Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 223/2016
PDF · 102.51 KB
No categories available
I. ÚS 223/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. apríla 2016 predbežne
prerokoval sťažnosť , zastúpenej JUDr. Jánom
Hudzíkom, Advokátska kancelária Hudzík & Partners, s. r. o., Mnoheľova 830/15, Poprad,
vo veci namietaného porušenia základných práv na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co 126/2013 z 15. októbra 2014
a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 112/2015 zo 4. novembra
2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojich základných práv na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 9 Co 126/2013 z 15. októbra 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“)
a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
7 Cdo 112/2015 zo 4. novembra 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“).
2. V petite podanej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 46 ods. 1
ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými
rozhodnutiami krajského súdu a najvyššieho súdu, zruší napadnuté rozhodnutia najvyššieho
súdu aj krajského súdu a vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň požadovala
náhradu trov konania v konaní pred ústavným súdom.
II.
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
4. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
5. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom
kvalifikovaného právneho zástupcu s návrhom nedoručila aj napadnuté rozhodnutia
najvyššieho súdu a krajského súdu. Predloženie rozhodnutí všeobecných súdov, proti
ktorým sťažnosť smeruje, je pritom v zmysle dikcie ustanovenia § 50 ods. 2 zákona
o ústavnom súde zákonom ustanovenou podmienkou konania pred ústavným súdom.
Sťažnosť sťažovateľky teda v predloženej podobe nespĺňa zákonnú náležitosť ustanovenú
v § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Petit požadovaný sťažovateľkou nie je zhodný ani
s tým, čo je uvedené v úvode a odôvodnení sťažnosti (týka sa to údajného porušenia
princípu právneho štátu zakotveného v čl. 1 ods. 1 ústavy a tiež porušenia čl. 2 ods. 2
ústavy), hoci sťažnosť sťažovateľky v jej mene napísal aj podpísal advokát (ako osoba
práva znalá, pozn.). K tomu ústavný súd napokon uvádza, že zo splnomocnenia z 11. marca
2016 predloženého sťažovateľkou nie sú takisto špecifikované konania pred krajským
súdom a najvyšším súdom, ktoré by mali byť predmetom jej zastupovania v konaní pred
ústavným súdom.
6. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). V tejto súvislosti
ústavný súd zdôrazňuje, že advokát je osobou povinnou pri výkone advokácie dôsledne
využívať všetky právne prostriedky (a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta)
a tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby,
ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať
nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené
zákonom ustanovené predpoklady.
7. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Osobitne to platí pre všetky zákonom
ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto
ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí
právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky preto
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí už pri jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2016