Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 134/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátom JUDr. Tiborom Sanákom, Námestie SNP 2, Trnava, pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 21. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) pre namietané

porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 21. októbra 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bol voči odporcom rozsudkom

Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 11. mája 2015

(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) zamietnutý návrh na zaplatenie sumy 2 543,82 €

s príslušenstvom. V spore šlo o vyporiadanie vzťahov medzi sťažovateľkou (užívateľkou

nehnuteľnosti na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve) a odporcami (vlastníkmi

nehnuteľnosti) z titulu užívania a podľa názoru sťažovateľky zhodnotenia nehnuteľnosti.

Rozsudok okresného súdu bol po odvolaní potvrdený napadnutým rozsudkom

krajského súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti rozsiahlo opisuje skutkový stav sporu a analyzuje právne

a skutkové závery okresného súdu a krajského súdu a napadnutému rozsudku vytýka, že

„Ja som toho názoru, že Krajský súd v Trnave svojim rozsudkom zo dňa 21.10.2015, č.k.

-871, ktorý vnímam ako príliš formalistický, porušil moje základné právo

na súdnu ochranu, zaručené v , ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, nakoľko si neuvedomil, alebo

nedostatočne vyhodnotil, že:

- to bola práve odporkyňa v rade 1/ , ktorá ma ako budúcu kupujúcu

zaviedla - oklamala v tom, že vystupuje aj za ostatných podielových spoluvlastníkov, pričom

nemala plnomocenstvo a ani Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 12.11.2002 nedala

ostatným podielovým spoluvlastníkom podpísať.

- Na sporné nehnuteľnosti - pozemky nebolo ustálené ku dňu 12.11.2002 podielové

spoluvlastníctvo a nebolo možné z tohto dôvodu uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu a to aj

v prípade, keby zmluvné strany chceli uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu. Vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo sa odporkyni v rade 1/ podarilo až v r. 2006, nakoľko dovtedy na sporné

nehnuteľnosti participovali aj iní podielový spoluvlastníci, okrem osôb, ktoré boli žalované.

- Príčina neuzavretia riadnej kúpnej zmluvy nespočívala v absolútnej neplatnosti

Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 12.11.2002, ale v tom, že odporkyne v rade 1/,2/,3/

v rozpore s cenou ustálenou v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 12.11.2002, začali

svojvoľne navyšovať kúpnu cenu a ja som s navyšovaním kúpnej ceny nesúhlasila.

- Ja aj s rodinou, manželom a mal. dieťaťom som užívala spornú nehnuteľnosť

v od 12.11.2002 do 01.10.2004, keď do nami zrekonštruovanej

nehnuteľnosti sme sa nasťahovali až 01.02.2003 a dňa 01.10.2004 sme sa z nehnuteľnosti

odsťahovali.

- Odporkyňa v rade 1/ mi postupne vracala zálohu vo výške 300.000,- Sk, ktorú

prevzala dňa 12.11.2002 pri uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve tak, že až dňa

02.06.2005 mi vrátila sumu 225.000,- Sk a dňa 10.06.2005 mi vrátila sumu 75.000,- Sk.

- V čase od 12.11.2002 až do leta 2003 sme nehnuteľnosť v ,

ktorá bola znehodnotená, zvlhnutá, zaplesnená a celkove schátralá, našimi investíciami

zhodnotili tak, že sa stala obývateľnou a získala na hodnote. Keď ju následne odporcovia

predávali, tak ju predali dňa 28.03.2006 za 650.000,- Sk , teda

o 150.000,- Sk viac, než ju mali predať nám. Prvostupňový súd odmietol v tomto smere

vykonať navrhované dôkazy.

- Súd ustálil výšku mojich investícií do nehnuteľnosti v

vo výške 2.543,82 €, výšku primeranej odplaty za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou

v období od 12.11.2002 do 01.10.2004 vo výške 3.374,72 €, keď do tejto sumy počítal aj

obdobie, keď sme v nehnuteľnosti nebývali, len sme ju od 12.11.2002 do 01.02.2003

intenzívne a v prospech odporcov rekonštruovali, nakoľko dovtedy bola sporná

nehnuteľnosť neobývateľná.

- V mojom prípade išlo o vynútené užívanie spornej nehnuteľnosti, proti mojej vôli,

zavinené výlučne konaním niektorých odporcov, rámci ktorého som zhodnotila

nehnuteľnosť odporcov a preto odporcovia nemôžu mať nárok voči mne titulom

bezdôvodného užívania za moje užívanie spornej nehnuteľnosti v období od 12.11.2002

do 01.10.2004.

- Súdy za tohto dôkazného stavu nesprávne akceptovali kompenzačnú námietku

odporkyne v rade 1/ titulom nároku na nájomné, ktorá z hľadiska formy bola sporná

a z hľadiska obsahu úplne amorálna (v rozpore s ust. ) a neuvedomili si, že

odporcovia sa obohacujú dva krát. Prvý krát keď už zhodnotenú nehnuteľnosť predali za

kúpnu cenu 650.000,- Sk, teda o 150.000,- Sk viac než ju mali predať mne a druhý krát

v dôsledku kompenzačnej námietky, ktorou anulovali môj nárok za zhodnotenie

nehnuteľnosti - domu v v rozsahu minimálne 2.543,82 €.

- Tretie zvýhodnenie odporcov vyplýva konania Okresného súdu Trnava č.k.

-52, uznesenie zo dňa 20.11.2006, ktorým súd konanie zastavil a mňa, ako

navrhovateľku, zaviazal zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 9.810,-

Sk k rukám právneho zástupcu odporkyne a to do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“.

Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom

vyslovil, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 21. októbra 2015 bolo

porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnutý rozsudok zrušil,

vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) pritom možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (napr.

, , , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Predmetom sťažnosti sú tvrdenia o nesprávnosti skutkových a právnych záverov

napadnutého rozsudku krajského súdu. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd

nedostatočnou aplikáciou hmotnoprávnych i procesných noriem platného práva porušil jej

základné právo na súdnu ochranu zakotvené v a právo na spravodlivé

súdne konanie zakotvené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súvislosti s predostretými námietkami ústavný súd v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou konštatuje, že obsahom základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná

nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu

v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť ().

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné taktiež

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Ako vyplýva z uvedeného, ústavnému súdu v zásade neprislúcha hodnotiť správnosť

právneho záveru všeobecného súdu v konkrétnej právnej veci ani výklad zákona, ktorý

v konkrétnej veci aplikoval. Sťažovateľka však túto stabilizovanú judikatúru ústavného

súdu opomína a sťažnosť uplatnila v podstate ako ďalší opravný prostriedok v systéme

všeobecného súdnictva. Účel sťažnosti je však v porovnaní s opravnými prostriedkami

v systéme všeobecného súdnictva diametrálne odlišný, keďže táto sleduje výlučne ochranu

základných práv a slobôd.

Vychádzajúc z už uvedeného ústavnému súdu ostáva iba skonštatovať, že krajský súd

sa v odvolacom konaní zaoberal so všetkými podstatnými námietkami sťažovateľky,

v napadnutom rozsudku sa s nimi logicky vysporiadal a sťažovateľke dal odpoveď na každý

namietaný argument, čo z hľadiska ústavnoprávneho nie je možné považovať za exces.

Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným

(m. m. , ). V rozsudku krajského súdu teda ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil nič, čo by ho robilo ústavne neakceptovateľným,

a teda vyžadujúcim korekciu zo strany ústavného súdu.

Keďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozsudkom

krajského súdu a označenými právami, porušenie ktorých sťažovateľka namietala,

predloženú sťažnosť odmietol podľa z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2016