Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 275/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom

Dolný Kubín pod sp. zn. ) takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Námestovo

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 290,26 € (slovom dvestodeväťdesiat eur a dvadsaťšesť centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201,

Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 9. júna 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“, v citáciách aj „odporca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva:

„Na Okresnom súde Dolný Kubín odo dňa 15.4.2002 do dňa 31.12.2007 pod sp.zn.

prebiehalo konanie o návrhu navrhovateľa:

zast.

proti odporcovi:

o zaplatenie sumy 17.227,-Sk

s prísl. Odo dňa 1.1.2008 t.j. odo dňa zriadenia Okresného súdu Námestovo do súčasnosti

prebieha konanie v tejto veci na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. .

I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania už uplynulo viac ako 12 rokov

a 9 mesiacov do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené.

Túto moju sťažnosť podávam na Ústavný súd Slovenskej republiky z toho dôvodu, že

o ochrane tohto môjho práva nerozhoduje iný súd. Ústavný súd Slovenskej republiky je

podľa článku 124 nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatnení môjho ústavného práva podľa článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky som využil všetky právne prostriedky, ktoré mi poskytujú právne predpisy na jeho

ochranu.

Listom zo dňa 5.8.2014, ktorý bol Okresnému súdu Námestovo osobne doručený dňa

7.8.2014 som , predsedníčke Okresného súdu Námestovo podal

sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov. Dôkaz:

fotokópia mojej sťažnosti zo dňa 5.8.2014

je predsedníčka Okresného súdu Námestovo a zároveň

zákonná sudkyňa v tejto veci. Preto o tejto mojej sťažnosti konal Krajský súd v Žiline.

Listom Krajského súdu v Žiline č. Spr 11045/14 zo dňa 3.9.2014 mi bolo oznámené, že

v období odo dňa 17.9.2003 do dňa 31.12.2007 boli v konaní prieťahy zapríčinené

odporcom v 1. rade a v období odo dňa 23.5.2013 do dňa 12.6.2014 boli v konaní prieťahy

zapríčinené odporcom v 2. rade (okresný súd, pozn.) “

Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu

Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. a predtým postupom Okresného súdu

Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo sa prikazuje, aby v konaní vedenom na Okresnom súde

Námestovo pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,-

EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľovi do

2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr 533/15 zo 16. decembra 2015, v ktorom okrem iného uvádza:

„Jedná sa o vec, ktorá nie je právne a ani skutková zložitá. Podľa názoru zákonného

sudcu došlo k prieťahom zapríčinených aj účastníkmi konania a to tak na strane

navrhovateľa ako i odporcu. Na strane navrhovateľa tým, že nereagoval na výzvu súdu, aby

predložil prvopisy listín potrebných na vypracovanie znaleckého posudku a na strane

odporcu tým, že nereagoval na výzvu súdu, aby predložil návrhy na dokazovanie doručenú

právnemu zástupcovi dňa 27.5.2013 ako aj tým, že odporca nesúhlasil s pojednávaním pre

neprítomnosť jeho právneho zástupcu, z dôvodu jeho práceneschopnosti, ktorý nereagoval

ani na výzvu súdu, aby svoju neúčasť potvrdil vyjadrením ošetrujúceho lekára v zmysle

, ods. 3 .

Na dĺžku konania mali vplyv procesné návrhy účastníkov konania, zmena petitu,

odvolanie proti uzneseniu o priznaní odmeny súdnej znalkyni, odvolanie proti uzneseniu,

ktorým súd nepriznal náhradu podľa , ods. 2 , žiadosti o odročenie pojednávania

vytýčeného na deň 24.6.2008, 13.7.2009 podaných právnym zástupcom odporcu, výsluchom

svedka dožiadaným súdom.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných

úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania:

„- 15.4.2002 bol na Okresný súd Dolný Kubín doručený návrh navrhovateľa

na vydanie platobného rozkazu na

zaplatenie 17227,- Sk s prísl.

- výzvou zo dňa 26.6.2002 bol vyzvaný navrhovateľ na uhradenie súdneho poplatku

za podaný návrh

- dňa 10.9.2002 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol zo strany

odporcu podaný odpor

- dňa 14.1.2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 27.2.2003, ktoré bolo zrušené

na žiadosť právneho zástupcu odporcu

- dňa 16.9.2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 16.9.2003, ktoré bolo odročené

za účelom vykonania ďalšieho dokazovania

V súvislosti s prechodom súdnictva na novozriadený Okresný súd v Námestovo

bola predmetná vec odovzdaná na vybavenie Okresnému súdu

Námestovo, kde bola pridelená zákonnému sudcovi a veci bola pridelená nová spisová

značka .

Prehľad úkonov Okresného súdu Námestovo:

- dňa 15.4.2008 bol žiadaný navrhovateľ, ako aj právny zástupca odporcu na

nahlásenie adresy navrhovaných svedkov a žiadané ďalšie listiny

- dňa 11.6.2008 bolo nariadené pojednávanie na deň 24.6.2008, ktoré bolo odročené

na neurčito za účelom vypočutia navrhovaného svedka dožiadaním

- dožiadaním zo dňa 6.8.2008 bol žiadaný Okresný súd Bratislava o vypočutie

svedka, pričom vybavené dožiadanie sa vrátilo súdu 1.12.2008

- dňa 19.2.2009 bolo nariadené pojednávanie na deň 6.4.2009, ktoré bolo odročené

na neurčito za účelom predvolania navrhnutej svedkyne

- dňa 29.5.2009 bolo nariadené pojednávanie na deň 13.7.2009, ktoré bolo na

žiadosť žalovaného preložené na deň 20.7.2009

- pojednávanie dňa 20.7.2009 bolo odročené na neurčito za účelom vyhotovenia

znaleckého posudku súdnym znalcom z odboru písmoznalectvo

- dňa 21.7.2009 bol navrhovateľ vyzvaný na zloženie zálohy na znalecké dokazovanie

a tiež na predloženie prvopisu listín potrebných pre súdneho znalca, pričom táto výzva bola

urgovaná 9.9.2009 a opätovne 29.9.2009

- uznesením č. k. -156 zo dňa 23.11.2009 bol ustanovený znalec z odboru

písmoznalectvo na podanie znaleckého posudku, pričom vyhotovenia znaleckého posudku

bolo urgované dňa 22.2.2010, opätovne dňa 26.4.2010 a znalecký posudok bol súdu

doručený znalcom až 4.5.2010

- dňa 7.5.2010 bol znalecký posudok doručovaný účastníkom konania spolu

s uznesením č. k. -187 zo dňa 6.5.2010, ktorým bola priznaná znalcovi odmena

za vypracovanie znaleckého posudku, pričom voči predmetnému uzneseniu bolo zo strany

odporcu podané odvolanie, spis bol dňa 1.7.2010 predložený Krajskému súdu v Žilina

na rozhodnutie o odvolaní, pričom rozhodnutím zo dňa 30.8.2010 uznesenie okresného súdu

potvrdil

- dňa 25.11.2010 bolo nariadené pojednávanie na deň 17.1.2011, ktoré bolo

odročené na neurčito za účelom dopracovania znaleckého posudku

- žiadosťou zo dňa 28.1.2011 bola znalkyňa požiadaná o dopracovanie podaného

znaleckého posudku, ktoré doplnenie predložila znalkyňa súdu dňa 11.3.2011

- dňa 7.4.2011 bolo nariadené pojednávanie na deň 20.5.2011, ktoré bolo odročené

na deň 10.6.2011 za účelom vyhlásenia rozsudku

- na pojednávaní dňa 10.6.2011 bol vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému podali

odvolanie tak navrhovateľ ako aj odporca

- uznesením č. k. -276 zo dňa 15.7.2011 bol zaviazaný navrhovateľ

na úhradu súdneho poplatku za podané odvolanie

- uznesením č. k. -277 zo dňa 15.7.2011 bol zaviazaný odporca na úhradu

súdneho poplatku za podané odvolanie

- uznesením č. k. -280 zo dňa 11.8.2011 bol navrhovateľ zaviazaný uhradiť

odporcovi trovy konania a tiež trovy štátu, proti ktorému bolo taktiež podané odvolanie tak

zo strany odporcu ako aj navrhovateľa

- spis bol dňa 30.9.2011 predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie

o predmetných odvolaniach

- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -302, zo dňa

28.11.2011 boli rozsudok a uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie

konanie, pričom spis bol vrátený späť okresnému súdu 8.2.2012 a následne bolo 15.2.2012

uznesenie KS doručované právnym zástupcom účastníkov konania

- dňa 17.5.2012 bolo nariadené pojednávanie na deň 20.7.2012, ktoré bolo odročené

na deň 7.9.2012 za účelom doplnenia dokazovania

- pojednávanie dňa 7.9.2012 bolo odročené na deň 28.9.2012 za účelom vyhlásenia

rozsudku

- na pojednávaní dňa 28.9.2012 bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému bolo podané

odvolanie zo strany odporcu a zároveň navrhovateľ podal žiadosť o doplnenie rozsudku

- uznesením č. k. -381 zo dňa 21.11.2012 súd návrh na doplnenie rozsudku

zamietol, proti ktorému uzneseniu navrhovateľ podal odvolanie

- dňa 15.1.2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie

o odvolaniach

- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -393 zo dňa 26.3.2013 bol

rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, pričom spis bol vrátený

späť okresnému súdu dňa 23.4.2013

- uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -397 zo dňa 26.3.2013 bolo

potvrdené uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku

- dňa 23.5.2013 boli uznesenia KS doručované účastníkom konania spolu s výzvou,

aby súdu predložili návrhy na dokazovanie

- dňa 12.6.2014 bolo nariadené pojednávanie na deň 1.8.2014, ktoré bolo odročené

na deň 24.10.2014 za účelom predvolania navrhnutých svedkov

- pojednávanie dňa 24.10.2014 bolo odročené na neurčito stým, že zástupca

navrhovateľa v lehote 2 týždňov oznámi, kedy je možné vytýčiť pojednávanie vzhľadom na

chorobu právneho zástupcu

- uznesením zo dňa 1.8.2014 súd pripustil zmenu návrhu, ktoré uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 24.11.2014

- uznesením zo dňa 24.10.2010 súd nepriznal navrhovateľovi náhradu v sume 100

Eur

- dňa 24.10.2014 žiadosť právnemu zástupcovi navrhovateľa, aby súdu predložil

vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle ust.

- dňa 2.12.2014 bolo nariadené pojednávanie na deň 19.1.2015, ktoré bolo odročené

na deň 27.2.2015 za účelom predvolania právneho zástupcu navrhovateľa a svedka

- pojednávanie dňa 27.2.2015 bolo odročené na deň 20.3.2013 za účelom vyhlásenia

rozsudku

- na pojednávaní dňa 20.3.2015 bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému bolo podané

odvolanie zo strany odporcu a spis bol dňa 14.5.2015 predložený Krajskému súdu v Žiline

na rozhodnutie o predmetnom odvolaní

- rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -512 zo dňa 28.7.2015 bol

rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach potvrdený, ktorý nadobudol

právoplatnosť 9.9.2015.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ stanovisko nezaujal.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedeného v jeho

vyjadrení zo 16. decembra 2015, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, a z , ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové

pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje,

že spory týkajúce sa uplatňovania finančných nárokov patria do bežnej rozhodovacej

agendy všeobecných súdov a po právnej stránke ich nemožno považovať za zložité. Ani

v okolnostiach danej veci podľa názoru ústavného súdu nejde o takú mieru skutkovej

zložitosti, ktorou by bolo možné ospravedlniť skutočnosť, že napadnuté konanie bolo

právoplatne skončené 9. septembra 2015, teda takmer po 14 rokoch od jeho začatia a navyše

až po uplatnení sťažnosti na ústavnom súde.

2. Čo sa týka kritéria správania sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľ v jednom prípade nesúhlasil s uskutočnením pojednávania pre

neprítomnosť jeho právneho zástupcu z dôvodu práceneschopnosti a tiež nereagoval na

výzvu okresného súdu, aby predložil návrhy na dokazovanie, no podľa názoru ústavného

súdu tieto skutočnosti zásadným spôsobom neovplyvnili dĺžku napadnutého konania.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní. Napadnuté konanie začalo na Okresnom súde Dolný Kubín 15. apríla 2002 podaním

návrhu na vydanie platobného rozkazu. Do 31. decembra 2007 bol na prerokovanie

a rozhodovanie vo veci miestne a vecne príslušným Okresný súd Dolný Kubín

a od 1. januára 2008 po reorganizácii súdnictva bol na prerokovanie a rozhodovanie veci až

do jej právoplatného skončenia miestne a vecne príslušný okresný súd.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na to, že podľa príslušných

ustanovení , ktorým sa mení a dopĺňa

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene

v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2008 prešiel výkon súdnictva

v danej veci z Okresného súdu Dolný Kubín (odovzdávajúci súd) na okresný súd

(nadobúdajúci súd).

Neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj prenesenie

zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd.

Z uvedeného dôvodu zodpovednosť za doterajší priebeh celého napadnutého konania nesie

okresný súd.

Ústavný súd v priebehu napadnutého konania zistil obdobie úplnej a ničím

neospravedlniteľnej nečinnosť okresného súdu od 17. septembra 2003 do 31. decembra

2007.

Ústavný súd konštatuje, že priebeh napadnutého konania bol poznačený

neefektívnym postupom okresného súdu. Uvedené vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že

prvostupňové rozsudky okresného súdu boli v priebehu napadnutého konania po podaní

odvolaní dvakrát uzneseniami Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zrušené

a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie, v dôsledku čoho nepochybne došlo

k spomaleniu jeho priebehu.

V prvom prípade rozsudok okresného súdu sp. zn. z 10. júna 2011 bol

uznesením krajského súdu sp. zn. z 28. novembra 2011 zrušený a vec bola

okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem

iného uviedol:

«V podmienkach Právneho poriadku SR je právo účastníka na spravodlivý proces

zakotvené v ust. , v SR a v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako

aj Ústavného súdu SR treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj

nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho práva odôvodnenia súdneho rozhodnutia... Súd sa

musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom

na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia je predovšetkým preukázať správnosť

rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa vyššie uvedenými zásadami

neriadil. Prvostupňový súd odmietol pri formulovaní rozhodnutia vziať do úvahy niektoré

skutočnosti, pričom sa s niektorými dôkazmi vôbec nezaoberal, resp. ich nevyhodnotil

a navzájom odporujúce dôkazy neodôvodnil, najmä prečo niektoré pokladal za vierohodné

a niektoré za nevierohodné. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo navrhovateľovi priznal

len 1/5-inu z uplatnenej sumy 11.600,- Sk, keď tento právny záver vyvodil z listiny označenej

ako „Rozhodnutie “, z ktorej listiny zistil, ako uvádza v odôvodnení

rozhodnutia, že osoby podpísané v ľavom dolnom rohu sa zaviazali vrátiť sumu 11.600,- Sk.

Podľa záveru prvostupňového súdu túto pohľadávku uznali všetci piati v tejto výške.

Uvedené zistenie súdu prvého stupňa je v rozpore s ďalším obsahom textu, kde je uvedené

„dolu podpísaní a zúčastnení“ sa zaviazali vrátiť 11.600,- Sk každý z nich. Prvostupňový

súd nevysvetlil, prečo uvedenú skutočnosť odmietol vziať do úvahy. Takýto nedostatok

odôvodnenia zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Bude preto povinnosťou

prvostupňového súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opäť rozhodnúť.

S poukazom na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok okresného súdu

vo veci samej a následne aj rozhodnutie o trovách konania zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.»

Aj rozsudok okresného súdu sp. zn. z 28. septembra 2012 bol uznesením

krajského súdu sp. zn. z 26. marca 2013 zrušený a vec bola okresnému súdu

vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol:

«Navrhovateľ predložením písomnosti označenej ako „Rozhodnutie

“ preukazoval, že k premlčaniu nedošlo, nakoľko odporca svoj záväzok písomne

uznal. Z obsahu „Rozhodnutia “ vyplýva, že podpísaní zúčastnení sa

zaväzujú vrátiť 11.600,- Sk čiastku vyplatenú z predaja uhoľne z augusta 1999. Následne sú

podpísaní prijímatelia vyplatenej čiastky z uhoľne 11.600,- Sk. Dátum napísania uvedeného

Rozhodnutia je uvedený: „V dňa 16.2.2001“. Sporným

v priebehu konania ostal dátum podpísania tejto listiny. Na pojednávaní pred okresným

súdom dňa 7.9.2002 odporca namietal dodatočné podpísanie dátumu 16.2.2001. S touto

námietkou sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Súd prvého stupňa iba konštatuje, že

námietka odporcu, že takéto uznanie nie je platné, pretože dátum je napísaný na spodnej

časti uznania, pritom dátum sa píše hore, je irelevantná, nakoľko zo žiadneho zákonného

predpisu nevyplýva povinnosť písať dátum hore na listinu pod následkom neplatnosti

uznania dlhu. Prvostupňový súd sa opomenul zaoberať námietkou odporcu o možnosti

dodatočného dopísania dátumu. Preto až po odstránení tejto nejasnosti bude možné vo veci

zákonne a spravodlivo rozhodnúť.»

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen

nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (obdobne napr. , , ,

).

Ústavný súd napokon konštatuje, že je neakceptovateľné, že napadnuté konanie bolo

právoplatne skončené až 9. septembra 2015, teda takmer po 14 rokoch od jeho začatia a až

po uplatnení sťažnosti na ústavnom súde.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené

9. septembra 2015, keď rozsudok okresného súdu z 20. marca 2015 bol v napadnutých

častiach potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 28. júla

2015.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Sťažovateľ poukázal na to, že v čase

podania sťažnosti ústavnému súdu stav jeho neistoty pretrvával už viac ako 12 rokov.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na to, že napadnuté konanie bolo po uplatnení sťažnosti na ústavnom

súde 19. januára 2015 právoplatne skončené 9. septembra 2015, teda po viac ako 13 rokoch

od jeho začatia, ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 € za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením

uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi

konania jeho trovy ( ).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Jánom

Vajdom. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvom úkone

právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €, a pri druhom úkone právnej služby

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2014, ktorá je 839 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 a za jeden úkon

právnej služby vykonaný v roku 2015 spolu s režijným paušálom (1 x 8,04 € a 1 x 8,39 €)

predstavuje sumu 290,26 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2016