadený.

Je záležitosťou toho ktorého súdu, aby si otázky personálneho obsadenia vyriešil tak, aby

mohol konať bez zbytočných prieťahov.

Pri pasivite účastníka konania možno o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní

hovoriť napríklad vtedy, keď súd nevyužil tie procesné alebo iné prostriedky, cieľom

ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho

konania, prípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď ich skutočný účinok bol vylúčený,

prípadne značne zminimalizovaný. Kritérium správania sa účastníkov konania preto

nemožno pri preskúmavaní zbytočných prieťahov na súde ani preceňovať, ani podceňovať.

Najmä ak je spôsobené účelovo jednou procesnou stranou, v snahe neprimerane poškodiť

druhú procesnú stranu, či v snahe oddialiť spravodlivosť. Spravodlivosť súdneho konania

sa vo všeobecnosti spája s tým, že pomalé súdne konanie spravodlivosť ohrozuje (pomalá

spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť). Navyše predlžovanie súdneho konania jednej

strane súdneho sporu veľa ráz vyhovuje, v dôsledku čoho súd prestáva byť nestranný.

Je úlohou všetkých subjektov občianskeho súdneho konania, jeho účastníkov, ale aj osôb

zúčastnených na konaní (znalci, tlmočníci, prekladatelia), a samozrejme súdu, aby si svoje

povinnosti plnili riadne a včas.»

2.2 Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného zadosťučinenia:

„Vzhľadom na to, že sťažovateľovi vznikla v dôsledku prieťahov v uvedenom konaní

postupom Okresného súdu Pezinok ujma vo výške 30.000,- €, sťažovateľ žiada zo strany

Okresného súdu Pezinok - finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- €. Treba zvýrazniť

nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa, ktorý podmieňuje dramatické prežívanie a znášanie

jeho právnej neistoty titulom uvedeného súdneho sporu. O tejto skutočnosti prikladáme

lekárske správy.“

2.3 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľ domáha toho, aby

ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- €

(slovom tridsaťtisíc EUR), ktoré mu je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Pezinok je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

1.146,67 € /za dva úkony právnej pomoci vrátane DPH/ do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Jindřicha

Stoszka, Advokátska kancelária, Černyševského 26, Bratislava.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 3002/2015

z 19. januára 2015 (ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonného sudcu

v napadnutom konaní) a právny zástupca sťažovateľa stručným stanoviskom k vyjadreniu

okresného súdu z 2. februára 2015.

3.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol čiastočnú chronológiu

úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«(...) po oboznámení sa s tzv. „náhradným obalom“ k spisu a vyjadrením zákonného

sudcu k ústavnej sťažnosti si dovolím uviesť nasledovné:

Uznesením súdu č. k.: -195 zo dňa 10.09.2013 súd návrh odporkyne na

prerušenie konania zamietol. Dňa 04.10.2013 podala odporkyňa voči uzneseniu odvolanie.

Súdny spis sp. zn. bol dňa 20.01.2014 predložený na Krajský súd

v Bratislave. V zmysle vyjadrenia zákonného sudcu k sťažnosti zo dňa 11.02.2014 časový

odstup medzi rozhodnutím a predložením spisu odvolaciemu súdu bol spôsobený

rozhodovaním Centra právnej pomoci o návrhu na pridelenie advokáta navrhovateľovi

-sťažovateľovi a následnému doručovaniu rozhodnutia. Ku dnešnému dňu sa súdny spis

sp. zn. z Krajského súdu v Bratislave nevrátil.

Na základe vyššie uvedeného, sa plne pridržiavam odpovedí podpredsedu súdu na

sťažnosti navrhovateľa a mojej odpovede na sťažnosť navrhovateľa zo dňa 20.02.2014, ako

aj vyjadrenia zákonného sudcu k ústavnej sťažnosti(...)

Z dôvodu, že originál súdneho spisu sp. zn. sa t. č. nachádza na

Krajskom súde v Bratislave, Vám nie je možné zaslať súdny spis a vyjadrenie k ústavnej

sťažnosti zaslať v takom rozsahu, ako ho požadujete.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného

súdu.»

3.2 Zákonný sudca uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„K žiadosti Ústavného súdu SR týkajúcej sa konania vedeného pod sp. zn.

sa nie je možné vyjadriť v kontexte tam uvedeného okruhu otázok (skutková

a právna zložitosť veci, prehľad procesných úkonov, prekážky postupu a iné), pretože

spisový materiál veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. sa aktuálne od

20.01.2014 nachádza na Krajskom súde v Bratislave.

Bez prítomnosti spisového materiálu by mohlo byť akékoľvek moje vyjadrenie

nepresným, skresľujúcim vo vzťahu k skutkovým okolnostiam ako aj ich hodnoteniu a teda

bez vecného významu pre potreby rozhodovania Ústavného súdu SR.

V dôsledku tejto situácie som preto odkázaný pridržať mojich doterajších vyjadrení

vypracovaných na základe sťažností sťažovateľa založených v registroch správy Okresného

súdu Pezinok.“

3.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu

zaujal toto stručné stanovisko:

„V súlade s Vaším pokynom z 28.1.2015 si dovoľujeme oznámiť, že netrváme na

konaní verejného ústneho pojednávania.

Pokiaľ ide o stanovisko pána Predsedu OS Pezinok považujeme za potrebné

zvýrazniť skutočnosť, že žalovaná podala odvolanie proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý

návrh na prerušenie konania dňa 4.10.2013 /na OS PK bolo doručené 8.10.2013/ pričom

splnomocnenie navrhovateľa na zastupovanie advokátom ustanoveným Centrom právnej

pomoci bolo týmto advokátom JUDr. Jindřichom Stoszkom odosielané neodkladne po

rozhodnutí o poskytnutí právnej pomoci priloženým prípisom 28.10.2014. Neobstojí teda

argumentácia titulom prieťahov spôsobených rozhodovaním Centra právnej pomoci, keďže

ako vyplýva zo stanoviska pána Predsedu OS Pezinok súdny spis bol na odvolacie konanie

predložený odvolaciemu súdu 20.1.2014.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. :

Dňa 13. novembra 2009 podal sťažovateľ na okresnom súde proti odporkyni

. (ďalej len „žalovaná“) žalobný návrh „o určenie práva užívania

nehnuteľností, vydanie hnuteľného majetku a náhrada škody na majetku, ktorý má v užívaní

žalovaná od roku 1993“. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. a bola pridelená

na rozhodnutie sudkyni JUDr. Petre Priečinskej.

Dňa 17. februára 2010 okresný súd uznesením vyzval sťažovateľa, aby „doplnil

a opravil nesprávne a neúplné podanie“.

Dňa 11. marca 2010 sťažovateľ doručil súdu „Doplnenie a oprava podania č. k.

“.

Dňa 21. októbra 2010 súd vyzval žalovanú, aby sa vyjadrila k podanej žalobe.

Dňa 10. novembra 2010 sa žalovaná písomne vyjadrila k podanej žalobe.

Dňa 3. januára 2011 okresný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie žalovanej na

zaujatie stanoviska.

Dňa 21. januára 2011 bol spis pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi

JUDr. Romanovi Majerskému.

Dňa 8. marca 2011 sťažovateľ zaujal písomné stanovisko k vyjadreniu žalovanej.

Dňa 11. marca 2011 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým doplnil svoje

ostatné podania a požiadal o „urýchlenie konania“.

Dňa 7. júna 2011 súd požiadal Okresný súd Bratislava III o zaslanie spisu sp. zn.

.

Dňa 14. júna 2011 bolo okresnému súdu oznámené, že žiadaný spis sa nachádza na

Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, preto ho nemožno zaslať.

Dňa 11. júla 2011 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za

rozšírený návrh a na oznámenie, či ho ešte v napadnutom konaní zastupuje advokátka

JUDr. Emília Takáčová.

Dňa 26. júla 2011 sťažovateľ oznámil súdu, že vypovedal plnú moc advokátke

JUDr. Emílii Takáčovej, a požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za rozšírený návrh.

Dňa 30. júla 2011 bol okresnému súdu zapožičaný spis Okresného súdu Bratislava III

sp. zn. .

Dňa 2. novembra 2011 okresný súd uznesením č. k. -125 sťažovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Dňa 28. novembra 2011 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu.

Dňa 28. decembra 2011 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k.

-125.

Dňa 29. decembra 2011 krajský súd uznesením č. k. -144 predmetné

odvolanie sťažovateľa odmietol.

Dňa 11. januára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 14. februára 2012 súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za

rozšírený návrh.

Dňa 27. februára 2012 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že svoju žalobu

v rozsahu rozšíreného návrhu berie späť.

Dňa 5. apríla 2012 okresný súd uznesením č. k. -161 konanie „v časti

o náhradu škody vo výške 54 010,11 €“ zastavil.

Dňa 16. apríla 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. jún 2012.

Dňa 20. júna 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

7. december 2012 na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 4. decembra 2012 právna zástupkyňa žalovanej ospravedlnila svoju neúčasť na

nariadenom pojednávaní.

Dňa 7. decembra 2012 bolo pojednávanie odročené na 19. apríl 2013.

Dňa 14. januára 2013 okresný súd uznesením č. k. -183 pripustil zmenu

petitu žalobného návrhu.

Dňa 18. apríla 2013 žalovaná podala návrh na prerušenie napadnutého konania.

Dňa 19. apríla 2013 bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že sťažovateľ sa

do 15 dní vyjadrí k návrhu na prerušenie konania.

Dňa 7. mája 2013 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k návrhu žalovanej na

prerušenie konania.

Dňa 10. septembra 2013 okresný súd uznesením č. k. -195 návrh

žalovanej na prerušenie konania zamietol. V rovnaký deň bolo vo veci nariadené

pojednávanie na 27. november 2013.

Dňa 10. októbra 2013 pojednávanie nariadené na 27. november 2013 bolo odročené

na 27. november 2013 „z dôvodu odvolania odporkyne voči uzneseniu -195“.

Dňa 4. novembra 2013 bolo do spisu založené splnomocnenie sťažovateľa pre

advokáta JUDr. Jindřicha Stoszeka, ktorý bol sťažovateľovi určený Centrom právnej

pomoci.

Dňa 21. januára 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom

prostriedku žalovanej proti uzneseniu okresného súdu č. k. -195.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či v konaní „o určenie

práva užívania nehnuteľností, vydanie hnuteľného majetku a náhrada škody na majetku“

vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. dochádza k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného v nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa zásadne naplní až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon

ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu

zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná

správaním sťažovateľa. Nezodpovedá skutočnosti stanovisko okresného súdu, že dlhý

časový odstup medzi rozhodnutím o prerušení napadnutého konania (10. septembra 2013)

a predložením spisu odvolaciemu súdu (21. januára 2014) „bol spôsobený rozhodovaním

Centra právnej pomoci o návrhu na pridelenie advokáta navrhovateľovi“, pretože (ako to

vyplýva tiež z chronológie v bode II nálezu) splnomocnenie sťažovateľa pre advokáta

JUDr. Jindřicha Stoszeka, ktorý bol sťažovateľovi určený Centrom právnej pomoci, bolo do

spisu založené 4. novembra 2013.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov

opakovane dlhodobo (od 11. marca 2010 do 21. októbra 2010), ale i krátkodobo (od 7. mája

2013 do 10. septembra 2013) nečinný. Okrem toho okresnému súdu trvalo štyri mesiace,

kým predložil odvolaciemu súdu spis, aby rozhodol o odvolaní žalovanej proti rozhodnutiu

o prerušení konania. Okresný súd teda minimálne počas poldruha roka vo veci nevykonal

žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca

počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovaných článkoch a dohovoru (pozri napr. ). K prieťahom pritom

nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu

súdu. v pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €

najmä preto, že „nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa, ktorý podmieňuje dramatické

prežívanie a znášanie jeho právnej neistoty titulom uvedeného súdneho sporu“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľa považuje za primerané

v sume 1 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

z 21. mája 2014 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 2. februára

2016). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný

paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 €

a režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), t. j. trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 435,66 €, ku ktorej bolo treba pripočítať

20 % DPH, teda sumu 87,13 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú

celkove sumu 522,79 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016