Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 214/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , toho času

, , zastúpeného

advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , , a , práv podľa

čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Myjava v konaní vedenom

pod ČVS: ORP-62/MY-NM-2016, postupom Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom

v konaní vedenom pod sp. zn. a jej rozhodnutiami z 9. februára 2016, ako aj

postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím z 11. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. februára 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa , , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a základného práva

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom

Obvodného oddelenia Policajného zboru Myjava (ďalej len „OO PZ“) v konaní vedenom

pod ČVS: ORP-62/MY-NM-2016, postupom Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom

(ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jej

rozhodnutiami z 9. februára 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia okresnej prokuratúry“),

ako aj postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím z 11. februára 2016 (ďalej

aj „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).

2. V úvode sťažnosti sťažovateľ v právnom postavení obvineného s poukazom

na pomerne podrobne opísanú genézu partnerské vzťahu so sl. (poškodenou

v trestnom konaní, pozn.) a skutkový stav veci poukazuje na začatie trestného stíhania voči

jeho osobe a následné vznesenie obvinenia. Ako ďalej uvádza, do väzby bol vzatý

uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu č. k. -34

z 11. februára 2016 vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 zákona

č. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len

„“) a prečinu nebezpečného prenasledovania podľa a

s odvolaním sa na dôvody väzby podľa ustanovenia

a c) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), pričom podľa názoru sťažovateľa dôvody väzby v jeho prípade neboli

dané a inštitút väzby bol už od počiatku použitý v rozpore s jeho zákonným účelom.

2

Sťažovateľ považuje obmedzovanie jeho osobnej slobody za protiústavné a následné

pokračovanie v tomto obmedzovaní za neprípustné.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti rozporuje postup poverenej príslušníčky OO PZ,

ako i príslušnej prokurátorky okresnej prokuratúry z dôvodu, že obe „... vedeli, že niet

žiadneho relevantného a konkrétneho dôkazu na to, aby bol sťažovateľ zadržaný“. Podľa

názoru sťažovateľa obe podľahli tak tlaku médií, ako i inštruktáži Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky a porušili povinnosť skúmať trvanie obmedzenia osobnej slobody

sťažovateľa na čas nevyhnutne potrebný.

S ohľadom na uvedené sťažovateľ zastáva názor, že „... vznesené obvinenie je iba

doplnením procesných podmienok pre nezákonný a neústavný postup pri obmedzovaní

osobnej slobody...“ a že „... ani jeden a ani druhý dôvod väzby neexistoval, neexistuje a nie

je ani prokurátorkou ani sudcom odôvodnený...“. Sťažovateľ následne poukazuje

na podanie sťažnosti voči napadnutému rozhodnutiu okresného súdu a namieta prieťahy

v konaní, keďže súdny spis bol na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) zaslaný

až 19. februára 2016, čo sťažovateľ považuje za neakceptovateľné s ohľadom na povahu

prerokúvanej väzobnej veci. Zároveň dodáva, že jeho „... väzobná vec ležala na súde

I. stupňa od 09.02.2016 do 19.02.2016“.

4. V závere sťažnosti sťažovateľ konštatuje, že „... že postupy orgánov činných

v trestnom konaní boli vykonávané vo svetle tragických udalostí ostatných mesiacov, kedy

chybou nekonajúcich policajtov došlo k naplneniu vyhrážok. To však nesmie znamenať, že

každý, kto prednesie aj výhražný výrok, musí byť obmedzený na slobode...

V tomto prípade však došlo k tak markantným, flagrantným a až absurdne

vyznievajúcim porušeniam práv a slobôd...

Od 05.02.2016 do teraz je v tejto veci porušovaný zákon, SR, Listina

základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd.“.

V petite podanej žiadosti preto sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Poverená príslušníčka OO PZ v Myjave vydaním opatrenia po pátraní, pobyte

a zadržaní podozrivého v konaní vedenom pod ČVS: ORP-62/MY-NM-2016 a prokurátorka

3

Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom súhlasom na zadržanie podozrivého

a nezrušením uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 08.02.2016, návrhom na vzatie

do väzby sp. zn. -10 zo dňa 09.02.2016 a návrhom na konanie o väzbe

zo dňa 10.02.2016, ako aj rozhodnutím o preskúmaní postupu policajta zo dňa 09.02.2016

a sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom v konaní

vedenom pod sp. zn. po tom, čo prerušil úkon, ktorý možno prerušiť len

výnimočne a rozhodnutím zo dňa 11.02.2016 porušili práva sťažovateľa... v článkoch č. 17,

19, 22, 46 SR, článkoch č. 6 ods. 1, 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a v článku č. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

II. Uznesenie Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn.

zo dňa 11.02.2016 sa zrušuje a obvinený sa okamžite prepúšťa na slobodu.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané

zadosťučinenie vo výške 10.000,- € (desaťtisíc eur), ktoré sú porušovatelia povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti

nálezu.

IV. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi nárok na náhradu trov

konania vo výške 363,79 €, ktorý sú porušovatelia povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa... v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti

nálezu.“

5. Podaním doručeným 4. marca 2016 sťažovateľ ústavnému súdu zaslal

splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom a doplnenie príloh

sťažnosti, ktoré v dôsledku chyby neboli k sťažnosti pripojené (išlo o zvukovo-obrazový

záznam výsluchu poškodenej na CD nosiči, pozn.).

II.

6. Lustráciou ústavného súdu bolo zistené, že sťažovateľ proti napadnutému

rozhodnutiu okresného súdu podal sťažnosť, ktorá bola krajskému súdu

predložená 19. februára 2016. Krajský súd následne uznesením sp. zn.

z 25. februára 2016 sťažnosť sťažovateľa zamietol.

4

7. Sťažovateľ bol na základe zistení od Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej

a justičnej stráže, ústredia evidencie väzňov 21. marca 2016 z väzby prepustený

a odovzdaný Policajnému zboru na dodanie do

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho

zástupca. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

5

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie a) základných práv a slobôd, ktoré

sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva a slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje. Podľa

k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

11. Ústavný súd ďalej s poukazom na dikciu ustanovenia § 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde poznamenáva, že je viazaný návrhom sťažovateľa na začatie konania,

ktorý bol v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tým subjektom, ktoré označili za porušovateľov svojich práv

(m. m. , , , ).

Ústavný súd preto v danej veci rozhodoval len v rozsahu petitom namietaného

porušenia základných práv sťažovateľa podľa , , a , práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 dohovoru a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny

postupom OO PZ v konaní vedenom pod ČVS: ORP-62/MY-NM-2016, postupom okresnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. a jej rozhodnutiami z 9. februára

2016, ako aj postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozhodnutím z 11. februára 2016.

12. V úvode, pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho práv zaručených

, dohovorom a listinou, ústavný súd v zmysle požiadavky zákona

o ústavnom súde konštatuje, že sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,

v tomto smere ústavnú sťažnosť náležite neodôvodnil. Na podporu svojho tvrdenia

o porušení v petite označených sťažovateľ v podanej sťažnosti okrem podrobne a obsiahlo

uvedeného sledu jednotlivých udalostí majúcich za následok vznesenie obvinenia voči jeho

6

osobe a následné vzatie do väzby (bod 2) neuviedol žiadne konkrétne, ústavne relevantné

a významné argumenty, ktoré by akýmkoľvek spôsobom takéto porušenie signalizovali.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že

sťažnosť sťažovateľa neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, a preto nespĺňa podstatnú

náležitosť ustanovenú v , a preto ju podľa

odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

Pozornosti ústavného súdu v súvislosti so správnou formuláciou petitu ústavnej

sťažnosti navyše neuniklo, že „v bode I.“ petitu podanej ústavnej sťažnosti (bod 4)

sťažovateľ žiada zo strany ústavného súdu okrem iného i vyslovenie porušenia jeho práv

podľa , , a , ktoré však pozostávajú z viacerých tam

uvedených práv, a teda v tejto časti petit trpí vadou nedostatočne označeného porušenia

práv.

13. V prípadoch, pri ktorých sťažovateľ namieta porušenie svojich práv

garantovaných , dohovorom a listinou v trestnom konaní, ústavný súd vo svojej

judikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec

procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov

naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich

štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania

možno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci,

ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch

spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v (m. m. pozri napr.

, , , ).

14. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho práv (bod 1) postupom

OO PZ v konaní vedenom pod ČVS: ORP-62/MY-NM-2016, ako i postupom okresnej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. a jej rozhodnutiami z 9. februára

2016, ústavný súd uvádza, že sťažnosť sťažovateľa smeruje proti postupu a rozhodnutiu

orgánov činných v trestnom konaní vo fáze prípravného (trestného) konania, keď

o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti trestného stíhania sťažovateľa meritórne

7

príslušný všeobecný súd zatiaľ nerozhodoval. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že platná

právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému, prípadne aj

v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému,

namietať právne účinným spôsobom porušenie základných práv a slobôd garantovaných

, resp. práv garantovaných dohovorom či listinou, ku ktorým malo dôjsť v dôsledku

údajného nezákonného postupu policajtky OO PZ a prokurátorky okresnej prokuratúry

v predmetnej trestnej veci (bod 3). Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude oprávnený konať

a rozhodovať v jeho trestnej veci po skončení prípravného konania, aj odvolací súd

v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou,

v právomoci ktorých je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností

prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej

veci sťažovateľa v tomto štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby

(obdobne napr. alebo ).

15. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že v dôsledku postupu

OO PZ a okresnej prokuratúry v prípravnom konaní nedošlo k dostatočnému zabezpečeniu

základných zásad trestného konania v dôsledku zásahu do jeho práv v dôsledku závažných

procesných pochybení, tak o jeho námietkach predložených v rámci obhajobných tvrdení je

oprávnený rozhodnúť už v rámci preskúmania obžaloby okresný súd podľa § 241 ods. 1

písm. f) .

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal a má v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na ochranu v sťažnosti označených

práv, ktoré mali byť postupom OO PZ a okresnej prokuratúry porušené, a preto v tejto časti

sťažnosti bol daný dôvod i na jej odmietnutie podľa pre

nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie a rozhodnutie.

16. Sťažovateľ v petite podanej ústavnej sťažnosti (bod 4) rovnako napáda i postup

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutie

z 11. februára 2016, proti ktorému bola prípustná sťažnosť, ktorú aj (ako to sám uviedol,

pozn.) využil (bod 6).

8

17. Ústavný súd stabilne vo svojej judikatúre týkajúcej sa otázky právomoci

ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti v konaní podľa uvádza, že

právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri

uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

18. Príslušným súdom na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu práv

sťažovateľa postupom okresného súdu a jeho napadnutým rozhodnutím bol v odvolacom

konaní krajský súd, ktorý uznesením sp. zn. z 25. februára 2016 sťažnosť

sťažovateľa zamietol.

Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie sťažnosti v časti

smerujúcej proti napadnutému rozhodnutiu okresného súdu, a preto sťažnosť z tohto dôvodu

v tejto časti odmietol i podľa pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2016

9