Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 198/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, Ladislava Dérera 2, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

(ďalej len „“), základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Sťažovateľ podal dňa 11.06.2014 na Okresný súd Bratislava IV žalobu o ochranu

osobnosti, zákaz diskriminácie, ktorá bola vedená pod sp. zn. . Okresný súd

nekonal v zmysle v týchto bodoch, ktoré sú podstatou tejto sťažnosti:

1) V prvom rade okresný súd porušil moje procesné práva tým. že súd ma nevyzval

na doplnenie konania v zmysle § 43 (1) do 60 dní, ale až po vyše 510 dňoch od podania

žaloby a to priamo na prvom pojednávaní konanom 2.2.2016, ktoré následne z tohoto

dôvodu odročil.

2) Súd po druhé porušil moje procesné právo na doplnenie dokazovania, nakoľko

dôkaz o mojom prekonaní „infarktu myokardu“, čo sa výsostne týkalo môjho zdravia

v zmysle ochrany osobnosti vylúčil zo spisu pred začatím pojednávania „trikom“ –

vyreklamovania – do iných konaní (o rozvode manželstva a o určení výživného) kde boli

odmietnuté vzhľadom na iný predmet konania (tu vidím spiknutie troch sudkýň resp. vyšších

súdnych úradničiek v prospech mojej manželky vylustrovanej ako prislušníčka bývalej Štb).

3) Súd do tretice umelo vyrobil „prieťahy v konaní“, nakoľko do dnešného dňa

nerozhodol uznesením o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, týkajúce sa môjho

zdravia, ale takticky ho taktiež „trikom“ – vyreklamoval do iných konaní (o rozvode

manželstva a o určení výživného) pričom si bol vedomí, že sa nebudem môcť odvolať

a práve v tomto konaní je návrh opodstatnený, (v konaniach o rozvode manželstva a konaní

o určenie výživného bol zamietnutý o čom sa tri sudkyne vopred dohodli).»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti takto:

„1. Základné ústavné právo zakotvené v a nasl. SR –

právo na súdnu ochranu, ktorého súčasťou je aj právo na spravodlivý súdny proces

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Základné právo , na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

3. Okresnému súdu Bratislava IV prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

vo veci Návrhu na vydanie predbežného opatrenia a posudzovania doplnenia

dokazovania konal bez zbytočných prieťahov.

4. , priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur..., ktoré je

Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet

jeho právneho zástupcu...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí

sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu

funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,

a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo

(napr. , , ).

Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

sa začalo 11. júna 2014 doručením návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal

ochrany osobnosti proti svojej manželke (ďalej len „odporkyňa“),

s ktorou je na základe jej návrhu v rozvodovom konaní, a v ktorom zároveň žiadal

o vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd uznesením z 10. júla 2014 podanie

sťažovateľa, ktorým žiadal o vydanie predbežného opatrenia, odmietol.

Sťažovateľ 7. júla 2015 doručil okresnému súdu podanie označené ako „Doplnenie

dokazovania“ a „Zaslanie Návrhu na vydanie predbežného opatrenia v prílohe“,

ku ktorému pripojil návrh na nariadenie predbežného opatrenia. V predmetnom návrhu

doručenom okresnému súdu 7. júla 2015 sťažovateľ navrhoval, aby okresný súd

predbežným opatrením uložil odporkyni povinnosť strpieť sťažovateľa (manžela

odporkyne) vo svojom byte vo a to až do končeného rozhodnutia v rozvodovom

konaní, alternatívne, aby uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu sťažovateľa

sumou 100 € mesačne a povinnosť poskytovať sťažovateľovi časť svojej pracovnej odmeny

vo výške 100 €.

Na pojednávaní konanom 2. februára 2016 okresný súd oboznámil prítomného

sťažovateľa s tým, že na základe rozhodnutia reklamačnej komisie ustanovenej rozvrhom

práce okresného súdu na rok 2015 z 15. júla 2015 bol návrh sťažovateľa na vydanie

predbežného opatrenia doručený 7. júla 2015 k sp. zn. zapísaný k

rozvodovému konaniu vedenému okresným súdom pod sp. , a to v časti,

ktorou sa sťažovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni strpieť sťažovateľa (manžela

odporkyne) vo svojom byte vo , a to až do končeného rozhodnutia v rozvodovom

konaní.

Okresný súd zároveň oboznámil sťažovateľa s tým, že o jeho obdobnom návrhu

na vydanie predbežného opatrenia ako návrh doručený 7. júla 2015 k sp. zn.

rozhodol okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. o určenie manželského

výživného tak, že uznesením zo 17. augusta 2015 ho zamietol a Krajský súd v Bratislave

uznesením č. k. -450 z 2. novembra 2015 odmietol odvolanie sťažovateľa

proti predmetnému uzneseniu okresného súdu. Na základe uvedeného okresný súd

oboznámil sťažovateľa, že je tu daná prekážka rozhodnutej veci vo vzťahu k ním podanému

návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Okresný súd uznesením z 2. februára 2016 doručeným sťažovateľovi na pojednávaní

konanom 2. februára 2016 vyzval sťažovateľa podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) na doplnenie návrhu vo veci samej o náležitosti v súlade s § 42

ods. 3 a .

Pojednávanie konané 2. februára 2016 bolo odročené na 26. apríl 2016.

Porušenie všetkých práv vidí sťažovateľ v prieťahoch v postupe okresného súdu

spočívajúcich najmä v tom, že okresný súd dosiaľ nerozhodol o jeho návrhu na vydanie

predbežného opatrenia doručenom okresnému súdu 7. júla 2015, ďalej v tom, že v rámci

tzv. reklamačného konania bol tento návrh na vydanie predbežného opatrenia pripísaný

k inému konaniu, ako aj v tom, že k odstráneniu vád návrhu vyzval okresný súd sťažovateľa

až po viac ako roku a pol od doručenia návrhu (začatia konania).

Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v posudzovanom konaní

vzhľadom na celkovú dĺžku konania v trvaní 1 roka a 8 mesiacov a úkony okresného súdu

sa nevyznačujú prieťahmi takej intenzity, ktoré by zakladali reálnu možnosť porušenia

označených práv sťažovateľa. Zároveň je nutné poznamenať, že okresný súd síce

s neprimeraným časovým odstupom vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho

návrhu, uvedené však za súčasného stavu konania, keď už okresný súd uznesením takúto

výzvu učinil a vo veci je nariadené aj ďalšie pojednávanie, nie je možné hodnotiť ako toho

času pretrvávajúci prieťah v konaní. Vo vzťahu k postupu okresného súdu pri hodnotení

návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia (priradením k rozvodovému konaniu

podľa rozhodnutia reklamačnej komisie, resp. konštatovaním prekážky veci rozhodnutej)

ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených práv. Ústavný súd

zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity právomoci ústavného súdu posúdenie

zachovania práv sťažovateľa v súvislosti s procesným postupom okresného súdu v konaní

bude patriť primárne do právomoci všeobecného súdu na základe opravných prostriedkov

proti prvostupňovému rozhodnutiu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa

nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovateľ za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo

k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016