Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 345/2016
PDF · 146.05 KB
No categories available
I. ÚS 345/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 predbežne
prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o.,
Lombardíniho 22, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Roman Heinrich, vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského
súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 60/2015 a jeho rozsudkom sp. zn.
1 To 60/2015 z 19. januára 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája
2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 To 60/2015 a jeho rozsudkom sp. zn. 1 To 60/2015 z 19. januára 2016 (ďalej
len ,,rozsudok krajského súdu“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol právoplatne uznaný vinným
rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) č. k. 2 T 96/2011-1302
z 19. novembra 2014 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 1 To 60/2015-1551
z 19. januára 2016, ktorým zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a sťažovateľa odsúdil
za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s prečinom
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného
zákona a zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
ods. 2 Trestného zákona a za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov. Zároveň bol oslobodený spod
obžaloby za posledný skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona v súlade s § 285 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), pretože nebolo dokázané, že
skutok spáchal obžalovaný.
3. Podľa sťažovateľa k porušeniu označeného základného práva podľa ústavy
a dohovoru došlo tým, že bol odsúdený na základe nezákonných dôkazov, na ktoré súdy
vôbec nemali prihliadať, sťažovateľ bol odsúdený bez toho, aby bol predložený jediný
priamy dôkaz, ktorý by preukazoval spáchanie skutkov sťažovateľom, a napokon dôkazy,
ktoré sťažovateľ navrhol vykonať, neboli vykonané. Sťažovateľ ďalej podrobne opisuje
jednotlivé dôkazy, ktoré hodnotí podľa svojich úvah, ktoré sú v rozpore s úvahami
krajského súdu, ktorými sa riadil pri ich hodnotení. Podľa jeho názoru, jednotlivé dôkazy
boli vykonávané v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku a výpovede, v ktorých sa
priznal k spáchaniu jednotlivých skutkov, boli vynútené zo strany polície použitím
psychického a fyzického nátlaku na sťažovateľa, pri ktorých nebol prítomný jeho obhajca.
Krajský súd pri pochybnostiach vyhodnotil dôkazy v neprospech sťažovateľa, čo je
v rozpore so zásadou in dubio pro reo. Napokon mal krajský súd porušiť práva sťažovateľa
tým, že zmenil skutkový stav a sám rozhodol odsudzujúcim rozsudkom bez toho, aby
po zrušení napadnutého rozhodnutia vrátil vec súdu prvého stupňa, pričom rozhodol
nad rámec odvolania prokurátora.
4. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd rozhodol,
že jeho základné právo „na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy a právo na spravodlivý
súdny proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 1T/60/2015-1551 zo dňa 19. 1. 2016, porušené
bolo“. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec krajskému
súdu na ďalšie konanie a zaviazal ho na náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
5. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom
právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
8. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (podobne aj II. ÚS 521/2015, II. ÚS 855/2015,
IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ
sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných
a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
9. Podľa sťažovateľa k porušeniu ním označených základných práv malo dôjsť
nesprávnym postupom a rozhodnutím krajského súdu, ktoré sa opiera o nezákonné
a nesprávne vyhodnotené dôkazy, čo malo za následok vyhlásenie rozhodnutia v jeho
neprospech.
10. Ústavný súd skúmal, či sťažovateľ mal, resp. stále má k dispozícii účinný
opravný prostriedok alebo iný právny prostriedok, ktorý mu zákon účinne poskytuje na
ochranu základného práva podľa čl. 46 ústavy a na použitie ktorého je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd vyjadruje názor, že takýmto účinným
opravným prostriedkom je v danom prípade dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok
podľa § 368 Trestného poriadku. Ústavný súd dospel k uvedenému záveru na základe
príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich tento mimoriadny opravný
prostriedok, a to najmä so zreteľom na okruh oprávnených osôb na jeho podanie, dôvody,
prípustnosť a iné atribúty upravujúce podanie dovolania a rozhodovania o ňom (§ 368
a nasl. Trestného poriadku).
11. Podľa ustanovenia § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti
právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené
ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
podľa § 371.
12. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Trestného poriadku právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti
výroku, ktorý sa ho priamo týka.
13. Podľa ustanovenia § 369 ods. 5 Trestného poriadku v prospech obvineného,
s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného
v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh. Ak je
obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho
prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
14. Podľa ustanovenia § 370 ods. 1 Trestného poriadku ak sa dovolanie podáva
v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia
súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do
troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému
aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo
vykonané najneskôr.
15. Podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g), h) a i) Trestného poriadku dovolanie
možno podať, ak sú splnené uvádzané zákonom stanovené podmienky.
16. Ústavný súd na základe uvedeného uzavrel, že podľa platnej právnej úpravy
trestného konania pred všeobecnými súdmi sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane
porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy) dôvodom
na podanie dovolania podľa § 368 a nasl. Trestného poriadku. Podľa zistenia ústavného
súdu sťažovateľ túto zákonnú možnosť aj využil a podal v predmetnej veci dovolanie, ktoré
bolo doručené okresnému súdu 9. mája 2016.
17. V danej veci je potrebné uviesť, že označený mimoriadny opravný prostriedok
umožňuje sťažovateľovi účinne namietať všetky závažné procesné pochybenia, a tým aj
porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru. Z toho
vyplýva, že je to v prvom rade všeobecný súd, ktorý je oprávnený aj povinný poskytnúť
ochranu základnému právu sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého porušenie
namieta, a nie ústavný súd v konaní o sťažnosti. Právomoc ústavného súdu je pri ochrane
tohto základného práva každého účastníka konania pred všeobecným súdom iba subsidiárna
a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (obdobne
napr. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 64/02, I. ÚS 183/07). Uplatnenie právomoci ústavného súdu pri
ochrane základného práva podľa čl. 46 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru zároveň
predpokladá, že všeobecné súdy neposkytnú ochranu základnému právu v súlade
s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon ich právomoci ako opravných súdov.
18. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán
verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (II. ÚS 148/02,
I. ÚS 178//2004, IV. ÚS 372/2010). Uvedenej skutočnosti si bol sťažovateľ vedomý, čo
vyplýva z úvodu obsahu jeho sťažnosti, v ktorej uviedol, že ju podáva napriek tomu, že
ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci
sústavy všeobecných súdov.
19. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou
meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre
predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
20. Nad rámec ústavný súd uvádza, že jeho pozornosti neunikla nesprávna
formulácia petitu ústavnej sťažnosti, v ktorom, pokiaľ ide o bod 1, sťažovateľ žiada
vyslovenie porušenia čl. 46 ústavy a čl. 6 dohovoru postupom krajského súdu a jeho
rozhodnutím, ktoré však pozostávajú z viacerých tam uvedených práv, a teda v tejto časti
petit trpí chybou nedostatočne označeného porušenia práv.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júna 2016