Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 210/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti INTEC PHARMA, s. r. o.,

Elektrárenská 1, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom,

Advokátska kancelária, Šafárikovo námestie 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa a 2, a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo 14. decembra 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti INTEC PHARMA, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti INTEC PHARMA, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a 2 (ďalej len „“), rovnosť

účastníkov konania podľa a na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a v jej prítomnosti a aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. decembra 2015

(ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti po podrobnom opísaní priebehu uvedeného exekučného

konania o vymoženie pohľadávky, v ktorom vystupovala ako oprávnená, okrem iného

uviedla, že z dôvodov uvedených súdnou exekútorkou v oznámení z 26. júla 2013, v ktorom

poukázala na nemajetnosť povinného, podala 4. septembra 2014 návrh na zastavenie

exekúcie.

3. Okresný súd uznesením sp. zn. z 30. júla 2015 vydaným vyšším

súdnym úradníkom zastavil exekúciu a súčasne rozhodol, že sťažovateľka je povinná

uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 429,01 €. Proti tomuto uzneseniu podala

sťažovateľka odvolanie, v ktorom nesúhlasila s tým, že okresný súd priznal súdnej

exekútorke náhradu cestovných nákladov v sume 317,82 € za absolvovanie pracovnej cesty,

a navrhla, aby jej priznal iba trovy v sume 33,19 € s DPH, pretože súdna exekútorka

nepreukázala podľa nej dôvod, účelnosť a hospodárnosť tejto pracovnej cesty.

4. Okresný súd následne napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu

z 30. júla 2015, pričom v odôvodnení tiež uviedol, že „voľba exekútora je výlučne

v dispozícii oprávneného a pokiaľ si oprávnený zvolí súdneho exekútora, ktorého sídlo je

mimo trvalého bydliska alebo sídla povinného, musí si byť vedomý rizika, že ak dôjde

k zastaveniu exekúcie z dôvodu, na základe ktorého uhrádza trovy oprávnený, ako je tomu

v tejto veci, bude tieto trovy znášať on sám“.

5. Sťažovateľka tiež poukazuje v sťažnosti na to, že okresný súd rozhodol vo veci

bez náležitého zistenia skutkového stavu, bez zákonného vyhodnotenia dôkazov, a v tejto

súvislosti nemala žiadnu možnosť vyjadriť sa k uplatneným trovám exekúcie a k listinám

predloženým súdnou exekútorkou, čo následne viedlo k odňatiu jej možnosti konať pred

súdom. Okresný súd jej vec nesprávne právne posúdil, keď zle interpretoval príslušné

ustanovenia „Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách exekútorov“. Sťažovateľka považuje

napadnuté uznesenie aj za arbitrárne a nepreskúmateľné, porušujúce jej označené práva

podľa a dohovoru.

6. Sťažovateľka na základe uvedeného v petite navrhla, aby ústavný súd o jej

sťažnosti rozhodol, že jej práva podľa a dohovoru označené v bode 1 napadnutým

uznesením okresného súdu porušené boli. Súčasne sa domáha zrušenia napadnutého

uznesenia a toho, aby ústavný súd vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a tiež

rozhodol o odložení vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ). K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, čo v danom prípade ústavným súdom zistené nebolo (pozri

odôvodnenie napadnutého uznesenia na s. 2 až s. 4). Iba nesúhlas sťažovateľky s právnym

posúdením veci podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, a dokonca príslušnej

vyhlášky, ako podústavnej normy, ktorých zlú interpretáciu sťažovateľka namieta, resp.

s nemožnosť sa vyjadriť k uplatneným trovám exekúcie ešte neznamená, že boli porušené

jej základné práva podľa a dohovoru.

11. Z judikatúry ústavného súdu (, ) vyplýva, že

rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov,

pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto

iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách

konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len

v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo

dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle, čo však jednoznačne nie je prípad sťažovateľky.

12. Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla

sám osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek

sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky

nákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými

súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku

o nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva

na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj

iné základné právo.

13. Ústavný súd po preskúmaní námietok sťažovateľky (body 2 až 6) konštatuje, že

jej sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú. Je zrejmé, že sťažovateľka

nesúhlasí s napadnutým uznesením, v ktorom priznal súdnej exekútorke trovy exekučného

konania (cca 400 €), teda ide zjavne o bagateľnú vec, za ktorú sa podľa § 238 ods. 5

považuje peňažné plnenie neprevyšujúce trojnásobok

minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na

príslušenstvo sa neprihliada. Podľa tohto ustanovenia dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok nie je prípustné.

14. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že aj v tejto veci námietky

sťažovateľky vyjadrujú iba odlišný právny názor na preukázaný skutkový stav, avšak bez

toho, aby indikovali relevantný ústavnoprávny rozmer, t. j. vecnú súvislosť týchto námietok

s namietaným porušením označených práv podľa a dohovoru. V tejto veci nie sú

podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany, keďže

sťažovateľka sa sťažnosťou domáha ochrany svojich práv v konaní o takú sumu, ktorá je

podľa ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu, ako aj všeobecných súdov zjavne

bagateľná (pozri m. m. , , , ,

a tam uvedenú judikatúru). Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016