Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 345/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 predbežne

prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advokáti Heinrich s. r. o.,

Lombardíniho 22, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Roman Heinrich, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn.

z 19. januára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom sp. zn. z 19. januára 2016 (ďalej

len ,,rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol právoplatne uznaný vinným

rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) č. k. -1302

z 19. novembra 2014 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. -1551

z 19. januára 2016, ktorým zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a sťažovateľa odsúdil

za prečin krádeže podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v jednočinnom súbehu s prečinom

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného

zákona a zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294

ods. 2 a za zločin lúpeže podľa a Trestného

zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov. Zároveň bol oslobodený spod

obžaloby za posledný skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a)

v súlade s

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože nebolo dokázané, že

skutok spáchal obžalovaný.

3. Podľa sťažovateľa k porušeniu označeného základného práva podľa

a dohovoru došlo tým, že bol odsúdený na základe nezákonných dôkazov, na ktoré súdy

vôbec nemali prihliadať, sťažovateľ bol odsúdený bez toho, aby bol predložený jediný

priamy dôkaz, ktorý by preukazoval spáchanie skutkov sťažovateľom, a napokon dôkazy,

ktoré sťažovateľ navrhol vykonať, neboli vykonané. Sťažovateľ ďalej podrobne opisuje

jednotlivé dôkazy, ktoré hodnotí podľa svojich úvah, ktoré sú v rozpore s úvahami

krajského súdu, ktorými sa riadil pri ich hodnotení. Podľa jeho názoru, jednotlivé dôkazy

boli vykonávané v rozpore s ustanoveniami a výpovede, v ktorých sa

priznal k spáchaniu jednotlivých skutkov, boli vynútené zo strany polície použitím

psychického a fyzického nátlaku na sťažovateľa, pri ktorých nebol prítomný jeho obhajca.

Krajský súd pri pochybnostiach vyhodnotil dôkazy v neprospech sťažovateľa, čo je

v rozpore so zásadou in dubio pro reo. Napokon mal krajský súd porušiť práva sťažovateľa

tým, že zmenil skutkový stav a sám rozhodol odsudzujúcim rozsudkom bez toho, aby

po zrušení napadnutého rozhodnutia vrátil vec súdu prvého stupňa, pričom rozhodol

nad rámec odvolania prokurátora.

4. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd rozhodol,

že jeho základné právo „na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivý

súdny proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. -1551 zo dňa 19. 1. 2016, porušené

bolo“. Súčasne navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec krajskému

súdu na ďalšie konanie a zaviazal ho na náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Z už citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany

základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom

právomoc všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

8. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (podobne aj , ,

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

9. Podľa sťažovateľa k porušeniu ním označených základných práv malo dôjsť

nesprávnym postupom a rozhodnutím krajského súdu, ktoré sa opiera o nezákonné

a nesprávne vyhodnotené dôkazy, čo malo za následok vyhlásenie rozhodnutia v jeho

neprospech.

10. Ústavný súd skúmal, či sťažovateľ mal, resp. stále má k dispozícii účinný

opravný prostriedok alebo iný právny prostriedok, ktorý mu zákon účinne poskytuje na

ochranu základného práva podľa a na použitie ktorého je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. Ústavný súd vyjadruje názor, že takýmto účinným

opravným prostriedkom je v danom prípade dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

podľa . Ústavný súd dospel k uvedenému záveru na základe

príslušných ustanovení upravujúcich tento mimoriadny opravný

prostriedok, a to najmä so zreteľom na okruh oprávnených osôb na jeho podanie, dôvody,

prípustnosť a iné atribúty upravujúce podanie dovolania a rozhodovania o ňom (§ 368

a nasl. ).

11. Podľa ustanovenia dovolanie možno podať proti

právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené

ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania

podľa § 371.

12. Podľa ustanovenia právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti

výroku, ktorý sa ho priamo týka.

13. Podľa ustanovenia v prospech obvineného,

s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného

v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh. Ak je

obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej

spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho

prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

14. Podľa ustanovenia ak sa dovolanie podáva

v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia

súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do

troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému

aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo

vykonané najneskôr.

15. Podľa ustanovenia , a dovolanie

možno podať, ak sú splnené uvádzané zákonom stanovené podmienky.

16. Ústavný súd na základe uvedeného uzavrel, že podľa platnej právnej úpravy

trestného konania pred všeobecnými súdmi sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane

porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ) dôvodom

na podanie dovolania podľa a nasl. . Podľa zistenia ústavného

súdu sťažovateľ túto zákonnú možnosť aj využil a podal v predmetnej veci dovolanie, ktoré

bolo doručené okresnému súdu 9. mája 2016.

17. V danej veci je potrebné uviesť, že označený mimoriadny opravný prostriedok

umožňuje sťažovateľovi účinne namietať všetky závažné procesné pochybenia, a tým aj

porušenie jeho základného práva podľa a práva podľa dohovoru. Z toho

vyplýva, že je to v prvom rade všeobecný súd, ktorý je oprávnený aj povinný poskytnúť

ochranu základnému právu sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého porušenie

namieta, a nie ústavný súd v konaní o sťažnosti. Právomoc ústavného súdu je pri ochrane

tohto základného práva každého účastníka konania pred všeobecným súdom iba subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (obdobne

napr. , , ). Uplatnenie právomoci ústavného súdu pri

ochrane základného práva podľa a práva podľa dohovoru zároveň

predpokladá, že všeobecné súdy neposkytnú ochranu základnému právu v súlade

s ústavnoprocesnými princípmi, ktoré upravujú výkon ich právomoci ako opravných súdov.

18. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (,

, ). Uvedenej skutočnosti si bol sťažovateľ vedomý, čo

vyplýva z úvodu obsahu jeho sťažnosti, v ktorej uviedol, že ju podáva napriek tomu, že

ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov.

19. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou

meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre

predčasnosť podľa v spojení s .

20. Nad rámec ústavný súd uvádza, že jeho pozornosti neunikla nesprávna

formulácia petitu ústavnej sťažnosti, v ktorom, pokiaľ ide o bod 1, sťažovateľ žiada

vyslovenie porušenia a dohovoru postupom krajského súdu a jeho

rozhodnutím, ktoré však pozostávajú z viacerých tam uvedených práv, a teda v tejto časti

petit trpí chybou nedostatočne označeného porušenia práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016