Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 608/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí

7. júna 2016 v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátska kancelária, Sládkovičova 7,

Nitra, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C

647/2015, pôvodne vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. ,

pôvodne vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 280 € (slovom

dvestoosemdesiat eur), ktoré j e Okresný súd Nitra p o v i n n ý uhradiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 448,02 € (štyristoštyridsaťosem eur a dva centy) na účet jeho právnej zástupkyne

JUDr. Zuzany Jóžovej Boreckej, advokátska kancelária, Sládkovičova 7, Nitra, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 1. decembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , pôvodne

vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že v namietanom konaní sa návrhom doručeným okresnému

súdu 16. augusta 2013 domáhal vydania platobného rozkazu. Sťažovateľ k svojmu návrhu

priložil tiež „návrh platobného rozkazu na tlačive uverejnenom ministerstvom

spravodlivosti na jeho webovom sídle“ a požiadal tiež o oslobodenie od súdnych poplatkov

podľa a) o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ bol následne výzvou z 11. decembra 2013 vyzvaný na zaplatenie

súdneho poplatku. Sťažovateľ 16. decembra 2013 doručil okresnému súdu odpoveď na jeho

výzvu, v ktorej vyjadril svoj nesúhlas s povinnosťou platiť súdny poplatok.

Sťažovateľ následne 3. júla 2014 adresoval okresnému súdu žiadosť o oznámenie

štádia konania. Táto ostala zo strany okresného súdu bez reakcie. Právny zástupca

sťažovateľa 22. apríla 2015 „v snahe vyhnúť sa sťažnostnému konaniu, e-mailovou poštou

požiadal súd o bezodkladné konanie vo veci“.

Keďže okresný súd na predošlé podania sťažovateľa „nijako nereagoval“,

sťažovateľ podal 11. júna 2015 „sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov v zmysle a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

Okresný súd 22. júna 2015 doručil „predchádzajúcemu právnemu zástupcovi“ výzvu

na úpravu návrhu v časti úrokov z omeškania. Opravený návrh bol okresnému súdu

doručený 25. júna 2015.

Sťažovateľovi bola 15. júla 2015 doručená odpoveď na sťažnosť adresovanú

predsedovi súdu „s vyjadrením, že sťažnosť nie je možné vybaviť v lehote 30 dní, z dôvodu

nemožnosti zabezpečenia podkladov na riadne vybavenie sťažnosti a s oznámením, že

sťažnosť bude vybavená ihneď, ako sa predsedníčka súdu oboznámi s obsahom spisového

materiálu , najneskôr však do 3 mesiacov od doručenia sťažnosti“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd konštatoval

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu vo veci „bezodkladne“ konať a priznal

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 280 €, ako aj náhradu trov

konania.

Podaním doručeným ústavnému súdu 22. februára 2016 nazvaným „Doplnenie

ústavnej sťažnosti zo dňa 30.7.2015“ sťažovateľ oznámil ústavnému súdu zmeny súvisiace

s namietaným konaním a chronológiu úkonov okresného súdu v období po podaní sťažnosti

ústavnému súdu. Upozornil najmä na zásadné nedostatky v doručovaní písomností zo strany

okresného súdu, ktoré považuje za prejav nesústredenej a neefektívnej činnosti súdu.

Zároveň navrhol úpravu sťažnostného petitu v časti uplatneného nároku na náhradu trov

konania pred ústavným súdom a žiadal priznať trovy konania v sume 449,62 € na účet

právneho zástupcu.

Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 56/2016 doručeným ústavnému

súdu 8. marca 2016 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá prílohou k svojmu

vyjadreniu predložila ústavnému súdu aj chronologický prehľad jednotlivých procesných

úkonov okresného súdu. K obsahu sťažnosti uviedla: „Navrhovateľ podal návrh na vydanie

platobného rozkazu dňa 16.8.2013, v ktorom žiadal okrem istiny aj úroky z omeškania

vo výške 5,75 % z dlžnej sumy a dňa 16.9.2014 ho súd vyzval na odstránenie rozporu

v požadovanom úroku z omeškania, ktorý je možné priznať iba v zákonnej výške.

Navrhovateľ svoj nárok na príslušenstvo upravil podaním zo dňa 23.6.2015. Až

po odstránení tejto nezrovnalosti súd vydal platobný rozkaz č. k. -39 zo dňa

9.9.2015...

Súd spôsobil prieťahy v konaní tým, že dňa 28.10.2013 vyzýval navrhovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu, napriek tomu, že išlo o konanie, ktoré má

spotrebiteľský charakter a podľa a) o súdnych

poplatkoch je navrhovateľ v tomto konaní oslobodený od súdnych poplatkov. Po obdržaní

vyjadrenia navrhovateľa k výzve na zaplatenie súdneho poplatku, kde navrhovateľ uvedenú

skutočnosť namietal, vyššia súdna úradníčka postupovala nesprávne a uznesením č.k. 10 Ro

415/2013- 27 zo dňa 16.9.2014 uložila povinnosť zaplatiť súdny poplatok odporcovi. Voči

tomuto uzneseniu podal odporca odvolanie a súd, hoci mienil nesprávne rozhodnutie zrušiť,

vydal zmätočné uznesenie č.k. -33 zo dňa 17.6.2015, kde vo výroku uviedol,

že zrušuje uznesenie č.k. -27 zo dňa 16.9.2014, ktorým konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Následne vydal opravné uznesenie č.k. 10 Ro

415/2013-36 zo dňa 19.6.2014, ktorým tento zmätočný výrok opravil tak, že zrušil

nesprávne uznesenie o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok. Toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 10.7.2015. Po vydaní platobného rozkazu č.k. 10 Ro

415/2013-39 zo dňa 9.9.2015 bol právnej zástupkyni navrhovateľa doručený dňa 2.10.2015,

keďže pôvodne bol omylom doručovaný predchádzajúcemu právnemu zástupcovi

navrhovateľa... Uvedené prieťahy považujem za zbytočné, pretože boli spôsobené

nesústredeným, chybným a nekvalifikovaným postupom vyššej súdnej úradníčky... K dĺžke

konania v tomto období prispel i zdĺhavejší opis a expedovanie niektorých písomností /

výzva zo dňa 28.10.2013 bola expedovaná dňa 6.12.2013, uznesenie zo dňa 16.9.2014 bolo

expedované dňa 31.12.2014/, čo však bolo spôsobené objektívnymi dôvodmi spočívajúcimi v

preťažení oddelenia Ro, kde sme v tom čase evidovali okolo 7000 vecí.

Po vrátení spisu bola vec dňa 3.12.2015 prevedená do registra C pod sp.zn. 15 C

647/2015, keďže voči platobnému rozkazu bol zo strany odporcu podaný odpor dňa

25.9.2015. Zákonný sudca vec naštudoval, v rámci prípravy pojednávania dňa 8.12.2015

žiadal navrhovateľa o doloženie viacerých listinných dokladov a vytýčil pojednávanie

na 19.2.2016, kedy vykonal dokazovanie a vec rozhodol.“

K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu

stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľa. Táto vo svojom podaní doručenom ústavnému

súdu 31. marca 2016 uviedla: „Nemám vedomosť o tom, že by ma súd dňa 16.9.2014 vyzval

na odstránenie rozporu v požadovanom úroku z omeškania. Nakoľko mi nebolo umožnené

nahliadnutie do spisu, nemohol som preveriť doručenie takejto výzvy, či nastala chyba

na strane advokátskej kancelárie, alebo či súd žiadnu takú výzvu neexpedoval. Výzva

na odstránenie rozporu v časti úroku z omeškania zo dňa 17.6.2015 bola advokátskej

kancelárii doručená dňa 22.6.2015 a podaním zo dňa 23.6.2015, doručeným súdu

som návrh opravil. Bez dotknutia uvedeného, mám za to, že súd mal postupovať

podľa , a v prípade, že by som nereagoval, postupovať podľa ods.

3 Domnievam sa, že nie je možné pripustiť, aby súd ostal nečinný ani v prípade

nečinnosti procesných strán, (najmä, keď má k dispozícii účinné procesné prostriedky) čo

však podľa spisovej dokumentácie, ktorou disponujem, ani nie je môj prípad. Na základe

uvedeného som presvedčený, že ja som žiadne prieťahy nespôsobil.“

K ďalšiemu postupu okresného súdu po vrátení spisu z ústavného súdu právna

zástupkyňa sťažovateľa uviedla: „K uvedenému si dovoľujem poukázať doplnenie ústavnej

sťažnosti zo dňa 17.02.2016, doručené Vášmu súdu dňa 22.02.2016, pričom si dovoľujem

vyjadriť poľutovanie nad skutočnosťou, že súd uviedol, že ma dňa 8.12.2015 žiadal

o doloženie viacerých listinných dokladov, pričom však už neuviedol, že táto výzva mi bola

doručená až dňa 10.02.2016. Zároveň ponechávam na úvahu súdu dôvodnosť a účelnosť

tejto výzvy, keďže všetky potrebné dôkazy boli predložené súdu spolu s návrhom na vydanie

platobného rozkazu, a ak boli súdu nejasné, mohol ma k objasneniu vypočuť na nariadenom

pojednávaní. Je pravdou, že súd dňa 19.2.2016 rozhodol, ale k dnešnému dňu mi

rozhodnutie vo veci doručené nebolo.“

S poukazom na obsah vyjadrenia doručeného ústavnému súdu právna zástupkyňa

sťažovateľa zároveň spresnila vyčíslenie trov právneho zastúpenia a navrhla priznať

sťažovateľovi náhradu trov konania spolu v sume 601,20 €

Z obsahu predloženého súdneho spisu okresného súdu sp. zn. ústavný

súd zistil rovnaké skutočnosti, ako vyplývali z vyjadrení účastníkov konania, preto ich

považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K porušeniu

sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce

právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie,

ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej

neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6

(ďalej len ,,OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (napr. , , )

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

spotrebiteľské spory tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov

a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. O tom, že sa v danom

prípade nešlo o skutkovo alebo právne zložitú vec, svedčí aj skutočnosť, že okresný súd

napokon vec prejednal a vo veci meritórne rozhodol na jedinom pojednávaní.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia správania účastníkov súdneho

konania v súvislosti so vznikom prípadných zbytočných prieťahov v konaní, ústavný súd

dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania prispeli aj okolnosti na strane

sťažovateľa, a to v tom smere, že tento si uplatnil úrok z omeškania v nesprávnej výške, čo

malo za následok nevyhnutnosť vyzývať ho na odstránenie nedostatkov návrhu na vydanie

platobného rozkazu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci.

Z predloženého súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že postup okresného súdu

bol už od samého začiatku (16. augusta 2013) poznačený nesústredenosťou

a neefektívnosťou, čo sa prejavilo už počiatočným nesprávnym zaradením návrhu

sťažovateľa do registra „Rob“ s nutnosťou následného preradenia veci do registra Ro,

k čomu došlo približne jeden mesiac po doručení návrhu okresnému súdu. Okresný súd

následne 28. októbra 2013 zmätočne vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

a následne na základe námietky sťažovateľa opätovne zmätočne uznesením č. k. 10 Ro

415/2013-27 zo 16. septembra 2014 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku odporcu. Táto

zmätočná výzva mala za následok odvolanie odporcu zo 14. januára 2015. Po piatich

mesiacoch okresný súd 17. júna 2015 vydal opäť zmätočné uznesenie č. k. 10 Ro 415/2013-

33, ktorým zrušil uznesenie o zastavení konania a následne 19. júna 2015 vydal opravné

uznesenie č. k. -36, ktorým zrušil uznesenie č. k. -27

zo 16. septembra 2014. Platobný rozkaz vydal okresný súd až 9. septembra 2015 pod č. k.

-39. Aj tento však bol doručovaný nesprávnemu právnemu zástupcovi

sťažovateľa, hoci o zmene bol okresný súd informovaný už podaním z 5. júna 2015.

Od podania návrhu po vydanie platobného rozkazu teda uplynulo najmä v dôsledku

nesústredeného, neefektívneho a hrubo zmätočného postupu okresného súdu viac ako

24 mesiacov.

Na základe podaného odporu bola vec pôvodne vedená pod sp. zn.

prevedená do registra „C“ a konanie ďalej prebiehalo pod sp. zn. . Okresný

súd následne 8. decembra 2015 nariadil termín pojednávania na 19. február 2016. Na tomto

pojednávaní aj meritórne rozhodol rozsudkom č. k. -66. Aj v tomto období

možno v postupe okresného súdu vnímať nesústredenosť, najmä pokiaľ ide o doručovanie

písomnosti účastníkom konania. Predvolanie na pojednávanie nariadené už 8. decembra

2015 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené až 3. februára 2016 (takmer

2 mesiace), výzva na predloženie listín rovnako č. k. -53 z 8. decembra 2016

bola odoslaná až 8. februára 2016 a sťažovateľovmu právnemu zástupcovi doručená až

10. februára 2016 (2 mesiace).

V čase rozhodovania ústavného súdu konanie na okresnom súde nebolo ešte

právoplatne skončené v časti výroku o náhrade trov konania, a to v dôsledku odvolania

sťažovateľa.

Postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade

s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

K obrane okresného súdu o neúmernej zaťaženosti súdneho oddelenia ústavný súd

poznamenáva, že systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti nemožno

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva

zaručeného v , ako aj práva zaručeného dohovoru oslabiť

poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušných súdov. v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov,

aj keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú

v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu (pozri napr. ,

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní sp. zn. , pôvodne vedenom pod

sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 280 € vo vzťahu k okresnému súdu z dôvodu kompenzácie straty dôvery

k všeobecnému súdnictvu a obáv o ďalší priebeh konania.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu berúc do úvahy

konkrétne okolnosti danej veci považoval priznanie sumy 280 € sťažovateľovi za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila nárok

na náhradu trov v sume 601,20 € za štyri úkony právnej služby. Za prevzatie a prípravu

zastúpenia a za podanú ústavnú sťažnosť (rok 15) v sume 139,83 € za dva úkony právnej

služby a režijný paušál 2 x 8,39 €, za doplnenie sťažnosti zo 17. februára 2016 v sume 143 €

za úkon právnej služby a režijný paušál v sume 8,58 € a za stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu (rok 2016) v sume 143 € za úkon právnej služby a režijný paušál v sume

8,58 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ako

aj poštovné v sume 1,60 €. Ústavný súd priznal náhradu trov konania spolu za tri úkony

právnej služby spolu s režijným paušálom v sume 448,02 €, pričom náhradu trov nepriznal

za stanovisko k vyjadreniu predsedníčky súdu z 23. marca 2016, keďže toto už

neobsahovalo žiadne nové skutočnosti významné pre rozhodnutie ústavného súdu sume

(bod 3 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2016