Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 239/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej advokátom JUDr. Róbertom

Schuchmannom, Námestie M. R. Štefánika 6, Komárno, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. januára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Nitra (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 10. augusta 2007 Okresnému

súdu Komárno žalobu o náhradu mzdy. Vec bola Okresnému súdu Komárno odňatá

a pridelená na konanie Okresnému súdu Nitra. Sťažovateľka uvádza, že „vo veci ide

o pracovnoprávny spor o náhradu mzdy, ktorému predchádzal spor o neplatnosť

rozviazania pracovného pomeru. Vo veci môjho návrhu o vyslovenie neplatnosti

rozviazania pracovného pomeru pre nesprávne rozhodnutia Okresného súdu Nitra a

Krajského súdu Nitra rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý svojim

uznesením spisová značka rozhodol o zrušení rozhodnutí súdov nižšieho

stupňa a zároveň vyslovil aj záväzný právny názor. V uvedenom rozhodnutí Najvyššieho

sudu SR je vyslovený aj záväzný právny názor týkajúci sa náhrady mzdy. Rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR bolo doručené Okresnému súdu Nitra v decembri roku 2010. Od tej

doby trvalo súdom právoplatne rozhodnúť o neplatností rozviazania pracovného pomeru do

apríla 2012.“.

V sťažnosti ďalej uvádza, že v apríli 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, kde bolo

čiastočne rozhodnuté uznesením, ktoré samosudkyňa vyhotovila až v septembri 2013, keď

bolo aj doručované. Následne prebiehalo konanie o odvolaní proti tomuto uzneseniu. V júni

2014 sudkyňa okresného súdu pribrala do konania znalkyňu z odboru ekonómie, ktorá mala

vypočítať priemernú mzdu sťažovateľky a na jej základe potom vypočítať aj náhradu

mzdy za obdobie od 1. júla 2004 do 20. júla 2007. Sťažovateľka namieta, že okresný

súd sa vo vzťahu k rozhodnutiu o zvyšku návrhu neriadil právnym názorom, ktorý

vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. ,

čím spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Znalkyňa podala znalecký posudok po viac ako

roku, pretože nemala dostatočné podklady na jeho vypracovanie. Uvedené sťažovateľka tiež

považuje za prieťahy v konaní a pripisuje ich na ťarchu okresnému súdu, ktorý podľa

nej mal zabezpečiť potrebné podklady. Zároveň zastáva názor, že určenie priemerného platu

je otázka právna, preto sa táto otázka nemala ani riešiť znaleckým dokazovaním. Namieta

tiež, že tento prvý znalecký posudok jej nebol doručený.

2

Dňa 5. augusta 2015 sa uskutočnilo na okresnom súde ďalšie pojednávanie,

na ktorom právny zástupca sťažovateľky požiadal o rozšírenie petitu, do ktorého navrhol

zahrnúť obdobie až do 5. augusta 2015, a odporca žiadal doplniť dokazovanie. Sťažovateľka

uvádza, že okresný súd nariadil znalkyni vypracovať nový znalecký posudok opäť len

na obdobie od 1. júla 2004 do 20. júla 2007, ktorý znalkyňa predložila v septembri 2015,

a následne po predložení okresný súd zamietol návrh na rozšírenie petitu z dôvodu,

že na zvyšné obdobie by potreboval vykonať ďalšie dokazovanie. Podľa sťažovateľky

„aj tento krok sudkyne viedol k ďalším prieťahom v konaní. Zámerne súd požiadal znalkyňu

o vypracovanie znaleckého posudku len na obdobie od 1. 7. 2014 do 20. 7. 2007 a keď

znalkyňa predložila znalecký posudok súd rozhodol o návrhu na rozšírenie petitu tak,

že ho rozšíril do 13. 4. 2013 čo už raz urobil. Ak súd nepovolil rozšíriť petit do 5. 8. 2015

prečo to povolil do 13. 4. 2013...“.

Sudkyňa okresného súdu na pojednávaní 5. augusta 2015 dala zároveň prešetriť,

prečo nebol sťažovateľke doručený znalecký posudok. Pojednávanie bolo následne

odročené na 26. október 2015, neskôr bolo z dôvodu sťažnosti sťažovateľky zrušené,

pričom bol určený nový termín pojednávania na 14. december 2015.

Dňa 14. decembra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd

rozhodoval o návrhu sťažovateľky, pričom rozhodol o náhrade mzdy za obdobie

od 1. júla 2004 do 20. júla 2007 a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Sťažovateľka zastáva

názor, že v období, odkedy bola do konania pribratá znalkyňa, až do rozhodnutia súdu,

t. j. do 14. decembra 2015, došlo v napadnutom konaní okresného súdu k zbytočným

prieťahom, keďže, ako ďalej uvádza, „právne otázky si rieši súd sám“.

Sťažovateľka namieta, že ani do podania tejto sťažnosti jej nebolo doručené

rozhodnutie zo 14. decembra 2015, preto predpokladá, že ani nebolo vyhotovené, čím podľa

nej prieťahy pokračujú.

Na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„... konaním Okresného súdu Nitra bolo porušené právo sťažovateľky

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

a podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Nitra sa prikazuje aby v konaní Okresného súdu Nitra spisová

značka konal bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- Eur, ktoré

je Okresný súd Nitra povinný zaplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Nitra je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 450,- EUR na účet právneho zástupcu JUDr. Róberta Schuchmana,

námestie M. R. Štefánika 6, Komárno do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka podala okresnému súdu aj sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní,

ktorú okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Sťažovateľka k sťažnosti pripojila aj prípis

okresného súdu č. Spr 2144/12 z 10. novembra 2015 (ďalej len „prípis okresného súdu“),

ktorým bola vybavená jej sťažnosť na prieťahy v konaní.

Z predloženého prípisu okresného súdu vyplýva: „... žaloba bola podaná v roku

2007 na Okresný súd Komárno. Sudcovia Okresného súdu Komárno boli vylúčení

z prejednávania veci rozhodnutím Krajského súdu v Nitre zo dňa 16. 10. 2007 a vec bola

pridelená na rozhodnutie Okresnému súdu Nitra. Vec je vedená na Okresnom súde Nitra

pod sp. zn. .

Čo sa týka Vašej sťažnosti na dĺžku konania a nečinnosť súdu, chcem uviesť, že od

21. 04. 2008 do 15. 11. 2012 bolo konanie prerušené na Váš návrh a po zániku dôvodov

prerušenia, sa vo veci vykonáva dokazovanie.

Okresný súd Nitra dňa 20. 12. 2012 Vás vyzval na doplnenie žaloby, tak aby boli

správne označení účastníci konania a aby bol petit vykonateľný. Dňa 22. 01. 2013 ste

doplnila petit a požiadala o zmenu petitu, o ktorej zmene súd rozhodol uznesením

dňa 23. 01. 2013. Následne bol vytýčený termín pojednávania na deň 24. 04. 2013.

Na pojednávaní ste žiadala pripustiť zmenu petitu. Súd na pojednávaní pripustil zmenu

petitu.

4

Zo spisu ďalej zisťujem, že bola z Vašej strany podaná námietka zaujatosti voči

konajúcej sudkyni, t. j. voči . Krajský súd v Nitre o námietke zaujatosti

dňa 24. 05. 2013 nerozhodol, nakoľko ste namietali procesný postup sudkyne.

Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 24. 04. 2013 rozhodol o zastavení v časti

žalovanej sumy, ktorá bola súčasťou návrhu. Voči tomuto uzneseniu bolo podané z Vašej

strany odvolanie. O tomto odvolaní rozhodoval Krajský súd v Nitre dňa 31. 03. 2014.

Sudkyňa Okresného súdu Nitra dňa 15. 07. 2014 do konania pribrala znalca

na výpočet náhrady mzdy za obdobie od 01. 07. 2004 do 20. 07. 2007. Voči predmetnému

uzneseniu ste podala odvolanie, o ktorom súd rozhodol dňa 20. 08. 2014. Okresný súd Nitra

vyzval znalca na prevzatie spisu, za účelom vypracovania znaleckého posudku. Znalec spis

prevzal dňa 04. 10. 2014. Okresný súd Nitra rozhodoval o znalečnom. Voči tomuto

rozhodnutiu ste podala odvolanie. Odvolanie bolo predložené Krajskému súdu v Nitre dňa

04. 03. 2015. Krajský súd v Nitre uznesenie zrušil a vrátil Okresnému súdu Nitra za tým

účelom, že musí znalca súd vypočuť a potom rozhodnúť o znalečnom. Bol vytýčený termín

pojednávania na deň 05. 08. 2015, kde bol vypočutý znalec. Na tomto pojednávaní bol

predložený ďalší návrh na rozšírenie petitu žaloby. O tomto návrhu bolo rozhodnuté dňa

18. 09. 2015 a to tak, že sčasti sa nepripúšťa, nakoľko bolo už vykonané znalecké

dokazovanie a vypracovaný znalecký posudok. Súd vyzval znalca na doplnenie znaleckého

posudku. Znalec dňa 08. 09. 2015 doručil doplnenie znaleckého posudku. Toto doplnenie

znaleckého posudku bolo dňa 18. 09. 2015 zaslané účastníkom na vyjadrenie. Váš právny

zástupca odmietol prevziať zásielku z dôvodu, že táto bola otvorená. Preto bola táto

zásielka dňa 05. 10. 2015 opätovne doručovaná.

Ďalej zo spisu zisťujem, že vo veci je stanovený termín pojednávania na deň

14. 12. 2015. Podľa vyjadrenia sudkyne je predpoklad vo veci rozhodnúť...

Pri preštudovaní spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. som nezistil,

že by zo strany sudkyne Okresného súdu Nitra došlo k prieťahom v konaní. Sudkyňa koná

priebežne.

Čo sa týka Vašej námietky, že sudkyňa úmyselne robí prieťahy, čo sa týka pribratia

znalkyne do konania a nepožiadala znalkyňu, aby vypracovala znalecký posudok za celé

obdobie, je vecou právnou a nie je možné hovoriť, že by tým došlo k prieťahom v konaní,

resp. porušeniu dôstojnosti súdneho konania.

I keď je pravdou, že vec napadla na Okresný súd Nitra v roku 2007, je potrebné

jednoznačne uviesť že od 21. 04. 2008 do 15. 11. 2012 bolo konanie prerušené na Váš

návrh.

Som toho názoru, že zo strany Okresného súdu Nitra, sudkyne

nedošlo k prieťahom v konaní.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní uznesením odmietnuť bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou z možností, pre ktoré ústavný súd môže odmietnuť sťažnosť sťažovateľa,

je jej zjavná neopodstatnenosť. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnú

neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu

6

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (, , , ,

).

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Keďže si ústavný súd pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“, ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote“, nemožno z uvedeného dôvodu v obsahu týchto práv vidieť zásadnú

odlišnosť (, ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (, ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, , , , ) sa ochrana

základnému právu vrátane základného práva podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného

práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte trvalo.

Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu označeného

základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú

( ).

Ako zjavne neopodstatnenú ústavný súd podľa doterajšej judikatúry odmietne

tiež sťažnosť, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v takom

konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa (m. m. ,

).

V rámci prípravy na predbežné prerokovanie sťažnosti ústavný súd požiadal okresný

súd o informáciu o stave napadnutého konania, pričom zistil, že okresný súd v napadnutom

konaní vyhlásil vo veci rozhodnutie 14. decembra 2015, toto rozhodnutie okresného súdu

bolo 12. februára 2016 dané na expedíciu účastníkom konania, spis okresného súdu sp. zn.

je aktuálne na lehote do 12. marca 2016, pretože okresný súd čaká

na doručenie doručeniek o doručení rozhodnutia okresného súdu účastníkom konania.

Z uvedeného teda vyplýva, že okresný súd meritórne rozhodol ešte pred podaním sťažnosti.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou

neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu v označenom konaní

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného

práva sťažovateľky zaručeného v , resp. práva zaručeného v

dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

8

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami obsiahnutými v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016