Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 436/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Petrom Timkom, Štefánikova trieda 6, Nitra, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -24

z 20. júla 2015 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre

č. k. -24 z 20. júla 2015 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -24 z 20. júla 2015

z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 444,85 €

(slovom štyristoštyridsaťštyri eur a osemdesiatpäť centov) na účet advokáta JUDr. Petra

Timka, Štefánikova trieda 6, Nitra, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. októbra 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-24 z 20. júla 2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu z 20. júla 2015“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca 10. apríla 2015

doručil Okresnému súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) žalobu, ktorou sa domáhal

proti ako žalovanému zaplatenia sumy 5 000 € z titulu odplaty za prevod

obchodného podielu v spoločnosti v roku 2012.

Okresný súd výzvou zo 14. apríla 2015 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku za podanú žalobu v sume 300 € s tým, že súdny poplatok má sťažovateľ možnosť

uhradiť v kolkoch, pripojenou poštovou poukážkou alebo príkazom na úhradu. Okresný súd

k výzve pripojil tzv. „Poštový poukaz ekonomický“, „Platobný predpis S46-150415-0026“

a označenie údajov, ktoré majú byť použité pri platbe prevodom z účtu v banke (číslo účtu,

kód Poštovej banky a. s. a IBAN, variabilný symbol a špecifický symbol pre platbu), pričom

na poštovom poukaze je ako adresát platby označená Slovenská pošta, a. s.

Okresný súd uznesením č. k. -10 z 18. mája 2015 (ďalej len „uznesenie

okresného súdu z 18. mája 2015“) zastavil konanie o žalobe sťažovateľa z dôvodu

nezaplatenia súdneho poplatku. Uznesenie okresného súdu z 18. mája 2015 bolo právnemu

zástupcovi sťažovateľa doručené 21. mája 2015 a odvolacia lehota uplynula 5. júna 2015.

Sťažovateľ v zákonnej lehote 5. júna 2015 podal odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu z 18. mája 2015, v ktorom namietal, že zastavenie konania nie je dôvodné,

keďže súdny poplatok ním bol zaplatený prevodom na účet označený okresným súdom.

K odvolaniu pripojil sťažovateľ výpis z jeho účtu v zahraničnej banke –

o realizácii prevodu súdneho poplatku na účet označený okresným súdom,

s uvedením požadovaného variabilného symbolu a špecifického symbolu, podľa ktorého

prostriedky v sume 300 € z jeho účtu boli odpísané 4. mája 2015.

Následne okresný súd od Slovenskej pošty, a. s., zisťoval dôvod, prečo platba

realizovaná sťažovateľom nebola tzv. „spárovaná“ s platobným predpisom. Slovenská

pošta, a. s., 15. júna 2015 okresnému súdu oznámila, že «odosielateľ (poplatník) použil

nesprávne pole pre zadanie variabilného symbolu, uvedená platba nebola napárovaná

a bude vrátená poplatníkovi naspäť. Momentálne žiaľ nemáme informácie o časovom

termíne, do kedy budú peniaze pripísané späť na účet odosielateľa. Odosielateľ v prípade

zahraničnej platby musí použiť pole E2E referencia, do ktorého vie zadať aj variabilný

symbol vo forme, v ktorej je uvádzaný aj na predpise. „End to End referencia“ E2E

nahrádza pôvodný variabilný, špecifický a konštantný symbol, na základe ktorého je možné

identifikovať platbu. Ak je symbol uvedený v inom atribúte, platba bude vrátená.».

Okresný súd prostredníctvom tajomníčky 16. júna 2015 mailom zaslal právnemu

zástupcovi sťažovateľa (mailové) oznámenie Slovenskej pošty, a. s., na vyjadrenie

a uskutočnenie nápravy.

Okresný súd 24. júna 2015 predložil vec na odvolacie konanie krajskému súdu na

rozhodnutie s tým, že okresný súd odvolaniu nemieni vyhovieť. Spis bol krajskému súdu

doručený 2. júla 2015.

Krajský súd napadnutým uznesením z 20. júla 2015 potvrdil odvolaním sťažovateľa

napadnuté uznesenie okresného súdu z 18. mája 2015 o zastavení súdneho konania pre

nezaplatenie súdneho poplatku, ktoré v relevantnej časti odôvodnil takto:

„Navrhovateľ v odvolaní argumentoval tým, že dňa 04. 05. 2015 uskutočnil

bezhotovostný prevod z bankového účtu, pričom k odvolaniu predložil výpis z ,

že dňa 04. 05. 2015 urobil prevod vo výške 300 eur na účet uvedený v platobnom predpise,

v ktorom uviedol aj variabilný symbol, avšak ho uviedol do nesprávneho poľa, preto podľa

oznámenia Slovenskej pošty nedošlo k spárovaniu poplatku na súde a poplatok bude

vrátený poplatníkovi naspäť. Keďže z podania Slovenskej pošty vyplýva, že doposiaľ súdny

poplatok prevedený z účtu navrhovateľa nebol spárovaný, teda nie je súdu zaplatený, ak súd

prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, jeho rozhodnutie je vecne správne,

preto ho odvolací súd podľa ako vecne správne potvrdil.“

Z následných dožiadaní okresného súdu a oznámení Slovenskej pošty, a. s., vyplýva,

že platba súdneho poplatku prevedená z účtu sťažovateľa 4. mája 2015 bola pripísaná

na účet uvedený v platobnom predpise 7. mája 2015 a sťažovateľovi bola Slovenskou

poštou, a. s., vrátená 3. júla 2015.

Sťažovateľ opätovne poukázal súdny poplatok na účet uvedený v platobnom

predpise, ktorý bol tzv. spárovaný 15. júla 2015, a tento poplatok bol vrátený na základe

uznesenia okresného súdu z 23. septembra 2015 o vrátení súdneho poplatku z dôvodu,

že súdne konanie bolo právoplatne zastavené a súdny poplatok bol zaplatený po uplynutí

odvolacej lehoty proti uzneseniu okresného súdu z 18. mája 2015.

Sťažovateľ vo svojej sťažnostnej argumentácii uviedol:

«Podľa názoru sťažovateľa je pôvodcom porušených základných práv Krajský súd

v Nitre... Táto sťažnosť smeruje proti Krajskému súdu v Nitre. ...

Odvolacím uznesením v spojení s prvostupňovým uznesením došlo podľa názoru

sťažovateľa k porušeniu týchto základných práv sťažovateľa: ... základné právo podľa čl. 46

ods. 1 ; ... právo na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru. ...

Podstata sťažnostných námietok stojí na otázke, či k zastaveniu konania došlo

spôsobom a z dôvodov, ktoré sú súladné s garanciami základných práv...

Podľa názoru sťažovateľa sú postoje odvolacieho súdu (tiež v spojení s postojmi

prvostupňového súdu) vo vzťahu k dôvodom zastavenia konania natoľko rutinérske

a formalistické, že neznesú označenie ako súladné s garanciami základných práv...

Predovšetkým namietame, že žiadny právny predpis upravujúci procesné práva

a povinnosti účastníkov konania nepozná pojem „spárovanie platby“. ...

Sťažovateľ nemôže niesť ťarchu rizika, že Slovenská pošta, a. s. nie je technicky

kompetentná sprostredkovať prijatie platby zo zahraničnej banky a riadne previesť platbu

do Štátnej pokladnice. ...

Slovenská pošta, a. s. bola podľa nášho názoru povinná previesť prijatú platbu

do Štátnej pokladnice a nie ju vrátiť sťažovateľovi. Okresný súd Topoľčany v danom

prípade reprezentoval priamo Slovenskú republiku (=štát). Ak by štát mal zaplatený

súdny poplatok na ktoromkoľvek účte v Štátnej pokladnici, poplatková povinnosť by bola

zavŕšená. ...

Do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti prvostupňovému uzneseniu

(kedy ešte sťažovateľ mohol do 5. 6. 2015 vykonať úhradu) rakúska banka sťažovateľa

nepodala sťažovateľovi žiadnu správu ani upozornenie o nekorektnom vykonaní platby.

Informáciu o probléme s údajným „párovaním“ sťažovateľ dostal až emailom zo dňa

16. 6. 2015, kedy prvostupňový súd po prvý raz oznámil právnemu zástupcovi, že je

podozrenie na nepripísanie platby na účet Štátnej pokladnice. ...

Odňať účastníkovi možnosť súdnej ochrany len z toho formálneho dôvodu, že

nedošlo k pripísaniu platby súdneho poplatku na účet súdu (hoci platba bola z účtu platiteľa

riadne odpísaná), považujeme za osobitne významný zásah do garancií spravodlivého

procesu. Zastavenie konania má u sťažovateľa mimoriadne dôsledky predovšetkým z

hľadiska aspektov premlčania. Totiž opakovane podaná žaloba by mohla čeliť námietke

premlčania a nedá sa vylúčiť, že by táto námietka bola úspešná. Tieto hmotnoprávne

súvislosti zvýrazňujú negatívne následky zastavenia konania. ...

Postoje súdov v oblasti nekompromisného zastavenia konania by sme dokázali

pochopiť, ak by sťažovateľ bol pasívny a neurobil nič, čo by smerovalo k úhrade

súdneho poplatku. To sa však nestalo. Osobitným spôsobom kladieme do pozornosti,

že platba 300,- € bola na účte sťažovateľa evidovaná ako riadnym spôsobom odpísaná.

Mínusová položka utvrdzovala sťažovateľa v tom, že súdny poplatok je zaplatený.

Sťažovateľ nemal žiadny dôvod pochybovať o vykonaní úhrady a preto sa aj cez odvolanie

bránil voči zastaveniu konania. K odvolaniu pripojil aj výpis z účtu. ...

Ďalší aspekt, z ktorého vyvodzujeme nesprávnosť (a najmä neústavnosť) postupov

odvolacieho súdu a prvostupňového súdu, je ten, že v oblasti platenia súdnych poplatkov

je orgán vyberajúci poplatok v nadradenom (autoritatívnom) postavení voči tomu,

kto je povinný zaplatiť poplatok. Tento model podľa nášho názoru vylučuje analogickú

aplikáciu . Povinnosť súdneho poplatku nemá

charakter dlhu v súkromnoprávnom význame, lebo sa jedná o špecifickú zákonom

ustanovenú platobnú povinnosť v súvislosti s výkonom verejnej moci. Štát a poplatník nie sú

v súkromnoprávnom záväzkovom vzťahu a preto podľa nášho názoru z pohľadu poplatníka

možno uzavrieť, že súdny poplatok je zaplatený už vtedy, keď príslušná platba opustí

majetkovú sféru poplatníka. V danom prípade platba 300,- € preukázateľne opustila

bankový účet sťažovateľa už 4. 5. 2015. Ďalšie úkony, ktoré s platbou vykonávala Slovenská

pošta, a. s., už nie sú v kompetenčnom dosahu sťažovateľa a tento nemôže niesť

zodpovednosť za nejaké „párovanie platby“. ...

Zastavenie konania považujeme v okolnostiach súdenej veci za mimoriadne tvrdý

a rutinérsky zásah, ktorý podľa našej mienky prekračuje hranice ústavnosti. Ak nepríde

ku korektúre zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),

žalobný nárok sťažovateľa ostane pravdepodobne premlčaný.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. 7. 2015 č. k. -24 bolo

porušené základné právo sťažovateľa podľa

a právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd. ...

Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 20. 7. 2015 č. k. -24

sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. ...

Krajský súd v Nitre je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania1 v sume

296,44 € do rúk právneho zástupcu sťažovateľa.“

Ústavný súd uznesením č. k. -9 zo 4. novembra 2015 prijal podľa § 25

ods. 3 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie

v senáte ústavného súdu v zložení Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu),

Peter Brňák (sudca) a Milan Ľalík (sudca). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu

na rok 2016 účinného od 1. marca 2016 I. senát ústavného súdu rozhoduje v tomto zložení:

Milan Ľalík (predseda senátu), Peter Brňák (sudca) a Marianna Mochnáčová (sudkyňa).

Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej rozhodol I. senát ústavného súdu

v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Na základe výzvy ústavného súdu krajský súd vo svojom vyjadrení

sp. zn. Spr 1406/15 z 1. decembra 2015, doručenom ústavnému súdu 7. decembra 2015

uviedol:

„Podľa nášho názoru postupom odvolacieho súdu v danej veci neboli porušené

základné práva sťažovateľa v rozsahu ním označeného článku a dohovoru, ktorých

ochrany sa svojou sťažnosťou domáha. V tomto smere poukazujeme na náležité

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré je v súlade s ust.

a skutočnosť, že ani ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu (20. júl 2015) súdny poplatok

za návrh nebol sťažovateľom uhradený i napriek tomu, že sťažovateľ bol prvostupňovým

súdom už dňa 16. 06. 2015 upozornený na podozrenie z nepripísania platby, ktorú vykonal

za účelom splnenia si svojej poplatkovej povinnosti na účet Štátnej pokladnice. Naviac

samotný sťažovateľ potvrdil, že na prevodnom príkaze uviedol variabilný symbol

do nesprávneho poľa, a teda výlučne svojim nesprávnym postupom v rozpore s výzvou súdu

prvého stupňa (nesprávny údaj na prevodnom príkaze) nedošlo následne k úhrade súdneho

poplatku a poukázaná platba pre jej nespárovanie bola sťažovateľovi vrátená Slovenskou

poštou.

Opierajúc sa o vyššie popísané dôvody považujem predmetnú sťažnosť

za neopodstatnenú. Súčasne Vám oznamujem, že súhlasím s prerokovaním veci bez ústneho

pojednávania.“

K vyjadreniu krajského súdu sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

zaujal stanovisko podaním doručeným ústavnému súdu 26. januára 2016, v ktorom zotrval

na dôvodnosti svojej sťažnosti, a uviedol:

«1. Nesúhlasíme s obranou, ktorú proti sťažnosti uplatňuje Krajský súd v Nitre v liste

zo dňa 1. 12. 2015 č. k. Spr 1406/15.

2. Opakovane kladieme do pozornosti, že sťažovateľova banka nepodala do

uplynutia odvolacej lehoty žiadnu správu o vadnom odpísaní platby. Sťažovateľ teda nemal

žiadny dôvod aktívne preverovať tzv. „spárovanie“ platby, ktoré súdy vzali za základ

postupu namietaného sťažnosťou.

3. Sťažovateľ postupoval v dobrej viere, včas reagoval na výzvu prvostupňového

súdu na zaplatenie súdneho poplatku. Trváme na vyslovenom názore, že platba poplatku

reálne opustila majetkovú sféru sťažovateľa a teda bola riadne odpísaná z jeho bankového

účtu. Žiadny právny predpis nezakazuje účastníkovi konania hradiť súdny poplatok

zo zahraničného bankového účtu.

4. Nerozumieme tomu, akú úlohu v tomto prípade plní Slovenská pošta, a. s.

Sťažovateľ nemá žiadny právny vzťah voči Slovenskej pošte, a. s. Ďalšie úkony, ktoré

s platbou po jej odpísaní z bankového účtu sťažovateľa vykonávala Slovenská pošta, a. s.,

už nie sú v kompetenčnom dosahu sťažovateľa a tento podľa našej mienky nemôže niesť

zodpovednosť za nejaké „párovanie“ platby.

5. Dovoľujeme si poznamenať, že z neznámych dôvodov súdy od istého času začali

presadzovať nový trend, že prijímajú súdne poplatky na účtoch, ktoré majú zriadené

v súkromnej banke: Poštová banka, a. s. Vyplýva to z kódu 6500, ktorý je uvedený vo výzve

na zaplatenie súdneho poplatku. Z verejne dostupných zdrojov je známy fakt, že majoritným

akcionárom Poštovej banky, a. s. je finančná skupina J&T FINANCE GROUP. Namiesto

priameho prijímania súdnych poplatkov do Štátnej pokladnice súkromná banka v

kooperácii so Slovenskou poštou, a. s. plnia úlohu nejakých sprostredkovateľov, ktorí v

neprehľadnom vzťahu „párujú“ peňažné platby a evidentne ony rozhodujú, ktorú platbu

pošlú ďalej do Štátnej pokladnice a ktorú vyhlásia za takú, že sa nedá „spárovať“.

6. Model opísaný v bode 5. považujeme za anomáliu. Sťažovateľ vôbec netuší, akú

úlohu zohrali v jeho kmeňovej právnej veci na Okresnom súde Topoľčany Poštová banka,

a.s. v kooperácii so Slovenskou poštou, a.s. Isté však je, že tieto subjekty mali platbu, ktorú

prijali od rakúskej banky sťažovateľa, ďalej posunúť do Štátnej pokladnice, a to aj

v prípade potenciálneho nedostatku na úseku variabilného symbolu.

7. V ostatnom zotrvávame na argumentoch uvedených v sťažností a navrhujeme, aby

ústavný súd vyhovel sťažnosti v celom rozsahu.

8. Sťažovateľ súhlasí, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania

pri prejednaní sťažnosti. Neočakávame, že by ústne pojednávanie viedlo k podrobnejším

zisteniam než tým, ktoré už sú obsahom sťažnostného spisu.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti

len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením krajského súdu z 20. júla 2015, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného

súdu z 18. mája 2015 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd v súvislosti s rozhodovaním o sťažnostiach podľa

konštantne zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ). Preto

nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,

ani preskúmavať či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.) O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom možno uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil

od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(napr. , ). Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu

posúdiť, či napadnuté uznesenie nie je arbitrárne a či ho najvyšší súd ústavne

akceptovateľným a udržateľným spôsobom zdôvodnil.

Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(m. m. , ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre

aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo

na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať

podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil

III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo

na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument

(argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho konania považovaný za rozhodujúci

(porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-

B). Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie

(m. m. , ).

Ústavný súd preto preskúmal namietané uznesenie krajského súdu z 20. júla 2015,

ako aj jemu predchádzajúce uznesenie okresného súdu z 18. mája 2015 a vzťahujúci sa

súdny spis vyžiadaný z okresného súdu, z ktorých zistil, že platba súdneho poplatku bola

7. mája 2015, t. j. pred vydaním uznesenia okresného súdu z 18. mája 2015 o zastavení

konania pre nezaplatenie súdneho poplatku pripísaná na účet uvedený v platobnom

predpise.

Okresný súd, ako aj krajský súd o prijatí tejto platby súdneho poplatku získali

vedomosť ešte pred rozhodovaním krajského súdu (20. júla 2015) o odvolaní sťažovateľa

proti uzneseniu okresného súdu z 18. mája 2015. Uvedené vyplýva z mailovej správy

zaslanej sťažovateľovi 16. júna 2015 okresným súdom o výsledku zisťovania sťažovateľom

tvrdenej platby okresným súdom u Slovenskej pošty, a. s., ktorá platbu potvrdila a zároveň

uviedla, že nedošlo k jej tzv. spárovaniu z dôvodu, že „odosielateľ (poplatník) použil

nesprávne pole pre zadanie variabilného symbolu“. Za daného stavu krajský súd

v relevantnej časti napadnutého uznesenia svoje rozhodnutie o potvrdení uznesenia

okresného súdu o zastavení konania odôvodňoval tým, že „Keďže z podania Slovenskej

pošty vyplýva, že doposiaľ súdny poplatok prevedený z účtu navrhovateľa nebol spárovaný,

teda nie je súdu zaplatený.“.

Podľa o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len

„“) poplatky vyberajú: a)súdy... b)orgány štátnej správy

súdov... c) orgány prokuratúry.

Podľa poplatky vyberané súdmi, orgánmi

štátnej správy súdov a prokuratúry sa platia kolkovými známkami, v hotovosti, platobnou

kartou, poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej

banky.

Podľa poplatky možno platiť

prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, akreditovaného platcu, integrovaného

obslužného miesta alebo prevádzkovateľa systému.

Podľa orgány uvedené v sú povinné

na základe zmluvy uzatvorenej medzi prevádzkovateľom systému a orgánmi uvedenými

v § 3 umožniť umiestnenie a prevádzkovanie technického vybavenia na vykonanie

a spracovanie platieb poplatkov; v tomto prípade sa všeobecný predpis o správe majetku

štátu nepoužije. Podmienky umiestnenia a prevádzkovania technického vybavenia

na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov upraví zmluva medzi prevádzkovateľom

systému a orgánmi uvedenými v § 3; prevádzkovateľ systému a orgány uvedené v § 3 sú

povinní uzavrieť takúto zmluvu podľa vzoru schváleného Ministerstvom financií Slovenskej

republiky. Vzor zmluvy podľa druhej vety sa zverejní na webovom sídle Ministerstva

financií Slovenskej republiky.

Podľa poplatok sa platí súdu, ktorý viedol

konanie na prvom stupni alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá.

Podľa ak nebol zaplatený poplatok splatný

podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka,

aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia

výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví... a podľa

odseku tretieho tohto ustanovenia prvostupňový súd zruší uznesenie o zastavení konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty

na podanie odvolania.

Podľa ak je poplatok platený

prostredníctvom akreditovaného platcu alebo integrovaného obslužného miesta, považuje sa

za uhradený dňom doručenia zaručenej informácie o úhrade podľa osobitného predpisu.

Podľa odseku druhého citovaného ustanovenia pri platbe vykonanej prostredníctvom

akreditovaného platcu alebo integrovaného obslužného miesta je lehota na zaplatenie

poplatku zachovaná, ak je zaručená informácia o úhrade podľa osobitného predpisu

doručená najneskôr v posledný deň lehoty.

Vymedzenie akreditovaného platcu a integrovaného obslužného miesta je predmetom

úpravy o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente). V piatej časti tohto zákona sú upravené úhrady orgánom verejnej moci

a súčasťou tejto časti citovaného zákona je aj ustanovenie § 41, podľa ktorého ustanovenia

tejto časti sa použijú na vykonanie úhrady, ak osobitný predpis (pozn. napr. zákon

o súdnych poplatkoch) ustanoví, že sa úhrada vykonáva na integrovanom obslužnom mieste

alebo prostredníctvom akreditovaného platcu.

Podľa prevádzkovateľ systému je povinný

a) zabezpečiť technické vybavenie a podmienky na vykonanie a spracovanie platieb

poplatkov,

b) zabezpečiť evidenciu platieb poplatkov,

c) zabezpečiť zúčtovanie a prevod peňažných prostriedkov do štátneho rozpočtu,

d) umožniť poplatníkovi kontrolu vykonanej platby a použitie danej platby

na požadovaný úkon alebo konanie,

e) plniť ďalšie úlohy vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej podľa odseku 2.

Podľa Ministerstvo financií Slovenskej

republiky a prevádzkovateľ systému uzatvoria zmluvu, v ktorej dohodnú podrobnosti

o povinnostiach podľa odseku 1, ktorých plnenie je službou vo verejnom záujme podľa

osobitného predpisu. Zmluva podľa prvej vety musí obsahovať podmienky a náležitosti

ustanovené osobitným predpisom, a to najmä obsah a trvanie záväzkov služby vo verejnom

záujme, spôsob výpočtu výšky náhrady za službu vo verejnom záujme, kontrolu

a prehodnocovanie výšky poskytnutej náhrady za službu vo verejnom záujme a opatrenia na

predchádzanie vzniku nadmernej náhrady za službu vo verejnom záujme a na jej vrátenie.

Zmluvu podľa prvej vety zverejňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky

v Centrálnom registri zmlúv.

Ústavný súd konštatuje, že z posudzovaného uznesenia krajského súdu

(ani z uznesenia okresného súdu) nie je zrejmé na základe akej právnej úpravy a akou

aplikáciou vzťahujúcej sa právnej úpravy dospeli k záveru, že nepriradenie (nespárovanie)

platby sťažovateľa (zjavne došlej na účet označený v platobnom predpise) Slovenskou

poštou, a. s., je dostačujúce pre záver o nezaplatení súdneho poplatku za návrh v zmysle

. Absenciou akéhokoľvek relevantného a dostačujúceho

odôvodnenia v uznesení krajského súdu i v uznesení okresného súdu sú tieto uznesenia

nepreskúmateľné a sama osebe tiež zakladá porušenie základného práva sťažovateľa

podľa a jeho práva podľa dohovoru.

Na základe uvedeného je ústavný súd toho názoru, že krajský súd namietaným

uznesením z 20. júla 2015 porušil základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie

v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak to je možné, prikázať, aby ten,

kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší...

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

predpokladaným dôsledkom vyhovenia sťažnosti je v zmysle

zrušenie napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov. Ústavný súd preto druhým

výrokom tohto nálezu zrušil uznesenie krajského súdu z 20. júla 2015 a vrátil vec krajskému

súdu na ďalšie konanie [ , zákona o ústavnom

súde], v ktorom tento opätovne rozhodne a v ďalšom konaní bude krajský súd viazaný

vysloveným právnym názorom ústavného súdu ( ).

Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu trov

konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu v celkovej sume 444,85 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 € a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 €

a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov za dva

úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu) a jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2016

(stanovisko k vyjadreniu krajského súdu) v sume 448,02.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si úhradu trov právneho zastúpenia

uplatnil iba v sume 444,85 €, ústavný súd, súc viazaný petitom sťažnosti, túto úhradu

sťažovateľovi priznal len vo výške uplatneného nároku.

Priznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016