Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)I. ÚS 554/2015
PDF · 218.78 KB
No categories available
I. ÚS 554/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2016 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne Marianny
Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť
, zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Huttovou, Bezekova 13, Bratislava,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 158/2010
a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 158/2010 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Malacky p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov), ktoré j e Okresný súd
Malacky p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Marty Huttovej,
advokátska kancelária, Bezekova 13, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 554/2015-12 z 9. decembra 2015 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),
postupom Okresného súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 158/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka je v procesnom
postavení odporkyne účastníčkou napadnutého konania o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k maloletému (ďalej len „maloletý“), ktoré začalo
na základe návrhu (ďalej len „navrhovateľ“) podaného na Okresnom
súde Bratislava V. Na základe sťažovateľkou vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti
z 25. apríla 2010 bol návrh postúpený miestne príslušnému okresnému súdu, kde je
vedený pod sp. zn. 5 C 158/2010. Okresný súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom
č. k. 5 C 158/2010-84 z 20. januára 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým
manželstvo sťažovateľky a navrhovateľa rozviedol a zároveň rozhodol o úprave práv
a povinností k maloletému. Proti rozsudku okresného súdu v časti týkajúcej sa úpravy práv
a povinností rodičov k maloletému sa navrhovateľ odvolal. Krajský súd v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) na základe odvolania navrhovateľa uznesením
sp. zn. 6 Co 30/2011 z 12. septembra 2011 rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd po zrušení jeho rozhodnutia
odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie uznesením z 20. júna 2012 nariadil
znalecké dokazovanie, ustanovenému znalcovi však neurčil lehotu na vypracovanie
znaleckého posudku. Znalec podal znalecký posudok až po dvoch rokoch.
3. Sťažovateľka poukazuje na neúmernú dĺžku napadnutého konania, v ktorom sa
viac ako 5 rokov rozhoduje o úprave práv a povinností rodičov k maloletému na čas
po rozvode, čo nie je možné považovať za rozhodovanie v primeranej lehote. Podľa
sťažovateľky „Napriek tomu, že sa do odstránenia prieťahov v konaní vedenom
na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5C 158/2010 zaangažovala aj verejná ochrankyňa
práv, k týmto prieťahom dochádza naďalej. Sudca, ktorý vybavuje vec koná nesústredene
a bezdôvodne vec neustále odročuje. Výsledkom takéhoto postupu súdu je to, že takmer
5 rokov od rozvodu môjho manželstva nie je rozhodnuté o tom, ktorý z rodičov sa bude
osobne starať o môjho maloletého syna Jozefa a ako bude upravená voči nemu aj
vyživovacia povinnosť.“.
4. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal okresnému súdu v tejto veci
konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie
v sume 2 500 € a náhradu trov konania v sume 355,73 €.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom listom sp. zn. Spr 2018/16 z 8. februára
2016, a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania listom
z 9. februára 2016.
5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci konštatoval, že „vzhľadom
na kritickú personálnu situáciu v obsadení súdu sudcami, považujem úkony v predmetnej
veci za konformné s požiadavkou plynulosti konania. Dlhšie zdržanie som zaznamenal
najmä v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Z týchto dôvodov navrhujem sťažnosť
sťažovateľky zamietnuť.“. Zároveň pripojil rozbor úkonov v napadnutom konaní a oznámil,
že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom.
5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému
súdu 9. februára 2016 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu súdneho
spisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľky ústavný súd zistil tento priebeh a stav
napadnutého konania:
Dňa 22. júna 2010 bola vec sťažovateľky postúpená z Okresného súdu Bratislava V
miestne príslušnému okresnému súdu.
Dňa 14. júla 2010 okresný súd uznesením ustanovil maloletému kolízneho
opatrovníka.
Dňa 23. septembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí právnych
zástupcov účastníkov bolo odročené na 2. november 2010.
Dňa 2. novembra 2010 okresný súd odročil nariadené pojednávanie na žiadosť
právnej zástupkyne sťažovateľky na 20. január 2011.
Dňa 20. januára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozhodol
rozsudkom o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností rodičov k maloletému.
Dňa 22. júna 2011 bol spis z dôvodu navrhovateľom podaného odvolania predložený
krajskému súdu.
Dňa 12. septembra 2011 krajský súd uznesením sp. zn. 6 Co 30/2011 zrušil rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti úpravy práv a povinností k maloletému a vec
v uvedenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 22. septembra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 2. januára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 31. január 2012. Zároveň
žiadal zamestnávateľov účastníkov konania o oznámenie ich priemerného zárobku.
Dňa 30. januára 2012 sťažovateľka ospravedlnila neúčasť na nariadenom
pojednávaní z pracovných dôvodov a žiadala pojednávanie odročiť na iný termín.
Dňa 31. januára 2012 okresný súd odročil pojednávanie na 6. marec 2012.
Dňa 6. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktoré sa sťažovateľka nedostavila
z dôvodu práceneschopnosti. Okresný súd odročil pojednávanie na 29. marec 2012.
Dňa 29. marca 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov a ich
právnych zástupcov bolo odročené na 3. máj 2012.
Dňa 30. apríla 2012 navrhovateľ doručil návrh na vydanie predbežného opatrenia
o úprave styku s maloletým.
Dňa 2. mája 2012 sťažovateľka doručila návrh na vydanie predbežného opatrenia.
Dňa 3. mája 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
pre účel nariadenia znaleckého dokazovania a rozhodnutia o predbežnom opatrení.
Dňa 25. mája 2012 okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie o úprave
styku navrhovateľa s maloletým a zároveň zamietol návrh sťažovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia.
Dňa 18. júna 2012 sa sťažovateľka odvolala proti uzneseniu o nariadení predbežného
opatrenia.
Dňa 20. júna 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie.
Dňa 25. júla 2012 okresný súd zaslal spis ustanovenému znalcovi na vypracovanie
znaleckého posudku.
Dňa 21. augusta 2012 ustanovený znalec vrátil spis okresnému súdu.
Dňa 7. septembra 2012 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní.
Dňa 28. septembra 2012 krajský súd uznesením sp. zn. 3 Co 419/2012 potvrdil
uznesenie okresného súdu v časti zamietnutia návrhu sťažovateľky a vo vyhovujúcej časti
ho zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Dňa 3. októbra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 10. októbra 2012 spis bol opätovne zaslaný súdnemu znalcovi.
Dňa 12. novembra 2012 sťažovateľka doručila námietku zaujatosti proti
ustanovenému znalcovi.
Dňa 3. decembra 2012 okresný súd vyzval znalca, aby sa vyjadril k námietke
zaujatosti.
Dňa 3. januára 2013 sa znalec vyjadril k námietke zaujatosti.
Dňa 30. januára 2013 okresný súd uznesením rozhodol o nevylúčení ustanoveného
znalca z konania.
Dňa 21. februára 2013 sa sťažovateľka odvolala proti uzneseniu o nevylúčení znalca.
Dňa 7. marca 2013 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní.
Dňa 20. mája 2013 bol spis vrátený okresnému súdu spolu s uznesením o odmietnutí
odvolania (okresný súd nesprávne poučil účastníkov o možnosti podať odvolanie proti
uzneseniu o nevylúčení znalca).
Dňa 27. júna 2013 bol spis opakovane zaslaný súdnemu znalcovi.
Dňa 30. januára 2014 okresný súd požiadal znalca o informáciu o stave vypracovania
znaleckého posudku.
Dňa 18. marca 2014 ustanovený znalec doručil požadovanú informáciu.
Dňa 25. augusta 2014 okresný súd urgoval znalca na predloženie znaleckého
posudku.
Dňa 13. októbra 2014 okresný súd opätovne urgoval znalca na predloženie
znaleckého posudku a určil mu konečnú lehotu na jeho vypracovanie do 31. októbra 2014.
Dňa 21. októbra 2014 znalec doručil vypracovaný znalecký posudok.
Dňa 23. októbra 2014 okresný súd vyzval účastníkov na vyjadrenie k znaleckému
posudku.
Dňa 27. novembra 2014 okresný súd priznal znalcovi znalečné.
Dňa 30. decembra 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. január 2015.
Dňa 15. januára 2015 okresný súd na žiadosť právnej zástupkyne sťažovateľky zrušil
nariadený termín pojednávania a odročil ho na 24. február 2015.
V dňoch 24. februára 2015, 9. apríla 2015 a 16. júna 2015 okresný súd uskutočnil
pojednávanie vo veci. Termín pojednávania nariadený na 16. júl 2015 okresný súd zrušil na
žiadosť právnej zástupkyne navrhovateľa.
Dňa 1. októbra 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 22. október 2015 pre účel vyhlásenia rozsudku.
Dňa 22. októbra 2015 okresný súd na pojednávaní vyhlásil meritórny rozsudok.
Dňa 19. novembra 2015 okresný súd uznesením opravil dátum vyhlásenia rozsudku.
Dňa 14. januára 2016 bol spis z dôvodu účastníkmi podaných odvolaní predložený
krajskému súdu.
III.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 158/2010 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
11. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo
na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,
účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel
možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95,
13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je
úprava práv a povinností k maloletému, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú
starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného
znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku)
a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila
so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).
15. Posúdením napadnutého konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel
k záveru, že preskúmavané konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o úprave práv
a povinností rodičov k maloletému, nie je po právnej stránke zložité. Obdobné spory tvoria
štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike
existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Určitý stupeň faktickej zložitosti
mohol súvisieť s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania, avšak zdĺhavý priebeh
napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub tejto skutočnosti.
16. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanom
konaní, ústavný súd zistil, že aj sťažovateľka čiastočne prispela svojím správaním
k celkovej dĺžke napadnutého konania. Ústavný súd v tomto smere poukazuje najmä
na opakované žiadosti sťažovateľky a jej právnej zástupkyne o odročenie nariadených
pojednávaní (pojednávania nariadené na 2. november 2010, 31. január 2012, 6. marec 2012
a 27. január 2015), ktoré museli byť z tohto dôvodu zrušené, resp. odročené. Uvedené
skutočnosti nepochybne mali dopad na celkovú dĺžku trvania konania, na čo ústavný súd
prihliadol pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
17. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom
konaní a v tejto súvislosti zistil, že negatívny dopad na plynulosť posudzovaného konania
mala jednak nečinnosť okresného súdu v zistenom období, ale aj jeho neefektívna
a nesústredená činnosť.
18. Pasivitu okresného súdu prejavujúcu sa nečinnosťou bez existencie
zákonnej prekážky v rozsahu približne štyroch mesiacov zistil ústavný súd v období
od 22. septembra 2011, kedy bol spis vrátený z krajského súdu, do 31. januára 2012,
keď okresný súd uskutočnil vo veci pojednávanie.
19. Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna
činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu
nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ
obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07,
20. Neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva najmä zo skutočnosti, že
pri nariadení znaleckého dokazovania okresný súd neurčil ustanovenému znalcovi lehotu
na vypracovanie znaleckého posudku, pričom v dôsledku nedostatočne razantného
využívania poriadkových opatrení okresným súdom trvalo vypracovanie znaleckého
posudku ustanoveným znalcom viac ako dva roky.
21. Všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup
v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa
naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie
procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkových
opatrení v zmysle § 53 Občianskeho súdneho poriadku), aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi.
Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie
efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (III. ÚS 111/01). V tomto
prípade sa tak nestalo, čo malo za následok vznik prieťahov v konaní aj v rámci fázy
znaleckého dokazovania.
22. Napokon ústavný súd poukazuje aj na nesústredený postup okresného súdu, ktorý
v uznesení o nevylúčení znalca z konania uviedol nesprávne poučenie o možnosti podať
proti takému uzneseniu opravný prostriedok, ktorý sťažovateľka aj využila, pričom jej
odvolanie muselo byť z dôvodu jeho neprípustnosti odvolacím súdom odmietnuté.
23. Obranu predsedu okresného súdu, ktorý poukázal na „kritickú personálnu
situáciu v obsadení súdu sudcami“, nebolo možné akceptovať. V súlade s medzinárodným
štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom
konaní (III. ÚS 17/02). Námietka nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe
na to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré
by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu
ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
24. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako
to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
25. Vzhľadom na to, že vo veci sťažovateľky okresný súd meritórne rozhodol
rozsudkom z 22. októbra 2015, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci
rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
26. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € vzhľadom
na povahu napadnutého konania a jeho neúmernú dĺžku.
27. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto
uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na dĺžku napadnutého konania,
v ktorom bolo v čase vydania tohto nálezu už meritórne rozhodnuté (i keď zatiaľ nie
právoplatne), ako aj s prihliadnutím na podiel sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch
považuje za primerané v sume 1 500 €.
28. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto
rozhodnutia.
29. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Martou
Huttovou a ktoré sťažovateľka uplatnila v sume 355,73 €.
30. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie
a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume
dvakrát po 139,83 €, teda 279,66 €, a dvakrát režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) po 8,39
€, teda 16,78 €, preto odmena spolu predstavuje sumu 296,44 €. Uvedená suma bola
zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane
započítania DPH boli priznané v sťažovateľkou požadovanej sume 355,73 €.
31. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku) podľa bodu 3 výroku rozhodnutia.
32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2016