Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 161/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , a

, , a , zastúpených

advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Námestie SNP 7, Stropkov, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 16. augusta 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , a

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. decembra 2017 doručená sťažnosť , ,

a (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 16. augusta 2017

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Banská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 30. októbra 2015 bol zamietnutý

návrh, ktorým sa žalobca , domáhal voči sťažovateľom zaplatenia sumy

8 000 € s príslušenstvom. Okresný súd týmto rozsudkom zároveň sťažovateľom nepriznal

náhradu trov konania a žalobcu zaviazal nahradiť trovy konania iba vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcov (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa, pozn.). Proti

uvedenému rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhoval, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Po podaní odvolania následne žalobca návrhom zo 17. marca 2016 požadoval pripustenie

zmeny účastníkov na strane žalobcu v dôsledku právnej skutočnosti – zmluvy o postúpení

pohľadávok, na základe ktorej bola pohľadávka voči sťažovateľom postúpená na spoločnosť

.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) návrhu na zmenu

účastníka vyhovel uznesením sp. zn. z 24. januára 2017, ktorým

pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca – , a na jeho miesto

vstúpil do konania ako žalobca spoločnosť

. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu

podali sťažovatelia odvolanie, v ktorom žiadali, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil

a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovatelia poukázali na skutočnosť, že

proti uzneseniu krajského súdu z 24. januára 2017 bolo prípustné odvolanie, a nie

dovolanie, ako boli krajským súdom v závere uznesenia poučení. Svoj názor odôvodnili

tým, že vo veci zmeny účastníkov rozhodoval krajský súd prvýkrát, teda ako súd prvej

inštancie. Podľa sťažovateľov išlo o špekulatívnu zámenu na strane žalobcu, pretože

pohľadávka bola prevedená na tzv. schránkovú firmu, ktorým sa snaží žalobca vyhnúť

následkom neúspešného sporu v podobe úhrady trov konania.

4. O odvolaní rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením, ktorým odvolacie

konanie zastavil a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd svoje

rozhodnutie odôvodnil takto:

«Najvyšší súd v prvom rade skúmal, či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia

ktorých môže o podanom odvolaní konať.

7. Podľa (ďalej len

„CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či

sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné

podmienky“).

8. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Medzi procesné podmienky patri aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci.

10. V danom prípade z hľadiska formálneho, ani obsahového nebolo možné mať

pochybnosti o tom, že procesný úkon žalovaných 1/ - 4/, ktorým napadli uznesenie

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. januára 2017, je odvolaním v zmysle § 355 a nasl.

.

11. Podľa o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje

inak.

12. Najvyšší súd je funkčne príslušný rozhodovať iba o dovolaní ( )

s výnimkou uvedenou v , podľa ktorého na konanie o odvolaní proti

rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach

je príslušný najvyšší súd.

13. Rozhodnutie krajského súdu, ktorým vyhovel návrhu pôvodnej žalobkyne, aby

do konania na jej miesto vstúpil iný označený subjekt, vydané v priebehu odvolacieho

konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím

krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na

prejednanie podaného odvolania žalovaných 1/ - 4/ preto nie je daná.

14. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci,

ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky

konania. Najvyšší súd preto konanie o odvolaní žalovaných 1/ - 4/ proti uzneseniu

odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia.

15. O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa , keď zastavenie

odvolacieho konania zavinili neprípustným odvolaním žalovaní 1/ - 4/.»

5. Podľa sťažovateľov najvyšší súd postupoval pri posúdení funkčnej príslušnosti

nesprávne a tým, že odvolacie konanie zastavil, znemožnil im realizovať ich procesné

práva. Podľa sťažovateľov najvyšší súd aplikoval formalistický výklad ustanovení

procesných kódexov.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„I. Základné právo sťažovateľov podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 08. 2017 sp. zn. porušené

bolo.

II. Výrok I. a II. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

16. 08. 2017 sp. zn. zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

na ďalšie konanie.

III. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľom trovy

konania v sume 590,83 EUR na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

10. Sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

Podstata sťažnosti sa týka posúdenia funkčnej príslušnosti najvyššieho súdu na rozhodnutie

o odvolaní podanom sťažovateľmi proti uzneseniu krajského súdu z 24. januára 2017,

ktorým bola pripustená zmena na strane žalobcu. K postúpeniu pohľadávky z pôvodného

žalobcu na spoločnosť a následne k podaniu návrhu na pripustenie

zmeny účastníkov došlo až po tom, ako bolo podané odvolanie proti rozsudku okresného

súdu z 30. októbra 2015. K zmene na strane žalobcu tak došlo v štádiu, keď vo veci už

konal krajský súd ako súd odvolací. Sťažovatelia v sťažnosti odôvodňujú názor

o prípustnosti odvolania proti takému rozhodnutiu krajského súdu tým, že o zmene na strane

žalobcu ešte nerozhodoval iný všeobecný súd, krajský súd tak rozhodoval ako súd prvej

inštancie. Najvyšší súd v tejto otázke zotrval na názore, že uznesenie krajského súdu

z 24. januára 2017 bolo rozhodnutím odvolacieho súdu. Z uvedeného dôvodu nebola daná

jeho funkčná príslušnosť, pretože najvyšší súd je funkčne príslušný podľa § 35 Civilného

sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) rozhodovať iba o dovolaní.

11. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu a podrobne sa

oboznámil aj s podmienkami, za ktorých najvyšší súd rozhodoval. Pri posudzovaní

prípadných negatívnych ústavnoprávnych dôsledkov v danom prípade ústavný súd

predovšetkým skúmal, či najvyšší súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s ustanoveniami

, a aplikoval ich tak, aby nedošlo k neprípustnému zásahu

do označených práv sťažovateľov.

12. Podľa o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

Podľa súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,

ak to zákon pripúšťa.

13. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie

všeobecného súdu, ktoré vychádza z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy,

v zásade nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (napr. ,

, ). Ako z citovaných ustanovení

vyplýva, najvyšší súd rozhoduje o dovolaní, s výnimkou podľa (abstraktná

kontrola v spotrebiteľských veciach, pozn.), o ktorú však v prejednávanom prípade nešlo.

Najvyšší súd dospel po zhodnotení podmienok konania k záveru o absencii funkčnej

príslušnosti pre rozhodovanie o odvolaní proti uzneseniu krajského súdu, preto odvolacie

konanie podľa zastavil. Navyše, ústavný súd uvádza, že krajský súd

rozhodol o zmene na strane žalobcu uznesením. Proti takému uzneseniu však odvolanie

nie je prípustné, čo vyplýva a contrario z .

14. Za daných okolností považuje ústavný súd postup najvyššieho súdu ktorý

odvolacie konanie zastavil, ako správny a ústavne akceptovateľný. Právne závery

najvyššieho súdu sú tak legitímne a opodstatnené. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom

najvyššieho súdu nestotožňujú, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného

súdu (, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich

dôvodov a námietok.

15. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

, ). Ústavný súdu poukazuje tiež na skutočnosť, že rozsudkom

okresného súdu z 30. októbra 2015, ktorým bol návrh žalobcu voči sťažovateľom

zamietnutý, súd zároveň nepriznal sťažovateľom náhradu trov konania, pretože ju nežiadali.

Pritom v sťažnosti odôvodňujú sťažovatelia podanie odvolania proti rozhodnutiu o zámene

žalobcu práve obavou z možnej nedobytnosti či komplikácii pri vymáhaní trov konania od

nového žalobcu. Ústavnému súdu sa tak javí, že ich aktivita bola vyvolaná skôr obavami

vedľajšieho účastníka na strane odporcov o vymoženie svojich trov konania, pretože na ich

úhradu bol žalobca rozsudkom okresného súdu zaviazaný. Ústavný súd iba dodáva, že

vedľajšieho účastníka pritom zastupoval súčasný právny zástupca sťažovateľov

a sťažovatelia v konaní pred okresným súdom právne zastúpení neboli.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosti ako celok

po predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti, a preto bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi uvedenými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2018