Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 194/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Mišíkovou, Advokátska

kancelária, Laurinská 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa v spojení s a

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Špecializovaného trestného

súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. z 9. júla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta

2015 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa v spojení s a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) uznesením Špecializovaného trestného súdu, pracovisko

Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) sp. zn. z 9. júla 2015

(ďalej len „uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

«Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej len

„prokurátorka“) uznesením zo dňa 16.06.2015, vydaným pod sp. zn. č. VII/1 Gv

93/14/1000-67, v trestnej veci vedenej na Národnej kriminálnej agentúre P PZ, Národnej

jednotke finančnej polície, Expozitúra Bratislava, pod ČVS: PPZ-563/NKA-FP-BA-2014,

proti obvinenému a spol. za zločin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa a pokračovací zločin

neodvedenia dane a poistného podľa , alinea 2,

účinného do 30.09.2012, rozhodla podľa o zaistení

nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej vyšetrovaným trestným činom na

majetku obvineného , konkrétne formou zaistenia nehnuteľností

obvineného zapísaných v katastrálnom území , na

a . Súčasne prokurátorka podľa

zakázala obvinenému nakladať s majetkom opísaným v tomto

uznesení...

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, uznesením zo dňa 09.07.2015, sp. zn. , podľa § 193 ods. 1 písm. c)

zamietol ako nedôvodnú moju sťažnosť zo dňa 22.06.2015 proti

uzneseniu prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR...

K odôvodneniu prokurátorky je potrebné uviesť, že zaistením majetku obvineného

na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom

dochádza k zásahu do základných práv a slobôd konkrétnej osoby, v tomto prípade do

práva vlastniť majetok. Z tohto dôvodu nie je možné takýto zásah vykonať len na základe

všeobecného odôvodnenia vzťahujúceho sa na všetkých alebo viacerých obvinených, ale

odôvodnenie takéhoto zásahu sa musí vzťahovať ku konkrétnemu konaniu konkrétneho

obvineného... Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že k zaisteniu môjho

majetku uznesením prokurátorky došlo na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,

bez preukázania existencie dôvodnej obavy, že uspokojenie nároku poškodeného na

náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované. Nemal som

žiadnu reálnu možnosť dozvedieť sa o vedenom trestnom stíhaní v čase, keď som uzatváral

kúpnu zmluvu k týmto nehnuteľnostiam a to z toho dôvodu, že v čase uzatvorenia tejto

zmluvy bolo trestné konanie vedené „vo veci“, teda bolo vykonávané prípravné konanie

pred vznesením obvinenia, počas ktorého som nebol zo strany policajtov a ani prokurátora

žiadnym spôsobom kontaktovaný...

... V danom prípade došlo k prevodu majetku z mojej strany predtým, ako som sa

dozvedel o vedenom trestnom konaní a teda predtým, ako som reálne mohol konať

za účelom zmarenia alebo sťaženia uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody

spôsobenej trestným činom. Tvrdenie prokurátorky v uznesení o zaistení majetku, že práve

na základe takéhoto môjho konania je bez ďalšieho možné vyvodiť existenciu odôvodnenej

obavy (zákonnej podmienky inštitútu ), nie je podľa môjho

názoru ústavne súladnou interpretáciou

v nadväznosti na , ods. 3 . Práve táto skutočnosť bola sťažnostným

dôvodom (najdôležitejším!), pre ktorý som podal dňa 22.06.2015 sťažnosť proti uzneseniu

prokurátorky o zaistení majetku, pričom sudca pre prípravné konanie vyjadrením citovaným

v tomto odseku vyššie vlastne absolútne odignoroval tento môj sťažnostný dôvod tým, že

všeobecnou frázou uviedol, že tento dôvod nie je opodstatnený. Nijakým spôsobom sa

bližšie s týmto hlavným sťažnostným dôvodom nevysporiadal. Na tomto mieste si dovolím

zopakovať, že Ústavný súd SR v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej činnosti vyložil, že

jednou zo základných podmienok ústavne súladného rozhodnutia je požiadavka riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia každého orgánu verejnej moci, t. j. aj

všeobecného súdu. Ak rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, nesie znaky ľubovôle (tzv.

znak arbitrárnosti rozhodnutia), čo je z hľadiska ústavného neudržateľné. Je teda zrejmé, že

týmto svojim postupom (vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov) sudca pre

prípravné konanie porušil uznesením sp. zn. , zo dňa 09.07.2015 moje právo na

súdnu ochranu vyplývajúce z ustanovenia SR v nadväznosti na

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, pričom tieto práva porušil aj tým, že uznesením

sp. zn. , zo dňa 09.07.2015, neposkytol sťažovateľovi ústavne súladnú

interpretáciu v nadväznosti na konkrétny skutkový

stav a právne závery v danom prípade. Zároveň mám za to, že tým, že mi uznesením sudcu

pre prípravné konanie sp. zn. , zo dňa 09.07.2015, bolo právoplatne nútene

obmedzené moje vlastnícke právo bez naplnenia zákonných predpokladov uvedených v § 50

ods. 1 písm. a) (v zmysle odôvodnenia uvedeného v sťažnosti proti

uzneseniu prokurátorky o zaistení majetku), došlo ním súčasne aj k porušeniu čl. 20 ods. 1

v nadväznosti na druhá veta SR...

Podľa zaistiť podľa odseku 1 Trestného

poriadku nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť... V skutkovo a v

právne totožnej veci rozhodoval dňa 28.07.2015 sudca pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, o sťažnosti obvineného

proti uzneseniu prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn.

VII/1 Gv 93/14/1000-70, zo dňa 16.06.2015, ktorým rozhodla o zaistení majetku na náhradu

škody (uznesenie sudcu pre prípravné konanie zo dňa 28.07.2015 sa nachádza v súvisiacom

vyšetrovacom spise ČVS: PPZ-563/NKA-FP-BA- 2014), pričom sudca pre prípravné

konanie v tomto uznesení konštatuje: „Prokurátorka pri rozhodovaní o zaistení majetku

pochybila, keď Finančné riaditeľstvo SR považovala za poškodeného s právom na nárok na

náhradu škody. Správne tento subjekt nemôže byť pripustený do konania s nárokom na

náhradu škody a ak tak orgány činné v trestnom konaní urobili, mali by ho vylúčiť z

konania...“»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Právoplatným uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 09.07.2015, sp. zn. boli

porušené základné práva :

- na súdnu ochranu podľa , garantovanú Listiny

základných práv a slobôd,

- právo vlastniť majetok podľa v nadväznosti na veta

druhá .

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie sudcu pre prípravné konanie

Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 09.07.2015, sp. zn.

v časti zaistenia majetku a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

3. Špecializovaný trestný súd je po vinný uhradiť trovy

konania do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. Evy Mišíkovej.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaný rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 3

a a podľa listiny uznesením špecializovaného trestného

súdu.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv

iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho

práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie

nad mieru ustanovenú zákonom.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch

v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že

môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu

predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, ).

Podľa ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak je dôvodná obava, že

uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude

marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť

na majetku obvineného.

Špecializovaný trestný súd v namietanom uznesení konštatoval: „Uznesením

vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej

jednotky finančnej polície, expozitúra Bratislava sp. zn. PPZ- 563/NKA-FP-BA-2014 zo dňa

26.05.2015 bolo okrem iných osôb vznesené obvinenie v bodoch

č. 1 až 2.13.2 uznesenia za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

podľa v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom

neodvedenia dane a poistného podľa alinea druhá,

účinného do 30.09.2012, toto uznesenie bolo obvinenému doručené

dňa 04.06.2015.

Z uvedeného vyplýva, že všetkým obvineným bolo doručené uznesenie o vznesení

obvinenia skôr, ako boli vydané uznesenia o zaistení majetku na uspokojenie nároku

na náhradu škody poškodeného. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku, vyplývajúcu z ustanovenia

, existencia dôvodnej obavy z marenia alebo

sťažovania uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody, je potrebné konštatovať, že

aj táto podmienka bola v danom prípade splnená tak, ako to prokurátorka uviedla

v napadnutých uzneseniach. Je nepochybné, že od začatia trestného stíhania vo veci

(10.10.2014) došlo k prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré bolo pôvodne

vo vlastníctve obvinených... Aj podal dňa 25.05.2015 návrh na prevod

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území na inú osobu,

Odbor katastra Dunajská Streda tento vklad povolil dňa 27.05.2015. V tejto súvislosti je

potrebné zdôrazniť, že návrh navrhovateľa (kupujúceho) bol doručený Okresnému úradu

Dunajská Streda, katastrálny odbor dňa 25.05.2015, a vklad bol povolený dňa 27.05.2015,

teda celý proces povolenia vkladu vlastníckeho práva trval neštandardne krátko len 2 dni...

Argumenty obvineného , že nebol zisťovaný účel prevodu a teda

nebola dostatočným spôsobom odôvodnená obava z marenia náhrady škody poškodenému,

nie sú opodstatnené. V danom prípade je relevantné, že poškodený Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky, zastúpené si uplatňuje nárok na náhradu

škody vo výške 6.550.957,19,- € a ustanovenie

umožňuje po splnení zákonných podmienok nárok poškodeného na náhradu škody zaistiť na

majetku, resp. na majetkových právach obvineného. Rovnako v posudzovanom prípade nie

je relevantné, že obvinení neboli pred takýmto rozhodnutím k nároku poškodeného vypočutí,

pretože takáto podmienka z citovaného ustanovenia

nevyplýva.“

Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci

nezávislého súdneho orgánu ( ) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým patrí interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje iba

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,

pričom nesmie ísť o takú interpretáciu a aplikáciu právnych noriem, ktorá by bola arbitrárna

alebo zjavne neopodstatnená (, , , ).

Vzhľadom na obsahovú spojitosť uznesenia prokurátorky Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VII/1 Gv 93/14/1000-67

zo 16. júna 2015 s uznesením špecializovaného trestného súdu považoval ústavný súd

za potrebné v ďalšom poukázať aj na podstatnú časť odôvodnenia uvedeného uznesenia:

„... postupne od roku 2003 až 2011 vytvorili sieť obchodných spoločností, ktorými získavali

finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu prostredníctvom simulácie splnenia podmienok

nároku na uplatnenie vrátenia nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 8.163.777,10,- €,

z čoho bolo vyplatených na účty jednotlivým obchodným spoločnostiam celkovo

6.550.957,19,-€ ku škode Finančného riaditeľstva SR, a to v čiastkových útokoch

konkretizovaných v uznesení.

Zo stanoviska poškodeného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zastúpenej

, vyplýva, že poškodený si uplatňuje nárok na náhradu škody

vo výške 6.550.957,19,- €. Zároveň v tomto stanovisku zo dňa 16.06.2015 navrhol zaistiť

majetok obvinených na zabezpečenie uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody...

Preskúmaním predloženého spisového materiálu som zistila, že postup podľa

ustanovenia je dôvodný, pretože v dobe od začatia trestného

stíhania uznesením vyšetrovateľa vyššie označenej policajnej zložky sp. zn.

FP-BA-2014 zo dňa 10.10.2014 došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

v pôvodnom vlastníctve obvinených, rovnako aj v dobe od vznesenia obvinenia uznesením

vyšetrovateľa sp. zn. PPZ-563/NKA-FP-BA-2014 zo dňa 26.05.2015 a doručenia obvinenia

obvineným, boli prevedené vlastnícke práva k niektorým nehnuteľnostiam v pôvodnom

vlastníctve obvinených na iné osoby... Zo záznamu vyšetrovateľa zo dňa 15.06.2015

vyplýva, že aj obv. podal dňa 15.05.2015 návrh na prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území na inú osobu, Odbor katastra

Dunajská Streda tento vklad povolil dňa 12.06.2015.

Tieto skutočnosti sú konkrétnymi skutočnosťami, ktoré maria uspokojenie nároku

poškodeného a zároveň odôvodňujú obavu z ďalšieho konania obvinených v predmetnej

veci ohrozujúceho uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody...“

Ako vyplýva z citovaných častí odôvodnení uznesenia špecializovaného trestného

súdu, ako aj z odôvodnenia uznesenia prokurátorky úradu špeciálnej prokuratúry,

špecializovaný trestný súd sa sťažovateľovými argumentmi namietanými v sťažnosti

dostatočne zaoberal.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom špecializovaného trestného súdu

nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny

názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným

súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného

súdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení špecializovaným

trestným súdom ako odvolacím súdom takéto nedostatky nevykazuje.

V nadväznosti na citované ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie

špecializovaného trestného súdu, nie je podľa názoru ústavného súdu prejavom

interpretačnej alebo aplikačnej svojvôle, a preto sa úvahy špecializovaného trestného súdu

z pohľadu ústavného súdu nejavia ako arbitrárne či zjavne neodôvodnené.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu absencia porušenia ústavnoprocesných

princípov vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie

základných práv a slobôd sťažovateľa hmotnoprávneho charakteru, medzi ktoré patrí aj

vlastnícke právo (m. m. ). Ústavný súd v súlade so svojou skoršou

judikatúrou (napr. ) aj naďalej zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôže

byť sekundárnym porušovateľom základných práv, práv a slobôd hmotného charakteru, ak

toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné

princípy vyplývajúce z až , prípadne dohovoru. V opačnom prípade

by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom

ochrany ústavnosti podľa v spojení s . Ústavný súd by

takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných

súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby

sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné

právne normy.

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú

skutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť vyslovenia porušenia základných práv

sťažovateľa podľa a 3 a a podľa listiny

uznesením špecializovaného trestného súdu po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Pokiaľ ide o druhú námietku sťažovateľa týkajúcu sa odlišného posúdenia

postavenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

ČVS: ORP: PPZ-563/NKA-FP-BA-2014, podľa ktorého Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky nemôže byť subjektom trestného konania, ústavný súd v okolnostiach danej veci

predovšetkým konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa v čase podania sťažnosti ústavnému

súdu nachádzala v tzv. predsúdnom štádiu trestného konania. Keďže po prípadnom podaní

obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd

v prípade podania odvolania boli súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je

posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane

zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania, dospel ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa namietaného porušenia jeho

základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne

skončená, k záveru o nedostatku jeho právomoci konať a rozhodnúť v uvedenej veci

(obdobne napr. , , , ). Platná právna

úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi (ako obvinenému či obžalovanému)

v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným

spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných

v dôsledku nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravného

konania v jeho trestnej veci.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť

podľa z dôvodu nedostatku právomoci.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016