Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/693/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľky: Ing. N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Nám. SNP č. 2, Trnava, proti odporcom: 1. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Peter Horváth, Hlavná 42, Trnava, 2. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr. Darina Kurňavová, Kapitulská 5, Trnava, 3. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, 4. V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., I. B. XXX, okres Blansko, Česká republika, 5. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B. XXX, Y. u G., Česká republika, 6. M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, Y. u G., Česká republika, 7. V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B. XXX, Y. u G., Česká republika, odporcovia 4., 5., 6. a 7. zastúpení opatrovníčkou: Mgr. W. Z., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie sumy 2.543,82 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11.05.2015 č.k. -844, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že o trovách konania účastníkov a štátu rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , , v spojení s Nariadenia vlády SR č. , Vecne súd argumentoval tým, že navrhovateľka sa tým, že užívala nehnuteľnosti odporcov v rozhodnom období a za ich užívanie odporcom neplatila žiadnu čiastku bezdôvodne obohatila na ich úkor a preto je obrana odporcov dôvodná. V oboch prípadoch, teda požiadavka navrhovateľky i obrana odporcov, ide o plnenie bez právneho dôvodu. Súd doplnil dokazovanie za účelom zistenia výšky primeranej odplaty za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou za predmetné obdobie a na základe doplnku znaleckého posudku a výpovede znalca dospel k záveru, že jej výška 3.374,72 Eur presahuje sumu uplatnenú navrhovateľkou titulom vykonaných investícií vo výške 2.543,82 Eur, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. V oboch prípadoch ide o vzájomné peňažné pohľadávky účastníkov, ktoré sa stretli dňa 02.10.2004, kedy sa stala splatnou i pohľadávka odporcov voči navrhovateľke za celé obdobie užívania nehnuteľnosti, nakoľko dňa 01.10.2004 nehnuteľnosti vypratala. K tomuto dňu boli splatné obe pohľadávky, nakoľko pohľadávka navrhovateľky sa stala splatnou dňa 31.07.2003 a od 01.08.2003 začala plynúť premlčacia lehota v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu (str. 10 predposledný odsek uznesenia). Premlčacia lehota pohľadávky odporcov začala plynúť od okamihu užívania nehnuteľnosti navrhovateľkou 12.11.2002

za každý jednotlivý deň až do jej vypratania 01.10.2004, kedy sa stala splatnou z tohto titulu celá pohľadávka odporcov. Teda ku dňu stretnutia pohľadávok účastníkov nebola ani jedna z pohľadávok premlčaná, preto námietka premlčania vznesená navrhovateľkou je nedôvodná. Čas, keď bol urobený započítací prejav odporcami nemá pre uplynutie premlčacej lehoty započítavanej pohľadávky význam. Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľky, že započítanie pohľadávky odporcami nebolo dostatočne určité, súd uviedol, že sa domáhali započítania svojej pohľadávky vo výške 10.000,- Sk mesačne za obdobie od 12.11.2002 do 01.10.2004 voči pohľadávke uplatnenej navrhovateľkou v konaní. Nakoľko nebola uzatvorená účastníkmi nájomná zmluva, presnú výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou nebolo možné určiť bez znaleckého dokazovania, rovnako ako ani pohľadávku navrhovateľky, ktorej výška musela byť tiež určená znalcom. K vznesenej námietke navrhovateľky týkajúcej sa okruhu odporcov súd poukazuje na pripojené listy vlastníctva, z ktorých je jednoznačne preukázané, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností v rozhodnom období boli len odporcovia. Na predložený geometrický plán č. 191/2004 zo dňa 15.12.2004 a kúpnu zmluvu zo dňa 31.01.2006, ktorou nadobudla spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov odporkyňa v 1. rade súd neprihliadol, nakoľko boli vypracované, resp. uzatvorené až v období nasledujúcom po ukončení rozhodného obdobia. K ďalšej námietke navrhovateľky, ktorá poukazovala v súvislosti s obranou odporcov na jej rozpor s dobrými mravmi, nakoľko jej bol nájom vnútený proti jej vôli a výlučne vinou odporcov, ktorí ju neupozornili na právny stav nehnuteľnosti pred podpisom Zmluvy o budúcej zmluve, súd uviedol, že Zmluva bola od počiatku neplatná pre nedostatok plnej moci na jej uzatvorenie zo strany odporcov. Zmluvu pripravovala navrhovateľka a neoverila si platnosť udelenej plnej moci odporkyni v 1. rade na uzatvorenie Zmluvy, čím sa aj sama podieľala na jej neplatnosti. Súd dospel k záveru, že nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi postup odporcov, ktorý sa v rámci obrany domáhajú započítania svojej pohľadávky, ktorá vznikla rovnako ako pohľadávka navrhovateľky ako následok absolútne neplatnej Zmluvy. Naviac odporcovia sa nedomáhali samostatným návrhom zaplatenia odplaty za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou ale toto právo si uplatnili až ako obranu v konaní vyvolanom navrhovateľkou. Námietkami odporcov, ktoré sa týkajú výšky ich bezdôvodného obohatenia určenej znaleckým dokazovaním sa súd nezaoberal z dôvodu hospodárnosti, nakoľko vykonaným dokazovaním dospel k tomu, že výška primeranej odplaty za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou za predmetné obdobie presahuje sumu, ktorú si uplatnila navrhovateľka titulom vykonaných investícií vo výške 2.543,82 Eur. Zároveň nedoplnil súd dokazovanie zisťovaním, či bola vyplatená kúpna cena v roku 2006 predávajúcim spoluvlastníkom - odporcom v 4. až 7. rade, nakoľko navrhovaný dôkaz nie je právne významný pre rozhodnutie vo veci, s uplatneným nárokom navrhovateľky a ani obranou odporcov nesúvisí. V zmysle , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije.

Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jej návrhu v celom rozsahu vyhovie. Odvolateľka namietala nesprávne právne posúdenie prvostupňového súdu. K otázke, či odporcom vznikla pohľadávka voči nej titulom bezdôvodného obohatenia uviedla, že na nehnuteľnosť odporcov vstupovala na základe dohody s odporkyňou 1, ktorá bola podopretá Zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2002, ktorá odzrkadľovala ústnu dohodu, pričom bolo dohodnuté, že po zaplatení zálohy 300.000,- Sk jej bude nehnuteľnosť odovzdaná do užívania ako budúcej vlastníčke. Zo strany odporcov nebola voči tomu vznesená žiadna pripomienka. Vstup navrhovateľky na spornú nehnuteľnosť bol preto dobromyseľný a so súhlasom odporcov začala sporné nehnuteľnosti bezodplatne užívať ako budúca vlastníčka. Odporcom nemohlo vzniknúť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď súhlasili s užívaním nehnuteľnosti za podmienky budúceho odkúpenia nehnuteľnosti a bola im ako záloha vyplatená suma 300.000,- Sk. K uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy neprišlo z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keď odporkyňa 1 včas a riadne vlastnícky nevysporiadala spornú nehnuteľnosť, v lete 2003 v rozpore s dohodou predčasne pýtala doplatok kúpnej ceny 200.000,- Sk pred uzavretím riadnej kúpnej zmluvy a následne odporkyne 1 a 2 začali v rozpore so zmluvou žiadať navýšenie kúpnej ceny o 150.000,- až 200.000,- Sk, čo bolo pre navrhovateľku neprijateľné. Odporkyne 1 a 2 po dokončení rekonštrukcie pristúpili k amorálnemu a špekulatívnemu navýšeniu kúpnej ceny, následne nehnuteľnosti predali Petrovi Konečnému za 650.000,- Sk. Navrhovateľka nehnuteľnosť zhodnotila o sumu 2.543,82 Eur a odporcovia bezpracne zarobili minimálne 150.000,- Sk a zneužili tak situáciu, čo považuje za rozporné s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka. Čo sa týka započítania, výlučne odporkyňa 1 uplatnila tento nárok, ktorý súd

posúdil ako obranu voči návrhu, z vyjadrenia odporkyne však nie je možné prijať záver, že sa jedná o započítací prejav, išlo len o všeobecné konštatovanie jej právneho zástupcu a nepredstavuje uplatnenie práva na započítanie, nešlo o kvalifikovaný vzájomný návrh. Pokiaľ by odporcovia boli presvedčení o svojom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, určite by kvalifikovaným spôsobom uplatnili svoju pohľadávku na započítanie v zmysle Právny zástupca odporkyne 1 výslovne uviedol, že nebol podaný žiaden vzájomný návrh. Súd dospel k nesprávnemu záveru, že ak dlžníci sú zaviazaní plniť solidárne, ktorýkoľvek z dlžníkov môže započítať svoju pohľadávku v celom rozsahu, poukazujúc na ust. Obč. zákonníka, podľa ktorého dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje pohľadávky, čo bráni tomu, aby dlžník mohol samostatne aj za ostatných spoluvlastníkov robiť kompenzačnú námietku nad rámec svojho podielu. Viacerí podieloví dlžníci môžu uplatniť svoje pohľadávky v rozsahu svojho dlhu voči veriteľovi. Navrhovateľka poukázala na to, že odporcovia 1 až 7 v období od 12.11.2002 do 01.10.2004 neboli výlučnými podielovými spoluvlastníkmi, ale ako podieloví spoluvlastníci figurovali aj J. Z., E. Z. a Obec Horná Krupá, keď k vyporiadaniu spornej nehnuteľnosti došlo až na základe notárskej zápisnice zo dňa 31.01.2006, keď pôvodní podieloví spoluvlastníci previedli svoje podiely na odporkyňu 1, ktorá tak v rozhodujúcom období nemala spoluvlastnícky podiel 1/4 a preto ani nemôže započítavať svoju prípadnú pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia v rozsahu podielu 1/4. Ani ostatní podieloví spoluvlastníci neboli spoluvlastníkmi v známych podieloch, ale v podieloch iných a menších, predovšetkým vo vzťahu k pozemkom. Súd mal vychádzať z geometrického plánu Ing. V. J. zo dňa 23.10.2002. Navrhovateľka je presvedčená, že odporcovia 4 až 7 by vzhľadom na známe skutočnosti nikdy nevzniesli kompenzačnú námietku. Odporcom nevniklo právo na bezdôvodné obohatenie, ak aj vzniklo, nie je možné ho priznať pre rozpor s dobrými mravmi, a preto posúdenie premlčania kompenzačnej námietky odporkyne 1 je právne irelevantné.

Odporcovia odvolací návrh nepodali a ani sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú dané podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na rozhodnutie o uplatnenom nároku a obrane odporcov, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený nárok správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Odvolateľka v odvolaní neuplatnila žiadne podstatné nové skutočnosti, dôkazy a argumenty než tie, s ktorými sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal už súd prvého stupňa, preto odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len na podporu správnosti prvostupňového rozhodnutia uviesť nasledovné.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania zostalo, po tom, ako navrhovateľka viac krát zobrala návrh čiastočne späť a menila formuláciu petitu, zaplatenie sumy 76.635,20 Sk, t.j. 2.543,82 Eur, ktorej sa domáhala od odporcov 1 až 7 spoločne a nerozdielne, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 27.08.2004 do zaplatenia.

Navrhovateľka od 12.11.2002 užívala nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov na základe uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve, v tento deň zároveň vyplatila dohodnutú zálohu. Spoluvlastníkmi nehnuteľností boli v tom čase odporcovia. Postupne do 01.08.2003 investovala do nehnuteľnosti a to výmenou okien, zabudovaním 2 plynových kachlí v izbách, obložením časti steny v kuchyni, zavedením vody a odpadu v kuchyni, zabudovaním kuchynskej linky, výmenou umývadla v kúpeľni a batérie umývadlovej aj vaňovej, výmenou záchodovej misy, výmenou dlážky v kuchyni a v spálni, zaizolovaním stien proti vlhkosti, vymaľovaním. Odporkyne v 1., 2. a 3. rade oznámili podaním doručeným právnemu

zástupcovi navrhovateľky dňa 19.07.2004 svoje stanovisko k jej listu zo dňa 02.07.2004 navrhovateľke, že odstupujú od Zmluvy o budúcej zmluve. Zálohu 300.000,- Sk vrátia navrhovateľke noví majitelia domu. Požiadali o vypratanie nehnuteľnosti v čo najkratšom termíne. Nesúhlasili s vrátením sumy 150.000,- Sk. Navrhovateľka listom zo dňa 03.08.2004 oznámila odporcom, že žiada zaplatenie sumy 450.000,- Sk od odporcov do 20.08.2004 a to od odporkyne v 1. rade zaplatenie sumy 337.500,- Sk, od odporkýň v 2. a 3. rade sa domáhala zaplatenia sumy 37.500,- Sk od každej a spoločne rovnakú sumu žiadala i od odporcov v 4. až 7. rade. Odporkyňa v 1. rade listom doručeným právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 25.08.2004 svoje stanovisko na list zo dňa 03.08.2004 uviedla, že nesúhlasí s bezdôvodným obohatením vo výške 150.000,- Sk za vykonanú prestavbu, nakoľko bola vykonaná bez jej súhlasu. Z dôvodu napadnutia manželom navrhovateľky odstúpila od predaja nehnuteľnosti navrhovateľke. Sumu 300.000,- Sk sa zaviazala vrátiť po odpredaji nehnuteľnosti a vyzvala navrhovateľku vypratať nehnuteľnosť do 30.08.2004 a uviesť ju do pôvodného stavu. Dňa 01.10.2004 navrhovateľka vypratala nehnuteľnosť. Pričom si odviezla kuchynskú linku, vodovodnú batériu v kuchyni a umývadlo. Funkčné, ale nenamontované umývadlo, ponechala v prístavbe.

Zo strany odporcov bola okrem iného vznesená obrana, že navrhovateľka užívala nehnuteľnosť bezplatne prakticky 2 roky, pričom bežné nájomné za užívanie nehnuteľnosti by bolo 10.000,- Sk mesačne. Uplatnené investície do nehnuteľnosti neuznali, pretože s týmito nesúhlasili, naviac nešlo o investíciu do nehnuteľnosti, ale o náklady vynaložené na bežné užívanie. Poukázali tiež na to, že navrhovateľka sama pripravila text Zmluvy o budúcej zmluve a preto ona zodpovedá za jej neplatnosť. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy odporkyňa 1 dokúpila pozemky a navrhovateľke chcela odpredať pozemky vo väčšej výmere, ako bolo dohodnuté, z tohto dôvodu zvýšila kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 25.10.2010 vzniesli právni zástupcovia odporkýň v 1. a 2. rade námietku premlčania. Po návrhu navrhovateľky na zmenu petitu zo dňa 24.01.2012 právny zástupca odporkyne v 1. rade opätovne vzniesol námietku premlčania týkajúcu sa rozšírenia návrhu, nakoľko si navrhovateľka uplatňuje od všetkých odporcov viac ako pôvodne žalovala. Opatrovníčka odporcov v 4. až 6. rade pred rozhodnutím vo veci tiež vzniesla námietku premlčania.

Súd prvého stupňa po tom, ako jeho predchádzajúce rozhodnutie vo veci samej bolo uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -635 zo dňa 27.05.2014 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení, doplnil dokazovanie najmä za účelom právneho posúdenia obrany odporcov.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod od počiatku chýbal. Jedná sa teda o prípady, v ktorých právny dôvod k okamžiku plnenia vôbec neexistoval. Plnením bez právneho dôvodu v zmysle konštantnej súdnej judikatúry (napríklad z 21.12.1978) môžu byť i investície vynaložené na cudziu vec, ak neexistoval právny dôvod, napríklad zmluvné dojednanie s vlastníkom, aby niekto iný, než vlastník do veci investoval svoje prostriedky. Vlastníkovi nehnuteľností v tom prípade vzniká prospech v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť prevedenou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotila, teda nie priamo v rozsahu vynaložených investícií, a to k okamihu, kedy k tomuto zhodnoteniu (zlepšeniu kvality či charakteru veci) došlo, teda kedy sa majetkový stav vlastníka nehnuteľnosti zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Okolnosť, kedy osoba, ktorá investíciu vykonala nehnuteľnosť vyprace, je z tohto hľadiska bez významu (porovnaj mutatis mutandis rozsudok NS ČR sp. zn. , sp. zn. rozsudok NS ČR sp. zn. ). Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím tohto plnenia a už v tomto okamihu tiež vzniká príjemcovi tohto plnenia a to bez ohľadu na zavinenie peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového majiteľa nehnuteľnosti. Nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti teda nemožno uplatňovať voči tomu, kto neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale voči tomu, kto ju vlastnil v dobe, kedy k tomuto zhodnoteniu došlo (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. ).

Z tohto hľadiska teda súd prvého stupňa danú vec posúdil správne a v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou, keď dospel k záveru, že na strane odporcov 1 až 7 ako podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti vzniklo bezdôvodné obohatenie v dôsledku zhodnotenia nehnuteľnosti vykonanými investíciami zo strany navrhovateľky, ktorá ich síce vykonala v dobrej viere ako budúca kupujúca tejto nehnuteľnosti, zmluva o budúcej kúpnej zmluve však bola absolútne neplatná, a to od jej počiatku, preto išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Tým je daná aj aktívna vecná legitimácia

navrhovateľky domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od odporcov, a zároveň aj pasívna vecná legitimácia odporcov 1 až 7 ako podielových spoluvlastníkov, ktorých nehnuteľnosť sa zhodnotila. Nie je pritom rozhodujúce, či s navrhovateľkou ohľadom zmluvy či užívania nehnuteľnosti komunikovala len odporkyňa 1 alebo aj iní odporcovia, príp. či dali súhlas na investície do nehnuteľnosti, ich spoločná vecná legitimácia je daná už len tým, že boli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.

Súd prvého stupňa sa na pokyn odvolacieho súdu správne vysporiadal s obranou odporcov, ktorí opakovane (č.l. 106, 178, 200) poukázali na to, že navrhovateľka užívala sporné nehnuteľnosti (rodinný dom a priľahlé pozemky) bezplatne prakticky 2 roky, pričom bežné nájomné za užívanie nehnuteľnosti by bolo 10.000,- Sk mesačne. Z obsahu spisu síce jednoznačne vyplýva, že odporcovia v tomto smere nepodali vzájomný návrh, ich argumentáciu však bolo potrebné podľa jej obsahu vyhodnotiť v zmysle ako obranu proti návrhu.

V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého o plnenie bez právneho dôvodu v zmysle ide v prípade užívania nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu, oprávňujúceho tieto priestory užívať (analogicky v prípade užívania akejkoľvek nehnuteľnosti - pozn. odvolacieho súdu). V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor (či inú nehnuteľnosť). Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový priestor (či inú nehnuteľnosť). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady ( ).

Odporcovia boli v rozhodnom období nesporne podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, ktorú bez právneho dôvodu, nakoľko zmluva o budúcej zmluve bola absolútne neplatná, užívala výlučne navrhovateľka, v dôsledku čoho odporcovia boli úplne vylúčení z realizácie svojho vlastníckeho práva, keď nemohli realizovať právo vlastníka predmetnú nehnuteľnosť užívať, požívať jej plody a úžitky ( ), na strane navrhovateľky tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške primeranej odplaty za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, a to na úkor odporcov ako podielových spoluvlastníkov.

Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na okolnosti, za ktorých vstúpila do užívania sporných nehnuteľností, a to na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorej súčasťou bola dohoda o tom, že po zaplatení zálohy kúpnej ceny 300.000,- Sk môže nehnuteľnosti začať užívať, vzhľadom na jednoznačný záver o absolútnej neplatnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je potrebné považovať za absolútne neplatné aj akékoľvek dojednania týkajúce sa užívania sporných nehnuteľností. Naviac z dohody účastníkov vyplynulo, že súhlas odporcov s užívaním nehnuteľností navrhovateľkou bol viazaný na to, že navrhovateľka ako budúca kupujúca sa stane vlastníčkou nehnuteľností. Z uvedeného preto jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka sporné nehnuteľnosti užívala bez právneho dôvodu (na základe absolútne neplatnej Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) a na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie tak, ako už bolo konštatované vyššie, pričom na uvedenom závere nič nemení ani prípadná dobromyseľnosť postupu navrhovateľky.

Ako už bolo uvedené vyššie, na strane odporcov 1 až 7 ako podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností tiež vzniklo bezdôvodné obohatenie, a to v dôsledku zhodnotenia nehnuteľnosti vykonanými investíciami zo strany navrhovateľky, ktorá ich síce vykonala v dobrej viere ako budúca kupujúca tejto nehnuteľnosti, zmluva o budúcej kúpnej zmluve však bola absolútne neplatná, a to od jej počiatku, preto išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi oprávnenými a povinnými zo vzniknutého bezdôvodného obohatenia zodpovedá povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia (§ 457 Obč. zákonníka), v danom prípade navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť odporcom primeranú odplatu za užívanie sporných nehnuteľností a odporcom vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľke odplatu za zhodnotenie nehnuteľnosti vykonanými investíciami zo strany navrhovateľky.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výška bezdôvodného obohatenia, ktoré sú povinní zaplatiť odporcovia navrhovateľke bola 2.543,82 Eur a výška bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinná zaplatiť navrhovateľka odporcom bola 3.374,72 Eur, pričom odporcovia uplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia formou kompenzačnej námietky ako obranu proti návrhu, preto bolo dôvodné, aby súd návrh zamietol. Vzájomným návrhom, resp. vzájomnou žalobou v zmysle ustanovenia je taká žaloba, ktorou za konania žalovaný uplatňuje svoje práva voči žalobcovi so zámerom, aby bola prejednaná a aby o nej bolo rozhodnuté v rovnakom konaní ako o žalobe podanej žalobcom. Za vzájomný návrh sa v zmysle ustanovenia považuje aj uplatnenie tzv. kompenzačnej námietky žalovaným, ktorou za konania započítal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku, prevyšujúcu pohľadávku žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požadoval žalobca. Do výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací prejav žalovaného v takomto prípade považuje len za obranu proti návrhu. Rovnako sa za obranu žalovaného považuje aj jeho prejav, ktorým navrhuje započítať proti pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku, neprevyšujúcu pohľadávku žalobcu. Takouto obranou žalovaného sa súd musí v konaní zaoberať. Vzájomný návrh i obrana žalovaného spočívajúca v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú procesnými úkonmi (aj keď samotná kompenzačná námietka je úkonom hmotnoprávnym). Procesným úkonom účastníka sa rozumie jeho prejav vôle adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, k splneniu procesných povinností alebo k iným procesným následkom, ktoré s takýmto prejavom právne predpisy spájajú. (uznesenie NS SR sp. zn. ) V danom prípade, bolo jednoznačné, že odporcovia vzájomný návrh nepodali, ale kompenzačnú námietku uplatnili len v rámci procesnej obrany proti návrhu. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že forma pre započítací prejav nie je predpísaná, stačí aj len ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle a nasl. . Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď bol urobený až po splatnosti oboch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). K tomuto okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ).

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý skonštatoval, že v oboch prípadoch ide o vzájomné peňažné pohľadávky účastníkov, ktoré sa stretli dňa 02.10.2004, kedy sa stala splatnou i pohľadávka odporcov voči navrhovateľke za celé obdobie užívania nehnuteľnosti, nakoľko dňa 01.10.2004 nehnuteľnosti vypratala. K tomuto dňu boli splatné obe pohľadávky, nakoľko pohľadávka navrhovateľky sa stala splatnou dňa 31.07.2003 a od 01.08.2003 začala plynúť premlčacia lehota Premlčacia lehota pohľadávky odporcov začala plynúť od okamihu užívania nehnuteľnosti navrhovateľkou 12.11.2002 za každý jednotlivý deň až do jej vypratania 01.10.2004, kedy sa stala splatnou z tohto titulu celá pohľadávka odporcov. Teda ku dňu stretnutia pohľadávok účastníkov nebola ani jedna z pohľadávok premlčaná, preto námietka premlčania vznesená navrhovateľkou je nedôvodná. Čas, keď bol urobený započítací prejav odporcami nemá pre uplynutie premlčacej lehoty započítavanej pohľadávky význam. Ani odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku navrhovateľky, že započítanie pohľadávky odporcami nebolo dostatočne určité, keď z prejavu odporcov je zrejmé, že sa domáhali započítania svojej pohľadávky vo výške 10.000,- Sk mesačne za obdobie od 12.11.2002 do 01.10.2004 voči pohľadávke uplatnenej navrhovateľkou v konaní. Nakoľko nebola uzatvorená účastníkmi nájomná zmluva, presnú výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou nebolo možné určiť bez znaleckého dokazovania, rovnako ako ani pohľadávku navrhovateľky, ktorej výška musela byť tiež určená znalcom. Neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka navrhovateľky, podľa ktorej poukazujúc na ust. § 511 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje pohľadávky, čo bráni tomu, aby dlžník mohol samostatne aj za ostatných spoluvlastníkov

robiť kompenzačnú námietku nad rámec svojho podielu. Viacerí podieloví dlžníci môžu uplatniť svoje pohľadávky v rozsahu svojho dlhu voči veriteľovi.

Prvostupňový súd správne skonštatoval, že v zmysle , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, a teda navrhovateľka môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek spoluvlastníka nehnuteľnosti, a to v súlade s , z ktorého vyplýva, že ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. V danom prípade ide o nerozlučné spoločenstvo odporcov, ktoré vyplýva z ich podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, zhodnotenej navrhovateľkou. V zmysle , keďže ide o nerozlučné spoločenstvo má napríklad námietka premlčania vznesená jedným z odporcov účinky i voči ostatným odporcom.

Ak je žalobou uplatnený nárok z právneho vzťahu, pre ktorý právny predpis prikazuje určitý spôsob vyrovnania vzťahu účastníkov, je osobitne významné samotné pravdivé opísanie rozhodujúcich skutkových okolností tak, aby súd mohol zistiť, či ide o právny vzťah, pre ktorý je kogentne ustanovený určitý spôsob vyrovnania účastníkov. Zákonná požiadavka, aby účastník presne, určito a zrozumiteľne vymedzil, čoho sa domáha, je v tomto prípade modifikovaná tým, že spôsob vyporiadania vzťahu účastníkov vyplýva z kogentných ustanovení zákona (v dôsledku toho sa vždy musí realizovať spôsob vyporiadania vyplývajúci zo zákona, a to bez ohľadu na to, aký alebo ako formulovaný bol spôsob vyporiadania navrhovaný žalobcom). Súd teda v týchto prípadoch nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov podľa toho, čoho sa žalobca domáhal (v súlade alebo v rozpore s právnym predpisom upravujúcim ten-ktorý právny vzťah), ale podľa spôsobu vyporiadania vzťahu predpísaného pre tento vzťah právnym predpisom.

Vo veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, je opodstatnenosť výnimky z dispozície s predmetom konania daná takými ustanoveniami hmotného práva, ktoré pre vyporiadanie niektorých nárokov určujú kogentné pravidlá, a ktoré by bez týchto výnimiek nemohli byť pri rozhodovaní súdu rešpektované. Zákonnú formuláciu "súd môže prekročiť návrhy účastníkov" ( ) treba chápať tak, že ak sú splnené podmienky aplikácie tohto ustanovenia, je súd vždy povinný rozhodnúť v súlade so spôsobom vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi vyplývajúcim z právneho predpisu, a teda nemá možnosť voľby medzi spôsobom vyrovnania predpísaným zákonom a iným spôsobom vyrovnania navrhovaným účastníkom (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. ).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade z ustanovenia § 139 ods. 1 v spojení s § 511 ods. 1 Obč. zákonníka jednoznačne vyplýva, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci, v danom prípade zo záväzku vydať bezdôvodné obohatenie týkajúce sa spoločnej nehnuteľnosti, sú odporcovia ako podieloví spoluvlastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne, a teda z právneho predpisu expressis verbis vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi týmito účastníkmi. V tomto smere preto súd nie je viazaný návrhom navrhovateľky, bez ohľadu na to, či požadovala zaplatenie sumy 2.543,82 Eur od každého z odporcov pomerne k výške spoluvlastníckeho podielu každého z nich, bolo potrebné zaviazať ich na zaplatenie žalovanej sumy spoločne a nerozdielne.

Vyššie uvedené závery v plnom rozsahu platia aj v situácii, keď sú odporcovia ako podieloví spoluvlastníci spoloční veritelia vo vzťahu k záväzku navrhovateľky z bezdôvodného obohatenia, pričom aj v tejto situácii vzniká ich nerozlučné spoločenstvo a kompenzačná námietka vznesená čo i len jedným z nerozlučných spoločníkov má účinky aj vo vzťahu k ostatným, pričom výška spoluvlastníckych podielov bude zohľadnená pri vyporiadaní medzi nimi navzájom. Tento režim expressis verbis vyplýva z ust. § 513 Obč. zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktorýkoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada ako prvý. A teda v danom prípade, keď sú odporcovia ako podieloví spoluvlastníci vo vzťahu k záväzku navrhovateľky vydať im bezdôvodné obohatenie oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktorýkoľvek z nich žiadať celé plnenie, t.j. na vznesenie kompenzačnej námietky bol oprávnený ktorýkoľvek z odporcov, pričom nebol limitovaný výškou svojho podielu. Nie je preto

správny názor odvolateľky, podľa ktorej mohla odporkyňa 1 uplatniť kompenzačnú námietku len do výšky svojho podielu. S poukazom na vyššie uvedené je rovnako právne irelevantná námietka odvolateľky, že v rozhodnom čase boli okrem odporcov podielovými spoluvlastníkmi aj iné osoby.

V zmysle výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez ďalšieho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Vyššie citované ustanovenie zakotvuje všeobecne záväznú zásadu, v zmysle ktorej výkon inak právom daných subjektívnych občianskych práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Definícia dobrých mravov nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky nikde normatívne upravená. Vo všeobecnosti však ide o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomné slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti takýmto pravidlám možno potom označiť za činnosť proti dobrým mravom.

NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. V rozhodnutí sp. zn. NS SR vyslovil, že ust. pritom nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to aj na základe všeobecných pravidiel morálnych elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

V danom prípade odvolateľka namietala, že odporcom nie je možné priznať právo na vydanie bezdôvodného obohatenia pre rozpor s dobrými mravmi, poukazujúc na konkrétne okolnosti prípadu. Súd prvého stupňa sa s touto námietkou dostatočne a vyčerpávajúco vysporiadal a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho záverom, že Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy bola od počiatku neplatná práve pre nedostatok plnej moci na jej uzatvorenie zo strany odporcov, pričom Zmluvu pripravovala sama navrhovateľka, ktorá si neoverila platnosť udelenej plnej moci odporkyni v 1. rade na uzatvorenie Zmluvy, čím sa aj sama podieľala na jej neplatnosti. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi postup odporcov, ktorý sa v rámci obrany domáhajú započítania svojej pohľadávky, ktorá vznikla rovnako ako pohľadávka navrhovateľky ako následok absolútne neplatnej Zmluvy. Naviac odporcovia sa nedomáhali samostatným návrhom zaplatenia odplaty za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou, ale toto právo si uplatnili až ako obranu v konaní vyvolanom navrhovateľkou.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vecne správny, s použitím ustanovenia , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvého stupňa.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.