Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 449/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti ,

; , ; ,

; , , a , ,

právne zastúpených JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti , ,

, a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

k o n a ť bez zbytočných prieťahov.

3. , , ,

a p r i z n á v a primerané finančné

zadosťučinenie každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd

Žilina p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. , , ,

a p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 715,92 € (slovom sedemstopätnásť eur a deväťdesiatdva centov), ktorú j e Okresný

súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

sp. zn. zo 4. novembra 2015 bola na ďalšie konanie prijatá sťažnosť

spoločnosti , , ,

a (ďalej len ,,sťažovatelia“), z 18. mája 2015, ktorou namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len ,a“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

,,okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Vo zvyšnej časti bola

sťažnosť odmietnutá.

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia sú ako povinní účastníkmi

exekučného konania vedeného na okresnom súde, pričom 8. augusta 2014 podali námietky

proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku, ktoré odôvodnili vadami exekučného titulu

(notárskej zápisnice) a tým, že nimi ako ručiteľmi zabezpečovaná (vymáhaná) pohľadávka

zanikla. Sťažovatelia v prijatej sťažnosti uvádzajú, že zákonná lehota na rozhodnutie

o námietkach je podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku 60 dní, pričom okresnému súdu

boli ich námietky doručené ešte 20. augusta 2014. Pre nečinnosť okresného súdu podali dve

urgencie 27. januára 2015 a 27. februára 2015, ktorými žiadali súd o bezodkladné

rozhodnutie o námietkach. Následne podali 2. apríla 2015 sťažnosť na prieťahy v konaní,

ktorú adresovali predsedovi okresného súdu. Predseda okresného súdu v prípise

zo 4. mája 2015 konštatoval, že sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní je dôvodná,

a za spôsobené prieťahy v konaní sa ospravedlnil.

3. Sťažovatelia v ďalšom uviedli, že prebiehajúca exekúcia má pre nich zvlášť

negatívne dôsledky, keďže na ich nehnuteľnostiach určených na bývanie bolo zriadené

exekučné záložné právo, boli zablokované ich bankové účty a ich zamestnávatelia im

vykonávajú zrážky zo mzdy. V petite sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že ich označené základné práva podľa a práva podľa dohovoru

porušené boli, a aby prikázal okresnému súdu, aby v ich veci konal bez ďalších prieťahov.

Žiadali priznať aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € každému

zo sťažovateľov a náhradu trov konania.

II.

4. Ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril a oznámil,

či trvá na ústnom pojednávaní. Podpredsedníčka okresného súdu v písomnom vyjadrení,

ktoré bolo ústavnému súdu doručené 18. januára 2016, z vecného hľadiska odkázala

na vyjadrenie zákonného sudcu, ktoré k sťažnosti pripojila. V ďalšom poukázala

na neprimeranú zaťaženosť zákonného sudcu, ako aj zaťaženosť všetkých sudcov okresného

súdu, ktorá bráni konaniu bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ sa táto situácia nevyrieši,

nemožno vo všetkých veciach konať bez zbytočných prieťahov, čo žiada zohľadniť

pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia. Podpredsedníčka okresného súdu

zároveň súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

5. Zákonný sudca vo svojom vyjadrení uviedol, že k prieťahom v konaní súdu

o námietkach sťažovateľov ako povinných proti exekúcii a proti trovám exekúcie

nepochybne došlo. Tieto však aj podľa jeho vyjadrenia majú pôvod vo veľmi vysokom

počte exekučnej agendy, ktorú za permanentne pretrvávajúceho nedostatočného

personálneho obsadenia súdu nie je možné ani pri zvýšenom pracovnom úsilí vybavovať

bez zbytočných prieťahov. K priebehu konania o námietkach sťažovateľov ako povinných

uviedol:

,,... - dňa 20.8.2014 predložil poverený súdny exekútor včas podané námietky

povinných v 1. až 5. rade proti exekúcii...

- dňa 28.11.2014 súd zaslal rovnopis námietok oprávnenému s výzvou na vyjadrenie,

na žiadosť oprávneného doručenú súdu 12.12.2014 mu dňa 9.4.2015 dodatočne zaslal

všetky prílohy námietok proti exekúcii spolu s výzvou na vyjadrenie, oprávnený sa

k námietkam povinných vyjadril podaním doručeným súdu 29.4.2015 (medzičasom povinní

prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu 27.1.2015 urgovali súd

o konanie v predmetnej veci a o rozhodnutie o námietkach),

- o námietkach povinných okresný súd rozhodol uznesením z 19.5.2015 vydaným

vyšším súdnym úradníkom tak, že námietky povinných proti exekúcii zamietol, námietky

povinných proti trovám exekúcie zamietol a povinným nepriznal náhradu trov konania

o námietkach proti exekúcii,

- proti cit. uzneseniu okresného súdu podali povinní v 1. až 5. rade včas odvolanie

dňa 8.6.2015,

- dňa 22.10.2015 dal vyšší súdny úradník pokyn na doručenie rovnopisu odvolania

povinných oprávnenému, ktorý bol realizovaný dodatočne 21.12.2015...

v dôsledku včas a riadne povinnými podaného odvolania došlo zo zákona zrušeniu

cit. uznesenia vyššieho súdneho úradníka a o námietkach povinných opätovne rozhodne

zákonný sudca... s predpokladom rozhodnutia v prvej polovici mesiaca január 2016...“

6. Na výzvu ústavného súdu k vhodnosti ústneho pojednávania právny zástupca

sťažovateľov v prípise doručenom 21. decembra 2015 uviedol, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

7. Po posúdení sťažnosti a vyjadrenia k nej dospel ústavný súd na neverejnom

zasadnutí senátu k záveru, že sťažnosť je dôvodná.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že ,,Účelom práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Je však prirodzené a ústavný

súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé namietané porušenie práva podľa čl. 48

ods. 2 (a dohovoru) sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu, pričom tri základné kritériá sú: zložitosť veci, správanie účastníkov konania

a postup súdu (napr. alebo ). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež

prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu v posudzovanom konaní a význam

konania pre sťažovateľa (napr. , alebo ).

10. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bolo základom skúmania ústavného súdu,

či postupom okresného súdu v predmetnom exekučnom konaní, resp. v tej jeho časti, ktorá

nasledovala po tom, čo sťažovatelia podali námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie,

došlo k porušeniu ich označených práv. Tvrdenia sťažovateľov v sťažnosti o priebehu

konania sú pritom v zásade zhodné s vyjadrením zákonného sudcu, preto o nich ústavný súd

nemal žiadne relevantné pochybnosti.

11. Po posúdení chronológie konania v právnej veci sťažovateľov z hľadiska

základných kritérií, na ktoré sa prihliada, ústavný súd konštatuje:

Pokiaľ ide o zložitosť veci (právnu a skutkovú), ústavný súd konštatuje, že

predmetná exekučná vec sťažovateľov v časti rozhodovania o ich námietkach je bežnou

občianskoprávnou vecou a ani z vyjadrenia okresného súdu nebolo zistené nič, čo by

indikovalo zvýšenú zložitosť veci. Malo teda ísť o rutinné rozhodovanie príslušného

exekučného súdu.

Pri hodnotení správania sťažovateľov ako účastníkov exekučného konania ústavný

súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť zohľadnené v ich neprospech, a teda

nemožno im pričítať žiadny podiel na zodpovednosti za dĺžku konania o námietkach proti

exekúcii.

V postupe okresného súdu v predmetnej exekučnej veci zistil ústavný súd viaceré

obdobia nečinnosti, ktoré vedú k záveru o porušení označených základných práv

sťažovateľov garantovaných im a dohovorom. Ústavný súd pritom pripomína,

že podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhodne súd

najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Na ťarchu okresného súdu boli ústavným súdom

posúdené najmä tieto obdobia jeho nečinnosti:

(i) od 20. augusta 2014, keď boli súdu doručené námietky sťažovateľov,

do 28. novembra 2014, keď súd zaslal námietky na vyjadrenie oprávnenému (viac ako tri

mesiace nečinnosti), pričom podľa platnej právnej úpravy malo byť o námietkach

rozhodnuté do 20. októbra 2014,

(ii) od 12. decembra 2014, keď bola súdu doručená žiadosť oprávneného o doručenie

príloh k námietkam, do 9. apríla 2015, keď súd dodatočne zaslal prílohy k námietkam

oprávnenému (štyri mesiace nečinnosti),

(iii) a taktiež nemožno opomenúť nečinnosť okresného súdu aj po podaní sťažnosti

sťažovateľov ústavnému súdu trvajúcu od 8. júna 2015, keď bolo súdu doručené

odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu o zamietnutí námietok z 19. mája 2015,

do 21. decembra 2015, keď bol realizovaný pokyn na doručenie odvolania oprávnenému

(viac ako šesť mesiacov nečinnosti).

12. Celková doba nečinnosti okresného súdu v konaní o námietkach sťažovateľov

ako povinných teda trvala viac ako jeden rok, čo pri zákonnej 60-dňovej lehote

na rozhodnutie o námietkach nemožno považovať za ústavne akceptovateľné. Reagujúc

na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu ústavný súd dodáva, že v zmysle jeho

stabilnej judikatúry množstvo vecí, v ktorých súd vykonáva súdnictvo (m. m. ,

), spravidla nemôže byť exkulpačným dôvodom na zbavenie sa objektívnej

zodpovednosti súdu za spôsobené zbytočné prieťahy v konaní. Z pohľadu sťažovateľov

a ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej

lehote (o čom ústavný súd rozhodoval), je taktiež irelevantné, že podľa vyjadrenia

okresného súdu jeho zdĺhavé konanie bolo spôsobené aj dôsledkom nedostatočného

personálneho obsadenia súdu. Podstatné je to, že ústavný súd v predmetnej exekučnej veci

zbytočné prieťahy zistil, tieto možno pričítať len na ťarchu konajúceho súdu

a z ústavnoprávneho hľadiska ide o prieťahy, ktoré sú neospravedlniteľné.

13. Preto ústavný súd výrokom tohto nálezu vyslovil, že postupom okresného súdu

bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných

prieťahov.

IV.

14. Sťažovatelia v sťažnosti uplatnili a odôvodnili aj svoj návrh na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia každému v sume po 3 000 €. Z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie

ústavný súd spravidla prizná vtedy, keď následky porušenia práv sťažovateľov (zbytočné

prieťahy v konaní) už nemožno napraviť či odstrániť (napr. , ).

Ústavný súd preto výrokom nálezu priznal sťažovateľom vychádzajúc z princípov

spravodlivosti, z potreby zavŕšenia ochrany ich práv a zo zodpovednosti okresného súdu

za zistené zbytočné prieťahy v konaní primerané finančné zadosťučinenie každému v sume

po 500 €. Táto výška podľa ústavného súdu primerane vyjadruje ujmu sťažovateľov

spôsobenú ich právnou neistotou vzhľadom na predmet konania a dobu zistenej nečinnosti

okresného súdu.

15. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov. Ústavný

súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania v nimi požadovanej výške 715,92 €, keďže

táto zodpovedá ustanoveniam vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

[2 úkony právnej pomoci po 349,57 € (úkony pri zastupovaní piatich sťažovateľov, tarifná

odmena znížená o 50 %), t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť podaná ústavnému

súdu, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,39 €)]. Vzhľadom na ,

podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto

rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016