Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 449/2015
PDF · 166.21 KB
No categories available
I. ÚS 449/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2016 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka
prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti ,
; , ; ,
; , , a , ,
právne zastúpených JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina,
ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 199/2013,
a takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti , ,
, a na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Er 199/2013 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
2 Er 199/2013 k o n a ť bez zbytočných prieťahov.
3. , , ,
a p r i z n á v a primerané finančné
zadosťučinenie každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd
Žilina p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. , , ,
a p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 715,92 € (slovom sedemstopätnásť eur a deväťdesiatdva centov), ktorú j e Okresný
súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
sp. zn. I. ÚS 449/2015 zo 4. novembra 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť
spoločnosti , , ,
a (ďalej len ,,sťažovatelia“), z 18. mája 2015, ktorou namietali
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len
,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 199/2013. Vo zvyšnej časti bola
sťažnosť odmietnutá.
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia sú ako povinní účastníkmi
exekučného konania vedeného na okresnom súde, pričom 8. augusta 2014 podali námietky
proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, ktoré odôvodnili vadami exekučného titulu
(notárskej zápisnice) a tým, že nimi ako ručiteľmi zabezpečovaná (vymáhaná) pohľadávka
zanikla. Sťažovatelia v prijatej sťažnosti uvádzajú, že zákonná lehota na rozhodnutie
o námietkach je podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku 60 dní, pričom okresnému súdu
boli ich námietky doručené ešte 20. augusta 2014. Pre nečinnosť okresného súdu podali dve
urgencie 27. januára 2015 a 27. februára 2015, ktorými žiadali súd o bezodkladné
rozhodnutie o námietkach. Následne podali 2. apríla 2015 sťažnosť na prieťahy v konaní,
ktorú adresovali predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu v prípise
zo 4. mája 2015 konštatoval, že sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná,
a za spôsobené prieťahy v konaní sa ospravedlnil.
3. Sťažovatelia v ďalšom uviedli, že prebiehajúca exekúcia má pre nich zvlášť
negatívne dôsledky, keďže na ich nehnuteľnostiach určených na bývanie bolo zriadené
exekučné záložné právo, boli zablokované ich bankové účty a ich zamestnávatelia im
vykonávajú zrážky zo mzdy. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd
nálezom vyslovil, že ich označené základné práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru
porušené boli, a aby prikázal okresnému súdu, aby v ich veci konal bez ďalších prieťahov.
Žiadali priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € každému
zo sťažovateľov a náhradu trov konania.
II.
4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril a oznámil,
či trvá na ústnom pojednávaní. Podpredsedníčka okresného súdu v písomnom vyjadrení,
ktoré bolo ústavnému súdu doručené 18. januára 2016, z vecného hľadiska odkázala
na vyjadrenie zákonného sudcu, ktoré k sťažnosti pripojila. V ďalšom poukázala
na neprimeranú zaťaženosť zákonného sudcu, ako aj zaťaženosť všetkých sudcov okresného
súdu, ktorá bráni konaniu bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ sa táto situácia nevyrieši,
nemožno vo všetkých veciach konať bez zbytočných prieťahov, čo žiada zohľadniť
pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia. Podpredsedníčka okresného súdu
zároveň súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.
5. Zákonný sudca vo svojom vyjadrení uviedol, že k prieťahom v konaní súdu
o námietkach sťažovateľov ako povinných proti exekúcii a proti trovám exekúcie
nepochybne došlo. Tieto však aj podľa jeho vyjadrenia majú pôvod vo veľmi vysokom
počte exekučnej agendy, ktorú za permanentne pretrvávajúceho nedostatočného
personálneho obsadenia súdu nie je možné ani pri zvýšenom pracovnom úsilí vybavovať
bez zbytočných prieťahov. K priebehu konania o námietkach sťažovateľov ako povinných
uviedol:
,,... - dňa 20.8.2014 predložil poverený súdny exekútor včas podané námietky
povinných v 1. až 5. rade proti exekúcii...
- dňa 28.11.2014 súd zaslal rovnopis námietok oprávnenému s výzvou na vyjadrenie,
na žiadosť oprávneného doručenú súdu 12.12.2014 mu dňa 9.4.2015 dodatočne zaslal
všetky prílohy námietok proti exekúcii spolu s výzvou na vyjadrenie, oprávnený sa
k námietkam povinných vyjadril podaním doručeným súdu 29.4.2015 (medzičasom povinní
prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu 27.1.2015 urgovali súd
o konanie v predmetnej veci a o rozhodnutie o námietkach),
- o námietkach povinných okresný súd rozhodol uznesením z 19.5.2015 vydaným
vyšším súdnym úradníkom tak, že námietky povinných proti exekúcii zamietol, námietky
povinných proti trovám exekúcie zamietol a povinným nepriznal náhradu trov konania
o námietkach proti exekúcii,
- proti cit. uzneseniu okresného súdu podali povinní v 1. až 5. rade včas odvolanie
dňa 8.6.2015,
- dňa 22.10.2015 dal vyšší súdny úradník pokyn na doručenie rovnopisu odvolania
povinných oprávnenému, ktorý bol realizovaný dodatočne 21.12.2015...
v dôsledku včas a riadne povinnými podaného odvolania došlo zo zákona zrušeniu
cit. uznesenia vyššieho súdneho úradníka a o námietkach povinných opätovne rozhodne
zákonný sudca... s predpokladom rozhodnutia v prvej polovici mesiaca január 2016...“
6. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca
sťažovateľov v prípise doručenom 21. decembra 2015 uviedol, že súhlasí s upustením
od ústneho pojednávania vo veci.
7. Po posúdení sťažnosti a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnom
zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je dôvodná.
III.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
9. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil
ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Je však prirodzené a ústavný
súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé namietané porušenie práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu, pričom tri základné kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konania
a postup súdu (napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež
prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam
konania pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02 alebo II. ÚS 32/02).
10. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,
či postupom okresného súdu v predmetnom exekučnom konaní, resp. v tej jeho časti, ktorá
nasledovala po tom, čo sťažovatelia podali námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie,
došlo k porušeniu ich označených práv. Tvrdenia sťažovateľov v sťažnosti o priebehu
konania sú pritom v zásade zhodné s vyjadrením zákonného sudcu, preto o nich ústavný súd
nemal žiadne relevantné pochybnosti.
11. Po posúdení chronológie konania v právnej veci sťažovateľov z hľadiska
základných kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:
Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že
predmetná exekučná vec sťažovateľov v časti rozhodovania o ich námietkach je bežnou
občianskoprávnou vecou a ani z vyjadrenia okresného súdu nebolo zistené nič, čo by
indikovalo zvýšenú zložitosť veci. Malo teda ísť o rutinné rozhodovanie príslušného
exekučného súdu.
Pri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov exekučného konania ústavný
súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v ich neprospech, a teda
nemožno im pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania o námietkach proti
exekúcii.
V postupe okresného súdu v predmetnej exekučnej veci zistil ústavný súd viaceré
obdobia nečinnosti, ktoré vedú k záveru o porušení označených základných práv
sťažovateľov garantovaných im ústavou a dohovorom. Ústavný súd pritom pripomína,
že podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhodne súd
najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Na ťarchu okresného súdu boli ústavným súdom
posúdené najmä tieto obdobia jeho nečinnosti:
(i) od 20. augusta 2014, keď boli súdu doručené námietky sťažovateľov,
do 28. novembra 2014, keď súd zaslal námietky na vyjadrenie oprávnenému (viac ako tri
mesiace nečinnosti), pričom podľa platnej právnej úpravy malo byť o námietkach
rozhodnuté do 20. októbra 2014,
(ii) od 12. decembra 2014, keď bola súdu doručená žiadosť oprávneného o doručenie
príloh k námietkam, do 9. apríla 2015, keď súd dodatočne zaslal prílohy k námietkam
oprávnenému (štyri mesiace nečinnosti),
(iii) a taktiež nemožno opomenúť nečinnosť okresného súdu aj po podaní sťažnosti
sťažovateľov ústavnému súdu trvajúcu od 8. júna 2015, keď bolo súdu doručené
odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu o zamietnutí námietok z 19. mája 2015,
do 21. decembra 2015, keď bol realizovaný pokyn na doručenie odvolania oprávnenému
(viac ako šesť mesiacov nečinnosti).
12. Celková doba nečinnosti okresného súdu v konaní o námietkach sťažovateľov
ako povinných teda trvala viac ako jeden rok, čo pri zákonnej 60-dňovej lehote
na rozhodnutie o námietkach nemožno považovať za ústavne akceptovateľné. Reagujúc
na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu ústavný súd dodáva, že v zmysle jeho
stabilnej judikatúry množstvo vecí, v ktorých súd vykonáva súdnictvo (m. m. III. ÚS 14/00,
III. ÚS 17/02), spravidla nemôže byť exkulpačným dôvodom na zbavenie sa objektívnej
zodpovednosti súdu za spôsobené zbytočné prieťahy v konaní. Z pohľadu sťažovateľov
a ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej
lehote (o čom ústavný súd rozhodoval), je taktiež irelevantné, že podľa vyjadrenia
okresného súdu jeho zdĺhavé konanie bolo spôsobené aj dôsledkom nedostatočného
personálneho obsadenia súdu. Podstatné je to, že ústavný súd v predmetnej exekučnej veci
zbytočné prieťahy zistil, tieto možno pričítať len na ťarchu konajúceho súdu
a z ústavnoprávneho hľadiska ide o prieťahy, ktoré sú neospravedlniteľné.
13. Preto ústavný súd výrokom tohto nálezu vyslovil, že postupom okresného súdu
bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných
prieťahov.
IV.
14. Sťažovatelia v sťažnosti uplatnili a odôvodnili aj svoj návrh na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia každému v sume po 3 000 €. Z doterajšej
rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie
ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľov (zbytočné
prieťahy v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. III. ÚS 17/02, I. ÚS 97/09).
Ústavný súd preto výrokom nálezu priznal sťažovateľom vychádzajúc z princípov
spravodlivosti, z potreby zavŕšenia ochrany ich práv a zo zodpovednosti okresného súdu
za zistené zbytočné prieťahy v konaní primerané finančné zadosťučinenie každému v sume
po 500 €. Táto výška podľa ústavného súdu primerane vyjadruje ujmu sťažovateľov
spôsobenú ich právnou neistotou vzhľadom na predmet konania a dobu zistenej nečinnosti
okresného súdu.
15. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov. Ústavný
súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania v nimi požadovanej výške 715,92 €, keďže
táto zodpovedá ustanoveniam vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
[2 úkony právnej pomoci po 349,57 € (úkony pri zastupovaní piatich sťažovateľov, tarifná
odmena znížená o 50 %), t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť podaná ústavnému
súdu, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,39 €)]. Vzhľadom na čl. 133 ústavy,
podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto
rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2016