Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 32/2016
PDF · 229.79 KB
No categories available
I. ÚS 32/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2016 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne Marianny
Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť
, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o.,
D. Dlabača 28, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 37 P 31/2012 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod
sp. zn. 37 P 31/2012 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 37 P 31/2012 p r i k a z u j e
ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktoré je Okresný súd
Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Andrea Havelková, s. r. o.,
D. Dlabača 28, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 32/2016-10 z 19. januára 2016 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
37 P 31/2012 (ďalej aj „namietané konanie“).
2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v namietanom konaní pred okresným súdom
vystupuje v procesnom postavení navrhovateľky v konaní o určenie otcovstva k maloletému
(ďalej len „maloletý“), a o úpravu
rodičovských práv a povinností k nemu a
(ďalej len „maloletá“). Návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej bol podaný
18. januára 2012 otcom maloletej na Okresnom súde Nitra a vec bola následne postúpená
miestne príslušnému okresnému súdu.
3. Zo sťažnosti vyplýva, že konanie je na okresnom súde (po postúpení veci) vedené
od 23. januára 2012, pričom vo veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom okresného
súdu č. k. 37 P 31/2012-658 z 25. novembra 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 CoP 12/2014-701 z 31. marca 2014 o určení
otcovstva k maloletému a o schválení rodičovskej dohody o zverení maloletých detí
do osobnej starostlivosti matky a ich stretávaní sa s otcom. Uvedený rozsudok okresného
súdu vo výrokoch o výživnom bol uvedeným uznesením krajského súdu zrušený, vec bola
vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a do dňa podania sťažnosti nebolo vo veci v časti
výživného meritórne rozhodnuté. Sťažovateľka označuje konanie za neefektívne,
neprimerane dlhé a neodstraňujúce právny stav neistoty v takej zásadnej veci, ako je určenie
výživného, ktoré má priamy vplyv na zabezpečovanie každodennej starostlivosti o maloleté
deti. Poukazuje na skutočnosť, že ide o konanie, v ktorom je úlohou okresného súdu vec
podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,OSP“) prerokovať
a rozhodnúť čo najrýchlejšie. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd počas celej doby
konania nevyvíja potrebnú aktivitu pre právoplatné ukončenie veci, postupuje v nej
neefektívne, pričom nejde o zložité konanie, ktoré by odôvodňovalo takúto dĺžku konania.
4. Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 P 31/2012 bolo porušené jej základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému
súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke finančné
zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou listom sp. zn. 1 SprS 36/2016
zo 16. februára 2016, a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania
listom z 3. februára 2016.
5.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedla, že
z prehľadu úkonov uvedeného v prílohe vyjadrenia vyplýva, že okresný súd v namietanom
konaní nekonal vždy v zmysle § 6 OSP. Ďalej poukázala na to, že „došlo k zmene
zákonného sudcu z dôvodu odchodu zákonného sudcu na stáž mimo SR“, ako aj na
„neprimeranú zaťaženosť nielen zákonného sudcu, ale všetkých sudcov tunajšieho súdu
v porovnaní s inými súdmi - ročný nápad vecí na tunajšom súde je cca 57.000 pri výkone
+/- 32 sudcov, pričom tunajší súd asi ako jediný súd na Slovensku vykonáva súdnictvo pre 3
okresy (Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto), pričom ide aj o agendu špecifickú, pre ktorú je
tunajší súd príslušný ako súd v sídle krajského súdu“.
Z uvedeného je podľa podpredsedníčky okresného súdu zrejmé, že „nie je možné
konať bez prieťahov za takého stavu, čo žiadame zohľadniť. Hoci personálne obsadenie
súdu nemôže byť na úkor účastníkov, nemôže to byť ani na úkor samotných sudcov, či
súdov, pričom na tieto nedostatky neustále upozorňujeme. Sudcovia tunajšieho súdu
vykonávajú sudcovskú prax za tých istých podmienok - platových, ako aj na iných súdoch,
avšak pri oveľa vyššej zaťaženosti (napr. sudca tunajšieho súdu na C úseku má cca 40-45
vecí mesačne, hoci na inom menšom súde má sudca nápad 14 vecí mesačne.) Pokiaľ sa však
táto situácia nevyrieši, nie je možné konať vo všetkých veciach bez prieťahov.“.
Uvedené skutočnosti žiadala zohľadniť pri prípadnom priznaní finančného
zadosťučinenia a zároveň oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti.
5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému
súdu 8. februára 2016 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a obsahu súdneho
spisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľky ústavný súd zistil tento priebeh a stav
napadnutého konania:
Dňa 23. januára 2012 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na určenie práv
a povinností rodičov k maloletej. Súčasne bol okresnému súdu postúpený návrh otca
doručený Okresnému súdu Nitra.
Dňa 2. februára 2012 otec doručil námietku proti postúpeniu veci.
Dňa 29. februára 2012 Krajský súd v Nitre rozhodol o nedôvodnosti námietky proti
postúpeniu.
Dňa 19. marca 2012 okresný súd uznesením ustanovil maloletej kolízneho
opatrovníka a zároveň vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k návrhu otca. Okresný súd
tiež prešetroval pomery v rodine účastníkov konania a zisťoval ich osobné, majetkové
a zárobkové pomery.
Dňa 27. apríla 2012 otec doručil návrh na nariadenie predbežného opatrenia
(o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca).
Dňa 4. mája 2012 okresný súd uznesením ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka
a vyzval účastníkov na vyjadrenie k návrhu. Sťažovateľka zároveň doručila svoj návrh na
predbežné opatrenie o úpravu styku otca s maloletou.
Dňa 21. mája 2012 sťažovateľka doručila vyjadrenie k návrhu otca na predbežné
opatrenie a doplnenie jej návrhu na predbežné opatrenie.
Dňa 24. mája 2012 okresný sú uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým
dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a upravil práva a povinnosti otca
k maloletej.
Dňa 12. júna 2012 otec sa odvolal proti uzneseniu o predbežnom opatrení.
Dňa 13. júna 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie k odvolaniu.
Dňa 18. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre
účel nariadenia znaleckého dokazovania a rozhodnutia o odvolaní.
Dňa 25. júna 2012 sťažovateľka sa vyjadrila k odvolaniu otca.
Dňa 27. júna 2012 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.
Dňa 17. júla 2012 krajský súd uznesením sp. zn. 8 CoP 64/2012 potvrdil uznesenie
okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia.
Dňa 27. júla 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 30. augusta 2012 otec doručil návrh na zmenu úpravy styku k maloletej.
Dňa 3. septembra 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie.
Dňa 6. septembra 2012 okresný súd doručil návrh otca sťažovateľke na vyjadrenie.
Dňa 25. septembra 2012 sťažovateľka sa vyjadrila k návrhu na zmenu úpravy styku.
Dňa 2. októbra 2012 okresný súd zaslal spis ustanovenej znalkyni na vypracovanie
znaleckého posudku.
Dňa 18. októbra 2012 sťažovateľka doručila návrh na určenie otcovstva a o úpravu
práv a povinností k maloletému, ktorý sa narodil v priebehu konania, spolu s návrhom na
nariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 22. októbra 2012 okresný súd uznesením ustanovil maloletému kolízneho
opatrovníka a vyzval otca, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľky. Okresný súd tiež
prešetroval pomery v rodine účastníkov konania a zisťoval ich osobné, majetkové
a zárobkové pomery.
Dňa 14. novembra 2012 otec sa vyjadril k návrhu matky.
Dňa 15. novembra 2012 okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľky na
nariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 29. novembra 2012 sa sťažovateľka odvolala proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na predbežné opatrenie.
Dňa 21. decembra 2012 okresný súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k odvolaniu
sťažovateľky.
Dňa 21. januára 2013 bol spis vrátený okresnému súdu spolu s vypracovaným
znaleckým posudkom.
Dňa 23. januára 2013 okresný súd priznal znalkyni znalečné. Zároveň doručil
vypracovaný znalecký posudok účastníkom na vyjadrenie.
Dňa 8. februára 2013 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.
Dňa 11. februára 2013 sa sťažovateľka vyjadrila k znaleckému posudku.
Dňa 21. februára 2013 krajský súd uznesením sp. zn. 7 CoP 19/2013 zmenil
uznesenie okresného súdu o zamietnutí predbežného opatrenia tak, že uložil otcovi
vyživovaciu povinnosť voči maloletému.
Dňa 25. februára 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 28. februára 2013 otec sa vyjadril k znaleckému dokazovaniu.
Dňa 28. augusta 2013 okresný súd zabezpečoval príslušné potvrdenia a správy
o výške príjmov účastníkov a prešetroval pomery v rodine. Zároveň nariadil pojednávanie
na 10. október 2013.
Dňa 10. októbra 2013 okresný súd odročil pojednávanie na základe ospravedlnenia
otca a jeho žiadosti o odročenie na 25. november 2013.
Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozhodol
rozsudkom o určení otcovstva k maloletému a o schválení rodičovskej dohody o zverení
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a ich stretávaní sa s otcom a o určení
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.
Dňa 24. januára 2014 otec sa odvolal proti rozsudku z 25. novembra 2013.
Dňa 13. februára 2014 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniu otca.
Dňa 17. februára 2014 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní.
Dňa 31. marca 2014 krajský súd uznesením sp. zn. 11 CoP 12/2014 zrušil rozsudok
okresného súdu vo výrokoch o výživnom a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Dňa 7. apríla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 10. apríla 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. jún 2014 a vyzval
sťažovateľku na preukázanie nadštandardných výdavkov na maloleté deti.
Dňa 12. mája 2014 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu
zahraničnej stáže zákonnej sudkyne.
Dňa 25. júla 2014 sťažovateľka doručila vyjadrenie k výdavkom na maloletých.
Dňa 11. augusta 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. september 2014.
Dňa 21. augusta 2014 navrhovateľ doručil stanovisko k vyjadreniu sťažovateľky
z 25. júla 2014.
Dňa 30. septembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na žiadosť
navrhovateľa z dôvodu jeho práceneschopnosti.
Dňa 16. júla 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. august 2015.
Dňa 21. augusta 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
z dôvodu zabezpečenia informácie o príjmoch navrhovateľa a doručenia prehľadu ním
zaplateného výživného.
Dňa 29. septembra 2015 navrhovateľ doručil „Oznámenie a rozpis výživného“.
Dňa 20. októbra 2015 sa sťažovateľka vyjadrila k rozpisu platieb na výživné.
III.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 37 P 31/2012 dochádza k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
11. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie
veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej
judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom
a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno
dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis II. ÚS 26/95,
13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je
úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, t. j. vec, ktorej povaha si
vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo
okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 OSP) a aby sa čo
najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou
o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00).
15. Posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel
k záveru, že preskúmavané konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o úprave práv
a povinností rodičov k maloletým deťom, nie je po právnej stránke zložité. Obdobné spory
tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto
problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Určitý stupeň
faktickej zložitosti mohol súvisieť s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania,
s procesnou aktivitou účastníkov, ako aj so skutočnosťou, že sťažovateľka v priebehu
konania rozšírila svoj návrh aj o určenie otcovstva k maloletému a o úpravu práv
a povinností k nemu. Zdĺhavý priebeh namietaného konania však ústavný súd nemôže
pripísať iba na vrub týmto skutočnostiam.
16. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanom
konaní, ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľky čiastočne prispelo
k doterajšej dĺžke konania. Ústavný súd v tomto smere poukazuje najmä na okolnosť, že
priebeh konania pred okresným súdom bol viackrát charakterizovaný využitím procesných
dispozičných oprávnení sťažovateľky, ktoré na strane okresného súdu vyvolali povinnosť
reagovať predpísaným spôsobom na tieto procesné návrhy. Išlo o návrh sťažovateľky
na nariadenie predbežného opatrenia zo 4. mája 2012, návrh na určenie otcovstva
a na úpravu práv a povinností k maloletému spolu s návrhom na predbežné opatrenie
z 18. októbra 2012 a odvolanie sťažovateľky proti zamietnutiu návrhu na predbežné
opatrenie z 29. novembra 2012.
17. Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi
procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže
síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,
ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01). Zároveň dĺžku konania, ktorá
je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod
na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa
konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).
18. Na ťarchu sťažovateľky z pohľadu zbytočných prieťahov v namietanom konaní
možno pripísať aj skutočnosť, že sťažovateľka, resp. jej právna zástupkyňa, výzvu
okresného súdu z 10. apríla 2014 na preukázanie nadštandardných výdavkov splnila
až 25. júla 2014 doručením príslušných potvrdení. Uvedené skutočnosti nepochybne mali
dopad na celkovú dĺžku trvania konania, na čo ústavný súd musel pri posudzovaní veci
prihliadnuť.
19. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v namietanom
konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania
predovšetkým svojou nečinnosťou.
20. Poukazujúc na chronologický prehľad doterajšieho priebehu namietaného
konania ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci opakovane nečinný
v obdobiach od 28. februára 2013 do 28. augusta 2013 (6 mesiacov), od 10. apríla 2014
do 30. septembra 2014 (5,5 mesiaca) a od 30. septembra 2014 do 21. augusta 2015
(11 mesiacov). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných
dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho
aspektu netolerovateľné.
21. Obranu podpredsedníčky okresného súdu, ktorá poukázala na neprimeranú
zaťaženosť nielen zákonného sudcu, ale všetkých sudcov okresného súdu v porovnaní
s inými súdmi, ako aj na špecifickú agendu okresného súdu, nemožno vziať do úvahy.
V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné
množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti
za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka nedostatočného
personálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia sudcov
pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než
technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý
od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
22. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako
to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
23. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať
v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.
24. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €
vzhľadom na význam namietaného konania a jeho dopad na súkromný život sťažovateľky
a jej dvoch maloletých detí.
25. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto
uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na doterajšiu dĺžku namietaného
konania, ako aj s prihliadnutím na skutkovú zložitosť veci a čiastočný podiel sťažovateľky
na vzniknutých prieťahoch považuje za primerané v sume 2 000 €.
26. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto
rozhodnutia.
27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom Advokátskou kanceláriou
Andrea Havelková, s. r. o., a ktoré sťažovateľka uplatnila v sume 355,72 €.
28. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie
a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume
dvakrát po 139,83 €, teda 279,66 €, a dvakrát režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
po 8,39 €, teda 16,78 €, preto odmena spolu predstavuje sumu 296,44 €. Uvedená suma bola
zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane
započítania DPH boli priznané v sťažovateľkou požadovanej sume 355,72 €.
29. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie
(§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) podľa bodu 4 výroku rozhodnutia.
30. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2016