Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 447/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Jonášom,

M. R. Štefánika 2393/29, Trebišov, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. Petrom Jonášom, M. R. Štefánika 2393/29, Trebišov, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 11. augusta 2010 podal okresnému

súdu návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, konanie

o ktorom vedie okresný súd pod sp. zn. . Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného

uvádza:

„Po podaní návrhu bol vyzvaný odporca zo strany súdu, aby sa k návrhu na začatie

konania vyjadril. Tento doručil konajúcemu súdu svoje písomné vyjadrenie 14. 9. 2010.

Prvé pojednávanie bolo vytýčené po 6 mesiacoch na 16. 3. 2011. Potom nasledovali

v roku 2011 ďalšie pojednávania: 20. 4. 2011, 1. 6. 2011, 29. 6. 2011. Potom sa vo veci rok

aj 2 mesiace nič nekonalo, až 6. 9., potom 18. 12. 2012 boli vykonané výsluchy dožiadaným

súdom Košice I. Potom súd nekonal v roku 2013 a 2014 až v roku 2015 boli pojednávania

21. 1. 2015, 23. 3. 2015, potom opäť vyše 1/2 roka sa nekonalo až 29. 10. 2015 bol

vykonaný výsluch dožiadaným súdom v Košiciach. V roku 2015 sme na požiadanie súdu

podali naše súhrnné stanoviská, a to odporca 2. 3. 2015 a navrhovateľ 26. 2. 2015.

Dňa 18.1.2016, teda po temer 6 rokoch od podania návrhu na začatie konania

vyniesol prvostupňový súd rozsudok, ktorý však odporca napadol odvolaním, ktoré bolo

doručené konajúcemu súdu 21. 3. 2016.

Dňa 17. 12. 2015 som podal predsedníčke Okresného súdu Bratislava II sťažnosť na

prieťahy v konaní. Moju sťažnosť predsedníčka súdu uznala ako čiastočne platné.

Teda prvostupňový súd pracovnoprávnu vec o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru prejednával temer 6 rokov, kým vo veci rozhodol. V týchto 6 rokoch

2 roky vo veci vôbec súd nekonal, potom boli ďalšie 6-7 mesačné pauzy, kedy súd nekonal.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000,-

Eur...

3. Okresný súd Bratislava II je povinný nahradiť trovy konania...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva podľa .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

) sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto

základného práva označenými orgánmi (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo

trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,

ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Tento právny názor ústavného súdu akceptuje vo svojej judikatúre

aj Európsky súd pre ľudské práva [pozri napr. rozhodnutie vo veci Miroslav Mazurek

proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 16970/05 (, m. m. ,

atď.)].

V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre viackrát vyslovil tiež právny názor,

v zmysle ktorého zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom

konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už tento súd meritórne rozhodol ešte

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa ().

V posudzovanej veci okresný súd v napadnutom konaní rozhodol vo veci samej

rozsudkom č. k. -309 z 18. januára 2016. Sťažnosť sťažovateľa

bola ústavnému súdu doručená 6. mája 2016, to znamená v čase, keď okresný súd

už v zásade nemohol porušovať sťažovateľom označené základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. Vydaním prvostupňového meritórneho rozhodnutia a jeho

doručením totiž okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony

na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný

súd nemohol vykonávať, a preto možno posudzovať záležitosť so zreteľom na čl. 2 ods. 2

ako vec, v ktorej z vyvoditeľná úloha okresného súdu odstrániť stav právnej

neistoty sťažovateľa bez zbytočných prieťahov skončila rozhodnutím vo veci samej ešte

predtým, ako podal sťažnosť ústavnému súdu. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani

skutočnosť, že odporca v napadnutom konaní podal odvolanie proti označenému rozsudku

okresného súdu. Sťažovateľ navyše postup okresného súdu po podaní odvolania vôbec

nenamieta, ale svoju sťažnosť výslovne smeruje voči postupu okresného súdu v procesnom

štádiu pred vydaním meritórneho rozhodnutia.

Na podklade uvedeného a z dôvodu, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už

okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní nemohol porušovať základné právo

sťažovateľa podľa , ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,

že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období (po prípadnom zrušení jeho rozsudku

a vrátení veci na ďalšie konanie na základe podaného odvolania) v napadnutom konaní

bez ospravedlniteľného dôvodu nepostupoval plynulo, resp. efektívne, sťažovateľovi

nič nebráni v tom, aby sa za splnenia všetkých podmienok opätovne obrátil na ústavný súd

so sťažnosťou, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016