Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 198/2016
PDF · 158.11 KB
No categories available
I. ÚS 198/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, Ladislava Dérera 2, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C18/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. marca 2016
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 18/2014.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
«Sťažovateľ podal dňa 11.06.2014 na Okresný súd Bratislava IV žalobu o ochranu
osobnosti, zákaz diskriminácie, ktorá bola vedená pod sp. zn. 10C18/2014. Okresný súd
nekonal v zmysle O.s.p. v týchto bodoch, ktoré sú podstatou tejto sťažnosti:
1) V prvom rade okresný súd porušil moje procesné práva tým. že súd ma nevyzval
na doplnenie konania v zmysle § 43 (1) do 60 dní, ale až po vyše 510 dňoch od podania
žaloby a to priamo na prvom pojednávaní konanom 2.2.2016, ktoré následne z tohoto
dôvodu odročil.
2) Súd po druhé porušil moje procesné právo na doplnenie dokazovania, nakoľko
dôkaz o mojom prekonaní „infarktu myokardu“, čo sa výsostne týkalo môjho zdravia
v zmysle ochrany osobnosti vylúčil zo spisu pred začatím pojednávania „trikom“ –
vyreklamovania – do iných konaní (o rozvode manželstva a o určení výživného) kde boli
odmietnuté vzhľadom na iný predmet konania (tu vidím spiknutie troch sudkýň resp. vyšších
súdnych úradničiek v prospech mojej manželky vylustrovanej ako prislušníčka bývalej Štb).
3) Súd do tretice umelo vyrobil „prieťahy v konaní“, nakoľko do dnešného dňa
nerozhodol uznesením o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, týkajúce sa môjho
zdravia, ale takticky ho taktiež „trikom“ – vyreklamoval do iných konaní (o rozvode
manželstva a o určení výživného) pričom si bol vedomí, že sa nebudem môcť odvolať
a práve v tomto konaní je návrh opodstatnený, (v konaniach o rozvode manželstva a konaní
o určenie výživného bol zamietnutý o čom sa tri sudkyne vopred dohodli).»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti takto:
„1. Základné ústavné právo zakotvené v čl. 46 a nasl. Ústavy SR –
právo na súdnu ochranu, ktorého súčasťou je aj právo na spravodlivý súdny proces
postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 10C18/2014
porušené bolo.
2. Základné právo , na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 10C18/2014
porušené bolo.
3. Okresnému súdu Bratislava IV prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
10C18/2014 vo veci Návrhu na vydanie predbežného opatrenia a posudzovania doplnenia
dokazovania konal bez zbytočných prieťahov.
4. , priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur..., ktoré je
Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto
nálezu.
5. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet
jeho právneho zástupcu...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 18/2014, ako aj porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať
proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/ 07, III. ÚS 305/07).
Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že postup
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie
základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne
návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.
10 C 18/2014 sa začalo 11. júna 2014 doručením návrhu sťažovateľa, ktorým sa domáhal
ochrany osobnosti proti svojej manželke (ďalej len „odporkyňa“),
s ktorou je na základe jej návrhu v rozvodovom konaní, a v ktorom zároveň žiadal
o vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd uznesením z 10. júla 2014 podanie
sťažovateľa, ktorým žiadal o vydanie predbežného opatrenia, odmietol.
Sťažovateľ 7. júla 2015 doručil okresnému súdu podanie označené ako „Doplnenie
dokazovania“ a „Zaslanie Návrhu na vydanie predbežného opatrenia v prílohe“,
ku ktorému pripojil návrh na nariadenie predbežného opatrenia. V predmetnom návrhu
doručenom okresnému súdu 7. júla 2015 sťažovateľ navrhoval, aby okresný súd
predbežným opatrením uložil odporkyni povinnosť strpieť sťažovateľa (manžela
odporkyne) vo svojom byte vo a to až do končeného rozhodnutia v rozvodovom
konaní, alternatívne, aby uložil odporkyni povinnosť prispievať na výživu sťažovateľa
sumou 100 € mesačne a povinnosť poskytovať sťažovateľovi časť svojej pracovnej odmeny
vo výške 100 €.
Na pojednávaní konanom 2. februára 2016 okresný súd oboznámil prítomného
sťažovateľa s tým, že na základe rozhodnutia reklamačnej komisie ustanovenej rozvrhom
práce okresného súdu na rok 2015 z 15. júla 2015 bol návrh sťažovateľa na vydanie
predbežného opatrenia doručený 7. júla 2015 k sp. zn. 10 C 18/2014 zapísaný k
rozvodovému konaniu vedenému okresným súdom pod sp. 4 C 180/2013, a to v časti,
ktorou sa sťažovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni strpieť sťažovateľa (manžela
odporkyne) vo svojom byte vo , a to až do končeného rozhodnutia v rozvodovom
konaní.
Okresný súd zároveň oboznámil sťažovateľa s tým, že o jeho obdobnom návrhu
na vydanie predbežného opatrenia ako návrh doručený 7. júla 2015 k sp. zn. 10 C 18/2014
rozhodol okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 13 P 190/2012 o určenie manželského
výživného tak, že uznesením zo 17. augusta 2015 ho zamietol a Krajský súd v Bratislave
uznesením č. k. 11 CoP 605/2015-450 z 2. novembra 2015 odmietol odvolanie sťažovateľa
proti predmetnému uzneseniu okresného súdu. Na základe uvedeného okresný súd
oboznámil sťažovateľa, že je tu daná prekážka rozhodnutej veci vo vzťahu k ním podanému
návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Okresný súd uznesením z 2. februára 2016 doručeným sťažovateľovi na pojednávaní
konanom 2. februára 2016 vyzval sťažovateľa podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) na doplnenie návrhu vo veci samej o náležitosti v súlade s § 42
ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP.
Pojednávanie konané 2. februára 2016 bolo odročené na 26. apríl 2016.
Porušenie všetkých práv vidí sťažovateľ v prieťahoch v postupe okresného súdu
spočívajúcich najmä v tom, že okresný súd dosiaľ nerozhodol o jeho návrhu na vydanie
predbežného opatrenia doručenom okresnému súdu 7. júla 2015, ďalej v tom, že v rámci
tzv. reklamačného konania bol tento návrh na vydanie predbežného opatrenia pripísaný
k inému konaniu, ako aj v tom, že k odstráneniu vád návrhu vyzval okresný súd sťažovateľa
až po viac ako roku a pol od doručenia návrhu (začatia konania).
Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v posudzovanom konaní
vzhľadom na celkovú dĺžku konania v trvaní 1 roka a 8 mesiacov a úkony okresného súdu
sa nevyznačujú prieťahmi takej intenzity, ktoré by zakladali reálnu možnosť porušenia
označených práv sťažovateľa. Zároveň je nutné poznamenať, že okresný súd síce
s neprimeraným časovým odstupom vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho
návrhu, uvedené však za súčasného stavu konania, keď už okresný súd uznesením takúto
výzvu učinil a vo veci je nariadené aj ďalšie pojednávanie, nie je možné hodnotiť ako toho
času pretrvávajúci prieťah v konaní. Vo vzťahu k postupu okresného súdu pri hodnotení
návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia (priradením k rozvodovému konaniu
podľa rozhodnutia reklamačnej komisie, resp. konštatovaním prekážky veci rozhodnutej)
ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených práv. Ústavný súd
zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity právomoci ústavného súdu posúdenie
zachovania práv sťažovateľa v súvislosti s procesným postupom okresného súdu v konaní
bude patriť primárne do právomoci všeobecného súdu na základe opravných prostriedkov
proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovateľ za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo
k zbytočným prieťahom alebo by činnosť okresného súdu bola neefektívna, predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. apríla 2016