Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 225/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. apríla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou ŠÁŠIK & Partners s. r. o., Sokolská 18, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Jaroslav Šášik, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa postupom Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. a jeho uznesením z 19. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 27. júla 2015

prostredníctvom osobného podania na Detašovanom pracovisku Kancelárie Ústavného súdu

Slovenskej republiky v Bratislave doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn.

z 19. marca 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo: „Dňa 14. marca 2013 podal sťažovateľ, v tejto veci,

na Okresný súd Bratislava II písomný návrh na obnovu konania.

Na základe podaného návrhu na obnovu konania, okresný súd uznesením zo dňa

15. januára 2015, č. k. , povolil u sťažovateľa obnovu konania v jeho pôvodnej

trestnej veci, pričom zrušil rozsudok vo výroku o vine a treste tamojšieho súdu zo dňa

7. júna 2012, č. k. a zároveň zrušil aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili

podklad...

Krajský súd v Bratislave na neverejnom zasadnutí dňa 19. marca 2015, uznesením

č. k. , rozhodol tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu o povolení obnovy

konania zrušila návrh sťažovateľa na obnovu konania zamietol...

Sťažovateľ namieta, že postupom krajského súdu, v konaní vedenom pod

č. a jeho uznesením zo dňa 13. marca 2015, ktorým bol jeho návrh

na povolenie obnovy konania zamietnutý, došlo k porušeniu jeho základného práva

na súdnu ochranu zaručeného v ...

Súd pri posudzovaní podmienok obnovy konania nepostupoval v zmysle zákona

a podmienok vyplývajúcich z jeho ustanovenia ...

Pri splnení týchto zákonných podmienok a predpokladov, podal návrh na obnovu

konania aj sťažovateľ. Postupoval tak plne v súlade so svojím zákonným právom, ktorého

ho nemôže svojím prístupom k veci a rozhodovaním, zbaviť ani odvolací súd, pretože požíva

ústavnú ochranu...

K podaniu svojho návrhu pristúpil sťažovateľ na podklade záverov, ktoré vyplynuli

z posúdenia veci znalcom z odboru cestnej dopravy, ktorý sa zaoberal posúdením príčin

a priebehom nehodovej udalosti, na ktorej mal sťažovateľ účasť a došlo pri nej k ujme

na zdraví u poškodenej...

Za skutočnosti, ktoré neboli v pôvodnom trestnom konaní známe a z hľadiska

podmienok obnovy konania, ich preto možno považovať za nové, označil sťažovateľ zistenia

znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý sa zaoberal okolnosťami vzniku a priebehu

dopravnej nehody z 18. novembra 2009 a tieto po vyhodnotení uviedol vo vypracovanom

znaleckom posudku. Zo zistení znalca takto vyplynulo, že sťažovateľ, ako vodič motorového

vozidla, jazdil v čase nehody, primeranou rýchlosťou, na vzniknutú situáciu správne a včas

reagoval a technika a spôsob jeho jazdy boli po technickej stránke správne, pričom ani pri

vynaložení všetkého svojho úsilia, nemal možnosť zrážke s poškodenou zabrániť a nehode

predísť...

Tieto skutočnosti neboli v pôvodnom konaní známe, pričom rovnako sa nevedelo ani

to, že nebolo zistené miesto zrážky chodkyne s vozidlom, ktoré je dôležité pre posúdenie

celkových okolností dopravnej nehody a že ani merania dopravných policajtov, neboli

v pôvodnom konaní urobené správne a nezodpovedajú objektívne tomu, čo zameral

na mieste nehody prizvaný znalec.

Podľa názoru sťažovateľa, ide o také nové a závažné skutkové okolnosti, ktoré

spochybňujú správnosť jeho pôvodného odsúdenia a odôvodňujú zrušenie rozsudku, ktorým

bol právoplatne odsúdený. Tieto nedostatky pôvodného konania a rozhodovania o vine

sťažovateľa, sa podarilo zistiť len na podklade odborného posúdenia veci znalcom

z príslušného odboru, a preto predložený znalecký posudok, má podľa sťažovateľa,

v každom prípade, povahu nového a súdu skôr neznámeho dôkazu, ktorý sám o sebe ale

v spojení s ďalšími dôkazmi, ktoré budú súdom v ďalšom vykonané, je spôsobilý odôvodniť

iné rozhodnutie o vine...

Sťažovateľ sa podaním svojho návrhu na obnovu konania domáhal, aby bol priebeh

jeho dopravnej nehody, znovu posúdený a so zreteľom na zistenia, ktoré vyplynuli

z vypracovaného znaleckého posudku, sa súd zaoberal posúdením nových skutkových

okolností, podľa ktorých, poškodená začala prechádzať cez cestu, aj napriek tomu, že

nevedela bezpečne prejsť na druhú stranu, na prichádzajúce vozidlo sťažovateľa žiadnym

spôsobom nereagovala a po priechode sa pohybovala po nesprávnej strane a to až do stretu

s vozidlom, ktorému nezabránila, hoci tak mohla bez umy urobiť tým, že by sa zastavila...

Konaním a rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa , a preto sťažovateľ navrhuje, aby

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol nálezom, že

1. postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní a jeho uznesením

zo dňa 19. marca 2015, došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ,

2. uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. marca 2015, č. k.

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaný rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, v ktorého odôvodnení

sa okrem iného uvádza: „Podľa obnova konania, ktoré sa

skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak

vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti

činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore

s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie

od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Vyššie citované ustanovenie stanovuje formálne podmienky pre tzv. iudicium

rescindens (obnovovacie konanie) – existenciu právoplatného rozhodnutia a novej

skutočnosti alebo dôkazu.

Rozhodovanie o povolení obnovy konania je však podmienené materiálnou

podmienkou spočívajúcou v povinnosti súdu konajúceho o povolení obnovy konania,

vyhodnotiť vplyv nového dôkazu na už ustálený skutkový stav. Súd rozhodujúci o návrhu

na povolenie obnovy konania nemôže hodnotiť novoobjavené dôkazy z hľadiska ich

vierohodnosti, pretože takéto hodnotenie by slúžilo ako podklad pre nové rozhodnutie

o vine. Napriek tomu, v tomto štádiu rozhodovania je potrebné, aby súd vyhodnotil nový

dôkaz z hľadiska jeho novosti a spôsobilosti odôvodniť iné rozhodnutie o vine...

Je dôležité pripomenúť, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok

a teda akýkoľvek zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu je prípustný

iba vo výnimočných prípadoch. Účelom obnovy konania teda nie je revízia pôvodného

trestného stíhania, ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie

spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Trestné konanie bolo právoplatne

skončené a pokiaľ neexistuje ako i v tomto prípade dôvod na jeho obnovu podľa § 399

ods. 2 , účinky právoplatného rozsudku (vrátane skutkových zistení

a právnych záverov, ktoré sú v nich obsiahnuté) sú nezvratné, nemožno ich meniť resp. inak

korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno opakovať.

To platí aj vtedy, ak by sa súd s nimi vo svojom pôvodnom rozhodnutí nevysporiadal

dostatočne, alebo by dokonca prehliadol nejasnosti v dôkazoch alebo rozpory medzi nimi,

resp. by sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, alebo by ich vyhodnotil nesprávne...

Odsúdený totiž oprel svoj návrh na obnovu konania predovšetkým o nedostatočne

vykonané dokazovanie, resp. a najmä o znalecký posudok, z ktorého má vyplývať, že ani pri

vynaložení všetkého úsilia odsúdený nemohol nehode zabrániť, teda tvrdenia odsúdeného

smerujúce k spochybneniu jeho viny.

Krajský súd v Bratislave považuje za nevyhnutné v prvom rade upriamiť pozornosť

na skutočnosť, že sa (v prípravnom konaní) k spáchaniu skutku priznal, a

tiež na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. júna 2012 uviedol, že zo spáchania tohto

skutku sa cíti byť vinným. Následne na otázky položené v intenciách § 333 ods. 3 písm. c),

d), f), g) a h) odpovedal kladne. Na to súd uznesením podľa ods.

6 , v znení účinnom do 31. augusta 2011, vyhlásenie

prijal a podľa , v znení účinnom do 31. augusta 2011,

upustil od vykonania dôkazov výsluchov svedkov ako aj znaleckého dokazovania.

Podľa , v znení účinnom od 01. septembra 2011, ak

obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo

niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd

v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň

obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že

nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu

nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa , v znení účinnom od 01. septembra 2011,

úkony vykonané v trestnom konaní pred 1. septembrom 2011 majú rovnaké účinky ako

úkony vykonané podľa tohto zákona.

Z pohľadu vyššie uvedeného je tiež nutné uviesť, že vyhlásením v zmysle § 257 ods. 1

písm. b) sa vzdal práva na vykonanie kontradiktórneho

hlavného pojednávania, teda konania, na ktorom sa pred súdom vykonávajú dôkazy.

Návrhy na vykonanie dôkazov predchádzajúce vyhláseniu o vine, bol súd

povinný skúmať v kontexte jeho vyhlásenia spolu s dovtedy zadováženými dôkazmi, pričom

buď mohol vyhlásenie neprijať, ak by mal na základe toho pochybnosti o skutkových

zisteniach uvedených v obžalobe, čo by malo za následok vykonanie dokazovania pred

súdom, alebo vyhlásenie prijať z dôvodu, že doposiaľ zadovážené dôkazy spolu s

vyhlásením sú dostatočné na rozhodnutie o vine. Z uvedeného vyplýva,

jednak že prvostupňový súd pri prijatí vyhlásenia prihliadal aj na návrhy ,

ale aj to, že sa svojim vyhlásením, ktoré bolo nepochybne prejavením jeho slobodnej vôle a

ktoré okresný súd prijal, vzdal práva na vykonanie aj ním navrhovaných dôkazov. Preto v

súčasnej dobe t. č. už odsúdený nemôže súdu v konaní o povolení obnovy konania vytýkať

skutočnosť, že dostatočne nevykonal dôkazy pred prijatím jeho vyhlásenia.

Inštitút uznania viny teda svojou povahou vylučuje preskúmavanie skutkového stavu

konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí

vyhlásenia obžalovaného podľa alebo podľa §

257 ods. 1 písm. c), ods. 4 (podľa v znení účinnom

od 1. septembra 2011 je táto nepreskúmateľnosť vo vzťahu k opravným prostriedkom

výslovne upravená v ustanovení )...

Ako už bolo uvedené, výrok o vine (vrátane právnej kvalifikácie), ktorý bol vyhlásený

na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku alebo podľa v príslušnom znení nie je

možné preskúmať, čo je právne dané nevykonaním dokazovania o dotknutom skutku

na hlavnom pojednávaní v zmysle a analogickým použitím

ustanovenia . Rovnako ako pri schválení dohody o vine

a treste tu ide o odsúdenie bez dôkazného skúmania žalovaného skutku v súdnom konaní

a bez naň nadväzujúcej právnej kvalifikácie tohto skutku súdom, ktorý je v naposledy

uvedenom smere viazaný obžalobou (naopak je tomu vo všeobecnom kvalifikačnom režime

v zmysle ). Ide o slobodný prejav vôle obžalovaného prijať

vinu podľa obžaloby, ktorý zákon rešpektuje a umožňuje.

Ak teda má súd pochybnosti o výsledkoch prípravného konania vo vzťahu

k žalovanému skutku v rovine skutkovej alebo právnej, má procesný priestor na ich

vyjadrenie vymedzený pri rozhodovaní o otázke, či vyhlásenie obžalovaného prijme.

Následné skúmanie viny, resp. jej kvalifikačnej podoby vo vzťahu k dotknutému skutku by

popieralo zmysel a obsah predchádzajúceho uznania viny obžalovaným a prijatia tomu

zodpovedajúceho vyhlásenia súdom.

Aj s poukazom na všetky tieto skutočnosti potom dôkazy navrhované odsúdeným

z pohľadu splnenia podmienok na obnovu konania (dôkazy nie sú zákonnej povahy a boli

získané chybným postupom orgánov prípravného konania, riadne vypočutie odsúdeného,

zadováženie z dopravného inšpektorátu doplnenie podkladov a umožnenie odsúdenému

zabezpečiť vypracovanie časovo grafickej analýzy) nie sú novými dôkazmi, súdu skôr

neznámymi.

Čo sa týka odsúdeným namietaného nesprávneho postupu orgánov prípravného

konania, vypočutia odsúdeného a zadováženia podkladov z dopravného inšpektorátu,

k vykonaniu týchto dôkazov došlo už počas prípravného konania. Ako je už vyššie uvedené,

nutnosť vykonania týchto dôkazov, resp. ďalšieho skúmania ich zákonnosti, správnosti, či

dostatočnosti, pre rozhodnutie o vine posudzoval už súd prvého stupňa pri prijímaní

vyhlásenia , pričom ak vyhlásenie prijal, je zrejmé, že sa svojim

vyhlásením, ktoré bolo nepochybne prejavením jeho slobodnej vôle a ktoré okresný súd

prijal, vzdal práva na preskúmanie zákonnosti, správnosti, či dostatočnosti už vykonaných

dôkazov. Preto v súčasnej dobe nemôže súdu v konaní o povolení obnovy

konania vytýkať skutočnosť, že postup orgánov prípravného konania bol nezákonný, že bol

nedostatočne vypočutý a že z dopravného inšpektorátu boli neúplne zadovážené podklady,

všetko v dobe pred prijatím jeho vyhlásenia. S poukazom na tieto skutočnosti potom

navrhované dôkazy odsúdeným z pohľadu splnenia podmienok na obnovu konania nie sú

novými dôkazmi, súdu skôr neznámymi. Ako je už vyššie uvedené, nutnosť vykonania, resp.

preskúmania týchto dôkazov pre rozhodnutie o vine posudzoval už súd prvého stupňa pri

prijímaní vyhlásenia , pričom ak vyhlásenie prijal je zrejmé, že ich

nepovažoval za nutné vykonať, resp. preskúmať. Rovnako aj pokiaľ ide o odsúdeným

namietané umožnenie zabezpečenia vypracovania časovo grafickej analýzy, odsúdenému

nič nebránilo vypracovaniu takejto analýzy do času vyhlásenia podľa § 257 Trestného

poriadku, pričom prijatie uvedeného vyhlásenia súdom má rovnaké účinky a následky

uvedené v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto uznesenia aj vo vzťahu

k predmetnému odsúdeným namietanému umožneniu vypracovania analýzy.

Sťažnostný súd obdobne aj v prípade znaleckého posudku, na ktorý odsúdený

poukazuje, konštatuje, že tento taktiež nie je možné považovať za taký dôkaz, ktorý by mohol

odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste. Odhliadnuc od skutočnosti, že aj tento dôkaz mal

odsúdený možnosť predložiť pred vynesením rozsudku, resp. pred vyhlásením podľa § 257

, príp. pred prijatím vyhlásenia súdom, krajský súd sa stotožňuje

s tvrdením okresného prokurátora, že je bezpredmetné, či chodkyňa išla po pravej strane,

po ľavej strane, alebo v prostred prechodu pre chodcov, v každom prípade svojim konaním

porušil ustanovenie o cestnej premávke a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, tým, že ako vodič porušil povinnosť dať prednosť chodcovi,

ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť,

následkom čoho došlo k zrážke s poškodenou a teda k spáchaniu prečinu ublíženia na

zdraví podľa , s poukazom na

.

Krajský súd konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania odsúdeného je toho

názoru, že s prihliadnutím na dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní (výpovede

poškodenej a svedkov, znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

chirurgia – špecializovaná traumatológia, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody,

záznam dopravnej nehody dopravného inšpektorátu, fotodokumentácie a lekárske správy)

a vyhlásenie obžalovaného, nie sú navrhované dôkazy takými, ktoré by mohli odôvodniť iné

rozhodnutie o vine a treste. Nie sú takého charakteru, že by mohli samy osebe alebo

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti

činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore

s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie

od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.“

Kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú postupy a rozhodnutia všeobecných

súdov a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej nesprávnosti, pretože ústavný súd

nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie

ústavného súdu musí byť najmä spôsob, akým malo byť zasiahnuté do alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených základných práv alebo slobôd,

a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach daného prípadu ide o zásah, ktorý zjavne

viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd.

Vychádzajúc z uvedených právnych východísk ústavný súd zdôrazňuje, že

na posúdenie splnenia dôvodnosti návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 393 a nasl.

sú zásadne príslušné všeobecné súdy. Skutočnosť, že sťažovateľ zastáva

iný právny názor, ako prijal v tejto veci krajský súd, nemôže viesť k záveru o jeho zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť

právny názor krajského súdu svojím vlastným. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom (v preskúmavanej veci krajským súdom) by bolo

možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. , ).

Podľa ústavného súdu však posúdenie dôvodnosti návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy

pôvodného konania v jeho trestnej veci krajským súdom, ktorý svojím uznesením zmenil

uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. z 15. januára 2015, osobitne

jeho závery, takéto nedostatky nevykazujú.

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu dospel k záveru,

že krajský súd jasne, zrozumiteľne, veľmi podrobne a konkrétne vysvetlil, prečo v prípade

sťažovateľa nie sú splnené dôvody na povolenie obnovy konania podľa § 393 a nasl.

.

Právny záver o zamietnutí návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania bol

založený na racionálnej analýze skutkového stavu a ústavne akceptovateľnom výklade

relevantnej právnej úpravy. Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci krajského

súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou, pričom právny výklad krajského súdu takéto nedostatky

nevykazuje.

Ústavný súd v tejto súvislosti navyše poukazuje na právny názor ustálený v jeho

doterajšej judikatúre, podľa ktorého právo na spravodlivý proces neznačí právo na úspech

v konaní pred všeobecným súdom (, ).

Keďže ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením

krajského súdu a označeným právom, porušenie ktorého sťažovateľ namietal, predloženú

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. apríla 2016