Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 275/2015
PDF · 254.15 KB
No categories available
III. ÚS 275/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2016 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika
v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom
JUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 6/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom
Dolný Kubín pod sp. zn. 6 C 329/2002) takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 6/2008 p o r u š e n é b o l o .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €
(slovom päťtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 290,26 € (slovom dvestodeväťdesiat eur a dvadsaťšesť centov) na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201,
Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
III. ÚS 275/2015 z 9. júna 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“, v citáciách aj „odporca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 6/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva:
„Na Okresnom súde Dolný Kubín odo dňa 15.4.2002 do dňa 31.12.2007 pod sp.zn.
6 C 329/2002 prebiehalo konanie o návrhu navrhovateľa:
zast.
proti odporcovi:
o zaplatenie sumy 17.227,-Sk
s prísl. Odo dňa 1.1.2008 t.j. odo dňa zriadenia Okresného súdu Námestovo do súčasnosti
prebieha konanie v tejto veci na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1 C 6/2008.
I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania už uplynulo viac ako 12 rokov
a 9 mesiacov do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené.
Túto moju sťažnosť podávam na Ústavný súd Slovenskej republiky z toho dôvodu, že
o ochrane tohto môjho práva nerozhoduje iný súd. Ústavný súd Slovenskej republiky je
podľa článku 124 Ústavy Slovenskej republiky nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatnení môjho ústavného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky som využil všetky právne prostriedky, ktoré mi poskytujú právne predpisy na jeho
ochranu.
Listom zo dňa 5.8.2014, ktorý bol Okresnému súdu Námestovo osobne doručený dňa
7.8.2014 som , predsedníčke Okresného súdu Námestovo podal
sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov. Dôkaz:
fotokópia mojej sťažnosti zo dňa 5.8.2014
je predsedníčka Okresného súdu Námestovo a zároveň
zákonná sudkyňa v tejto veci. Preto o tejto mojej sťažnosti konal Krajský súd v Žiline.
Listom Krajského súdu v Žiline č. Spr 11045/14 zo dňa 3.9.2014 mi bolo oznámené, že
v období odo dňa 17.9.2003 do dňa 31.12.2007 boli v konaní prieťahy zapríčinené
odporcom v 1. rade a v období odo dňa 23.5.2013 do dňa 12.6.2014 boli v konaní prieťahy
zapríčinené odporcom v 2. rade (okresný súd, pozn.) “
Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 6/2008 a predtým postupom Okresného súdu
Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 329/2002 porušené bolo.
Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde
Námestovo pod sp. zn. 1 C 6/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,-
EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľovi do
2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. Spr 533/15 zo 16. decembra 2015, v ktorom okrem iného uvádza:
„Jedná sa o vec, ktorá nie je právne a ani skutková zložitá. Podľa názoru zákonného
sudcu došlo k prieťahom zapríčinených aj účastníkmi konania a to tak na strane
navrhovateľa ako i odporcu. Na strane navrhovateľa tým, že nereagoval na výzvu súdu, aby
predložil prvopisy listín potrebných na vypracovanie znaleckého posudku a na strane
odporcu tým, že nereagoval na výzvu súdu, aby predložil návrhy na dokazovanie doručenú
právnemu zástupcovi dňa 27.5.2013 ako aj tým, že odporca nesúhlasil s pojednávaním pre
neprítomnosť jeho právneho zástupcu, z dôvodu jeho práceneschopnosti, ktorý nereagoval
ani na výzvu súdu, aby svoju neúčasť potvrdil vyjadrením ošetrujúceho lekára v zmysle
Na dĺžku konania mali vplyv procesné návrhy účastníkov konania, zmena petitu,
odvolanie proti uzneseniu o priznaní odmeny súdnej znalkyni, odvolanie proti uzneseniu,
ktorým súd nepriznal náhradu podľa § 147a, ods. 2 OSP, žiadosti o odročenie pojednávania
vytýčeného na deň 24.6.2008, 13.7.2009 podaných právnym zástupcom odporcu, výsluchom
svedka dožiadaným súdom.“
Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných
úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:
„- 15.4.2002 bol na Okresný súd Dolný Kubín doručený návrh navrhovateľa
na vydanie platobného rozkazu na
zaplatenie 17227,- Sk s prísl.
- výzvou zo dňa 26.6.2002 bol vyzvaný navrhovateľ na uhradenie súdneho poplatku
za podaný návrh
- dňa 10.9.2002 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol zo strany
odporcu podaný odpor
- dňa 14.1.2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 27.2.2003, ktoré bolo zrušené
na žiadosť právneho zástupcu odporcu
- dňa 16.9.2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 16.9.2003, ktoré bolo odročené
za účelom vykonania ďalšieho dokazovania
V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený Okresný súd v Námestovo
zák. č. 511/2007 Z. z. bola predmetná vec odovzdaná na vybavenie Okresnému súdu
Námestovo, kde bola pridelená zákonnému sudcovi a veci bola pridelená nová spisová
značka 1 C/6/2008.
Prehľad úkonov Okresného súdu Námestovo:
- dňa 15.4.2008 bol žiadaný navrhovateľ, ako aj právny zástupca odporcu na
nahlásenie adresy navrhovaných svedkov a žiadané ďalšie listiny
- dňa 11.6.2008 bolo nariadené pojednávanie na deň 24.6.2008, ktoré bolo odročené
na neurčito za účelom vypočutia navrhovaného svedka dožiadaním
- dožiadaním zo dňa 6.8.2008 bol žiadaný Okresný súd Bratislava o vypočutie
svedka, pričom vybavené dožiadanie sa vrátilo súdu 1.12.2008
- dňa 19.2.2009 bolo nariadené pojednávanie na deň 6.4.2009, ktoré bolo odročené
na neurčito za účelom predvolania navrhnutej svedkyne
- dňa 29.5.2009 bolo nariadené pojednávanie na deň 13.7.2009, ktoré bolo na
žiadosť žalovaného preložené na deň 20.7.2009
- pojednávanie dňa 20.7.2009 bolo odročené na neurčito za účelom vyhotovenia
znaleckého posudku súdnym znalcom z odboru písmoznalectvo
- dňa 21.7.2009 bol navrhovateľ vyzvaný na zloženie zálohy na znalecké dokazovanie
a tiež na predloženie prvopisu listín potrebných pre súdneho znalca, pričom táto výzva bola
urgovaná 9.9.2009 a opätovne 29.9.2009
- uznesením č. k. 1C/6/2008-156 zo dňa 23.11.2009 bol ustanovený znalec z odboru
písmoznalectvo na podanie znaleckého posudku, pričom vyhotovenia znaleckého posudku
bolo urgované dňa 22.2.2010, opätovne dňa 26.4.2010 a znalecký posudok bol súdu
doručený znalcom až 4.5.2010
- dňa 7.5.2010 bol znalecký posudok doručovaný účastníkom konania spolu
s uznesením č. k. 1C/6/2008-187 zo dňa 6.5.2010, ktorým bola priznaná znalcovi odmena
za vypracovanie znaleckého posudku, pričom voči predmetnému uzneseniu bolo zo strany
odporcu podané odvolanie, spis bol dňa 1.7.2010 predložený Krajskému súdu v Žilina
na rozhodnutie o odvolaní, pričom rozhodnutím zo dňa 30.8.2010 uznesenie okresného súdu
potvrdil
- dňa 25.11.2010 bolo nariadené pojednávanie na deň 17.1.2011, ktoré bolo
odročené na neurčito za účelom dopracovania znaleckého posudku
- žiadosťou zo dňa 28.1.2011 bola znalkyňa požiadaná o dopracovanie podaného
znaleckého posudku, ktoré doplnenie predložila znalkyňa súdu dňa 11.3.2011
- dňa 7.4.2011 bolo nariadené pojednávanie na deň 20.5.2011, ktoré bolo odročené
na deň 10.6.2011 za účelom vyhlásenia rozsudku
- na pojednávaní dňa 10.6.2011 bol vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému podali
odvolanie tak navrhovateľ ako aj odporca
- uznesením č. k. 1C/6/2008-276 zo dňa 15.7.2011 bol zaviazaný navrhovateľ
na úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie
- uznesením č. k. 1C/6/2008-277 zo dňa 15.7.2011 bol zaviazaný odporca na úhradu
súdneho poplatku za podané odvolanie
- uznesením č. k. 1C/6/2008-280 zo dňa 11.8.2011 bol navrhovateľ zaviazaný uhradiť
odporcovi trovy konania a tiež trovy štátu, proti ktorému bolo taktiež podané odvolanie tak
zo strany odporcu ako aj navrhovateľa
- spis bol dňa 30.9.2011 predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie
o predmetných odvolaniach
- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/348/2011-302, 5Co/349/2011 zo dňa
28.11.2011 boli rozsudok a uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie
konanie, pričom spis bol vrátený späť okresnému súdu 8.2.2012 a následne bolo 15.2.2012
uznesenie KS doručované právnym zástupcom účastníkov konania
- dňa 17.5.2012 bolo nariadené pojednávanie na deň 20.7.2012, ktoré bolo odročené
na deň 7.9.2012 za účelom doplnenia dokazovania
- pojednávanie dňa 7.9.2012 bolo odročené na deň 28.9.2012 za účelom vyhlásenia
rozsudku
- na pojednávaní dňa 28.9.2012 bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému bolo podané
odvolanie zo strany odporcu a zároveň navrhovateľ podal žiadosť o doplnenie rozsudku
- uznesením č. k. 1C/6/2008-381 zo dňa 21.11.2012 súd návrh na doplnenie rozsudku
zamietol, proti ktorému uzneseniu navrhovateľ podal odvolanie
- dňa 15.1.2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie
o odvolaniach
- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/19/2013-393 zo dňa 26.3.2013 bol
rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, pričom spis bol vrátený
späť okresnému súdu dňa 23.4.2013
- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/20/2013-397 zo dňa 26.3.2013 bolo
potvrdené uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku
- dňa 23.5.2013 boli uznesenia KS doručované účastníkom konania spolu s výzvou,
aby súdu predložili návrhy na dokazovanie
- dňa 12.6.2014 bolo nariadené pojednávanie na deň 1.8.2014, ktoré bolo odročené
na deň 24.10.2014 za účelom predvolania navrhnutých svedkov
- pojednávanie dňa 24.10.2014 bolo odročené na neurčito stým, že zástupca
navrhovateľa v lehote 2 týždňov oznámi, kedy je možné vytýčiť pojednávanie vzhľadom na
chorobu právneho zástupcu
- uznesením zo dňa 1.8.2014 súd pripustil zmenu návrhu, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 24.11.2014
- uznesením zo dňa 24.10.2010 súd nepriznal navrhovateľovi náhradu v sume 100
Eur
- dňa 24.10.2014 žiadosť právnemu zástupcovi navrhovateľa, aby súdu predložil
vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle ust. § 119 ods. 3 OSP
- dňa 2.12.2014 bolo nariadené pojednávanie na deň 19.1.2015, ktoré bolo odročené
na deň 27.2.2015 za účelom predvolania právneho zástupcu navrhovateľa a svedka
- pojednávanie dňa 27.2.2015 bolo odročené na deň 20.3.2013 za účelom vyhlásenia
rozsudku
- na pojednávaní dňa 20.3.2015 bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému bolo podané
odvolanie zo strany odporcu a spis bol dňa 14.5.2015 predložený Krajskému súdu v Žiline
na rozhodnutie o predmetnom odvolaní
- rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/222/2015-512 zo dňa 28.7.2015 bol
rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach potvrdený, ktorý nadobudol
právoplatnosť 9.9.2015.“
K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ stanovisko nezaujal.
Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedeného v jeho
vyjadrení zo 16. decembra 2015, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli
predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové
pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,
že spory týkajúce sa uplatňovania finančných nárokov patria do bežnej rozhodovacej
agendy všeobecných súdov a po právnej stránke ich nemožno považovať za zložité. Ani
v okolnostiach danej veci podľa názoru ústavného súdu nejde o takú mieru skutkovej
zložitosti, ktorou by bolo možné ospravedlniť skutočnosť, že napadnuté konanie bolo
právoplatne skončené 9. septembra 2015, teda takmer po 14 rokoch od jeho začatia a navyše
až po uplatnení sťažnosti na ústavnom súde.
2. Čo sa týka kritéria správania sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd
konštatuje, že sťažovateľ v jednom prípade nesúhlasil s uskutočnením pojednávania pre
neprítomnosť jeho právneho zástupcu z dôvodu práceneschopnosti a tiež nereagoval na
výzvu okresného súdu, aby predložil návrhy na dokazovanie, no podľa názoru ústavného
súdu tieto skutočnosti zásadným spôsobom neovplyvnili dĺžku napadnutého konania.
3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní. Napadnuté konanie začalo na Okresnom súde Dolný Kubín 15. apríla 2002 podaním
návrhu na vydanie platobného rozkazu. Do 31. decembra 2007 bol na prerokovanie
a rozhodovanie vo veci miestne a vecne príslušným Okresný súd Dolný Kubín
a od 1. januára 2008 po reorganizácii súdnictva bol na prerokovanie a rozhodovanie veci až
do jej právoplatného skončenia miestne a vecne príslušný okresný súd.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že podľa príslušných
ustanovení zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z.
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej
národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva
v danej veci z Okresného súdu Dolný Kubín (odovzdávajúci súd) na okresný súd
(nadobúdajúci súd).
Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj prenesenie
zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd.
Z uvedeného dôvodu zodpovednosť za doterajší priebeh celého napadnutého konania nesie
okresný súd.
Ústavný súd v priebehu napadnutého konania zistil obdobie úplnej a ničím
neospravedlniteľnej nečinnosť okresného súdu od 17. septembra 2003 do 31. decembra
2007.
Ústavný súd konštatuje, že priebeh napadnutého konania bol poznačený
neefektívnym postupom okresného súdu. Uvedené vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že
prvostupňové rozsudky okresného súdu boli v priebehu napadnutého konania po podaní
odvolaní dvakrát uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zrušené
a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, v dôsledku čoho nepochybne došlo
k spomaleniu jeho priebehu.
V prvom prípade rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 C 6/2008 z 10. júna 2011 bol
uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Co 348/2011 z 28. novembra 2011 zrušený a vec bola
okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem
iného uviedol:
«V podmienkach Právneho poriadku SR je právo účastníka na spravodlivý proces
zakotvené v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., v čl. 46 Ústavy SR a v čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako
aj Ústavného súdu SR treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho práva odôvodnenia súdneho rozhodnutia... Súd sa
musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom
na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia je predovšetkým preukázať správnosť
rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa vyššie uvedenými zásadami
neriadil. Prvostupňový súd odmietol pri formulovaní rozhodnutia vziať do úvahy niektoré
skutočnosti, pričom sa s niektorými dôkazmi vôbec nezaoberal, resp. ich nevyhodnotil
a navzájom odporujúce dôkazy neodôvodnil, najmä prečo niektoré pokladal za vierohodné
a niektoré za nevierohodné. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo navrhovateľovi priznal
len 1/5-inu z uplatnenej sumy 11.600,- Sk, keď tento právny záver vyvodil z listiny označenej
ako „Rozhodnutie “, z ktorej listiny zistil, ako uvádza v odôvodnení
rozhodnutia, že osoby podpísané v ľavom dolnom rohu sa zaviazali vrátiť sumu 11.600,- Sk.
Podľa záveru prvostupňového súdu túto pohľadávku uznali všetci piati v tejto výške.
Uvedené zistenie súdu prvého stupňa je v rozpore s ďalším obsahom textu, kde je uvedené
„dolu podpísaní a zúčastnení“ sa zaviazali vrátiť 11.600,- Sk každý z nich. Prvostupňový
súd nevysvetlil, prečo uvedenú skutočnosť odmietol vziať do úvahy. Takýto nedostatok
odôvodnenia zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Bude preto povinnosťou
prvostupňového súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opäť rozhodnúť.
S poukazom na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok okresného súdu
vo veci samej a následne aj rozhodnutie o trovách konania zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.»
Aj rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 C 6/2008 z 28. septembra 2012 bol uznesením
krajského súdu sp. zn. 5 Co 19/2013 z 26. marca 2013 zrušený a vec bola okresnému súdu
vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol:
«Navrhovateľ predložením písomnosti označenej ako „Rozhodnutie
“ preukazoval, že k premlčaniu nedošlo, nakoľko odporca svoj záväzok písomne
uznal. Z obsahu „Rozhodnutia “ vyplýva, že podpísaní zúčastnení sa
zaväzujú vrátiť 11.600,- Sk čiastku vyplatenú z predaja uhoľne z augusta 1999. Následne sú
podpísaní prijímatelia vyplatenej čiastky z uhoľne 11.600,- Sk. Dátum napísania uvedeného
Rozhodnutia je uvedený: „V dňa 16.2.2001“. Sporným
v priebehu konania ostal dátum podpísania tejto listiny. Na pojednávaní pred okresným
súdom dňa 7.9.2002 odporca namietal dodatočné podpísanie dátumu 16.2.2001. S touto
námietkou sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Súd prvého stupňa iba konštatuje, že
námietka odporcu, že takéto uznanie nie je platné, pretože dátum je napísaný na spodnej
časti uznania, pritom dátum sa píše hore, je irelevantná, nakoľko zo žiadneho zákonného
predpisu nevyplýva povinnosť písať dátum hore na listinu pod následkom neplatnosti
uznania dlhu. Prvostupňový súd sa opomenul zaoberať námietkou odporcu o možnosti
dodatočného dopísania dátumu. Preto až po odstránení tejto nejasnosti bude možné vo veci
zákonne a spravodlivo rozhodnúť.»
Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen
nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného
súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby
o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09,
Ústavný súd napokon konštatuje, že je neakceptovateľné, že napadnuté konanie bolo
právoplatne skončené až 9. septembra 2015, teda takmer po 14 rokoch od jeho začatia a až
po uplatnení sťažnosti na ústavnom súde.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 6/2008 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní
došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez
zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené
9. septembra 2015, keď rozsudok okresného súdu z 20. marca 2015 bol v napadnutých
častiach potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 222/2015 z 28. júla
2015.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
10 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Sťažovateľ poukázal na to, že v čase
podania sťažnosti ústavnému súdu stav jeho neistoty pretrvával už viac ako 12 rokov.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu.
S prihliadnutím na to, že napadnuté konanie bolo po uplatnení sťažnosti na ústavnom
súde 19. januára 2015 právoplatne skončené 9. septembra 2015, teda po viac ako 13 rokoch
od jeho začatia, ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením
uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi
konania jeho trovy (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Jánom
Vajdom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvom úkone
právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €, a pri druhom úkone právnej služby
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok
2014, ktorá je 839 €.
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia
a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 a za jeden úkon
právnej služby vykonaný v roku 2015 spolu s režijným paušálom (1 x 8,04 € a 1 x 8,39 €)
predstavuje sumu 290,26 €.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. marca 2016