Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 369/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. apríla 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kanabom ml., Ulica

J. Zemana 3141/101, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

a a práv podľa a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Trenčíne konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 23. júla 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie

krajského súdu“) a jeho uznesením z 23. júla 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. januára 2015 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) oslobodený spod obžaloby Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky sp. zn. XIV Gv 47/2010 pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 a 2 písm. b)

účinného do 1. septembra 1999. Proti tomuto rozsudku okresného súdu

podali prokurátor a poškodená odvolanie.

Krajský súd napadnutým uznesením podľa

zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, podľa

vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol,

a podľa odvolanie poškodenej zamietol, pretože bolo

podané neoprávnenou osobou.

Podľa sťažovateľa krajský súd v napadnutom uznesení opakovane poukazuje

na nezákonné a neexistujúce dôkazy a závery znalcov. Akýkoľvek postup krajského súdu,

ktorým okresnému súdu prikazuje, ako má vo veci vyhodnocovať dôkazy, je nezákonný.

Krajský súd sa podľa sťažovateľa odvoláva na VHS kazetu, ktorú ani nemal k dispozícii,

na kvetované šaty, ktoré neboli predložené s obžalobou, poukazuje na preukázanie

znásilnenia, čo je podľa neho v rozpore so závermi znaleckých posudkov, a taktiež uvádza,

že na mieste činu boli nájdené spermie, čo podľa sťažovateľa tiež nie je pravda. Sťažovateľ

zastáva názor, že krajský súd vnucuje okresnému súdu názory, ktoré ani nie sú podložené

vykonaným dokazovaním. Ako príklad sťažovateľ tiež uvádza zmiešanú biologickú stopu,

ktorá podľa krajského súdu mohla vzniknúť iba kontaktom poškodenej so sťažovateľom

v čase spáchania skutku.

Sťažovateľ zastáva názor, že z obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu

je už dnes zrejmé, ako krajský súd plánuje vo veci rozhodnúť v prípade uznania viny

2

okresným súdu. Uvedené pokladá za protiústavné. Krajský súd podľa sťažovateľa môže

okresnému súdu vytknúť chyby pri hodnotení dôkazov, no v žiadnom prípade mu nesmie

dávať záväzne pokyny, k akým záverom má dospieť pri hodnotení jednotlivých dôkazov,

či aké skutkové zistenia má urobiť. S odkazom na

sťažovateľ uvádza, že krajský súd je oprávnený iba na to, aby dal okresnému súdu záväzné

pokyny znova vykonať dôkazy alebo vykonať nové dôkazy. Závery krajského súdu

sú podľa neho zjavne arbitrárne.

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domnieva, že postupom krajského súdu

v napadnutom konaní a jeho uznesením došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa a na prezumpciu neviny podľa

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu prijať jeho sťažnosť na

ďalšie konanie a následne vydať tento nález:

„1. Postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

, uznesením zo dňa 23. 07. 2015 bolo porušené základné právo

a) na súdnu ochranu podľa

b) na prezumpciu neviny podľa

c) na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 07. 2015, sp. zn.

sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

3. Krajskému súdu v Trenčíne súčasne ukladá povinnosť zaplatiť trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa, , v súlade s § 36 ods. 2 Zákona, na účet advokáta

JUDr. Jána Kanabu, vedený vo č. ú.

v zmysle vyhlášky MS SR č. , a to za 2 úkony vrátane r. p. a DPH

20 %, hodnota jedného úkonu je 177,86 €, teda spolu 355,73 €.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje

sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

4

Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa za

nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal sťažnosť, ktorou

sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv podľa a práva podľa

dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní a jeho uznesením. Sťažovateľ

namieta, že krajský súd v napadnutom uznesení poukazuje na nezákonné a neexistujúce

dôkazy a závery znalcov, okresnému súdu v rozpore so zákonom prikazuje, ako má vo veci

vyhodnocovať dôkazy, z jeho uznesenia je už teraz zrejmé, ako krajský súd plánuje vo veci

rozhodnúť v prípade uznania viny okresným súdu. Domnieva sa preto, že závery krajského

súdu sú arbitrárne a protiústavné.

Z obsahu sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že krajský súd na neverejnom zasadnutí

23. júla 2015 napadnutým uznesením zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu,

ktorý sťažovateľa oslobodil spod obžaloby, a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol. Ústavný súd zistil, že konanie pred okresným súdom dosiaľ

nie je právoplatne skončené, teda trestné konanie vo veci samej naďalej pokračuje, pričom

sa aktuálne nachádza v štádiu konania pred okresným súdom.

Ústavný súd pri posudzovaní namietaného porušenia základných práv alebo slobôd

v prebiehajúcom trestnom konaní vo svojej judikatúre vychádza z právneho názoru,

že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci

vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu základných práv

a slobôd môžu zo strany orgánov uplatňujúcich svoje kompetencie v trestnom konaní

naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno

na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených

v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. ,

, , ).

Ústavný súd pritom vychádza z princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1

, z ktorého vyplýva, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv

sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať

ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú

v trestnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad

v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa ,

sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, , , ).

V nadväznosti na uvedené preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá

namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany

a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred

uplatnenie právomoci ústavného súdu (napr. , , ,

, ).

Vzhľadom na štádium konania, v ktorom sa predmetná trestná vec nachádza,

sťažovateľ má možnosť sa v prebiehajúcom trestnom konaní brániť proti obžalobe využitím

dostupných prostriedkov obhajoby vrátane práva namietať zákonnosť získaného dôkazného

materiálu, a to či už na hlavnom pojednávaní, prípadne neskôr využitím riadnych

a mimoriadnych opravných prostriedkov v trestnom konaní. Sťažovateľ teda má ešte

k dispozícii iné právne prostriedky ochrany tých práv, ktorých porušenie namieta vo svojej

sťažnosti, pričom bude vecou všeobecného súdu, aby posúdil argumentáciu sťažovateľa

a vyvodil z nej závery. Použitie uvedených právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1

6

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných

práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. apríla 2016