Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 338/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. júla 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Andrejšinom, Staré Grunty 326A, Bratislava,

vo veci namietaného porušenia zrejme jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia zrejme jej základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 6. júna 2013 podala na okresnom súde návrh

na začatie konania o zaplatenie sumy 12 839,24 € s príslušenstvom proti spoločnosti

(ďalej len „odporca“), ktoré bolo zaevidované na tomto súde pod

sp. zn. .

Sťažovateľka uviedla, že predmetná vec „bola pridelená do oddelenia sudkyne

, neskôr bola predmetná veci pridelená

. Z dôvodu odchodu sudkyne na stáž na Krajský súd

v Bratislave bola vec následne pridelená sudcovi... .“.

Pohľadávka sťažovateľky proti odporcovi vznikla na základe ich zmluvného právneho

vzťahu, a to zmluvy o dielo zo 16. apríla 2011.

V období od podania návrhu na začatie konania do času podania sťažnosti ústavnému

súdu, t. j. v období 3 kalendárnych rokov, boli v predmetnej veci nariadené 3 pojednávania

(na 28. apríl 2014, 9. február 2015 a 26. november 2015), ktoré boli zrušené z dôvodov

na strane okresného súdu. Po zrušení posledného z nariadených pojednávaní z dôvodu

odchodu zákonného sudcu na stáž na Krajský súd v Bratislave nebol v predmetnej veci

nariadený žiadny ďalší termín pojednávania.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd „od roku 2013 v podstate vykonáva len

formálne úkony, zaoberá sa malichernosťami a v danej veci riadne a vecne nekoná. Táto

situácia sa nedá nijako ospravedlniť a obdobné praktiky súdu idú už nad rámec bežného

súdneho procesu. Sťažovateľ toto oprávnene pociťuje ako mocenskú šikanu.“.

Sťažovateľka je toho názoru, že týmto nekonaním zo strany okresného súdu,

resp. neefektívnym konaním, bolo a je v predmetnom konaní porušované jej právo na súdnu

a inú právnu ochranu a už niekoľko rokov u nej pretrváva stav právnej neistoty, v dôsledku

čoho stratila akúkoľvek dôveru minimálne k okresnému súdu a má tiež obavu, či sa vôbec

dočká rozhodnutia, na základe ktorého by bolo nariadené odporcovi vrátiť, resp. zaplatiť

ním prevzatú sumu, ktorú prevzal bez toho, aby za ňu poskytol adekvátne protiplnenie

vo forme dodania diela.

Sťažovateľka vo svojej argumentácii ďalej v podstatnom uviedla:

„Celý tento dlhoročný súdny proces sa doposiaľ vyznačuje nezvyčajnou liknavosťou

a absolútnym nezáujmom OS PK o spravodlivé a definitívne vyriešenie predmetnej veci.

V dôsledku zjavnej nečinnosti a nekonečným prieťahom na OS Pezinok bol vytvorený veľký

časový priestor na to, aby všetci účastníci tohto súdneho sporu boli zbytočne právne

zneistení. Z obsahu súdneho spisu, písomných a ústnych výpovedí, písomných dôkazov je

jednoznačne zrejmé, že sa v tomto prípade jedná o prieťahy v konaní na tomto súde.

Za vznik tejto veľmi nepriaznivej situácie sa výdatnou mierou zaslúžil OS Pezinok,

predovšetkým svojou nečinnosťou a neodbornosťou. Tento v podstate od roku 2013

nevykonal, ani nevykonáva prakticky žiadne úkony vo veci samej, vykonáva len

administratívne úkony, ktoré na jednej strane oznamujú vytýčenie pojednávania a na druhej

strane toto vytýčené pojednávanie rušia. Z takéhoto postupu súdu je zrejmé, že sa tak skoro

vo veci nerozhodne, nakoľko zákonný sudca doteraz ďalšie pojednávanie nevytýčil.

Sťažovateľka splnila všetky zákonom predpísané predpoklady na začatie súdneho konania,

pričom aj zaplatila súdny poplatok vo výške 770,- EUR.

Do podania tejto sťažnosti neprišlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci a podľa

postupu a konania OS PK tak skoro k nemu ani nepríde. U sťažovateľa pretrváva stav

právnej neistoty. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota občanov,

a nie nezmyselným preťahovaním konania a nečinnosťou a neefektívnym konaním súdu.

Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl.48 ods. 2., nestačí aby štátny orgán vec

len prerokoval a sporadicky požadoval len nepodstatné veci (banality), aby v podstate súd

vykazoval len činnosť, bez akéhokoľvek efektívneho a konečného rozhodnutia. Zdĺhavosť

postupu v konaní nezbavuje súd zodpovednosti za prieťahy v konaní, ak nečinnosťou,

nesprávnou organizáciou svojej práce, alebo inými nedostatkami vo svojej činnosti prispeje

k tomu, že konanie o práve občana trvá neúmerne dlho. OS Pezinok svojím postupom

v konaní (nekonaním, nečinnosťou, neefektivitou konania) pod sp. zn.

porušuje základné práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru.“

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti taktiež požiadala o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia, ktoré odôvodnila tým, že jeho úlohou je jej finančné

odškodnenie „za nezodpovedný prístup justície pri neaktívnych procesných úkonoch

vyplývajúcich z ich náplne práce, ktorý svojím zbytočným zdĺhavým konaním, bezohľadne

ba neľudsky“ viedli sťažovateľku k objektívnemu stavu právnej neistoty, pričom poukázala

na to, že okresný súd svojím nekonaním zapríčinil v predmetnej veci prieťahy v konaní.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby takto

rozhodol:

„1) Okresnému súdu Pezinok v konaní pod sp. zn. konať bez prieťahov,

2) Okresnému súdu Pezinok v konaní zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie

v sume 3.319,39,- EUR... a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti uznesenia Ústavného

súdu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala zrejme porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a listiny a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Petit musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s

a ), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre

rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci (, , ).

Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje aj na

sťažnosť podľa a nasl. . Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že

viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých

osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona

o ústavnom súde).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu

(advokáta), ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, nepostupovala

v súlade s a nešpecifikovala riadne petit sťažnosti.

V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. ,

, , , , ,

, , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva

všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných

právnych služieb. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na

to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (m. m.

, , ). Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje také

nedostatky náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016