Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 135/2016
PDF · 163.4 KB
No categories available
I. ÚS 135/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016
predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja
, zastúpených JUDr. Lenkou Imríšík, advokátska kancelária JUDr. Lenka
Imrišík, advokát, s. r. o., Na piesku 8, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 C 33/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára
2016 doručená sťažnosť a , obaja
(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 33/2010.
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:
«Návrhom na začatie konania zo dňa 26.02.2010, doručeným na Okresný súd, sa
Sťažovatelia domáhali odstránenia vád diela (pokládky sindľa) na streche rodinného domu
nachádzajúceho sa vo , prejavujúcich sa najmä zatekaním do
povalového priestoru rodinného domu, ktoré pred podaním návrhu na začatie konania
riadne písomne reklamovali u jej zhotoviteľa - ...
Predmetnému konaniu bola na Okresnom súde pridelená spisová značka 11C/33/2010.
Prvý úkon v označenom konaní, a to výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, Okresný
súd uskutočnil po viac ako pol roku po podaní návrhu na začatie konania... Prvé
pojednávanie vo veci samej Okresný súd nariadil až po takmer 19 mesiacoch od podania
návrhu (na 26.09.2011)...
K nariadeniu znaleckého dokazovania a ustanoveniu znalca došlo uznesením zo dňa
09.02.2012. ...
Ustanovený znalec doručil znalecký posudok Okresnému súdu dňa 11.04.2012 a dňa
16.04.2012 bol zo strany Okresného súdu doručený Sťažovateľom na vyjadrenie. ...
Výzvou doručenou zo strany Okresného súdu dňa 06.09.2012 boli Sťažovatelia
vyzvaní na úpravu petitu, pričom na výzvu reagovali podaním datovaným dňa
19.09.2012. ...
Dňa 22.07.2013 doručil Okresný súd Sťažovateľom predvolanie na ďalší termín
pojednávania vytýčený na 09.09.2013... Súčasťou zásielky bolo aj uznesenie č.k.
11C/33/2010-110 datované dňa 22.05.2013 o pripustení zmeny žalobného petitu. ...
V súlade so závermi pojednávania konaného dňa 09.09.2013 Sťažovatelia podaním
datovaným dňa 08.10.2013 predložili Okresnému súdu doplňujúce otázky na znalca,
nakoľko Okresný súd pristúpil k doplneniu už uskutočneného znaleckého dokazovania.
Uznesením zo dňa 21.10.2013... bolo ustanovenému znalcovi nariadené doplnenie
znaleckého posudku...
Dňa 18.03.2013 Sťažovatelia riadne poskytli znalcovi súčinnosť pri vykonaní ďalšej
obhliadky rodinného domu pre účely vypracovania nariadeného doplnenia znaleckého
posudku.
Doplnok k znaleckému posudku bol Sťažovateľom doručený dňa 18.03.2013
a Sťažovatelia sa k nemu vyjadrili podaním datovaným dňa 10.04.2014 a zároveň požiadali
o pripustenie zmeny žalobného petitu. ...
Sťažovatelia podaním zo dňa 20.05.2015 písomne žiadali o vytýčenie termínu
pojednávania zákonného sudcu, Žiadosť Sťažovateľov ostala bez odpovede a k vytýčeniu
pojednávania nedošlo. Dňa 08.08.2015 sa preto Sťažovatelia opätovne obrátili na predsedu
Okresného súdu a žiadali o vykonanie nápravy a odstránenie prieťahov v konaní.
Upovedomením zo dňa 07.09.2015 predsedníčka Okresného súdu konštatovala, že v konaní
došlo k prieťahom a ospravedlnila za ne s tým, že zákonná sudkyňa vo veci už nariadila
pojednávanie na 22.10.2015.
Sťažovatelia si dovoľujú dať do pozornosti, že spoločne s predvolaním na
pojednávanie im bol doručený aj ďalší doplnok znaleckého posudku z 30.12.2014. ...
Rozsudok Okresného súdu ako súdu prvého stupňa bol vynesený dňa 09.11.2015 pod
č.k. 11C/33/2010-209 (ďalej len „Rozsudok“), t.j. po cca 5 rokoch a 9 mesiacoch od
podania návrhu na začatie konania...
Napriek tomu, že sa Sťažovatelia v časti nestotožňovali s rozsudkom Okresného súdu,
odvolanie voči nemu nepodali... Zhotoviteľ však využil svoje zákonné právo a k podaniu
odvolania voči Rozsudku pristúpil...
Z procesného hľadiska Sťažovatelia vytýkajú Okresnému súdu v neposlednom rade aj
to, že v konaní pred ním nedošlo k splneniu podmienok uvedených v § 151 ods. 3 O.s.p.
a neexistoval ani žiaden iný oprávnený dôvod, pre ktorý by Okresný súd nemohol a nemal
v Rozsudku rozhodnúť aj o trovách konania...
Dňa 21.12.2015 Okresný súd doručil Sťažovateľom výzvu na vyjadrenie sa
k odvolaniu..., ku ktorému sa Sťažovatelia vyjadrili podaním zo dňa 29.12.2015. Aj
s odstupom takmer 2 mesiacov od podania vyjadrenia sa podľa telefonicky poskytnutých
informácií spis stále nachádza na Okresnom súde, i keď podľa názoru Sťažovateľov
neexistuje žiadna prekážka, ktorá by mala brániť bezodkladnému predloženiu spisu na
odvolací súd...
Sťažovatelia... ako navrhovatelia v súdnom spore vedenom na Okresnom súde pod
sp. zn. 11C/33/2010 od podania návrhu na začatie konania (t.j. viac než 6 rokov spätne)
žiadnym spôsobom svojim konaním alebo nekonaním nespôsobil prieťahy v súdnom
konaní. ...
Sťažovatelia si tiež dovoľuje znovu uviesť, že vec prejednávaná Okresným súdom pod
sp. zn. 11C/33/2010 nie je a nebola podľa ich názoru žiadnym spôsobom právne a ani
fakticky zložitá, nevyžadovala ani žiadne rozsiahle dokazovanie a závisela len od výsledku
relatívne jednoduchého znaleckého dokazovania. Prípadná objektívna právna zložitosť veci
teda tiež v tomto prípade neodôvodňuje celkovú dĺžku súdneho konania a opakované
nečinnosti Okresného súdu v nie malom rozsahu.
Evidentným nekonaním Okresného súdu v niekoľkoročnom konaní došlo k vzniku
prieťahov v konaní v takej intenzite, závažnosti a rozsahu, ktoré nie je možné kvalifikovať
iným spôsobom, než ako zbytočné prieťahy v konaní, čím sa Okresný súd Bratislava I
dopustil porušenia základného práva Sťažovateľov upraveného v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 odsek
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie
rozhodol takto:
„Základné právo Sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
postupom Okresného súdu Piešťany porušené bolo. ...
Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť Sťažovateľom primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5.000 €, ktorú je Okresný súd Piešťany povinný Sťažovateľom
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť Sťažovateľom trovy konania v sume
303,16 €, ktoré je Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu k rukám právneho zástupcu Sťažovateľov. ...
Okresnému súdu Piešťany sa prikazuje konať v označenej veci.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovatelia namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 33/2010.
Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. č. 38 ods. 2
listiny, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného
práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.
I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať
proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).
Podstatou sťažnostných námietok sťažovateľov je namietanie prieťahov
a neefektívneho postupu okresného súdu v označenom konaní, v ktorom majú sťažovatelia
postavenie žalobcov a ktoré sa začalo doručením ich žaloby z 26. februára 2010 okresnému
súdu. Podľa sťažovateľov predmet konania vymedzený ich žalobou, ktorou sa domáhali
odstránenia vád diela, napriek potrebe vykonania znaleckého dokazovania nie je po právnej
ani faktickej stránke zložitý. Zároveň zdôraznili, že oni sa svojím správaním žiadnych
spôsobom nepričinili o vznik prieťahov v konaní a tieto boli v plnom rozsahu spôsobené
postupom okresného súdu, ktorý vykonával úkony z neprimeranými časovými odstupmi
a vo veci rozhodol až rozsudkom z 9. novembra 2015, t. j. po 5 rokoch a 9 mesiacoch
od podania žaloby. Sťažovatelia namietali aj to, že okresný súd ani po dvoch mesiacoch
od doručenia vyjadrenia sťažovateľov z 29. decembra 2015 k odvolaniu žalovaného proti
rozsudku okresného súdu vec nepredložil odvolaciemu súdu.
Ústavný súd po oboznámení sa s priebehom namietaného konania, tak ako bol tento
opísaný sťažovateľmi v ich sťažnosti, konštatuje, že vzhľadom na celkovú dĺžku konania
a jednotlivé úkony okresného súdu vo veci nie je možné ustáliť v postupe okresného súdu
prieťahy takej intenzity, ktoré by mohli zakladať možnosť porušenia sťažovateľmi
označených základných a iných práv. Ďalej ústavný súd konštatuje, že v čase doručenia
sťažnosti ústavnému súdu (22. februára 2016) okresný súd vo veci už meritórne rozhodol
(rozsudkom z 9. novembra 2015), čo objektívne vylučuje možnosť trvania sťažovateľmi
namietaného porušenia označených práv zo strany okresného súdu. Pritom je potrebné
zdôrazniť, že v okolnostiach danej veci takúto možnosť nezakladá ani postup okresného
súdu pri vykonávaní úkonov predchádzajúcich predloženiu veci na odvolacie konanie.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľov
odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľov
nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovatelia za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo
k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložili
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2016