Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 261/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti C. s. r. o., zastúpenej A., s. r. o., v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. F. S., vo veci namietaného porušenia základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -112 z 5. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti C. s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. februára

2013 doručená sťažnosť spoločnosti C. s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -112 z 5. decembra 2012.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj listín vyžiadaných ústavným súdom v rámci

prípravy predbežného prerokovania sťažnosti od Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

(ďalej len „okresný súd“) vyplynul tento skutkový stav:

2.1 Medzi spoločnosťou V., a. s. (teraz už S., a. s.; ďalej len „banka“), ako veriteľom

a S. A. (ďalej len „žalobkyňa“) a jej manželom ako dlžníkmi bola 18. júna 2003 (podľa

údajov banky však až 2. júla 2003) uzatvorená zmluva o hypotekárnom úvere, ktorý banka

poskytla žalobkyni a jej manželovi, ktorí sa ho zaviazali splatiť spoločne a nerozdielne.

Na zabezpečenie pohľadávok banky z uvedenej zmluvy bola súčasne uzavretá zmluva

o zriadení záložného práva na bližšie označené nehnuteľnosti v k. ú. L. (okres N.), medzi

nimi aj na rozostavaný rodinný dom súp. č. 73.

V dôsledku nesplácania záväzkov dlžníkov voči banke z uvedenej zmluvy

o hypotekárnom úvere banka listom z 19. marca 2012 požiadala o predčasné splatenie

hypotekárneho úveru. Následne v bližšie nezistenom čase banka oznámila žalobkyni a jej

manželovi začatie výkonu záložného práva a navrhla vykonanie dobrovoľnej dražby

na založené nehnuteľnosti. Bankou poverený dražobník (spoločnosť D., s. r. o.) v júli 2012

uverejnil oznámenie, že dobrovoľná dražba sa bude konať 15. augusta 2012 v N. Deň pred

konaním dobrovoľnej dražby, t. j. 14. augusta 2012, banka oznámila žalobkyni, že svoje

pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere postúpila sťažovateľke, na ktorú v dôsledku

toho prešlo i záložné právo, ktoré pohľadávku zabezpečuje. Následne ten istý dražobník

4. septembra 2012 uverejnil nové oznámenie, že dobrovoľná dražba sa bude konať

4. októbra 2012 v K.

2.2 Žalobkyňa preto podala 20. (resp. elektronicky 19.) septembra 2012 okresnému

súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by sa sťažovateľke zakázal výkon

záložného práva na uvedených nehnuteľnostiach. Svoj návrh na nariadenie predbežného

opatrenia žalobkyňa odôvodnila v podstate tým, že

a) zmluva o hypotekárnom úvere a zmluva o zriadení záložného práva obsahujú

„početné neprijateľné zmluvné podmienky“, neuviedla však príklady, ktoré to sú,

b) manžel žalobkyne stratil zamestnanie a postupne prerušil kontakt s rodinou,

v dôsledku čoho žalobkyňa zostala na platenie splátok hypotekárneho úveru a výživu rodiny

sama, pričom banka nejavila ochotu ich nepriaznivú sociálnu situáciu riešiť, ale požiadala

o splatenie celého úveru a vystavila žalobkyňu neprimeranému výkonu záložného práva,

c) určené miesto dražby je niekoľko stovák kilometrov od miesta nehnuteľností,

d) výška dlhu (11 430,82 €) je v hrubom nepomere k znalecky určenej hodnote

založených nehnuteľností (49 500 €),

e) taký výkon záložného práva sa prieči dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), navyše by ním došlo k neprimeranému zásahu do práva žalobkyne na majetok,

obydlie a súkromný a rodinný život ( a a dohovoru).

Vo veci samej sa žalobkyňa domáhala „ochrany pred neprijateľnými zmluvnými

podmienkami, zákazu výkonu záložného práva podľa záložnej zmluvy, alternatívne pred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami a žiadať, aby súd naplnil čl. 6 ods. 1 Smernice

93/13/EHS“.

Okresný súd uznesením č. k. -53 z 24. septembra 2012 návrhu v celom

rozsahu vyhovel, stotožniac sa s jeho skutkovými a právnymi dôvodmi a s nutnosťou

a naliehavosťou poskytnutia právnej ochrany žalobkyni, ktorej zákonné práva sú ohrozené.

Zároveň jej uložil podať žalobu vo veci samej do 60 dní od právoplatnosti uznesenia.

2.3 Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom navrhla

uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietne. Odvolanie odôvodnila tým, že

a) žalobkyňa v návrhu nijako neosvedčila dôvodnosť nároku vo veci samej, najmä

neuviedla, ktoré zmluvné podmienky považuje za neprijateľné, a údajnú neprijateľnosť

nijako neodôvodnila,

b) neboli vôbec osvedčené základné skutočnosti umožňujúce prijať záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, a o bezprostredne

hroziacej ujme, ale naopak, súd prvého stupňa nekriticky prevzal skutkovú a právnu

argumentáciu; v skutočnosti žiadna ujma neexistuje,

c) predmet dražby je neobývateľný, čo vyplývalo z dokumentácie priloženej

k odvolaniu, preto je účelové poukazovanie žalobkyne na ochranu jej obydlia,

d) „principiálne neprijateľným argumentom... je výkon záložného práva v údajnom

rozpore s dobrými mravmi, spočívajúcimi v hrubom nepomere výšky pohľadávky z úverovej

zmluvy... a hodnoty zálohu určenej znalcom...“, pretože podľa § 556 Občianskeho

zákonníka nie je nikto povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej, než

sú dve tretiny odhadnej ceny. Tento postup banky je v súlade s pravidlami obozretného

podnikania, pretože záložné právo má aj uhradzovaciu funkciu. Navyše, porušenie

povinnosti dlžníkov splatiť úver nemožno ospravedlniť ich ťaživou sociálnou situáciou

a sankcionovať tak sťažovateľku.

2.4 Krajský súd svojím uznesením č. k. -112 z 5. decembra 2012

odvolaniu sťažovateľky nevyhovel a napadnuté uznesenie potvrdil, pričom v odôvodnení

po zopakovaní priebehu konania uviedol:

„V prejednávanej veci mieni odporca v 1. rade (t. j. sťažovateľka, pozn.) uspokojiť

svoje pohľadávky z úverovej zmluvy zo dňa 18. 06. 2003 uzavretej s navrhovateľkou (t. j.

žalobkyňou, pozn.) a odporcom v 2. rade (t. j. jej manželom, pozn.). Záväzok dlžníkov bol

zabezpečený zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníkov

(navrhovateľky a odporcu v 2. rade). Zostatok nesplateného úveru je 11.430,82 eur.

Odporca ako veriteľ nevzal do úvahy aktuálnu sociálnu a rodinnú situáciu navrhovateľky,

ktorá sa sama stará a živí maloleté dieťa, keďže otec dieťaťa je v zahraničí a prerušil

kontakty s rodinou a neplatil výživné, ani splátky úveru. V dôsledku tohto stavu sa dlžníci

dostali do omeškania so splátkami úveru. Peňažný ústav dňa 19. 03. 2012 vyhlásil

predčasnú splatnosť zostatku úveru – 11.430,82 eur a žiadal zaplatenie uvedenej sumy do

10. 04. 2012, inak ho bude vymáhať. Následne peňažný ústav 14. 08. 2012 oznámil

postúpenie svojej pohľadávky odporcovi v 1. rade. Už na deň 15. 08. 2012 bol určený

dátum dražby nehnuteľnosti navrhovateľky v N. a odporcu v 2. rade, resp. na deň 04. 10.

2012 v K. v sídle odporcu v 1. rade.

Podľa znaleckého posudku Ing. E. S. je cena nehnuteľností 49.4758,40 (správne má

byť zrejme 49 458,40, pozn.) eur. Vzhľadom na nesplatený zostatok úveru 11.430,82 eur,

možno vysloviť záver, že ide o hrubý nepomer pohľadávky a hodnoty zálohu. Podľa názoru

odvolacieho súdu, za aktuálnej situácie nie je prípustné poskytnúť súdnu ochranu veriteľovi,

ktorý mieni neprimeraným spôsobom uspokojiť svoju pohľadávku. Realizáciou záložného

práva chce pripraviť dlžníkov o ich vlastníctvo k nehnuteľnostiam, aj k domu, a to jednak

v ich nepriaznivej situácii a jednak spôsobom, ktorý je k výške pohľadávky a k hodnote

nehnuteľností neprimeraný.“

2.5 Uznesenie krajského súdu, ako aj uznesenie okresného súdu nadobudli

právoplatnosť 8. januára 2013, žalobkyňa podala 7. (resp. elektronicky 6.) marca 2013

žalobu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o hypotekárnom úvere z 18. júna 2003

a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ako aj zaplatenia primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €.

3. Proti uzneseniu krajského súdu č. k. -112 z 5. decembra 2012

smeruje včas podaná sťažnosť sťažovateľky.

3.1 Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti opakuje svoju argumentáciu

z odvolania proti uzneseniu okresného súdu. Z ústavnoprávneho hľadiska považuje

uznesenie krajského súdu za extrémne nesprávne a arbitrárne, pretože právnu a logickú

argumentáciu nahradil svojou „subjektívnou úvahou o vyfabulovanej nepriaznivej životnej

situácii“ žalobkyne, pričom nezohľadnil extrémne nespravodlivé dôsledky vo vzťahu

k sťažovateľke. Krajský súd vykonal „krajne nesprávnu a excesnú argumentáciu

a aplikáciu príslušných ustanovení, resp. niektoré ustanovenia ani nezohľadnil, a rovnako

nevzal do úvahy ani zistený skutkový stav, pričom dospel k záveru, ktorý zjavne odporuje

pravidlám formálnej a právnej logiky“, čím „flagrantne... porušil princíp legality v zmysle

SR, princíp právnej istoty účastníka konania, pričom sťažovateľa vystavil

nespravodlivosti sprevádzanej procesným neúspechom v konaní... Ak by odvolací súd

aplikoval citované ustanovenia správne a v súlade s ich skutočným významom, nemohlo by

dôjsť k procesnému neúspechu sťažovateľa v konaní.“.

3.2 Na základe toho sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie

konanie a vydal tento nález:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

5. 12. 2012, č. k. -112, ktorým uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom zo dňa 24. 9. 2012 č. k. -53 vo veci samej potvrdil, porušené bolo.

II. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 5. 12. 2012, č. k. -112

sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov

konania...“

4. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) uvedenú sťažnosť predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených

v .

5. Napadnutým uznesením krajského súdu nebolo rozhodnuté vo veci samej, ale bolo

ním len potvrdené uznesenie o nariadení predbežného opatrenia.

5.1 Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zaujíma mimoriadne zdržanlivý

postoj voči uzneseniam (rozhodnutiam), ktorými sa len rozhoduje o predbežných

opatreniach, hoci dôvody tejto zdržanlivosti nie sú v judikatúre ustálené. Na jednej strane

ústavný súd zdôrazňuje dostupnosť iných prostriedkov nápravy, konkrétne návrhu na

zrušenie predbežného opatrenia v konaní podľa

(, č. 60/2007 Zbierky nálezov a uznesení; ďalej len „Zb. ÚS“), na druhej strane

však prízvukuje dočasnosť, resp. predbežnosť posúdenia veci pri predbežnom opatrení

s tým, že takéto posúdenie nevylučuje riadne poskytnutie ochrany príslušnému základnému

právu vo veci samej (porov. , č. ÚS, ako aj ,

č. ÚS). Rovnako však ústavný súd akceptuje určité zníženie nárokov

na dostatočnosť zistenia skutkového stavu a obsiahlosť právnej argumentácie pri

rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, čo je odôvodnené potrebou

rýchleho rozhodnutia o nich na účely účinnej dočasnej úpravy pomerov (porov.

, č. ÚS, a v ňom citovaná prejudikatúra). Ústavný súd tak v zásade

pripúšťa obsahový prieskum rozhodnutí o predbežných opatreniach len z hľadiska ich

zjavnej protiústavnosti a arbitrárnosti (porov. už citované , č. 138/2004

Zb. ÚS).

5.2 S podobným prístupom sa možno stretnúť v judikatúre Európskeho súdu pre

ľudské práva vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorá sa postupne ustálila v tom smere, že

predmetom ochrany tohto ustanovenia môžu byť aj konania o predbežných opatreniach,

avšak nemusia sa v nich uplatňovať všetky požiadavky citovaného ustanovenia

na spravodlivé súdne konanie (porov. Micallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06, rozsudok

veľkého senátu z 15. októbra 2009, najmä ods. 86).

5.3 Podľa ustanovenia (ďalej len „OSP“)

je predpokladom nariadenia predbežného opatrenia buď potreba dočasnej úpravy pomerov

účastníkov, alebo ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia. Je pravdou, že v prerokúvanej

veci nie je odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov príliš jasné v otázke, ktorý z uvedených

predpokladov tu považujú za splnený, podľa názoru ústavného súdu tu však možno

uvažovať o dočasnej úprave pomerov týkajúcich sa záložného práva sťažovateľky na

nehnuteľnostiach žalobkyne a jej manžela, ako aj výkonu tohto práva. Je nesporné, že

výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou môže dôjsť v dôsledku ustanovenia § 27

ods. 1 o dobrovoľných dražbách a o zmene o doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov k prechodu založených nehnuteľností na tretiu

osobu (vydražiteľa), pričom rozsah prostriedkov nápravy je obmedzený v podstate len

na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 citovaného zákona). Tým by sa ale

prípadná obrana žalobkyne proti ňou tvrdeným neprijateľným podmienkam v zmluve

o úvere a záložnej zmluve a proti podľa nej neprípustnému výkonu záložného práva, ktorej

sa domáha práve v prerokúvanej veci, podstatne sťažila.

Ústavný súd sa ďalej po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného

opatrenia, ktorý v podstate predstavuje i odôvodnenie uznesenia okresného súdu,

nestotožňuje s názorom sťažovateľky, že by tento návrh nespĺňal náležitosti ustanovené

v . Je pravdou, že tento návrh je jednoduchý a stručný, je však z neho

zrejmé, že žalobkyňa poukazuje na svoju zlú sociálnu situáciu, výkon záložného práva

v rozpore s dobrými mravmi kvôli nepomeru pohľadávky a hodnoty založených

nehnuteľností, ako aj na riziko zásahu do jej obydlia v prípade okamžitého výkonu

záložného práva.

Z odôvodnenia rozhodujúcej časti uznesenia krajského súdu (pozri bod 2.4) je

konečne zrejmé, že krajský súd sa stotožnil s prvými dvoma dôvodmi a za rozhodujúce pre

nariadenie predbežného opatrenia považoval na jednej strane zlú sociálnu situáciu

žalobkyne, na druhej strane hodnotu zálohu štvornásobne prevyšujúceho zostatok úverovej

pohľadávky sťažovateľky. Tým sa v podstate krajský súd dovolával súladu výkonu

záložného práva s dobrými mravmi ( ), medzi ktoré tak

zaradil i aspekt určitej sociálnej zodpovednosti voči dlžníkom nachádzajúcim sa

v nepriaznivej životnej situácii, ak následky, ktoré by výkon práva mohol mať pre tieto

osoby, je vo výraznom nepomere k následkom, ktoré odloženie, resp. odopretie výkonu

môže mať pre veriteľa. Tieto dôvody, ale aj zvolené odôvodnenie nepovažuje ústavný súd

za ústavne neakceptovateľné. Pritom sama okolnosť, že sa sťažovateľka s týmito názormi

nestotožňuje, nemá za následok zásah do jej základného práva na súdnu ochranu ani práva

na spravodlivé súdne konanie, pretože obsahom týchto práv nie je právo účastníka

na úspech vo veci (napr. , č. ÚS).

Osobitne je potrebné pripomenúť, že zohľadnenie sociálnej situácie dlžníka

(povinného) je možné a prípustné aj v exekučnom konaní vykonávanom súdnym

exekútorom, a to v podobe tzv. odkladu exekúcie, počas ktorého možno vykonávať len

úkony, ktorými sa zabezpečuje majetok povinného, nie však úkony na jeho speňažovanie.

Ústavný súd nevidí dôvod, prečo by sa v procese dobrovoľnej dražby, ktorá ako celok

navyše neprebieha pod preventívnou súdnou kontrolou, mali uplatňovať prísnejšie

podmienky ingerencie súdu. Navyše, v prerokúvanej veci podľa názoru ústavného súdu sú

následky, ktoré hrozia sťažovateľke dočasným odložením výkonu záložného práva

na nehnuteľnostiach, nepomerne miernejšie v porovnaní s následkami, ktoré by hrozili

žalobkyni okamžitým vydražením týchto nehnuteľností. Sťažovateľke totiž napriek

predbežnému opatreniu zostáva záložné právo zachované (samozrejme, s výhradou

prípadného vyhovenia žalobe žalobkyne vo veci samej, pozri bod 2.5), pričom hodnota

založených nehnuteľností poskytuje podľa názoru ústavného súdu dostatočnú rezervu aj

na uspokojenie prirastajúceho príslušenstva (úrokov, úrokov z omeškania a prípadného

ďalšieho príslušenstva v súlade so zmluvou o hypotekárnom úvere), pokiaľ je tiež

zabezpečené záložným právom.

6. Podľa ustanovenia môže ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní odmietnuť okrem iného takú sťažnosť, ktorá je zjavne

neopodstatnená. Za zjavne neopodstatnený sa podľa konštantnej judikatúry považuje najmä

taký návrh (taká sťažnosť), ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

označeného sťažovateľkou, pretože nie je daná jeho vzájomná súvislosť s napadnutým

postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci (napr. , ,

, ). Z uvedených dôvodov je zrejmé, že napadnuté uznesenie

krajského súdu č. k. -112 z 5. decembra 2012 už na prvý pohľad (prima

facie) netrpí nedostatkami tvrdenými sťažovateľkou. Ústavný súd preto dospel pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že ju treba odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2013