Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 493/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. augusta 2016

zloženom z predsedu (sudca spravodajca), sudkyne

a sudcu predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom , Advokátska

kancelária , , vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove a jeho rozhodnutím

sp. zn. z 24. septembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. apríla 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“)

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a jeho

rozhodnutím sp. zn. z 24. septembra 2015 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom na vydanie platobného rozkazu

v občianskej veci na sumu 4 052,50 € s príslušenstvom sa sťažovateľka na Okresnom súde

Bardejov (ďalej len „okresný súd“) domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by

zaviazal odporcu – (ďalej len „odporca“) na úhradu dlžnej sumy

s príslušenstvom a náhradu trov konania. Okresný súd vydal 31. decembra 2012 platobný

rozkaz sp. zn. , ktorým uložil odporcovi, aby sťažovateľke zaplatil

dlžnú sumu s príslušenstvom a nahradil jej trovy konania. Proti platobnému rozkazu

podal odporca 28. januára 2013 odpor, v ktorom vzniesol námietku zaujatosti

všetkých sudcov okresného súdu. O námietke rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. zo 16. apríla 2013 tak, že z prejednávania a rozhodovania veci

vylúčil sudcov okresného súdu a vec prikázal Okresnému súdu Svidník. Keďže uznesenie

nebolo možné napadnúť opravným prostriedkom, podala sťažovateľka ústavnému

súdu 10. júla 2013 ústavnú sťažnosť. Ústavný súd vo veci rozhodol nálezom

sp. zn. z 2. júla 2015, ktorým vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a zákonného sudcu podľa

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru uznesením

krajského súdu sp. zn. zo 16. apríla 2013, predmetné rozhodnutie

zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a zároveň ho zaviazal zaplatiť

sťažovateľke trovy konania.

3. Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol, že vec vracia Okresnému súdu

Bardejov bez rozhodnutia. Uznesenie odôvodnil skutočnosťou, že pred tým, ako pristúpil

k opätovnému rozhodnutiu o vznesenej námietke zaujatosti, zistil, že odporca podaním

z 23. septembra 2015 zobral svoju námietku zaujatosti proti sudcom okresného súdu

v celom rozsahu späť, v dôsledku čoho zanikol dôvod na rozhodnutie o vznesenej námietke

zaujatosti, a preto ako nadriadený súd vec vrátil okresnému súdu.

4. Sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza, že postup krajského súdu

po predložení nálezu ústavného súdu sp. zn. z 2. júla 2015 a pri vydaní

napadnutého rozhodnutia bol neústavný a napadnuté rozhodnutie je nezákonné a porušujúce

jej práva a slobody podľa a dohovoru. Sťažovateľka uvádza,

že povinnosťou krajského súdu po vydanom náleze ústavného súdu bolo opätovne

prerokovať odpor odporcu, vysporiadať sa s otázkou podania námietky oprávneným

subjektom, s otázkou splnenia zákonných predpokladov na vylúčenie sudcov okresného

súdu z prerokovania a rozhodovania veci. V ďalšej časti sťažnosti poukazuje sťažovateľka

na postup predsedníčky senátu krajského súdu, ktorý zistil jej právny zástupca nahliadnutím

do súdneho spisu vedeného na krajskom súde pod sp. zn. z úradných

záznamov o uskutočnených telefonických rozhovoroch so starostom obce Kružlov

a . Podľa tvrdení sťažovateľky k realizácii prvých úkonov

spojených s konaním zo strany súdu došlo po uskutočnených telefonických rozhovoroch,

pričom ona sama nebola žiadnym spôsobom krajským súdom kontaktovaná. Následne

krajský súd v deň prijatia návrhu na začatie konania vo veci rozhodol napadnutým

uznesením o vrátení veci okresnému súdu bez rozhodnutia. Sťažovateľka uvádza,

že z verejne dostupných internetových zdrojov nezistila uskutočnenie pojednávania

v predmetnej veci na krajskom súde; na vyžiadanie zápisnice o uskutočnenom pojednávaní

o prerokovaní veci jej krajský súd odpovedal, že táto sa nevyhotovuje, vyhotovuje sa iba

zápisnica o porade a hlasovaní, ktorá je tajná. Sťažovateľka ďalej uvádza, že napadnuté

rozhodnutie nebolo účastníkom konania doručované, čomu nasvedčuje skutočnosť,

že v spise sa nenachádzajú žiadne doklady o uskutočnenom doručení (doručenky poštových

zásielok). Sťažovateľka s odkazom na judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a ústavného súdu namieta, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu v bode 1 tohto

rozhodnutia označených práv, ďalej uvádza, že krajský súd odignoroval nález ústavného

súdu, pričom jeho ďalší postup pri vydaní napadnutého rozhodnutia popiera princíp rovnosti

zbraní a kontradiktórnosti konania, ktoré sú obsahom práva na spravodlivý súdny proces

podľa a dohovoru. Podľa sťažovateľky bolo úlohou

krajského súdu príslušného na konanie o vznesenej námietke zaujatosti rozhodnúť a dať

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd sťažnosť

prijal na ďalšie konanie a vo veci samej rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu a napadnutým rozhodnutím; zruší

napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie; prizná jej finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, ). Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

III.

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľkou namietaný postup

krajského súdu a napadnuté rozhodnutie vydané v konaní po náleze ústavného súdu

sp. zn. z 2. júla 2015, ktorým podľa nej došlo k porušeniu jej práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že podstata argumentácie sťažovateľky spočíva v tom,

že krajský súd postupoval nesprávne, keď po náleze ústavného súdu vo veci o uplatnenej

námietke zaujatosti nekonal a vrátil ju na konanie okresnému súdu bez rozhodnutia. Svojím

postupom tak podľa sťažovateľky odignoroval nález ústavného súdu, na základe ktorého bol

povinný opätovne prerokovať odpor odporcu, zaoberať sa otázkou, či námietka zaujatosti

bola podaná oprávneným subjektom, splnením predpokladov na vylúčenie sudcov

okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania veci. V sťažnosti ďalej uvádza, že

prehľad o úkonoch vykonaných krajským súdom po doručení nálezu ústavného súdu

(po 19. auguste 2015) získal jej právny zástupca nahliadnutím do spisu krajského súdu,

pričom bolo zistené, že predsedníčka senátu krajského súdu uskutočnila telefonické

rozhovory so starostom obce Kružlov (22. septembra 2015) k výkonu funkcie riaditeľa

školy v Kružlove, s riaditeľkou Základnej školy v Kružlove (23. septembra 2015)

na zistenie jej postoja k podanej námietke zaujatosti. Toho istého dňa bolo krajskému súdu

právnym zástupcom odporcu doručené kvalifikované späťvzatie námietky zaujatosti

konajúceho sudcu, ako aj celého Okresného súdu Bardejov. Návrh na začatie konania

v právnej veci sťažovateľky proti odporcovi bol krajským súdom prijatý 24. septembra 2015

a toho istého dňa krajský súd napadnutým uznesením rozhodol o vrátení veci okresnému

súdu bez rozhodnutia. Takýto postup krajského súdu označila sťažovateľka za porušujúci jej

základné právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

9. Ústavný súd preskúmal uznesenie krajského súdu a podrobne sa oboznámil

s podmienkami, za ktorých bolo prijaté. Pri posudzovaní prípadných negatívnych

ústavnoprávnych dôsledkov v danom prípade ústavný súd predovšetkým skúmal, či krajský

súd postupoval v súlade s ustanoveniami (ďalej aj „OSP“)

a aplikoval ich tak, aby nedošlo k neprípustnému zásahu do sťažovateľkou označených

práv. O takýto zásah by mohlo ísť v prípade, ak by výklad príslušných ustanovení

zjavne a neodôvodnene vybočil zo štandardných

interpretačných metód, ktoré sú v súdnej praxi všeobecne akceptované.

10. Podľa ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením.

Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení

konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu,

o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

Podľa uznesenie sa doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie

alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom

ukladá nejaká povinnosť.

Podľa v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal,

ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto

vydania uznesenia. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia ak sa uznesenie nedoručuje,

stačí v písomnom vyhotovení uviesť výrok a deň vydania.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo

ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo

bolo vyhlásené alebo vyhotovené.

Podľa ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je

uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené

alebo vyhotovené.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie

všeobecného súdu, ktoré vychádza z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy,

v zásade nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (napr. ,

, ). Za daných okolností považoval ústavný súd postup krajského

súdu po späťvzatí námietky zaujatosti odporcom (ktorému dispozícia s námietkou náležala

a uskutočnil ju kvalifikovaným spôsobom), v rámci ktorého uznesením bez rozhodnutia vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie za ústavne akceptovateľný a udržateľný a na tomto

základe dospel k záveru, že sťažovateľkou namietaným postupom krajského súdu nemohlo

dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa ani jej práva podľa

ods. 1 dohovoru.

11. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

, ). Ústavný súd poznamenáva, že v pôvodnom konaní

o ústavnej sťažnosti, ktorú sťažovateľka podala ústavnému súdu a bolo o nej rozhodnuté

nálezom sp. zn. z 2. júla 2015, sa domáhala vyslovenia porušenia svojich

práv rozhodnutím krajského súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie okresného súdu, pričom toto

sa týkalo aj námietky zaujatosti všetkých jeho sudcov, ktorú vzniesol odporca. Sťažovateľka

podanou sťažnosťou na ústavnom súde namietala aj nesprávne posúdenie skutočností

pre vylúčenie sudcov okresného súdu. Paradoxne po vydaní napadnutého rozhodnutia

a vrátení veci krajským súdom na okresný súd, na ktorý pôvodne podala svoj návrh,

označuje takýto postup za porušujúci jej práva. Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej

veci argumentácia sťažovateľky vyjadruje iba odlišný právny názor na preukázaný skutkový

stav, avšak bez toho, aby indikovala relevantný ústavnoprávny rozmer, t. j. vecnú súvislosť

jej námietok s namietaným porušením označených práv podľa a dohovoru.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť ako celok

po predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti, a preto bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi uvedenými v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2016