Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 828/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,

Advokátska kancelária, Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým v konaní vedenom pod

sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia

v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e

Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Emílie

Korčekovej, Advokátska kancelária, Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 zo 16. decembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Pezinok II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. [(predtým

v konaní vedenom pod sp. zn. ) ďalej aj „napadnuté konanie“)].

1.1 Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«Podpísaný sťažovateľ (obeť prieťahov zavinených porušovateľom, obeť porušenia

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, obeť extrémne dlhého

občianskoprávneho konania) podáva týmto prostredníctvom splnomocnenej advokátky

JUDr. Emília Korčeková návrh na začatie konania - sťažnosť o porušení základných práv

a slobôd pred Ústavným súdom Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod č. k. (predtým pod č. k. PK na Okresnom

súde Pezinok od 01.12.2003) a navrhuje, aby súd(...) takto rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod č. k. porušené boli.

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 11.300,- €,

ktoré je Okresný súd Pezinok povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 295,74 €, ktoré je

Okresný súd Pezinok povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr.

Emílie Korčekovej, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

(...) Sťažovateľ má v konaní vedenom pod č. k. , pôvodne vedenom pod

č. k. od 01.12.2003 postavenie odporcu.

Konanie je od počiatku poznačené prieťahmi v dôsledku nedostatku plynulosti

súdneho konania, čo skonštatovala aj predsedníčka okresného súdu(...), je poznačené

neefektívnym konaním a zjavnými prieťahmi vinou ad hoc úkonov súdu - príkladmo súd

nedoručoval sťažovateľovi listinné dôkazy na ktoré sa navrhovateľ odvoláva v žalobnom

návrhu viac ako 6 rokov a 5 mesiacov, sťažovateľovi neumožnil mať o nich vedomosť

a vyjadriť sa k ním, nemal možnosť sa účinne brániť v spore vinou porušovateľa(...)

Obdobne súd zanedbal dohľad nad riadnym a včasným vypracovaním ním nariadeného

znaleckého posudku - (...) - porušovateľ si nesplnil povinnosť dohľadu nad riadnym

a včasným vypracovaním znaleckého posudku - teda zodpovedá za prieťahy zavinené

včasným nevypracovaním znaleckého posudku, ktorý ku dňu podania tejto sťažnosti nebol

vypracovaný ani v dôsledku „obštrukcií“ zo strany 2. znalca. Ergo sťažovateľ v záujme

svojich práv bol nútený podať sťažnosti na prieťahy predsedovi okresného súdu(...)

Vinou porušovateľa sťažovateľ pociťuje skrivosť, bezmocnosť a beznádej, je obeťou

právnej neistoty o výsledok konania, pričom v dôsledku pokračujúceho porušovania jeho

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov priznaného podľa

SR, porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nebola

vec ku dnešnému dňu riadne prejednaná porušovateľom v primeranej lehote a bez

prieťahov, navyše konanie je doposiaľ nespravodlivé.

Dľa predsedu okresného súdu „prieťahy boli zapríčinené najmä z dôvodu vysokého

nápadu vecí v jednotlivých súdnych oddeleniach, teda ide o určitý prieťah v konaní, avšak

prieťah, ktorý nebol spôsobený sudcom, ale štátom“.

Teda konanie prvostupňového súdu (porušovateľa) nie je perfektné a nie je bezvadné.

Sťažovateľ vyčerpal všetky možnosti, pričom 5 krát podal sťažnosti na prieťahy

predsedovi okresného súdu v danej veci, ktoré sa minuli účinkom.

Objektívne sťažovateľ dokladuje, že v období od 12.04.2014 do 15.01.2015 bola jeho

sloboda obmedzená z dôvodu väzby, ktorá sa ukázala ako nezákonná(...)

Vo väzení sťažovateľ nemal jeho vlastný spisový materiál, teda sa nemohol efektívne,

plnohodnotne a rovnocenne ako navrhovateľ pripraviť na pojednávanie.

Tu však je potrebným zdôrazniť, že porušovateľovi nič nebránilo, aby zabezpečil

plynulosť konania a rozhodnutia vec v primeranej lehote a to buď požiadaním predsedu

senátu OS Bratislava I o súhlas - povolenie eskorty a predvedenie sťažovateľa na ním

vytýčený termín pojednávania alebo vypočutím sťažovateľa priamo v ÚVV Bratislava.

Porušovateľ vedel, že sťažovateľ je v rozhodnom období v UVV Bratislava. Navyše

porušovateľ sám mailom zo dňa 04.04.2014 zrušil termín pojednávania vytýčený na deň

15.04.2014 (...).

Špecifikácia období prieťahov v konaní č. k. zavinených Okresným

súdom Pezinok

1.) podľa Spr.2027/2009 zo dňa 9.4.2009 Okresný súd Pezinok sa jedná o prieťahy

v období od 19.08.2004 do 07.04.2009, ktoré súd zapríčinil tým, že sťažovateľovi ako

odporcovi zatajoval listinné dôkazy, čím maril spravodlivosť súdneho konania

v primeranom čase (viď. rozhodnutie ESĽP vo veci DELCOURT, 1970). Porušovateľ

odopieral sťažovateľovi právo na spravodlivosť súdneho konania - FAIR PROCES.

Prehlboval stav jeho neistoty o výsledok konania a to tým, že sťažovateľovi podľa č. l. 17

spisu a predloženej doručenky spolu s návrhom na začatie konania a uznesením súdu

vydaným podľa §-u 114 (č. l. 16) nezaslal a nedoručil prílohy k návrhu, hoc bol na to

zo zákona povinný. Teda súd sťažovateľovi znemožnil vyjadriť sa k nim, mať o nich

vedomosť a teda plnohodnotne realizovať jeho právo na súdnu ochranu a tým konať pred

súdom ako rovnocenný účastník súdneho konania. Dľa konštatovania predsedníčky

Okresného súdu Pezinok sťažovateľovi súd prílohy k návrhu nedoručil ani napriek tomu, že

na pojednávaní konanom dňa 4.4.2005 ich vo svojej výpovedi vyslovene uviedol, že mu

doposiaľ neboli súdom doručené listinné dôkazy, na ktoré sa žalobca odvolával a ktoré

pripojil k žalobnému návrhu. Okresný súd Pezinok nekonal riadne vo veci v období od

01.12.2003 do 19.01.2009. V záujme ochrany mojich práv bol sťažovateľ nútený podať dňa

11.03.2009 návrh na zastavenie konania pre nesplnenie podmienok konania - nedoručenie

listinných dôkazov, na ktoré sa návrh odvoláva. Dľa konštatovania predsedníčky Okresného

súdu Pezinok bol dňa 3.4.2009 na súde spísaný úradný záznam, že v spise chýba č. l. 8

a tým nesedí žurnalizácia. Zákonná sudkyňa vydala pokyn, aby boli odporcovi (teda

sťažovateľovi) doručené všetky prílohy k návrhu ako aj faktúra a súpis vykonaných prác.

K doručovaniu príloh k návrhu došlo až v apríli 2009 (7.4.2009). Predsedníčka Okresného

súdu Pezinok ďalej skonštatovala, že povinnosť doručovať odporcovi návrh aj s prílohami

bola daná podľa znenia §-u 114 ods. 4 platného v čase začatia konania. Túto

povinnosť si súd nesplnil. Teda sa dopustil konania majúceho u sťažovateľa za následok

vznik morálnej ujmy - nemajetkovej ujmy a prieťahy vo veci samej, pretože vo veci

doručovania príloh k návrhu bol nečinný efektívne od 19.08.2004 do 07.04.2009. Tento

postup predsedníčka Okresného súdu Pezinok vyhodnotila ako prieťahy v konaní zavinené

súdom (...), teda prieťahy zavinené súdom a tým vyvolaný stav mojej bezmocnosti,

beznádeje a neistoty o výsledok konania trval nie vinou sťažovateľa 4 roky, 7 mesiacov a 8

dní, pričom na prieťahoch zavinených súdom sa sťažovateľ nepodieľal. Súd vedel, že

porušuje právo rovnosti v neprospech sťažovateľa, pričom sťažovateľa neprípustne nútil

zúčastňovať sa pojednávaní a dokazovania a to aj napriek tomu, že sťažovateľovi zatajoval

listinné dôkazy pripojené žalobcom k návrhu, čo malo za následok, že sťažovateľ nemohol

plnohodnotne realizovať moje právo na súdnu ochranu, ergo súd mu v období od

19.08.2004 do 07.04.2009 neprípustne odňal možnosť riadne a efektívne konať pred súdom.

2.) Okresný súd Pezinok v dôsledku nie bezvadného a neefektívneho konania, ním

zavinených prieťahov sťažovateľovi opätovne znemožnil konať riadne pred súdom, pričom

mu zmaril a znemožnil plnohodnotne sa vyjadriť aj k nariadenému znaleckému dokazovaniu

a to tým, že do vydania uznesenia sp. zn. -125 zo dňa 25.02.2009 sťažovateľovi

nedoručoval a ani nedoručil listinné dôkazy k návrhu. Teda v konečnom dôsledku Okresný

súd Pezinok maril znalecké dokazovanie ním nariadené dňa 25.02.2009, zodpovedá aj za

prieťahy ním zavinené za obdobie od 25.02.2009 do 11.04.2011 - teda 2 roky, 1 mesiac a 14

dní, kedy súd uznesením sp. zn. -190 zmenil osobu znalkyne. V tomto období

súd efektívne a plynulo nevykonával dohľad nad činnosťou znalkyne a aj dľa právneho

názoru Krajského súdu v Bratislave vyjadreného v liste Spr. 2156/2011 zo dňa 4.8.2011,

doručený 30.08.2011(...) s poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR

(, ) skonštatoval, že: „v konaní vedenom na Okresnom

súde Pezinok sp. zn. došlo k prieťahom v konaní v súvislosti s realizáciou

znaleckého dokazovania a teda Vaša sťažnosť nebola predsedom okresného súdu

vyhodnotená náležite s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti“. Ani na týchto prieťahoch

zavinených súdom sa sťažovateľ (odporca v konaní) nepodieľal.

Sťažovateľ bol nútený v dôsledku aktivít zákonnej sudkyne a znalkyne majúcich

u neho za následok intenzívny zásah do práva na česť a dôstojnosť podať na Okresnom súde

Pezinok žalobu na ochranu osobnosti - konanie vedené pod sp. zn. , doposiaľ

nerozhodnuté ani len na prvom stupni.

Teda ohraničenie doby prieťahov zavinených súdom na podklade

1.) skonštatovania predsedníčkou Okresného súdu Pezinok listom Spr.2027/2009

zo dňa 9.4.2009 bolo v období od 19.08.2004 do 07.04.2009 - teda 4 roky, 7 mesiacov a 8

dní

2.) skonštatovania podpredsedníčkou Krajského súdu v Bratislave listom

Spr. 2156/2011 zo dňa 4.8.2011 bolo v období od 25.02.2009 do 11.04.2011 - teda 2 roky,

1 mesiac a 14 dní

Teda sťažovateľ tvrdí, že nebyť prieťahov a nesprávneho úradného postupu

Okresného súdu Pezinok za obvyklého chodu veci, tak by nemajetkovú ujmu neutrpel.

Konanie vedené na Okresnom súde Pezinok trvá extrémne dlho, pričom sťažovateľ sa na

prieťahoch zavinených súdom nepodieľal.

Nemajetková ujma navrhovateľovi vznikla samotným porušením základných práv

a slobôd. Európsky súd pre ľudské práva zastáva názor, že pokiaľ ide o morálnu ujmu,

východiskom je pevná domnienka, že neprimeraná dĺžka konania spôsobuje morálnu ujmu.

Nemajetková ujma sa nepreukazuje, vzniká (a v danom prípade u navrhovateľa vznikla)

samotným opakovaným porušením jeho základných práv a slobôd zo strany Okresného súdu

Pezinok.

Preto sťažovateľ aj s akcentom na intenzitu opakovaného neoprávneného zásahu,

dobu jeho trvania od 01.12.2003, stav jeho právnej neistoty o výsledok konania (stále

pretrváva), bezmocnosť a beznádej, psychické strádanie a traumatizovanie, to čo je v hre -

„at stake“, požaduje priznanie ústavným súdom priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia za vzniknutú mu nemajetkovú ujmu a to v sume 11.300,- EURO a to

z dôvodu, že v dôsledku prieťahov zavinených porušovateľom nesplnila požiadavku

primeranej lehoty, keď za obdobie viac ako 11 rokov a 3 mesiace konania/nekonania vinou

porušovateľa výrazne prekročila dĺžku obvyklú, pričom konanie nie je zložité, je

jednoduchá, nárok žalobcu je premlčaný (sťažovateľ vzniesol námietku premlčania ešte

v roku 2009 o čom porušovateľ doposiaľ nerozhodol)(...), na ktoré sa žalobca v pripojenom

žalobnom návrhu odvoláva(...) - teda ich neprípustne zadržiaval viac ako 6 rokov a 5

mesiacov, čím maril rýchle prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Zdĺhavé konanie

zapríčinené porušovateľom má pre sťažovateľa mimoriadny význam.

Stav neistoty sťažovateľa o výsledok konania trvá.

Ku dňu podania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne za viac ako 11 rokov a 3

mesiace rozhodnuté ani na prvom stupni a to nie vinou sťažovateľa, ale vinou ad hoc

úkonov súdu, porušovaním zásady rýchlosti konania -

Sťažovateľ k prieťahom neprispel.

Vec má pre sťažovateľa mimoriadny význam.

Vec je po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá.

Vo veci č.k. vedenej na Okresnom súde Pezinok od 01.12.2003 nebola

sťažovateľovi poskytnutá súdom rýchla, účinná a efektívna ochrana jeho práv a nebolo

rozhodnuté ani len na prvom stupni, to všetko za viac ako 11 rokov a 3-och mesiacov. (...)

Za prieťahy zavinené reorganizáciou súdnictva a citujúc: „vysokého nápadu veci

v jednotlivých súdnych oddeleniach“ tak ako to skonštatoval predseda OS Pezinok

sťažovateľ nezodpovedá, nemôžu mu byť pričítateľné. Nie sú ospravedlniteľné. (...)

S odkazom na konštantnú judikatúru ústavného súdu, Najvyššieho súdu SR (sp. zn.

) ako aj judikatúru ESĽP sťažovateľ žiada priznať primerané a spravodlivé

finančné zadosťučinenie za zjavné prieťahy a porušenie práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote v sume 1.000,-€ za každý rok, teda za viac ako 11 rokov a 3-och

mesiacov vyvolaného a udržiavaného stavu neistoty o výsledok konania na ochranu

osobnosti požaduje priznanie ústavným súdom odškodnenia v sume: 11.300,- €.

Nemajetková ujma u sťažovateľa pramení z pocitov neistoty, krivdy, morálneho

utrpenia prameniacich zo situácie navodenej súdom, keď konanie trvá neprimerane dlhú

dobu a súd odignoroval právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote a právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Postup porušovateľa je v kontexte viac ako 11 rokov a 3-och mesiacov pre

sťažovateľa neakceptovateľný a z ústavného hľadiska netolerovateľný.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti písomne vyjadril

okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3189/2015 z 11. januára

2016. Podpredsedníčka okresného súdu k svojmu vyjadreniu pripojila aj vyjadrenie

zákonnej sudkyne v napadnutom konaní, pričom uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Do 01.01.2008 nebol Okresný súd Pezinok miestne príslušným súdom.

Po prechode výkonu súdnictva na Okresný súd Pezinok, bola vec s účinnosťou od

15.02.2008 pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Ingrid Novákovej, po zmene rozvrhu práce

z dôvodu rovnomernej zaťaženosti sudcov s účinnosťou od 26.09.2008 zákonnej sudkyni

JUDr. Michaele Královej, s účinnosťou od 01.08.2013 zákonnej sudkyni JUDr. Petre

Priečinskej a napokon, s účinnosťou od 01.05.2014 z dôvodu zmeny rozvrhu práce,

v súvislosti s odchodom JUDr. Petry Priečinskej na iný súd, bola vec pridelená zákonnej

sudkyni JUDr. Jane Ocelkovej.

1/ k skutkovej a právnej zložitosti sporu:

Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 22.990,20 eur z titulu ceny diela

v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi konania, predmetom ktorej boli

rekonštrukčné práce na rodinnom dome žalovaného. Vec je skutkovo a právne priemerne

zložitá, vzhľadom na dôkaznú núdzu žalobcu spočívajúcu v preukázaní vykonania

(zhotovenia) diela a jeho ceny.

2/ k jednotlivým procesným úkonom:

Od roku 2008 urobil Okresný súd Pezinok vo veci množstvo procesných úkonov

smerujúcich k zisteniu skutkového stavu(...) Z môjho pohľadu sú procesné úkony vykonané

účelne a dôvodne.

3/ k prekážkam postupu konania podľa a nasl. :

neboli zistené.

4/ k prieťahom, ktoré spôsobil sťažovateľ:

Sťažovateľ sa opakovane (celkom 15 x ospravedlnil z pojednávania, na ktoré bol

riadne predvolaný), opakovane (2x) podal námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi,

znemožnil vykonanie znaleckého dokazovania, konkrétne vykonanie ohliadky miesta tak, že

nevpustil znalkyňu do domu. Tieto skutočnosti hodnotím ako prieťahy v konaní spôsobené

sťažovateľom.

5/ k prieťahom spôsobeným súdom:

K jednotlivým úkonom a prípadným prieťahom do 01.01.2008 sa nebudem

vyjadrovať. Okresný súd nebol v tom čase na konanie príslušný. S účinnosťou od

01.01.2008, kedy bola vec pridelená na Okresný súd Pezinok, súd vo veci koná primerane

svojej zaťaženosti. K zbytočným prieťahom v konaní zo strany súdu podľa môjho názoru

nedochádza.

6/ iné okolnosti majúce vplyv na prieťahy v konaní: Neuvádzam.

Pripájam vyjadrenie zákonného sudcu.

Súhlasím s upustením od ústneho pojednávania.“

2.1 Zákonná sudkyňa JUDr. Jana Ocelková dodala toto stanovisko:

„(...) spis mi bol ako zákonnej sudkyni pridelený dňa 01.05.2014. Termín

pojednávania bol vytýčený dňa 19.06.2014, ktorého sa odporca nezúčastnil z dôvodu, že sa

toho času nachádzal vo väzbe. Súd vytýčil termín pojednávania dňa 25.11.2014, s tým, že

bude zisťovať, či sa odporca nachádza vo väzbe. Súd písomne vyzval odporcu, aby oznámil

súdu, či sa chce zúčastniť pojednávania, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť predvedenie

a súhlas trestného sudcu s predvedením. Odporca požiadal o odročenie pojednávania. Súd

vytýčil termín pojednávania dňa 18.03.2015, ktorého sa odporca zúčastnil. Súd vytýčil

termín pojednávania dňa 24.06.2015, kde boli predvolaní svedkovia, ktorých navrhol

odporca. Súd na pojednávaní dňa 24.06.2015 nemohol vypočuť navrhnutých svedkov,

nakoľko sa zásielka z pošty vrátila, že adresát zomrel. Na pojednávaní odporca namietal

zástupcu navrhovateľa podľa Súd vytýčil termín pojednávania na

07.12.2015, kde predvolal svedkov. Z dôvodu, že ide o reštančný spis a uvoľnil sa mi termín

pojednávania skôr, som zrušila termín pojednávania dňa 07.12.2015 a predvolala

účastníkov konania a svedkov dňa 05.10.2015. Odporca sa pojednávania nezúčastnil,

ospravedlnil sa a požiadal o odročenie. Súd vytýčil ďalší termín pojednávania dňa

23.11.2015, kde boli predvolaní aj svedkovia. Dňa 23.11.2015 sa pojednávalo, súd vypočul

navrhnutých svedkov a ďalší termín pojednávania stanovil dňa 16.03.2016.

Zároveň poukazujem, že sudkyňa JUDr. Králová nariadila znalecké dokazovanie a to

uznesením č. l. 125 dňa 05.02.2009, kde dopytovala znalkyňu ohľadom vypracovania

znaleckého posudku, kde následne podala sťažnosť na súdnu znalkyňu. Uznesením č. l. 190

bola zmenená osoba znalca, voči ktorému sa odporca odvolal. Znalkyňa stanovila termín

obhliadky na 13.01.2012, ktorý odporca zmaril, pretože neumožnil obhliadku nehnuteľnosti.

Odporca namietal podaním zo dňa 28.02.2012 súdnu znalkyňu. Uznesením č. l. 232 súd

znalkyňu nevylúčil, odporca podal odvolanie. Znalkyňa stanovila opätovne termín

obhliadky na 27.10.2012, 28.11.2012, odporca obhliadku nehnuteľnosti neumožnil. Proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal odporca dovolanie. Súd vytýčil

termín pojednávania dňa 14.11.2013, odporca sa pojednávania nezúčastnil. Súd vytýčil

termín dňa 30.01.2014, vo veci sa pojednávalo. Súd vytýčil termín pojednávania dňa

15.04.2015, ktorý bol zrušený zo zdravotných dôvodov zákonnej sudkyne.

Je pravdou, že ide o konanie, ktoré bolo podané na súd dňa 01.12.2003, ale zo strany

súdu sa koná. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že konaním odporcu

dochádza k prieťahom a k obštrukciám. Zo strany odporcu boli niekoľkokrát znemožnené

pojednávania, taktiež odporca znemožnil vykonať znalecké dokazovanie, pretože neumožnil

súdnej znalkyni vykonanie obhliadky.“

3. Právna zástupkyňa sťažovateľa na uvedené vyjadrenie podpredsedníčky okresného

súdu už nezaujala stanovisko, pričom vo svojom prípise z 22. januára 2016 uviedla:

„(...) dávam Vám týmto na vedomie, že súhlasíme s upustením od ústneho

pojednávania danej veci.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na Okresnom súde Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

[predtým na Okresnom súde Bratislava III (ďalej aj „súd“) pod sp. zn. ]:

Dňa 1. decembra 2003 bola Okresnému súdu Bratislava III doručená žaloba

(ďalej len „žalobca“) proti sťažovateľovi o zaplatenie sumy

692 603 Sk spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by sa zakázalo

sťažovateľovi predať označené nehnuteľnosti. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

.

Dňa 27. januára 2004 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu žalobcu na vydanie

predbežného opatrenia.

Dňa 2. februára 2004 súd rozhodol uznesením č. k. -14 o zastavení

konania o vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 19. augusta 2004 súd vo veci vydal uznesenie č. k. -16, ktorým

vyzval sťažovateľa, aby sa k veci písomne vyjadril.

Dňa 30. augusta 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. október 2004.

Dňa 9. septembra 2004 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa, ktorým aj

ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dňa 6. októbra 2004 súd odročil nariadené pojednávanie na 8. december 2004.

Dňa 7. decembra 2004 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa na

pojednávaní z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dňa 8. decembra 2004 bolo pojednávanie odročené na 9. február 2005 pre

neprítomnosť sťažovateľa.

Dňa 7. februára 2005 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa na

pojednávaní z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dňa 8. februára 2005 žalobca poskytol súdu vyjadrenie, ktorým reagoval na

opakované ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa na pojednávaní. Uviedol, že z dôvodu

neprítomnosti sťažovateľa na pojednávaní sa nedostaví na pojednávanie, a navrhol na

zváženie súdu dopyt na ošetrujúceho lekára sťažovateľa.

Dňa 9. februára 2005 bolo pojednávanie odročené na 4. apríl 2005 pre neprítomnosť

sťažovateľa. Súd zároveň vykonal dopyt na ošetrujúcu lekárku sťažovateľa.

Dňa 22. februára 2005 súd vyzval ošetrujúcu lekárku sťažovateľa na poskytnutie

informácie, kedy uzná sťažovateľa za práceschopného.

Dňa 4. apríla 2005 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti účastníkov

konania, ktoré súd odročil na 1. jún 2005 z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania.

Dňa 7. apríla 2005 bol súdu doručený sťažovateľov návrh svedkov na vypočutie,

v ktorom navrhol aj zabezpečenie znaleckého vyšetrenia psychického zdravotného stavu

žalobcu a jeho advokáta.

Dňa 15. apríla 2005 bolo súdu doručené vyjadrenie ošetrujúcej lekárky.

Dňa 26. mája 2005 súd nariadené pojednávanie odročil na 11. júl 2005.

Dňa 2. júna 2005 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa na

pojednávaní 1. júna 2005 z dôvodu predvolania na pojednávanie na Okresný súd Trenčín

v rovnakom termíne.

Dňa 24. júna 2005 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa na

pojednávaní z dôvodu letnej dovolenky pri mori, ktorá tvorí súčasť rehabilitácie

dlhotrvajúcej práceneschopnosti. Pojednávanie žiadal odročiť.

Dňa 11. júna 2005 bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa 13. septembra 2005 súd nariadil pojednávanie na 19. október 2005.

Dňa 19. októbra 2005 bolo pojednávanie odročené na 30. november 2005 (aj pre

neúčasť sťažovateľa).

Dňa 23. novembra bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa na

pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, v ktorom požiadal o odročenie termínu

pojednávania a navrhol prerušenie konania.

Dňa 30. novembra 2005 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti

sťažovateľa, ktoré bolo odročené na neurčito.

Dňa 9. decembra 2005 bola súdu doručená lekárska správa, z ktorej vyplynulo, že

sťažovateľ „bol vyradený zo stavu práceneschopných pacientov“.

Dňa 3. januára 2006 súd nariadil pojednávanie na 15. február 2006.

Dňa 15. februára 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti

sťažovateľa, ktorý svoju účasť neospravedlnil, preto mu súd uložil poriadkovú pokutu

a odročil pojednávanie na 3. apríl 2006.

Dňa 1. marca 2006 bolo vydané uznesenie č. k. PK-25 C 267/03-48, ktorým súd

uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu.

Dňa 2. marca 2006 súd požiadal Policajný zbor v Pezinku (ďalej len „polícia“)

o predvedenie sťažovateľa na pojednávanie, ktoré je nariadené na 3. apríl 2006.

Dňa 9. marca 2006 bolo súdu doručené odvolanie sťažovateľa voči uzneseniu č. k.

PK-25 C 267/03-48.

Dňa 13. marca 2006 súd odročil pojednávanie nariadené na 3. apríl 2006.

Dňa 28. apríla 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“), aby rozhodol o podanom opravnom prostriedku sťažovateľa.

Dňa 28. júla 2006 krajský súd uznesením č. k. -58 napadnuté uznesenie

okresného súdu zmenil tak, že sťažovateľovi sa poriadková pokuta neukladá.

Dňa 10. októbra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 30. októbra 2006 súd vyzval ošetrujúceho lekára sťažovateľa na vyjadrenie, či sa

sťažovateľ môže zúčastňovať súdnych pojednávaní.

Dňa 8. decembra 2006 bola súdu doručená lekárska správa o trvaní

práceneschopnosti sťažovateľa, pričom pre bližšie informácie bol súd odkázaný na

psychiatra sťažovateľa.

Dňa 12. decembra 2006 súd vyzval ošetrujúceho psychiatra sťažovateľa

na vyjadrenie.

Dňa 19. decembra 2006 bolo súdu doručené vyjadrenie psychiatra o neodporúčaní

účasti sťažovateľa na súdnych pojednávaniach v predpokladanej dobe jedného mesiaca.

Dňa 3. júla 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. september 2007.

Dňa 6. augusta 2007 súd požiadal políciu o predvedenie sťažovateľa na pojednávanie

nariadené na 26. september 2007.

Dňa 26. septembra 2007 bolo pojednávanie odročené na 31. október 2007, pretože

polícia nepredviedla sťažovateľa na pojednávanie. Toho istého dňa súd opakovane požiadal

políciu o predvedenie sťažovateľa na 31. október 2007.

Dňa 2. októbra 2007 súd požiadal políciu o vysvetlenie, z akého dôvodu nebol

sťažovateľ predvedený.

Dňa 3. októbra 2007 polícia odpovedala súdu, že sťažovateľ sa nenachádza na

uvedenej adrese a jeho predvedenie nebolo z toho dôvodu možné.

Dňa 31. októbra 2007 bolo pojednávanie odročené na 28. november 2007, pretože

sťažovateľ nebol predvedený. Toho istého dňa súd opakovane požiadal políciu

o predvedenie odporcu na 28. november 2007.

Dňa 2. novembra 2007 bola súdu doručená sťažnosť sťažovateľa pre podozrenie

zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.

Dňa 7. novembra 2007 bolo súdu doručené vyjadrenie polície k žiadosti

o predvedenie.

Dňa 21. novembra 2007 bolo polícii oznámené, že nie je potrebné realizovať

predvedenie sťažovateľa, keďže si osobne prevzal písomné predvolanie.

Dňa 28. novembra 2007 bolo pojednávanie odročené na neurčito aj pre neprítomnosť

sťažovateľa, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil.

Dňa 28. novembra 2007 zákonná sudkyňa oznámila predsedovi súdu námietku svojej

zaujatosti, ktorá bola v jej osobe vyvolaná obsahom sťažnosti sťažovateľa z 2. novembra

2007.

Dňa 5. decembra 2007 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol

o oznámenej predpojatosti zákonnej sudkyne.

Dňa 21. decembra 2007 krajský súd uznesením č. k. -94 rozhodol, že

zákonná sudkyňa JUDr. Michaela Usačevová je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania

danej veci.

Dňa 1. januára 2008 podľa , ktorým sa mení

a dopĺňa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

a o zmene v znení neskorších predpisov

a dopĺňa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach

a obvodoch súdov“), výkon súdnictva vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho

Okresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci Okresný súd Pezinok.

Dňa 30. januára 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 15. februára 2008 bola vec pridelená na prerokovania a rozhodnutie sudkyni

JUDr. Ingrid Novákovej. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 26. septembra 2008 bola vec v zmysle zmeny rozvrhu práce súdu pridelená na

konanie a rozhodnutie zákonnej sudkyni – JUDr. Michaele Královej.

Dňa 10. novembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. január 2009.

Dňa 19. januára 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie bez prítomnosti

sťažovateľa, ktoré bolo odročené na 16. apríl 2009 na doplnenie dokazovania.

Dňa 16. januára 2009 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti

sťažovateľa na ostatnom pojednávaní z dôvodu kolízie termínov pojednávania.

Dňa 21. januára 2009 odoslal okresný súd dožiadanie Okresnému súdu Žilina.

Dňa 22. januára 2009 okresný súd požiadal o zapožičanie trestného spisu sp. zn.

. V ten istý deň vyzval sťažovateľa na vyjadrenie, či má otázky na súdneho znalca.

Dňa 16. februára 2009 sťažovateľ reagoval na výzvu, pričom požiadal okresný súd

o nariadenie termínu pojednávania na prelome mesiacov apríl a máj.

Dňa 25. februára 2009 okresný súd uznesením č. k. -125 rozhodol

o nariadení znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu

hodnoty stavebných prác.

Dňa 27. februára 2009 okresný súd opakovane požiadal o zapožičanie trestného spisu

sp. zn. .

Dňa 11. marca 2009 bola okresnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa na jeho

postup, ako aj návrh na zastavenie konania.

Dňa 20. marca 2009 bol okresnému súdu vrátený spis Okresným súdom Žilina,

po vybavení dožiadania.

Dňa 25. marca 2009 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľa, že

v spise sa nenachádzajú listinné dôkazy na osvedčenie nároku uplatňovaného žalobcom.

Dňa 3. apríla 2009 okresný súd odpovedal na uvedenú sťažnosť a zaslal

sťažovateľovi listinné dôkazy. Toho istého dňa okresný súd zaznamenal, že s najväčšou

pravdepodobnosťou sa zo spisu stratil doklad, ktorým bola faktúra a súpis vykonaných prác.

Dňa 8. apríla 2009 okresný súd telefonicky požiadal Okresný súd Bratislava III

o súvisiaci trestný spis.

Dňa 9. apríla 2009 Okresný súd Bratislava III odmietol poskytnutie žiadaného spisu

z dôvodu, že nie je právoplatne skončený.

Dňa 15. apríla 2009 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti

sťažovateľa na pojednávaní z dôvodu úmrtia v rodine, pričom požiadal o odročenie

pojednávania.

Dňa 16. apríla 2009 bolo pojednávanie odročené na 22. jún 2009.

Dňa 11. mája 2009 bola okresnému súdu doručená námietka premlčania

sťažovateľom s návrhom na zastavenie konania.

Dňa 22. júna 2009 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti sťažovateľa,

ktoré sa odročilo na 9. júl 2009 z dôvodu, že právny zástupca žalobcu nebol omylom

predvolaný.

Dňa 7. júla 2009 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa

na pojednávaní z dôvodu kolízie termínov pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania.

Dňa 9. júla 2009 bolo pojednávanie odročené na 8. október 2009.

Dňa 13. júla 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu, ktorým

upozornil na obštrukcie sťažovateľa a navrhol urgovanie znalkyne, ktorá bola ustanovená

okresným súdom na vykonanie znaleckého posudku.

Dňa 10. augusta 2009 okresný súd požiadal o oznámenie štádia vypracovania

znaleckého posudku.

Dňa 8. októbra 2009 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti sťažovateľa,

ktoré sa odročilo na 28. január 2010 z dôvodu doplnenia dokazovania. Sťažovateľ bol

požiadaný o uvedenie adries svedkov, ktorých vypočutie navrhol.

Dňa 14. decembra 2009 sa okresný súd neúspešne snažil telefonicky spojiť

so znalkyňou na účely zistenia štádia vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 7. januára 2010 okresný súd sa neúspešne snažil telefonicky spojiť so znalkyňou

na zistenie štádia vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 12. januára 2010 sa okresný súd neúspešne snažil telefonicky spojiť

so znalkyňou na zistenie štádia vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 25. januára 2010 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 28. január 2010

z dôvodu nevypracovania znaleckého posudku.

Dňa 10. marca 2010 okresný súd podal sťažnosť na súdnu znalkyňu na Ministerstve

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).

Dňa 26. apríla 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť ministerstva

spravodlivosti o predloženie kópií častí spisového materiálu.

Dňa 10. mája 2010 bola okresnému súdu doručená žiadosť o zapožičanie spisu

Okresným súdom Bratislava I.

Dňa 17. mája 2010 okresný súd zaslal požadované písomnosti ministerstvu

spravodlivosti.

Dňa 10. septembra 2010 okresný súd opätovne urgoval oznámenie štádia

vypracovania znaleckého posudku.

Dňa 10. septembra 2010 okresný súd zaslal žiadosť o oznámenie priebehu šetrenia

znalkyne ministerstvu spravodlivosti.

Dňa 1. októbra 2010 bola okresnému súdu doručená opätovná žiadosť o zapožičanie

spisu Okresnému súdu Bratislava I.

Dňa 11. októbra 2010 okresný súd spis zapožičal Okresnému súdu Bratislava I.

Dňa 24. novembra 2010 bola okresnému súdu doručená odpoveď ministerstva

spravodlivosti.

Dňa 7. marca 2011 bol spis vrátený okresnému súdu z Okresného súdu Bratislava I.

Dňa 11. apríla 2011 okresný súd vydal uznesenie č. k. -190, ktorým mení

uznesenie č. k. -125 o ustanovení znalca.

Dňa 12. mája 2011 okresný súd zaslal novej znalkyni uznesenie o zmene znalca.

Dňa 23. mája 2011 bola okresnému súdu doručená odpoveď novej znalkyne

o neschopnosti vykonať znalecký úkon včas a riadne z dôvodu pracovnej vyťaženosti.

Dňa 30. mája 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu

č. k. -190 v časti o uložení povinnosti zaplatiť preddavok na znalca.

Dňa 6. júna 2011 bolo okresnému súdu doručené „dovolanie“ sťažovateľa proti

uzneseniu č. k. -190.

Dňa 8. júna 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu č. k. -190.

Dňa 24. júna 2011 okresný súd zaslal účastníkom konania odvolania protistrán na

vedomie.

Dňa 4. júla 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu, ktorým súd

upovedomil o zaslaní nesprávneho odvolania jeho osobe.

Dňa 19. júla 2011 znalkyňa odporučila na vypracovanie znaleckého posudku iného

znalca, pokiaľ nebude poverený, bude požadovať predĺženie lehoty na vypracovanie

posudku.

Dňa 28. júla 2011 okresný súd opätovne zaslal žalobcovi odvolanie sťažovateľa na

vedomie.

Dňa 1. augusta 2011 okresný súd vydal uznesenie č. k. -208, ktorým

predĺžil znalkyni lehotu na vypracovanie znaleckého posudku.

Dňa 9. augusta 2011 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o podaných

opravných prostriedkoch účastníkmi konania.

Dňa 12. septembra 2011 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu č. k. -208.

Dňa 10. októbra 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie znalkyne

o neúplnosti spisu, ktorý zabraňuje vyhotoveniu znaleckého posudku.

Dňa 26. septembra 2011 krajský súd uznesením č. k. -212 podané

odvolania žalobcu a sťažovateľa odmietol.

Dňa 27. októbra 2011 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 3. novembra 2011 okresný súd odpovedal na vyjadrenie znalkyne a opätovne jej

zaslal kompletnú fotokópiu spisu s vyjadrením, že nie je možné zaslať iné dokumenty.

Dňa 29. decembra 2011 bolo okresnému súdu doručené oznámenie znalkyne

o nemožnosti vyhotovenia posudku včas z dôvodu neumožnenia vyhotovenia obhliadky

nehnuteľnosti v prvom stanovenom termíne.

Dňa 25. januára 2012 okresný súd zaslal žiadosť znalkyni o vykonanie ohliadky

predmetnej nehnuteľnosti. V ten istý deň okresný súd zaslal upozornenie sťažovateľovi

z dôvodu jeho opakovaného neumožnenia vykonania ohliadky nehnuteľnosti.

Dňa 28. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „Sťažnosť na prieťahy a osočovanie zo strany súdnej znalkyne“.

Dňa 29. februára 2012 okresný súd zaslal súdnej znalkyni podanie sťažovateľa na

vyjadrenie.

Dňa 14. marca 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie súdnej znalkyne

k sťažnosti.

Dňa 21. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. -232 rozhodol, že

nevylučuje znalkyňu z vyhotovenia znaleckého posudku.

Dňa 10. apríla 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie súdneho znalca,

ktorým upozornil na neumožnenie vykonania obhliadky nehnuteľnosti sťažovateľom v troch

stanovených termínoch a požiadal o určenie termínu obhliadky okresným súdom.

Dňa 20. apríla 2012 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa proti

uzneseniu č. k. -232.

Dňa 28. februára 2012 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa

k upozorneniu súdu z 25. januára 2012.

Dňa 8. júna 2012 bola vec predložená s opravným prostriedkom sťažovateľa

krajskému súdu.

Dňa 31. júla 2012 krajský súd uznesením č. k. -254 odvolanie

sťažovateľa odmietol.

Dňa 8. augusta 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 22. novembra 2012 znalkyňa oznámila okresnému súdu, že sťažovateľ

neumožnil obhliadku nehnuteľností: 13. januára 2012, 4. apríla 2012 a 27. októbra 2012.

Dňa 27. novembra 2012 sťažovateľ podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu

č. k. -2012 v spojení s uznesením okresného súdu č. k. -190.

Dňa 11. decembra 2012 znalkyňa oznámila okresnému súdu, že sťažovateľ

neumožnil obhliadku nehnuteľností v týchto termínoch: 13. decembra 2011, 13. januára

2012, 4. apríla 2012, 27. októbra 2012 a 28. novembra 2012.

Dňa 12. februára 2013 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“), aby rozhodol o dovolaní sťažovateľa.

Dňa 12. júna 2013 najvyšší súd uznesením č. k. -312 odmietol

dovolanie sťažovateľa.

Dňa 21. júna 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 25. júna 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. november 2013.

Dňa 31. októbra 2013 bolo súdu doručené ospravedlnenie neúčasti zástupcu žalobcu

na pojednávaní z dôvodu účasti na advokátskych skúškach a neúčasti žalobcu z dôvodu

odcestovania do zahraničia.

Dňa 4. novembra 2013 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti

sťažovateľa na pojednávaní z dôvodu kolízie termínov konania.

Dňa 14. novembra 2013 bolo pojednávanie odročené na 30. január 2014.

Dňa 30. januára 2014 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti

sťažovateľa na pojednávaní z dôvodu lekárskeho vyšetrenia.

Dňa 30. januára 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

15. apríl 2014 na účely výsluchu svedkov.

Dňa 4. apríla 2014 zákonná sudkyňa oznámila zrušenie nariadeného pojednávania

zo zdravotných dôvodov.

Dňa 12. apríla 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby.

Dňa 13. mája 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 19. jún 2014. Toho istého

dňa okresný súd opakovane požiadal o zaslanie presnej adresy navrhovaného svedka

sťažovateľom.

Dňa 19. júna 2014 bolo pojednávanie odročené na 25. november 2014.

Dňa 13. októbra 2014 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti

sťažovateľa na pojednávaní z dôvodu pokračujúcej väzby a žiadosť o odročenie

pojednávania.

Dňa 16. októbra 2014 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 25. november

2014 z dôvodu ospravedlnenia sťažovateľa.

Dňa 2. februára 2015 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 18. marec 2015.

Dňa 17. marca 2015 boli okresnému súdu doručené námietky sťažovateľa a sťažnosť

na prieťahy v konaní.

Dňa 18. marca 2015 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

24. jún 2015 na účely predvolania ďalších svedkov.

Dňa 24. júna 2015 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie za prítomnosti sťažovateľa,

ktoré bolo odročené na účely predvolania svedkov na 7. december 2015.

Dňa 1. júla 2015 bolo okresnému súdu doručené oznámenie sťažovateľa, ktorým

uviedol jemu známe adresy svedkov.

Dňa 26. augusta 2015 okresný súd vydal upovedomenie o zmene termínu

pojednávania na 5. október 2015.

Dňa 30. septembra 2015 bolo okresnému súdu doručené ospravedlnenie neúčasti

sťažovateľa z dôvodu kolízie termínov pojednávaní.

Dňa 2. októbra 2015 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vykonanie

dôkazu a vypočutie svedka.

Dňa 5. októbra 2015 bolo pojednávanie odročené na 23. november 2015 na doplnenie

dokazovania.

Dňa 6. novembra 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „Námietka premlčania bezdôvodného obohatenia“.

Dňa 23. novembra 2015 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

16. marec 2016 na účely výsluchu svedkov.

Dňa 27. novembra 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa

označené ako „SŤAŽNOSŤ NÁMIETKA“.

Dňa 10. decembra 2015 okresný súd vydal uznesenie č. k. -465, ktorým

uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú námietku.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o zaplatenie sumy 22 990,20 eur z titulu ceny diela vedenom pod sp. zn.

(v konaní je sťažovateľ v pozícii odporcu) dochádza k porušovaniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto

občianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci,

keďže po skutkovej i právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sa

nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov napriek tomu, že vo veci sa

nariadilo aj znalecké dokazovanie. Napokon aj podľa názoru predsedníčky okresného súdu

„vec je skutkovo a právne priemerne zložitá“.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie úkonov vykonaných

v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k predĺženiu napadnutého

konania prispel predovšetkým samotný sťažovateľ najmä tým, že sa nezúčastňoval na

nariadených pojednávaniach, a to aj napriek tomu, že mu za to bola uložená aj poriadková

pokuta. V napadnutom konaní sa uskutočnilo 14 pojednávaní (svoju neúčasť sťažovateľ na

týchto pojednávaniach spravidla ospravedlnil), z ktorých muselo byť 6 pojednávaní

odročených pre neúčasť sťažovateľa. Sťažovateľ v napadnutom konaní nepostupoval

súčinnostne, keďže miestnu ohliadku, ktorú chcela uskutočniť znalkyňa, opakovane doslova

obštruoval, tieto obhliadky zmaril až 5 x (13. decembra 2011, 13. januára 2012, 4. apríla

2012, 27. októbra 2012 a 28. novembra 2012). Okrem uvedeného sťažovateľ postupne podal

vo veci opravné prostriedky, ktoré boli neúspešné: podal odvolanie, ako i dovolanie proti

trovám na znalecké dokazovanie, odvolanie proti predĺženiu termínu na vyhotovenie

znaleckého posudku a namietol aj predpojatosť znalkyne, a tým došlo k neúmernému

predĺženiu konania. Samozrejme, využitie možností daných sťažovateľovi procesnými

predpismi (napr. ) na uplatňovanie a presadzovanie jeho

práva v napadnutom súdnom konaní nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy, avšak aj sťažovateľ si musel byť vedomý toho, že takéto úkony

spôsobujú predĺženie priebehu konania (mutatis mutandis ). Na uvedené

správanie sťažovateľa ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri úvahe o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie posudzovaného konania viac ako dvanásť rokov

na súde prvého stupňa (prihliadnuc aj na obštrukčné správanie sťažovateľa) je už samo

osebe celkom jednoznačne neprimerané, a to aj v tom prípade, ak odhliadneme od toho, že

spis sa celkove asi dva roky nachádzal aj na odvolacom a dovolacom súde, resp. bol

zapožičaný na inom súde. Takéto dlhé konanie možno spravidla už len na základe tejto

skutočnosti považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v

a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej

neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym,

a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (napr. ). Okresný súd bol v napadnutom

konaní krátkodobo opakovane aj nečinný (napr. od 2. februára 2004 do 19. augusta 2004, od

30. januára 2008 do 10. novembra 2008), avšak v predmetnom prípade skúmanie všetkých

neprimeraných časových odstupov medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu je celkom

jednoznačne nadbytočné, pretože o efektívnom postupe okresného súdu v napadnutom

konaní už prima facie nemožno hovoriť, pretože okresný súd dlhodobo nevykonával

efektívne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa účastníci konania

počas napadnutého súdneho konania nachádzajú, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku (pozri napr. ). K uvedenej dlhodobej nesústredenej

činnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci, ale

v dôsledku správania sťažovateľa a v dôsledku postupu okresného súdu. pritom

v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci  a teda vykonanie spravodlivosti  bez

zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 11 300 €

s odôvodnením, že „Nemajetková ujma u sťažovateľa pramení z pocitov neistoty, krivdy,

morálneho utrpenia prameniacich zo situácie navodenej súdom, keď konanie trvá

neprimerane dlhú dobu a súd odignoroval právo sťažovateľa na prejednanie veci

v primeranej lehote a právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že aj konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd pritom prihliadol najmä na to, že v napadnutom konaní došlo

k zbytočným prieťahom najmä pre nesúčinnostné správanie sťažovateľa (pozri bod III/2

tohto nálezu). Podľa názoru ústavného súdu by bolo krajne ústavne nespravodlivé, aby bolo

sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie pri jeho doslova obštrukčnom správaní

v napadnutom konaní.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 4.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

15. marca 2015). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po

139,83 € a režijný paušál dvakrát po 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 296,44 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2016