Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 448/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Petruška & partners s. r. o., Kupecká 18, Nitra, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Svorad Petruška, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa uznesením Krajského súdu v Nitre

č. k. -183 z 2. decembra 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného Petruška & partners s. r. o., Kupecká 18, Nitra, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Svorad Petruška, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) uznesením Krajského súdu v Nitre

(ďalej aj „krajský súd“) č. k. -183 z 2. decembra 2015 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu

Nitra (ďalej len „okresný súd“) č. k. -147 z 3. decembra 2014 v spojení

s opravným uznesením okresného súdu sp. zn. z 2. júla 2015 (ďalej aj

„rozsudok okresného súdu“) uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví

podľa a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) s poukazom na Trestného

zákona, za čo mu bol podľa s použitím Trestného

zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní jeden rok, výkon ktorého mu bol

podmienečne odložený podľa na skúšobnú dobu

v trvaní jeden rok podľa . Podľa zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) bola sťažovateľovi uložená povinnosť nahradiť poškodenému

spôsobenú škodu vo výške 1 650,60 €.

Skutok, zo spáchania ktorého bol sťažovateľ rozsudkom okresného súdu uznaný

za vinného, spočíval v tom, že «dňa 12. 10. 2012 v čase okolo 10.00 hod. v na ulici

fyzicky napadol poškodeného ... tým spôsobom, že počas

toho ako poškodený natieral svoj plot a bol prehnutý na strane pozemku obvineného,

pristúpil obvinený k poškodenému a po otázke „čo to poškodený robí na jeho pozemku“

udrel poškodeného otvorenou rukou po ľavej časti hlavy v oblasti ucha, čím spôsobil

poškodenému otras labyrintu, podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie spánkovo –

záhlavnej krajiny vľavo, ktoré si podľa znaleckého posudku vyžiadalo PN v trvaní

do štyroch týždňov».

Dňa 17. decembra 2014 podal sťažovateľ v zákonnej lehote proti odsudzujúcemu

rozsudku okresného súdu odvolanie, ktoré krajský súd napadnutým uznesením podľa § 319

ako nedôvodné zamietol.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta, že krajský súd sa

v napadnutom uznesení dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkami uvedenými

v jeho odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Uvádza, že „prvostupňový súd ani

porušiteľ (krajský súd, pozn.) sa nevysporiadali jednak s mojim návrhom na doplnenie

dokazovania, s nezrovnalosťami vo výpovediach poškodeného a ďalších svedkov a jednak

sa nezaoberal s dôkazmi, ktoré som zabezpečil (tri obrazovo-zvukové záznamy z mobilu

z 9,48 hod)“. Sťažovateľ tiež namieta konštatovanie krajského súdu v napadnutom

uznesení, že „v prípade obžalovaného ide o osobu páchateľa, ktorá medziľudské vzťahy

rieši vznetlivo bez úvahy o následkoch svojho konania“. Podľa sťažovateľa „takto vyvodené

závery“ sú „zjavne neodôvodnené a preto z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a preto majú za následok porušenie základného práva a slobody“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany...“. Podľa sťažovateľa však

prvostupňový ani odvolací súd riadne neodôvodnili odmietnutie jeho návrhov na doplnenie

dokazovania výsluchom policajtov privolaných na miesto činu a prehratím obrazovo-

zvukových záznamov zaobstaraných sťažovateľom. Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že po

príchode policajtov na miesto nebola vykonaná prehliadka tela poškodeného ani obhliadka

miesta činu.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti potom sťažovateľ navrhuje, aby

ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa... na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa

02. 12. 2015 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 02. 12. 2015 sa

zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či sťažnosť sťažovateľa

obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané (

a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Podľa sťažovateľa porušenie jeho základného práva podľa

spočíva v podstate v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu,

v ktorom sa odvolací súd podľa jeho názoru riadne nevysporiadal s jeho návrhmi

na doplnenie dokazovania, a tiež v tom, že nevykonal ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie

bolo podľa sťažovateľa potrebné pre náležité objasnenie skutkového stavu.

Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje,

že vo veciach, ktoré patria do právomoci všeobecných súdov, nie je alternatívnou

ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (, , ).

Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by

ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok

porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

Vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa týkajúcej sa namietaného nedostatku

odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru,

z ktorej vyplýva, že súčasťou obsahu základného práva podľa

je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia

(napr. , , ), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. ,

, ).

K námietke sťažovateľa, že v jeho veci neboli vykonané ďalšie dôkazy, ktorých

vykonanie považoval za potrebné, ústavný súd taktiež poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej v zásade nie je oprávnený posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych predpisov v konkrétnom prípade viedli

k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil (, , ).

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na poskytnutie ochrany len v tých prípadoch,

ak porušenie procesných práv účastníkov konania, ktoré sú chránené zákonmi, by

znamenalo súčasne aj porušenie základných práv alebo slobôd deklarovaných alebo

medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (). Skutkové

alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (, , ).

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského

súdu z hľadiska jeho ústavnej konformity v sťažovateľom vymedzenom rámci základného

práva na súdnu ochranu, pričom vzal do úvahy aj obsah rozsudku okresného súdu, s ktorým

tvoria jeden celok (, , ).

Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku okrem iného uvádza:

„Súd vykonal dokazovanie tak, ako ho navrhli vykonať strany obžaloby a obhajoby,

na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. 10. 2014 a 03. 12. 2014, výsluchom

obžalovaného , svedkov , v procesnom postavení

poškodeného, svedkov , , , znalca

z odboru zdravotníctvo odvetvia chirurgia a traumatológia ,

prehratím obrazového záznamu z CD nosiča na (č. l. 79), prehratím zvukového záznamu

z CD nosiča na (č. l. 74) a prečítaním listinných dôkazov z vyšetrovacieho a súdneho spisu.

... Súd odmietol vykonať v zmysle návrhov obhajoby výsluch služby konajúcich

policajtov, s úradným záznamom zo zásahu na mieste, a s nahrávkou z operačného

strediska o nahlásení útoku a rekonštrukciu na mieste činu, z dôvodu, že sa týkajú okolností,

ktoré možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi a v tomto štádiu konania po vykonaní

dôkazov sa týkajú okolností už nepodstatných pre rozhodnutie.

... Súd obžalovaným vyhotovený a na hlavnom pojednávaní prehraný záznam

vykonaný prostredníctvom mobilného telefónu, bez vedomia poškodeného ako dôkaz pre

zachovanie práva obžalovaného na jeho obranu pripustil na hlavnom pojednávaní

vykonať. ... Záznam ale nepotvrdzuje ani nevyvracia okolnosť obžalovaným spáchaného

činu v samotnom zasadení úderu do tváre poškodeného.

... Súd mal vyššie uvedené skutočnosti k okolnostiam spáchania činu preukázané tiež

zo zdokumentovaných fotografií z miesta činu na (č. l. 3), na (č. l. 77 až 78) a na (č. l. 81

až 88).

... Súd vykonaným dokazovaním zistil okolnosti skutku, zistil, že skutok sa stal ako je

uvedený v obžalobe a že skutok spáchal obžalovaný . Súd zároveň zistil

okolnosti spáchania skutku a jeho následok.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané zavinenie obžalovaného.“

Sťažovateľ vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal v podstate

nedostatočný rozsah vykonaného dokazovania, nedostatočné zistenie skutkového stavu

a s tým súvisiace nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom. Krajský súd

v Nitre napadnuté uznesenie, ktorým odvolanie sťažovateľa ako nedôvodné zamietol,

odôvodnil okrem iného takto:

„V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1

, súd I. stupňa v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri

hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto

hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12

, preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Obžalovaný v priebehu celého konania uvádzal, že konania kladeného mu za vinu sa

nedopustil a že celé toto na neho vymysleli poškodený s manželkou.

... Obrana obžalovaného však bola v plnom rozsahu vyvrátená nielen výpoveďou

poškodeného, ale aj svedkyne a svedka , avšak aj

objektívnymi dôkazmi a to predovšetkým závermi znaleckého posudku znalca z odboru

zdravotníctvo .

... Ani odvolací súd vzhľadom na dokazovanie vykonané v prípravnom konaní

orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj samotným súdom I. stupňa nemá dôvod

spochybňovať závery súdu I. stupňa, že obžalovaný konal tak, ako je uvedené v skutku

napadnutého rozsudku.

Po vykonaní dokazovania a vyhodnotení jednotlivých dôkazov tak jednotlivo ako aj

v ich súhrne súd I. stupňa následne správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pretože poškodenému

úmyselne ublížil na zdraví s tým, že čin spáchal na chránenej osobe s poukazom

na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. a to na osobe vyššieho veku.“

Sťažovateľom namietanému záveru krajského súdu, že „v prípade obžalovaného ide

o osobu páchateľa, ktorá medziľudské vzťahy rieši vznetlivo bez úvahy o následkoch svojho

konania“, predchádzalo v napadnutom uznesení toto odôvodnenie:

„Pri ukladaní trestu tak jeho druhu, ako aj výmery súd I. stupňa vychádzal z kritérií

uvedených v § 34 Tr. zák. a prihliadal nielen na spôsob spáchania činu, ale aj okolnosti,

jeho následok, zavinenie, pohnútku a osobu páchateľ.

V prípade obžalovaného zistil, že obžalovaný sa v minulosti dopustil konania, ktoré

boli riešené ako priestupky, pričom v dvoch prípadoch sa jednalo o priestupky voči

občianskemu spolunažívaniu za verbálne napadnutie a oplzlé nadávky a jedenkrát proti

majetku za úmyselné rozbitie skla na vchodových dverách do domu občanov bývajúcich

v jeho susedstve, za čo mu boli uložené pokarhanie a pokuta. Z odpisu z registra trestov

vyplýva, že voči obžalovanému bolo za útok na verejného činiteľa rozhodnutím Okresnej

prokuratúry v Nitre sp. zn. zo dňa 11. 01. 2011 podmienečne zastavené

trestné stíhanie so skúšobnou dobou v trvaní do 19. 01. 2012, v ktorej sa osvedčil.“

Po preskúmaní sťažnosti, ako aj dokumentácie k nej priloženej, vychádzajúc najmä

z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu a odôvodnenia rozsudku okresného

súdu, ktorých podstatný obsah týkajúci sa námietok sťažovateľa je citovaný v časti II tohto

uznesenia, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Nitre č. k. -183 z 2. decembra 2015 zjavne nie je neodôvodnené, svojvoľné

alebo arbitrárne. Krajský súd, reagujúc na všetky podstatné výhrady sťažovateľa uplatnené

v jeho odvolaní, náležitým a ústavne konformným spôsobom objasnil, prečo považoval

rozhodnutie prvostupňového súdu za zákonné a jeho skutkové a právne závery za správne.

Z odsudzujúceho rozsudku okresného súdu sp. zn. z 3. decembra

2014, ako aj napadnutého uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu

jednoznačne vyplýva, že tieto rozhodnutia vychádzali zo skutkového stavu, o ktorom neboli

dôvodné pochybnosti a ktorý bol ustálený na základe dokazovania vykonaného v rozsahu

zodpovedajúcom zákonným požiadavkám ( ). Uvedené

rozhodnutia zároveň spĺňajú zákonom ustanovené náležitosti odôvodnenia súdnych

rozhodnutí ( v spojení s ) a ústavne akceptovateľným

spôsobom objasňujú všetky pre posudzovanú vec významné skutkové a právne otázky.

V nadväznosti na uvedené, vo vzťahu k podstate námietok sťažovateľa, ktoré

v konečnom dôsledku súvisia s jeho nespokojnosťou s rozhodnutím súdov v jeho veci,

ústavný súd pripomína, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy

účastníka konania, resp. strany trestného konania. Podstatou je, aby postup súdu bol

v súlade so zákonom, aby bol ústavne konformný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti. Ak to tak je, ústavný

súd nemá dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí všeobecných súdov, a tak vyslovovať

porušenie základných práv (m. m. napr. , ).

Na základe uvedeného a z dôvodu, že napadnuté uznesenie krajského súdu

nevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia označeného základného práva

sťažovateľa, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa na predbežnom prerokovaní odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016