Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 369/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti NESTVEST, s. r. o., Galandova 3,

Bratislava, zastúpenej

, zastúpených advokátom

JUDr. Miloslavom Šimkovičom, AK MS s. r. o., Galandova 3, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1

a a Listiny základných práv a slobôd

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -66 zo 7. mája 2014

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. januára

2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti NESTVEST, s. r. o.,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti NESTVEST, s. r. o., Galandova 3, Bratislava,

zastúpenej (ďalej len

„sťažovateľka v 1. rade“ alebo „spoločnosť“);

(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“); (ďalej len

„sťažovateľka v 3. rade“), a (ďalej len

„sťažovateľ vo 4. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich

základných práv podľa , , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) č. k. -66 zo 7. mája 2014 (ďalej aj „uznesenie krajského

súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 30. januára 2015 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

«Navrhovatelia v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu vedenom na OS BA I

pod sp. zn. podali dňa 10.02.2014 návrh na nariadenie predbežného

opatrenia. Okresný súd Bratislava I... návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom

rozsahu zamietol ako nedôvodný uznesením zo dňa 11.03.2014, sp. zn. -59.

Dňa 31.03.2014 podali proti tomuto uzneseniu navrhovatelia odvolanie, na základe

ktorého Krajský súd Uznesením zo dňa 07.05.2014, sp. zn. -66... zmenil

zamietavé uznesenie súdu prvého stupňa a nariadil predbežné opatrenie...

Dňa 27.05.2014 podali sťažovatelia proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa...

dovolanie, ktoré bolo... odmietnuté... uznesením NS SR, č. k.: zo dňa

30.01.2015.

Účastníkmi konania o odporovateľnosť právneho úkonu vedeného na Okresnom súde

Bratislava I. pod sp. zn. , sú iba sťažovatelia 2.-4. Predbežné opatrenie

výslovne zakazovalo a nariaďovalo zdržať sa konania aj konateľom obchodnej spoločnosti

NESTVEST, s.r.o. (sťažovateľovi 1.).

Sťažovateľ 1. je právnická osoba, ktorá nie je účastníkom súdneho konania

o odporovateľnosť právneho úkonu vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn.

. Sťažovateľovi 3. a 4. ako konateľom spoločnosti NESTVEST s.r.o.

a sťažovateľovi 1. ako osobe odlišnej od účastníka konania bola nariadením predbežného

opatrenia uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek právnych úkonov v mene spoločnosti

smerujúcich k scudzeniu a nakladaniu s nehnuteľnosťami vo vlastníctve obchodnej

spoločnosti NESTVEST, s.r.o., najmä nehnuteľností alebo Ich časť predať, darovať alebo

iným spôsobom previesť vlastnícke právo k nim na tretiu osobu, zaťažiť v prospech tretej

osoby záložným právom, vecnými bremenami, alebo inak obmedziť vlastnícke právo

k nim. ...

Sťažovatelia ústavnú neakceptovateľnosť a neudržateľnosť rozhodnutia Krajského

súdu v BA odvodzujú od argumentácie v podanom dovolaní zo dňa 27.05.2014, keď

uvádzajú, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia ukladá povinnosti osobám, ktoré

nie sú v konaní vo veci samej pasívne legitimované a je v rozpore s , podľa

ktorého predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi

len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. ...

Krajský súd v BA v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi predbežné opatrenie,

nekonal v súlade so zákonom a SR, prekročil svoju právomoc a nariadil

predbežné opatrenie v rozpore s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktorý

neobsahoval zákonné náležitosti, resp. nebolo z neho zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ

domáhať vo veci samej voči spoločnosti NESTVEST. s.r.o. ( ). Nezákonne

nariadil predbežné opatrenie voči osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania vo veci samej

bez splnenia podmienky podľa a voči osobám, ktoré nie sú v konaní

pasívne legitimované. ...

Právnym dôvodom, pre ktorý možno predbežné opatrenie nariadiť je obava, že by

výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, čím je priamo viazaný na meritum veci a predmet

súdneho konania vo veci samej. Právne významné je, že predmetom žaloby

o odporovateľnosť pr. úkonu prevodu obchodného podielu medzi fyzickými osobami ako

majetkového práva jednej z nich, s odporovateľným právnym úkonom nie je spojená žiadna

povinnosť ani majetok spoločnosti NESTVEST, s.r.o., ktorá nie je dlžníkom navrhovateľov

ani účastníkom žiadneho právneho sporu ani konania o odporovateľnosť pr. úkonu. Súdne

konanie o odporovateľnosť právneho úkonu nie je teda konaním, v ktorom výkon

rozhodnutia by mohol byť ohrozený. Ako správne uviedol prvostupňový súd, samotná

neúčinnosť právneho úkonu nemá žiaden vplyv na vlastnícke právo nadobúdateľa veci od

dlžníka a nadobúdateľ môže s touto vecou disponovať. V danom prípade sa treba stotožniť

s názorom prvostupňového súdu, že postačujúcim nástrojom na ochranu práv

navrhovateľov je žaloba vo veci samej. ...

Z návrhu na vydanie predbežného opatrenia nevyplýva, že navrhovatelia preukázali,

aký výkon rozhodnutia a v čom by mohol byť v prípade právoplatného rozhodnutia

ohrozený alebo ovplyvnený. Krajský súd riadne neodôvodnil v čom by malo spočívať

ohrozenie výkonu rozhodnutia v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu.

Nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutí porušovateľov vo veci spočíva aj v tom, že

trpia inou vadou konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie, a to že nariadením

predbežného opatrenia zakázal Krajský súd konať v mene spoločnosti konateľom, ktorým

konanie v mene spoločnosti, ktorá nie je účastníkom konania vo veci samej, vyplýva

zo zákona a zo spoločenskej zmluvy.

Podľa štatutárnym orgánom spoločnosti je

jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti

každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Obmedziť konateľské

oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie, teda nie súd. ...

Krajský súd pri zmene zamietavého uznesenia postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2

SR nekonal ústavne súladným spôsobom a v medziach ustanovení , najmä

a nasl. . Rozhodnutie neodôvodnene zasahuje do práv a právom chránených záujmov

tretích osôb, odlišných od pasívne legitimovaných účastníkov konania a nemá priamu väzbu

na navrhovateľmi uplatnený návrh vo veci samej. Výrok rozhodnutia teda nemá oporu

v jeho odôvodnení a nie je ani riadne a dostatočne odôvodnené, čo spôsobuje jeho rozpor

so zákonom a arbitrárnosť. Rozhodnutie tak porušuje základné ústavné právo na

spravodlivosť účastníkov konania. ...

Porušovateľ - KS v BA uviedol v odôvodnení uznesenia zo dňa 07.05.2014 len

zmätočné konštatovanie, že navrhovateľom na základe konania odporcu v III. rade

(sťažovateľa 4.) „vzniká dôvodná obava, že v prípade ďalšieho prevodu obchodného

podielu sa nebudú môcť účinne domáhať určenia neúčinnosti uskutočnených právnych

úkonov, v dôsledku čoho môže byť priznaná pohľadávka celkom alebo sčasti

nevymožiteľná.“ Ide o svojvoľné a arbitrárne odôvodnenie zákazu konania voči

sťažovateľom 2. a 3. a najmä spoločnosti NESTVEST, s.r.o. a jej majetku, ktorých sa

konanie sťažovateľa 4. vôbec netýka. Odvolací súd v uznesení vôbec neodôvodnil prečo

nariaďuje predbežné opatrenie voči spoločnosti NESTVEST, s.r.o. (iná osoba ako účastník)

a jej konateľom, na jej majetok a prečo to možno od nej spravodlivo požadovať. Výrok

uznesenia teda nemá oporu v jeho odôvodnení, ktoré nie je ani riadne a dostatočne

odôvodnené, čo spôsobuje jeho rozpor so zákonom a arbitrárnosť. ...

Rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave boli porušené vyššie uvedené základné

práva sťažovateľov, nakoľko boli porušené vyššie citované zákonné ustanovenia a

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 - sťažovateľom bola odňatá možnosť

konať pred súdom, uznesenie je neodôvodnené a arbitrárne

- spoločnosti NESTVEST, s.r.o. ako tretej osobe odlišnej od účastníka konania bola

uložená predbežným opatrením povinnosť, pričom súd neodôvodnil, či je možné od nej

spravodlivo požadovať a nebolo jej uznesenie o jeho nariadení ani vôbec doručované

- konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, najmä postupom odvolacieho súdu v rozpore s , naviac

navrhovateľ nie je v konaní aktívne legitimovaný, uznesenie nevychádza zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu veci, odvolací súd nesprávne a nedostatočne zistil skutkový stav

veci, odvolací súd nesprávne zakázal konať konateľom v mene obchodnej spoločnosti

- v rozpore s princípom materiálneho právneho štátu ( SR)

nekonal v súlade s ustanovením a

- rozhodnutie spočíva na ústavne nesúladnom právnom posúdení veci, na základe

nesprávnej aplikácie právnych noriem upravujúcich predbežné opatrenie v spojení

s právnymi normami upravujúcimi odporovateľné právne úkony a Obchodného

zákonníka upravujúce konanie v mene spoločnosti, jej obchodný majetok a obchodné

podiely

Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR boli porušené základné práva sťažovateľov,

nakoľko boli porušené vyššie citované zákonné ustanovenia a tento sa nevysporiadal

s uvedenými vadami rozhodnutia odvolacieho súdu napriek tomu, že v dovolaní bolo

sťažovateľmi riadne odôvodnené odňatie možnosti konať pred súdom a tým bolo porušené

ich ústavné právo na spravodlivý súdny proces pre spoločnosť NESTVEST, s.r.o., následne

načo odmietol dovolanie ako neprípustné

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

sa znemožnila, odňala alebo sťažila účastníkovi konania realizácia tých procesných práv,

ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov právom chránených v konaní,

a súdu sa nepodarí nedostatky tohto postupu zákonným spôsobom odstrániť do okamihu,

v ktorom odvolací súd vyhlási konečné rozhodnutie. Nie je pritom rozhodujúce, v ktorom

štádiu konania bola účastníkovi konania táto možnosť konať pred súdom odňatá. ...

Konanie o nariadenie predbežného opatrenia nie je konaním vo veci samej, v ktorom

by sa mohol sťažovateľ 1. brániť ako osoba v postavení účastníka konania ( ).

Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia sťažovateľovi 1. ani nebolo doručované,

a teda proti nemu nemohol využiť žiaden opravný prostriedok, ktorý prináleží iným

účastníkom konania. Nato, aby sa NESTVEST s.r.o. mohol brániť proti predbežnému

opatreniu, navrhovatelia mali podať žalobu vo veci samej aj voči nej v lehote určenej

súdom, inak predbežné opatrenie zo zákona zaniká. Predbežné opatrenie bolo vydané

v rozpore s a proti osobe, ktorá nie je účastníkom konania. Týmto

postupom nezákonnými rozhodnutiami porušovatelia odopreli sťažovateľovi 1. súdnu

ochranu a právo na spravodlivý súdny proces a postupovali v rozpore s

SR. Porušovatelia sa nevysporiadali s povinnosťou odôvodniť vydanie predbežného

opatrenia proti osobe odlišnej od účastníka konania vo veci samej, ako to vyžaduje § 76

ods. 2 . Krajský súd neodôvodnil, prečo vydáva predbežné opatrenie proti spoločnosti

NESTVEST, s.r.o. a Najvyšší súd SR potom neposkytol súdnu ochranu v súlade s čl. 46

SR, keď namietaný nedostatok riadneho odôvodnenia ignoroval. Rozhodnutia

porušovateľov sú tak v rozpore s SR (najmä ).

Porušovatelia porušili ústavné právo sťažovateľov na súdnu ochranu a právo na

spravodlivý súdny proces aj tým, že nedostatočne odôvodnili potrebu nariadenia

predbežného opatrenia

Porušovateľ - NS SR - vo svojom uznesení zo dňa 30.01.2015 rovnako len stroho

konštatoval, že vzhľadom na rozsah odôvodnenia vo veci vydaného rozhodnutia

odvolacieho súdu a jeho zameranie sa na predpoklady nariadenia predbežného opatrenia,

má zato, že dovolaním napadnuté uznesenie nemožno považovať za svojvoľné, bez toho, aby

uviedol, prečo nie je svojvoľné. Objektívne však nezhodnotil a nezaoberal sa skutkovými

zisteniami odvolacieho súdu a tým, či je vôbec nariadenie predbežného opatrenia dôvodné.

Rovnako ako odvolací súd, ani NS SR neodôvodnil prečo je akceptovateľné

predbežné opatrenie voči spoločnosti NESTVEST, s.r.o. ako inej osobe odlišnej od

účastníka konania bez zdôvodnenia, prečo to možno od nej spravodlivo požadovať. Najvyšší

súd opomenul, že predbežné opatrenie je vydané v rozpore s ust. .

Najvyšší súd v odôvodnení uznesenia taktiež konštatoval, že uznesenie odvolacieho

súdu o nariadení predbežného opatrenia spoločnosti NESTVEST s.r.o. doručené nebolo

a bolo doručené len účastníkom konania. Bez dostatočného odôvodnenia však dané uzavrel

tým, že uznesenie sa „dostalo do dispozičnej sféry spoločnosti“ a tento nedostatok nemožno

hodnotiť ako odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko sťažovateľ 3. a 4. sú konateľmi

spoločnosti NESTVEST s.r.o. Opomenul, že konatelia nie sú účastníci konania vo veci

samej v postavení konateľov spoločnosti.

Najvyšší súd SR sa nevysporiadal ani s otázkou prípustnosti dovolania podľa § 237

písm. f) , podľa ktorého je prípustné dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, a to bez ohľadu na

povahu rozhodnutia. Znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré by inak mohol

účastník pred súdom uplatniť a z ktorých by bol v dôsledku nesprávneho postupu vylúčený,

je vadou konania v zmysle zakladajúcou prípustnosť dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, na ktorú musí dovolací súd vždy prihliadnuť

( zo dňa 17.06.2010).»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo sťažovateľov... podľa . ods. 1, , SR

v spojení s Listiny základných práv a slobôd, Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: -66 zo dňa 07.05.2014 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.: zo dňa 30.01.2015 porušené

bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesením Krajského súdu v Bratislave,

sp. zn.: -66 zo dňa 07.05.2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, č. k.: zo dňa 30.01.2015 a vec vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľom... priznáva spoločne a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 10.000,- €, ktoré sú spoločne a nerozdielne Najvyšší súd Slovenskej republiky a

Krajský súd v Bratislave povinní vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľov...

Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú spoločne

a nerozdielne povinní zaplatiť sťažovateľom... trovy právneho zastúpenia v sume 352,42 €

vrátane DPH...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov v 2., 3. a vo 4. rade

uznesením krajského súdu zo 7. mája 2014

Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) uznesením č. k. 35 Cb 141/2012-

59 z 11. marca 2014 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“) zamietol návrh na nariadenie

predbežného opatrenia proti sťažovateľom. Krajský súd napadnutým uznesením zmenil

uznesenie okresného súdu tak, že sťažovateľovi v 2. rade zakázal scudziť obchodný podiel

v spoločnosti (sťažovateľka v 1. rade), zaťažiť ho záložným právom alebo inak obmedziť

vlastnícke práva k nemu a sťažovateľom v 1., 3. a vo 4. rade uložil povinnosť zdržať sa

akýchkoľvek úkonov v mene spoločnosti (sťažovateľka v 1. rade) smerujúcich k scudzeniu

nehnuteľností vo vlastníctve sťažovateľky v 1. rade, najmä nehnuteľnosti alebo ich časť

predať, darovať alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo k nim na tretiu osobu,

zaťažiť v prospech tretej osoby záložným právom, vecnými bremenami alebo inak

obmedziť vlastnícke práva k nim.

Sťažovatelia nesúhlasili s právnym názorom krajského súdu vysloveným

v napadnutom uznesení a tvrdili, že neboli splnené podmienky na vydanie predbežného

opatrenia.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa , resp. listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým

a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto

právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť ().

Krajský súd v relevantnej časti svojho uznesenia zo 7. mája 2014 uviedol:

„Predbežné opatrenie možno nariadiť, ak je tu obava, že by výkon súdneho

rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený, aj keď rozhodnutie zatiaľ nebolo vydané. Ide však

o výnimočné opatrenie, ktoré musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu,

pričom skutočnosti odôvodňujúce túto obavu musia byť dané alebo aspoň náležité

osvedčené (napr. ZSP č. 73/2005).

Nariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy aj v prípade, ak už

navrhovateľ získal exekučný titul, a do toho času, kým nie je zabezpečená reálna ochrana

v rámci výkonu rozhodnutia, resp. exekúcie, teda napr. v dobe, keď už bol podaný návrh na

exekúciu, ale exekútor ešte nemohol vydať upovedomenie o začatí exekúcie z dôvodu, že

exekučný súd ešte nevydal poverenie na jej vykonanie.

Jednou z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia je, že z návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia musí vyplývať vecná súvislosť medzi navrhovaným

predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej, to znamená, že musí byť osvedčené, že

vzťah, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, je predmetom konania vo veci samej

(napr. ZSP č. 8/2001)

Pri úvahe o nariadení predbežného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto

konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť

obmedzený iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne

znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov.

Platná právna úprava predbežného opatrenia kladie dôraz na zabezpečenie rýchlej

a účinnej ochrany ohrozených práv, a to aj na úkor zisťovania skutočného stavu, a to do

takej miery, že nevyžaduje doručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na

vyjadrenie druhej strane, ani výsluch účastníkov, ale predpokladá, že súd rozhodne na

základe tvrdení v návrhu a obsahu listín doložených navrhovateľom; nepredpokladá ani

vykonanie žiadnych dôkazov spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam (napr.

R NS ČR 58/2001, aj ZSP č. 34/2002).

Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých

sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.

Konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia teda má svoje špecifiká, ktoré

ho odlišujú od zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované

dosiahnutím účelu predbežného opatrenia, a preto sa neuplatňujú v celej šírke, ale

s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni

osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti

predbežného opatrenia. Pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu

na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu

a príloh, pričom na základe ich (osvedčenia) vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť

(potreba, naliehavosť) dočasne upraviť pomery účastníkov. Aj z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať

rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr.

Scollo proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné).

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú na základe rozsudku Okresného

súdu Bratislava IV z 22. júla 2009 č.k. -331 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave z 27. septembra 2011 sp. zn. veriteľmi odporcu 3/, a to

každý v rozsahu priznanej pohľadávky v sume 165.969,59 eur s úrokom z omeškania

vo výške 11 % ročne z priznanej sumy od 25.09.2007 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť 06.12.2011 a vykonateľným sa stal 10.12.2011.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka

č. 21547/B je preukázané, že účasť odporcu 3/ ako jediného spoločníka obchodnej

spoločnosti NESTVEST, s.r.o. so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 786 507,

zanikla ku dňu 03.10.2011 v dôsledku prevodu obchodného podielu vo výške 100 % na

odporcu 2/. Od 30.12.2011 je jediným spoločníkom označenej spoločnosti odporca 1/,

pričom odporcovia 2/ a 3/ sú konateľmi, ktorí v mene spoločnosti konajú spoločne.

K uvedeným zmenám v obchodnom registri došlo na základe zmlúv medzi odporcami, ktoré

sú predmetom konania vo veci samej, a to v čase bezprostredne po vyhlásení rozsudku

odvolacieho súdu (27. septembra 2011).

Na č.l. 37 spisu sa nachádza uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

zo dňa 20. septembra 2012, ktorým najvyšší súd v konaní o dovolaní odporcu

(odporcu 3/ v tomto konaní) povolil odklad vykonateľnosti rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV z 22. júla 2009 č.k. -331 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra 2011 sp. zn. , a to až do

právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav odvolací súd za rozhodujúcu skutočnosť

odôvodňujúcu nariadenie predbežného opatrenia považoval existenciu právoplatne

priznaných pohľadávok navrhovateľa 1/ a 2/, i napriek tomu, že ich vykonateľnosť bola

dočasne odložená.

Navrhovatelia dôvodnosť svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, odvodzujú od svojho nároku vo veci samej. Vychádzajúc ustanovenia § 42a

odvolací súd má za to, že je možné dôvodne predpokladať, že sú

splnené podmienky, na základe ktorých sa navrhovatelia môžu úspešne domáhať vyslovenia

neúčinnosti právnych úkonov, ktorými boli uskutočnené zmeny v osobe jediného spoločníka

obchodnej spoločnosti NESTVEST, s.r.o. a tiež v osobe štatutárneho orgánu spoločnosti.

Pokiaľ ide o osvedčenie správania sa účastníka, ktoré nasvedčuje tomu, že sa

zbavuje vecí alebo majetku tak, že je ohrozené uspokojenie uplatňovanej (priznanej)

pohľadávky - za také správanie je možné v zmysle ustálenej judikatúry považovať napríklad

inzerovanie predaja nehnuteľností, podanie návrhu na prevod nehnuteľností, činnosti

smerujúce k zbaveniu sa účasti v obchodnej spoločnosti a pod..

V danej veci je preukázaná skutočnosť, že odporca 3/ bezprostredne po tom ako sa

dozvedel o výsledku základného sporového konania medzi ním ako odporcom

a navrhovateľmi 1/ a 2/, previedol svoj 100 %-ný obchodný podiel v spoločnosti

NESTVEST, s.r.o., ktorá je aj výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.

ako

pozemok parcely registra C, o výmere 379 m2, záhrady, pozemok parcely

registra C, o výmere 396 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba súp. č.

, z ktorého by bolo možné aspoň čiastočné uspokojenie pohľadávok

navrhovateľov 1/ a 2/, keďže obchodný podiel v obchodnej spoločnosti je podľa Exekučného

poriadku spôsobilým predmetom exekúcie, na osoby blízke.

Navrhovateľom 1/ a 2/ preto na základe takého konania odporcu 3/ vzniká dôvodná

obava, že v prípade ďalšieho prevodu obchodného podielu sa nebudú môcť účinne domáhať

určenia neúčinnosti uskutočnených právnych úkonov, v dôsledku čoho môže byť priznaná

pohľadávka celkom alebo z časti nevymožiteľná.

Preto odvolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia osvedčili aj dôvodnú obavu

z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, zakladajúcu potrebu dočasnej úpravy pomerov

účastníkov.

S ohľadom na začaté konanie o dovolaní na NS SR (sp. zn.: )

iniciované odporcom 3/ v tomto konaní, považoval odvolací súd za potrebné limitovať

trvanie predbežného opatrenia do právoplatného skončenia uvedeného konania na

najvyššom súde.“

V nadväznosti na citované považuje ústavný súd za potrebné uviesť, že aj v konaní

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť rešpektované minimálne

požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp. základnému právu

na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí mať

predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným

orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené.

Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(, ).

Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery

účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa

vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti

komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla

zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, pričom predstavujú

opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh zrušené.

Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej judikatúry, podľa ktorej je integrálnou

súčasťou základného práva podľa a práva podľa dohovoru aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom právnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(m. m. , ). Povinnosťou všeobecného súdu je preto uviesť

v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.

Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej

stránky rozhodnutia (m. m. , ). Obdobne tak z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že právo na spravodlivé

konanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia

však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď.

Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na

konkrétny prípad (m. m. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997). Obdobne

ESĽP v rozsudku Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B uviedol, že

právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý

argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty),

ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.

Z uznesenia krajského súdu jednoznačne a zrozumiteľne vyplýva, že krajský súd

považuje za ohrozený výkon rozhodnutia, a to rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k.

-331 z 22. júla 2009 (právoplatný 6. decembra 2011 a vykonateľný

10. decembra 2011) v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 27. septembra 2011 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“), ktorým bol sťažovateľ

vo 4. rade zaviazaný zaplatiť a (ďalej len „veritelia“)

každému po 165 969,59 € spolu s úrokom z omeškania 11 % ročne. Z rozsudku krajského

súdu z 27. septembra 2011 tiež jednoznačne vyplýva, že výkon rozsudku Okresného súdu

Bratislava IV považuje za ohrozený tým, že sťažovateľ vo 4. rade sa zbavil svojho majetku,

z ktorého by mohla byť pohľadávka veriteľov uspokojená, keď ako jediný spoločník

previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti (sťažovateľka v 1. rade) krátko po vyhlásení

rozsudku krajského súdu z 27. septembra 2011 na svoju manželku (sťažovateľka v 3. rade),

ktorá ho následne previedla na svojho syna (sťažovateľa v 2. rade). Zároveň považuje výkon

rozhodnutia za ohrozený tým, že v prípade, ak počas konania o odporovateľnosť uvedených

právnych úkonov by došlo k ďalšiemu prevodu obchodného podielu, nebude možné

sa domáhať neúčinnosti tohto právneho úkonu, a teda pohľadávka môže byť celkom alebo

sčasti nevymožiteľná.

Podľa názoru ústavného súdu citované odôvodnenie uznesenia krajského súdu

zo 7. mája 2014 jasne a bez akýchkoľvek rozporov prostredníctvom sledu logických

argumentov objasňuje, ktoré skutočnosti považoval krajský súd za osvedčené pre záver

nevyhnutný na nariadenie predbežného opatrenia. Ústavný súd k tvrdeniu sťažovateľov, že

predbežné opatrenie obmedzuje oprávnenie konateľov obchodnej spoločnosti, pričom toto

môže byť obmedzené iba zákonom alebo spoločenskou zmluvou, uvádza, že predbežným

opatrením môže súd zakázať, aby ten, proti komu predbežné opatrenie smeruje, nenakladal

s určitými vecami alebo právami alebo sa niečoho zdržal. Predbežným opatrením sa vždy

tomu, proti komu predbežné opatrenie smeruje, ukladajú také povinnosti alebo sa zakazuje

vykonávať úkony, ktoré nemá povinnosť vykonať alebo, naopak, právo ich vykonať má, čo

je aj zmyslom a účelom predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie predstavuje iba

dočasnú úpravu pomerov a v žiadnom prípade nejde o také obmedzenie konateľského

oprávnenia, aké je možné realizovať iba zákonom, resp. spoločenskou zmluvou. Uznesením

krajského súdu zo 7. mája 2014 sa neobmedzuje konateľské oprávnenie, ako to tvrdia

sťažovatelia, iba sa dočasne zakazuje konateľom spoločnosti vykonávať presne

špecifikované úkony.

Ústavný súd zdôrazňuje, že účelom a zmyslom nariadeného predbežného opatrenia

bolo predísť ohrozeniu výkonu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, a to exekúciou na

obchodný podiel v spoločnosti (sťažovateľka v 1. rade). Sťažovatelia uvádzajú rôzne

argumenty, ktorými sa snažia spochybniť uznesenie krajského súdu zo 7. mája 2014, avšak

tieto ich tvrdenia nie sú spôsobilé spochybniť záver, že po vyhlásení rozsudku krajského

súdu z 27. septembra 2011 reálne došlo k opakovaným prevodom obchodného podielu

medzi sťažovateľmi v 2., 3. a vo 4. rade postihnuteľného núteným výkonom rozhodnutia

a tieto úkony mohli u veriteľov dôvodne vzbudiť obavu z reálneho ohrozenia úspešnosti

vymoženia svojho nároku. Sťažovatelia v 2., 3. a vo 4. rade sú účastníkmi konania

o odporovateľnosť právnych úkonov, ktoré je základným konaním, od ktorého odvádzajú

navrhovatelia svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia, pričom dosiahnuť účel

predbežného opatrenia bolo možné iba napadnutým uznesením krajského súdu zo 7. mája

2014.

Ústavný súd vo svojej judikatúre k otázke svojej právomoci stabilne uvádza, že

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ). Do sféry pôsobnosti

všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo

rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , ). Ústavný

súd je súčasne vo svojej judikatúre zdržanlivý v prieskume uznesení, ktorými sa rozhoduje

iba o predbežných opatreniach ().

Podľa názoru ústavného súdu krajský súd ústavne akceptovateľným a udržateľným

spôsobom objasnil skutkový základ veci a aplikáciu právnej úpravy predbežného opatrenia,

ktorá nie je v rozpore s jej zmyslom a účelom. Nesúhlas sťažovateľov s uznesením

krajského súdu nemôže sám osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto rozhodnutia a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho

právny názor svojím vlastným.

Ústavný sú nezistil žiadne ústavnoprávne vady napadnutého uznesenia krajského

súdu zo 7. mája 2014, ktoré by odôvodňovali zásah ústavného súdu do sťažovateľmi

namietaného porušenia práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

, listiny a dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov v 2., 3. a vo 4. rade

uznesením najvyššieho súdu z 30. januára 2015

Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z 30. januára

2015 konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania je

zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo. V odôvodnení napadnutého

uznesenia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné

dovolanie sťažovateľov odmietnuť ako procesne neprípustné, keď v relevantnej časti

odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol:

„V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

V ustanoveniach a sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu vydané

v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak v prípade, ak

je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu

prvého stupňa ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na

zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na

prerušenie konania podľa ( ). Podľa

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak Odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu ( ), ďalej ak ide o uznesenie o

návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§

239 ods. 2 písm. c/ ). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o

príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o

odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods.

3 ).“

Ústavný súd napokon uvádza, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené

podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci

dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia

súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva,

že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis

mutandis , ).

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky v 1. rade uznesením

krajského súdu

Sťažovateľka v 1. rade namieta porušenie svojich práv tým, že jej nebolo doručené

uznesenie krajského súdu zo 7. mája 2014, čo považuje za odňatie možnosti konať pred

súdom, a zároveň namieta, že jej bolo predbežným opatrením – uznesením krajského súdu

uložená povinnosť napriek tomu, že nie je účastníkom konania o odporovateľnosť právnych

úkonov vedeného na okresnom súde pod sp. zn. .

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti zotrváva na stanovisku, že

ak právna úprava poskytuje tomu-ktorému základnému právu alebo slobode, porušenie

ktorého sa namieta, účinnú právnu ochranu prostredníctvom opravného prostriedku

dostupného fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ale táto ju nevyužije, také podanie

ústavný súd odmietne pre zjavnú neopodstatnenosť. Konanie pred ústavným súdom nie je

totiž konaním, v ktorom by bolo možné naprávať to, čo účastník predchádzajúceho konania

pred súdnym orgánom svojím vlastným postupom zanedbal, keď si riadne a včas nebránil

svoje práva, hoci tak urobiť mal a mohol (zásada vigilantibus iura). Pokiaľ sťažovateľka

v 1. rade tvrdí, že jej nebolo uznesenie krajského súdu zo 7. mája 2014 doručené, nič jej

nebránilo, aby o jeho doručenie krajský súd požiadala. V prípade, ak sa domnieva, že jej

týmto konaním krajského súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, je toto tvrdenie

samostatným dovolacím dôvodom podľa , ktorý mala sťažovateľka

v 1. rade možnosť využiť, čo však, ako už bolo uvedené, neurobila.

Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd už nezaoberal ani tvrdeným porušením

označených práv sťažovateľky v 1. rade, ktoré mali byť porušené uznesením krajského súdu

zo 7. mája 2014.

Vzhľadom na uvedené odmietol ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľky v 1. rade uznesením

najvyššieho súdu z 30. januára 2015

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine

v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ).

Napadnutým uznesením z 30. januára 2015 rozhodol najvyšší súd o dovolaní

sťažovateľov v 2., 3. a vo 4. rade proti uzneseniu krajského súdu zo 7. mája 2014.

Sťažovateľka v 1. rade dovolanie proti uzneseniu krajského súdu zo 7. mája 2014 nepodala.

Ak sťažovateľka v 1. rade nepodala dovolanie proti uzneseniu krajského súdu zo 7. mája

2014, uznesením najvyššieho súdu z 30. januára 2015, ktorým bolo rozhodnuté o tomto

dovolaní, nemôže dochádzať k porušovaniu jej základných práv alebo slobôd.

Keďže sťažnosť ústavnému súdu podala sťažovateľka v 1. rade, ktorá nie je aktívne

vecne legitimovaná na podanie sťažnosti, ústavný súd dospel k záveru, že ide o sťažnosť

podanú neoprávnenou osobou, a preto ju pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol

podľa .

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho dôvodu, aby sa

ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. júna 2016