Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 554/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne Marianny

Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť

, zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Huttovou, Bezekova 13, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Malacky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktoré j e Okresný súd

Malacky p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Marty Huttovej,

advokátska kancelária, Bezekova 13, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 z 9. decembra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je v procesnom

postavení odporkyne účastníčkou napadnutého konania o rozvod manželstva a úpravu práv

a povinností k maloletému (ďalej len „maloletý“), ktoré začalo

na základe návrhu (ďalej len „navrhovateľ“) podaného na Okresnom

súde Bratislava V. Na základe sťažovateľkou vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti

z 25. apríla 2010 bol návrh postúpený miestne príslušnému okresnému súdu, kde je

vedený pod sp. zn. . Okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom

č. k. -84 z 20. januára 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým

manželstvo sťažovateľky a navrhovateľa rozviedol a zároveň rozhodol o úprave práv

a povinností k maloletému. Proti rozsudku okresného súdu v časti týkajúcej sa úpravy práv

a povinností rodičov k maloletému sa navrhovateľ odvolal. Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania navrhovateľa uznesením

sp. zn. z 12. septembra 2011 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd po zrušení jeho rozhodnutia

odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie uznesením z 20. júna 2012 nariadil

znalecké dokazovanie, ustanovenému znalcovi však neurčil lehotu na vypracovanie

znaleckého posudku. Znalec podal znalecký posudok až po dvoch rokoch.

3. Sťažovateľka poukazuje na neúmernú dĺžku napadnutého konania, v ktorom sa

viac ako 5 rokov rozhoduje o úprave práv a povinností rodičov k maloletému na čas

po rozvode, čo nie je možné považovať za rozhodovanie v primeranej lehote. Podľa

sťažovateľky „Napriek tomu, že sa do odstránenia prieťahov v konaní vedenom

na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. zaangažovala aj verejná ochrankyňa

práv, k týmto prieťahom dochádza naďalej. Sudca, ktorý vybavuje vec koná nesústredene

a bezdôvodne vec neustále odročuje. Výsledkom takéhoto postupu súdu je to, že takmer

5 rokov od rozvodu môjho manželstva nie je rozhodnuté o tom, ktorý z rodičov sa bude

osobne starať o môjho maloletého syna Jozefa a ako bude upravená voči nemu aj

vyživovacia povinnosť.“.

4. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu v tejto veci

konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie

v sume 2 500 € a náhradu trov konania v sume 355,73 €.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom listom sp. zn. Spr 2018/16 z 8. februára

2016, a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania listom

z 9. februára 2016.

5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci konštatoval, že „vzhľadom

na kritickú personálnu situáciu v obsadení súdu sudcami, považujem úkony v predmetnej

veci za konformné s požiadavkou plynulosti konania. Dlhšie zdržanie som zaznamenal

najmä v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Z týchto dôvodov navrhujem sťažnosť

sťažovateľky zamietnuť.“. Zároveň pripojil rozbor úkonov v napadnutom konaní a oznámil,

že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému

súdu 9. februára 2016 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdneho

spisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľky ústavný súd zistil tento priebeh a stav

napadnutého konania:

Dňa 22. júna 2010 bola vec sťažovateľky postúpená z Okresného súdu Bratislava V

miestne príslušnému okresnému súdu.

Dňa 14. júla 2010 okresný súd uznesením ustanovil maloletému kolízneho

opatrovníka.

Dňa 23. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí právnych

zástupcov účastníkov bolo odročené na 2. november 2010.

Dňa 2. novembra 2010 okresný súd odročil nariadené pojednávanie na žiadosť

právnej zástupkyne sťažovateľky na 20. január 2011.

Dňa 20. januára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozhodol

rozsudkom o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností rodičov k maloletému.

Dňa 22. júna 2011 bol spis z dôvodu navrhovateľom podaného odvolania predložený

krajskému súdu.

Dňa 12. septembra 2011 krajský súd uznesením sp. zn. zrušil rozsudok

okresného súdu v napadnutej časti úpravy práv a povinností k maloletému a vec

v uvedenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 22. septembra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 2. januára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 31. január 2012. Zároveň

žiadal zamestnávateľov účastníkov konania o oznámenie ich priemerného zárobku.

Dňa 30. januára 2012 sťažovateľka ospravedlnila neúčasť na nariadenom

pojednávaní z pracovných dôvodov a žiadala pojednávanie odročiť na iný termín.

Dňa 31. januára 2012 okresný súd odročil pojednávanie na 6. marec 2012.

Dňa 6. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa sťažovateľka nedostavila

z dôvodu práceneschopnosti. Okresný súd odročil pojednávanie na 29. marec 2012.

Dňa 29. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov a ich

právnych zástupcov bolo odročené na 3. máj 2012.

Dňa 30. apríla 2012 navrhovateľ doručil návrh na vydanie predbežného opatrenia

o úprave styku s maloletým.

Dňa 2. mája 2012 sťažovateľka doručila návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 3. mája 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

pre účel nariadenia znaleckého dokazovania a rozhodnutia o predbežnom opatrení.

Dňa 25. mája 2012 okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie o úprave

styku navrhovateľa s maloletým a zároveň zamietol návrh sťažovateľky na nariadenie

predbežného opatrenia.

Dňa 18. júna 2012 sa sťažovateľka odvolala proti uzneseniu o nariadení predbežného

opatrenia.

Dňa 20. júna 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie.

Dňa 25. júla 2012 okresný súd zaslal spis ustanovenému znalcovi na vypracovanie

znaleckého posudku.

Dňa 21. augusta 2012 ustanovený znalec vrátil spis okresnému súdu.

Dňa 7. septembra 2012 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní.

Dňa 28. septembra 2012 krajský súd uznesením sp. zn. potvrdil

uznesenie okresného súdu v časti zamietnutia návrhu sťažovateľky a vo vyhovujúcej časti

ho zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 3. októbra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 10. októbra 2012 spis bol opätovne zaslaný súdnemu znalcovi.

Dňa 12. novembra 2012 sťažovateľka doručila námietku zaujatosti proti

ustanovenému znalcovi.

Dňa 3. decembra 2012 okresný súd vyzval znalca, aby sa vyjadril k námietke

zaujatosti.

Dňa 3. januára 2013 sa znalec vyjadril k námietke zaujatosti.

Dňa 30. januára 2013 okresný súd uznesením rozhodol o nevylúčení ustanoveného

znalca z konania.

Dňa 21. februára 2013 sa sťažovateľka odvolala proti uzneseniu o nevylúčení znalca.

Dňa 7. marca 2013 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní.

Dňa 20. mája 2013 bol spis vrátený okresnému súdu spolu s uznesením o odmietnutí

odvolania (okresný súd nesprávne poučil účastníkov o možnosti podať odvolanie proti

uzneseniu o nevylúčení znalca).

Dňa 27. júna 2013 bol spis opakovane zaslaný súdnemu znalcovi.

Dňa 30. januára 2014 okresný súd požiadal znalca o informáciu o stave vypracovania

znaleckého posudku.

Dňa 18. marca 2014 ustanovený znalec doručil požadovanú informáciu.

Dňa 25. augusta 2014 okresný súd urgoval znalca na predloženie znaleckého

posudku.

Dňa 13. októbra 2014 okresný súd opätovne urgoval znalca na predloženie

znaleckého posudku a určil mu konečnú lehotu na jeho vypracovanie do 31. októbra 2014.

Dňa 21. októbra 2014 znalec doručil vypracovaný znalecký posudok.

Dňa 23. októbra 2014 okresný súd vyzval účastníkov na vyjadrenie k znaleckému

posudku.

Dňa 27. novembra 2014 okresný súd priznal znalcovi znalečné.

Dňa 30. decembra 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. január 2015.

Dňa 15. januára 2015 okresný súd na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky zrušil

nariadený termín pojednávania a odročil ho na 24. február 2015.

V dňoch 24. februára 2015, 9. apríla 2015 a 16. júna 2015 okresný súd uskutočnil

pojednávanie vo veci. Termín pojednávania nariadený na 16. júl 2015 okresný súd zrušil na

žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa.

Dňa 1. októbra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 22. október 2015 pre účel vyhlásenia rozsudku.

Dňa 22. októbra 2015 okresný súd na pojednávaní vyhlásil meritórny rozsudok.

Dňa 19. novembra 2015 okresný súd uznesením opravil dátum vyhlásenia rozsudku.

Dňa 14. januára 2016 bol spis z dôvodu účastníkmi podaných odvolaní predložený

krajskému súdu.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

11. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel

možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis ,

, ).

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

úprava práv a povinností k maloletému, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú

starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného

znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená ( )

a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila

so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis , , ).

15. Posúdením napadnutého konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel

k záveru, že preskúmavané konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o úprave práv

a povinností rodičov k maloletému, nie je po právnej stránke zložité. Obdobné spory tvoria

štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike

existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Určitý stupeň faktickej zložitosti

mohol súvisieť s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania, avšak zdĺhavý priebeh

napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub tejto skutočnosti.

16. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanom

konaní, ústavný súd zistil, že aj sťažovateľka čiastočne prispela svojím správaním

k celkovej dĺžke napadnutého konania. Ústavný súd v tomto smere poukazuje najmä

na opakované žiadosti sťažovateľky a jej právnej zástupkyne o odročenie nariadených

pojednávaní (pojednávania nariadené na 2. november 2010, 31. január 2012, 6. marec 2012

a 27. január 2015), ktoré museli byť z tohto dôvodu zrušené, resp. odročené. Uvedené

skutočnosti nepochybne mali dopad na celkovú dĺžku trvania konania, na čo ústavný súd

prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

17. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní a v tejto súvislosti zistil, že negatívny dopad na plynulosť posudzovaného konania

mala jednak nečinnosť okresného súdu v zistenom období, ale aj jeho neefektívna

a nesústredená činnosť.

18. Pasivitu okresného súdu prejavujúcu sa nečinnosťou bez existencie

zákonnej prekážky v rozsahu približne štyroch mesiacov zistil ústavný súd v období

od 22. septembra 2011, kedy bol spis vrátený z krajského súdu, do 31. januára 2012,

keď okresný súd uskutočnil vo veci pojednávanie.

19. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ

obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. , ,

).

20. Neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva najmä zo skutočnosti, že

pri nariadení znaleckého dokazovania okresný súd neurčil ustanovenému znalcovi lehotu

na vypracovanie znaleckého posudku, pričom v dôsledku nedostatočne razantného

využívania poriadkových opatrení okresným súdom trvalo vypracovanie znaleckého

posudku ustanoveným znalcom viac ako dva roky.

21. Všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup

v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie

procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkových

opatrení v zmysle ), aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie

efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (). V tomto

prípade sa tak nestalo, čo malo za následok vznik prieťahov v konaní aj v rámci fázy

znaleckého dokazovania.

22. Napokon ústavný súd poukazuje aj na nesústredený postup okresného súdu, ktorý

v uznesení o nevylúčení znalca z konania uviedol nesprávne poučenie o možnosti podať

proti takému uzneseniu opravný prostriedok, ktorý sťažovateľka aj využila, pričom jej

odvolanie muselo byť z dôvodu jeho neprípustnosti odvolacím súdom odmietnuté.

23. Obranu predsedu okresného súdu, ktorý poukázal na „kritickú personálnu

situáciu v obsadení súdu sudcami“, nebolo možné akceptovať. V súlade s medzinárodným

štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (). Námietka nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe

na to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré

by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu

ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

.

24. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako

to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

25. Vzhľadom na to, že vo veci sťažovateľky okresný súd meritórne rozhodol

rozsudkom z 22. októbra 2015, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci

rozhodnutie podľa .

26. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € vzhľadom

na povahu napadnutého konania a jeho neúmernú dĺžku.

27. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto

uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na dĺžku napadnutého konania,

v ktorom bolo v čase vydania tohto nálezu už meritórne rozhodnuté (i keď zatiaľ nie

právoplatne), ako aj s prihliadnutím na podiel sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch

považuje za primerané v sume 1 500 €.

28. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto

rozhodnutia.

29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Martou

Huttovou a ktoré sťažovateľka uplatnila v sume 355,73 €.

30. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume

dvakrát po 139,83 €, teda 279,66 €, a dvakrát režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) po 8,39

€, teda 16,78 €, preto odmena spolu predstavuje sumu 296,44 €. Uvedená suma bola

zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane

započítania DPH boli priznané v sťažovateľkou požadovanej sume 355,73 €.

31. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku) podľa bodu 3 výroku rozhodnutia.

32. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016