Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 32/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka (sudca spravodajca), zo sudkyne Marianny

Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť

, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o.,

D. Dlabača 28, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

355,72 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktoré je Okresný súd

Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet Advokátskej kancelárie Andrea Havelková, s. r. o.,

D. Dlabača 28, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 19. januára 2016 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v namietanom konaní pred okresným súdom

vystupuje v procesnom postavení navrhovateľky v konaní o určenie otcovstva k maloletému

(ďalej len „maloletý“), a o úpravu

rodičovských práv a povinností k nemu a

(ďalej len „maloletá“). Návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej bol podaný

18. januára 2012 otcom maloletej na Okresnom súde Nitra a vec bola následne postúpená

miestne príslušnému okresnému súdu.

3. Zo sťažnosti vyplýva, že konanie je na okresnom súde (po postúpení veci) vedené

od 23. januára 2012, pričom vo veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom okresného

súdu č. k. -658 z 25. novembra 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -701 z 31. marca 2014 o určení

otcovstva k maloletému a o schválení rodičovskej dohody o zverení maloletých detí

do osobnej starostlivosti matky a ich stretávaní sa s otcom. Uvedený rozsudok okresného

súdu vo výrokoch o výživnom bol uvedeným uznesením krajského súdu zrušený, vec bola

vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie a do dňa podania sťažnosti nebolo vo veci v časti

výživného meritórne rozhodnuté. Sťažovateľka označuje konanie za neefektívne,

neprimerane dlhé a neodstraňujúce právny stav neistoty v takej zásadnej veci, ako je určenie

výživného, ktoré má priamy vplyv na zabezpečovanie každodennej starostlivosti o maloleté

deti. Poukazuje na skutočnosť, že ide o konanie, v ktorom je úlohou okresného súdu vec

podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a (ďalej aj ,,OSP“) prerokovať

a rozhodnúť čo najrýchlejšie. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd počas celej doby

konania nevyvíja potrebnú aktivitu pre právoplatné ukončenie veci, postupuje v nej

neefektívne, pričom nejde o zložité konanie, ktoré by odôvodňovalo takúto dĺžku konania.

4. Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené jej základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, prikázal okresnému

súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou listom sp. zn.

zo 16. februára 2016, a právna zástupkyňa sťažovateľky k vhodnosti ústneho pojednávania

listom z 3. februára 2016.

5.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k veci uviedla, že

z prehľadu úkonov uvedeného v prílohe vyjadrenia vyplýva, že okresný súd v namietanom

konaní nekonal vždy v zmysle . Ďalej poukázala na to, že „došlo k zmene

zákonného sudcu z dôvodu odchodu zákonného sudcu na stáž mimo SR“, ako aj na

„neprimeranú zaťaženosť nielen zákonného sudcu, ale všetkých sudcov tunajšieho súdu

v porovnaní s inými súdmi - ročný nápad vecí na tunajšom súde je cca 57.000 pri výkone

+/- 32 sudcov, pričom tunajší súd asi ako jediný súd na Slovensku vykonáva súdnictvo pre 3

okresy (Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto), pričom ide aj o agendu špecifickú, pre ktorú je

tunajší súd príslušný ako súd v sídle krajského súdu“.

Z uvedeného je podľa podpredsedníčky okresného súdu zrejmé, že „nie je možné

konať bez prieťahov za takého stavu, čo žiadame zohľadniť. Hoci personálne obsadenie

súdu nemôže byť na úkor účastníkov, nemôže to byť ani na úkor samotných sudcov, či

súdov, pričom na tieto nedostatky neustále upozorňujeme. Sudcovia tunajšieho súdu

vykonávajú sudcovskú prax za tých istých podmienok - platových, ako aj na iných súdoch,

avšak pri oveľa vyššej zaťaženosti (napr. sudca tunajšieho súdu na C úseku má cca 40-45

vecí mesačne, hoci na inom menšom súde má sudca nápad 14 vecí mesačne.) Pokiaľ sa však

táto situácia nevyrieši, nie je možné konať vo všetkých veciach bez prieťahov.“.

Uvedené skutočnosti žiadala zohľadniť pri prípadnom priznaní finančného

zadosťučinenia a zároveň oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

5.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku doručenom ústavnému

súdu 8. februára 2016 uviedla, že netrvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

7. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, vyjadrení účastníkov konania a obsahu súdneho

spisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľky ústavný súd zistil tento priebeh a stav

napadnutého konania:

Dňa 23. januára 2012 sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na určenie práv

a povinností rodičov k maloletej. Súčasne bol okresnému súdu postúpený návrh otca

doručený Okresnému súdu Nitra.

Dňa 2. februára 2012 otec doručil námietku proti postúpeniu veci.

Dňa 29. februára 2012 Krajský súd v Nitre rozhodol o nedôvodnosti námietky proti

postúpeniu.

Dňa 19. marca 2012 okresný súd uznesením ustanovil maloletej kolízneho

opatrovníka a zároveň vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k návrhu otca. Okresný súd

tiež prešetroval pomery v rodine účastníkov konania a zisťoval ich osobné, majetkové

a zárobkové pomery.

Dňa 27. apríla 2012 otec doručil návrh na nariadenie predbežného opatrenia

(o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca).

Dňa 4. mája 2012 okresný súd uznesením ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka

a vyzval účastníkov na vyjadrenie k návrhu. Sťažovateľka zároveň doručila svoj návrh na

predbežné opatrenie o úpravu styku otca s maloletou.

Dňa 21. mája 2012 sťažovateľka doručila vyjadrenie k návrhu otca na predbežné

opatrenie a doplnenie jej návrhu na predbežné opatrenie.

Dňa 24. mája 2012 okresný sú uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým

dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a upravil práva a povinnosti otca

k maloletej.

Dňa 12. júna 2012 otec sa odvolal proti uzneseniu o predbežnom opatrení.

Dňa 13. júna 2012 okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie k odvolaniu.

Dňa 18. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre

účel nariadenia znaleckého dokazovania a rozhodnutia o odvolaní.

Dňa 25. júna 2012 sťažovateľka sa vyjadrila k odvolaniu otca.

Dňa 27. júna 2012 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 17. júla 2012 krajský súd uznesením sp. zn. potvrdil uznesenie

okresného súdu o nariadení predbežného opatrenia.

Dňa 27. júla 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 30. augusta 2012 otec doručil návrh na zmenu úpravy styku k maloletej.

Dňa 3. septembra 2012 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie.

Dňa 6. septembra 2012 okresný súd doručil návrh otca sťažovateľke na vyjadrenie.

Dňa 25. septembra 2012 sťažovateľka sa vyjadrila k návrhu na zmenu úpravy styku.

Dňa 2. októbra 2012 okresný súd zaslal spis ustanovenej znalkyni na vypracovanie

znaleckého posudku.

Dňa 18. októbra 2012 sťažovateľka doručila návrh na určenie otcovstva a o úpravu

práv a povinností k maloletému, ktorý sa narodil v priebehu konania, spolu s návrhom na

nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 22. októbra 2012 okresný súd uznesením ustanovil maloletému kolízneho

opatrovníka a vyzval otca, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľky. Okresný súd tiež

prešetroval pomery v rodine účastníkov konania a zisťoval ich osobné, majetkové

a zárobkové pomery.

Dňa 14. novembra 2012 otec sa vyjadril k návrhu matky.

Dňa 15. novembra 2012 okresný súd uznesením zamietol návrh sťažovateľky na

nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 29. novembra 2012 sa sťažovateľka odvolala proti uzneseniu o zamietnutí

návrhu na predbežné opatrenie.

Dňa 21. decembra 2012 okresný súd vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k odvolaniu

sťažovateľky.

Dňa 21. januára 2013 bol spis vrátený okresnému súdu spolu s vypracovaným

znaleckým posudkom.

Dňa 23. januára 2013 okresný súd priznal znalkyni znalečné. Zároveň doručil

vypracovaný znalecký posudok účastníkom na vyjadrenie.

Dňa 8. februára 2013 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 11. februára 2013 sa sťažovateľka vyjadrila k znaleckému posudku.

Dňa 21. februára 2013 krajský súd uznesením sp. zn. zmenil

uznesenie okresného súdu o zamietnutí predbežného opatrenia tak, že uložil otcovi

vyživovaciu povinnosť voči maloletému.

Dňa 25. februára 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 28. februára 2013 otec sa vyjadril k znaleckému dokazovaniu.

Dňa 28. augusta 2013 okresný súd zabezpečoval príslušné potvrdenia a správy

o výške príjmov účastníkov a prešetroval pomery v rodine. Zároveň nariadil pojednávanie

na 10. október 2013.

Dňa 10. októbra 2013 okresný súd odročil pojednávanie na základe ospravedlnenia

otca a jeho žiadosti o odročenie na 25. november 2013.

Dňa 25. novembra 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozhodol

rozsudkom o určení otcovstva k maloletému a o schválení rodičovskej dohody o zverení

maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a ich stretávaní sa s otcom a o určení

vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.

Dňa 24. januára 2014 otec sa odvolal proti rozsudku z 25. novembra 2013.

Dňa 13. februára 2014 sa sťažovateľka vyjadrila k odvolaniu otca.

Dňa 17. februára 2014 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní.

Dňa 31. marca 2014 krajský súd uznesením sp. zn. zrušil rozsudok

okresného súdu vo výrokoch o výživnom a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 7. apríla 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 10. apríla 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. jún 2014 a vyzval

sťažovateľku na preukázanie nadštandardných výdavkov na maloleté deti.

Dňa 12. mája 2014 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu

zahraničnej stáže zákonnej sudkyne.

Dňa 25. júla 2014 sťažovateľka doručila vyjadrenie k výdavkom na maloletých.

Dňa 11. augusta 2014 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. september 2014.

Dňa 21. augusta 2014 navrhovateľ doručil stanovisko k vyjadreniu sťažovateľky

z 25. júla 2014.

Dňa 30. septembra 2014 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na žiadosť

navrhovateľa z dôvodu jeho práceneschopnosti.

Dňa 16. júla 2015 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. august 2015.

Dňa 21. augusta 2015 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

z dôvodu zabezpečenia informácie o príjmoch navrhovateľa a doručenia prehľadu ním

zaplateného výživného.

Dňa 29. septembra 2015 navrhovateľ doručil „Oznámenie a rozpis výživného“.

Dňa 20. októbra 2015 sa sťažovateľka vyjadrila k rozpisu platieb na výživné.

III.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

9. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

11. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a podľa dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom

a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom tento účel možno

dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím (mutatis mutandis ,

, ).

13. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, t. j. vec, ktorej povaha si

vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo

okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená ( ) a aby sa čo

najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (mutatis mutandis , , ).

15. Posúdením namietaného konania podľa prvého kritéria ústavný súd dospel

k záveru, že preskúmavané konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o úprave práv

a povinností rodičov k maloletým deťom, nie je po právnej stránke zložité. Obdobné spory

tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto

problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Určitý stupeň

faktickej zložitosti mohol súvisieť s potrebou nariadenia znaleckého dokazovania,

s procesnou aktivitou účastníkov, ako aj so skutočnosťou, že sťažovateľka v priebehu

konania rozšírila svoj návrh aj o určenie otcovstva k maloletému a o úpravu práv

a povinností k nemu. Zdĺhavý priebeh namietaného konania však ústavný súd nemôže

pripísať iba na vrub týmto skutočnostiam.

16. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanom

konaní, ústavný súd dospel k záveru, že správanie sťažovateľky čiastočne prispelo

k doterajšej dĺžke konania. Ústavný súd v tomto smere poukazuje najmä na okolnosť, že

priebeh konania pred okresným súdom bol viackrát charakterizovaný využitím procesných

dispozičných oprávnení sťažovateľky, ktoré na strane okresného súdu vyvolali povinnosť

reagovať predpísaným spôsobom na tieto procesné návrhy. Išlo o návrh sťažovateľky

na nariadenie predbežného opatrenia zo 4. mája 2012, návrh na určenie otcovstva

a na úpravu práv a povinností k maloletému spolu s návrhom na predbežné opatrenie

z 18. októbra 2012 a odvolanie sťažovateľky proti zamietnutiu návrhu na predbežné

opatrenie z 29. novembra 2012.

17. Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľovi

procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže

síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup,

ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. ). Zároveň dĺžku konania, ktorá

je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod

na vyslovenie zbytočných prieťahov v prípade, keď súd o procesných návrhoch sťažovateľa

konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. ).

18. Na ťarchu sťažovateľky z pohľadu zbytočných prieťahov v namietanom konaní

možno pripísať aj skutočnosť, že sťažovateľka, resp. jej právna zástupkyňa, výzvu

okresného súdu z 10. apríla 2014 na preukázanie nadštandardných výdavkov splnila

až 25. júla 2014 doručením príslušných potvrdení. Uvedené skutočnosti nepochybne mali

dopad na celkovú dĺžku trvania konania, na čo ústavný súd musel pri posudzovaní veci

prihliadnuť.

19. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v namietanom

konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania

predovšetkým svojou nečinnosťou.

20. Poukazujúc na chronologický prehľad doterajšieho priebehu namietaného

konania ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci opakovane nečinný

v obdobiach od 28. februára 2013 do 28. augusta 2013 (6 mesiacov), od 10. apríla 2014

do 30. septembra 2014 (5,5 mesiaca) a od 30. septembra 2014 do 21. augusta 2015

(11 mesiacov). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných

dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho

aspektu netolerovateľné.

21. Obranu podpredsedníčky okresného súdu, ktorá poukázala na neprimeranú

zaťaženosť nielen zákonného sudcu, ale všetkých sudcov okresného súdu v porovnaní

s inými súdmi, ako aj na špecifickú agendu okresného súdu, nemožno vziať do úvahy.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti

za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (). Námietka nedostatočného

personálneho obsadenia súdu a vo väzbe na to neprimeraného zaťaženia sudcov

pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody, ktoré by mohli byť interpretované inak než

technické a organizačné problémy, ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý

od súdu právom očakáva ochranu svojich práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov podľa .

22. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako

to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

23. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať

v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov.

24. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €

vzhľadom na význam namietaného konania a jeho dopad na súkromný život sťažovateľky

a jej dvoch maloletých detí.

25. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto

uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na doterajšiu dĺžku namietaného

konania, ako aj s prihliadnutím na skutkovú zložitosť veci a čiastočný podiel sťažovateľky

na vzniknutých prieťahoch považuje za primerané v sume 2 000 €.

26. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto

rozhodnutia.

27. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom Advokátskou kanceláriou

Andrea Havelková, s. r. o., a ktoré sťažovateľka uplatnila v sume 355,72 €.

28. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume

dvakrát po 139,83 €, teda 279,66 €, a dvakrát režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

po 8,39 €, teda 16,78 €, preto odmena spolu predstavuje sumu 296,44 €. Uvedená suma bola

zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa vyhlášky a podľa

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane

započítania DPH boli priznané v sťažovateľkou požadovanej sume 355,72 €.

29. Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet advokátskej kancelárie

( v spojení s ) podľa bodu 4 výroku rozhodnutia.

30. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2016