Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-89-2026.pdf
PDF · 139.12 KB
Case nature
Subarea
16Co/89/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej, v právnej veci navrhovateľky: A.. B. Š., nar. X.XX.XXXX, F. XX, L., zastúpená: Okenica & Co. s. r. o., Pražská 11, Bratislava, IČO: 36 866 512, proti odporcom: 1/ SVOJBYT, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Kuklovská 496/19, Bratislava, IČO: 31 801 609, 2/ Auktera s.r.o., Jantárová cesta 2239/107, Dunajská Streda, IČO: 57 403 520, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 20C/12/2026-31, zo dňa 23.3.2026, takto
r o z h o d o l :
1. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
2. Odporcom 1/ a 2/ proti navrhovateľke n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 2.3.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadala (i) uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu číslo XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, popis stavby: F. XX, XX, XX, XX, XX, XX, vchod číslo XX, postavenom na pozemkoch s parcelným číslom XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, evidovaných na liste vlastníctva čísla XXXX, v katastrálnom území F. Y., obec: L. - F. Y., okres: L. A., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo výške XXXXX/XXXXXX, podľa zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov; (ii) priznať nárok na náhradu trov konania voči odporcom a zároveň (iii) poučiť odporcu 1/ o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou by mal možnosť vymáhať ako správca bytového domu voči žalobkyni, ako výlučnej vlastníčke bytu, nedoplatky na úhradách za plnenia a na úhradách preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv.
2. Návrh odôvodnila tým, že zo strany odporcu 1/ opakovane dochádza k oneskorenému vyúčtovaniu použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom posledné vyúčtovanie za rok 2024 jej bolo odoslané až 5.12.2025 a doručené 8.12.2025. Z daného vyúčtovania vyplýva výška jej nedoplatku v sume 928,65 eura za byt a v sume 119,30 eura za garáž. Navrhovateľka dvakrát písomne reklamovala výšku nedoplatku uvedenú v tomto vyúčtovaní, napriek tomu odporca 1/ neoznámil navrhovateľke odpoveď, ktorá by objasnila a vysvetlila reklamovaný stav vyúčtovania. Naviac nesúhlasila s výškou preddavkových platieb, ktoré nie sú vo výške schválenej vlastníkmi, pričom ani výška zálohovej platby nekorešponduje s 1/12 celkových nákladov za rok 2024 v sume 369,39 eura. Z uvedeného dôvodu predpokladá, že aj ďalšie vyúčtovanie za rok 2025 bude vychádzať z nesprávnych údajov, čo bude musieť opätovne riešiť reklamáciou. Aj napriek nesúhlasu s vyúčtovaním za rok 2024 vykonala dve úhrady, a to 26.1.2026 v sume 928,65 eura a dňa 26.1.2026 v sume 119,30 eura, čím celý svoj záväzok
z vyúčtovania za rok 2024 vysporiadala. Odporca 2/ doručil navrhovateľke oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 3.2.2026, v ktorom vyzval navrhovateľku na úhradu dlhu v sume 2.956,65 eura a nákladov dražby v sume 1.205,40 eura. Zároveň odporca 2/ vykonal zápis poznámky v katastri nehnuteľností o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Navrhovateľka písomne 18.2.2026 oznámila odporcovi 2/ svoj nesúhlas s jeho postupom a rozporovala údajnú pohľadávku uvedenú v oznámení odporcu 2/. Táto pohľadávka nie je v oznámení odporcu 2/ bližšie konkretizovaná a nezohľadňuje ani dve platby z 26.1.2026, a preto je neexistujúca a vykonštruovaná. Po odpočítaní výšky úhrady z 26.1.2026 nie je splnená ani zákonná podmienka stanovená v § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z., keďže zostávajúca časť dlžnej sumy by predstavovala len 1.908,70 eura. Nebola splnená ani zákonná podmienka v § 14b ods. 1 písm. o) zákona č. 182/1993 Z. z., keďže od 12.10.2022 sa nekonalo žiadne zasadnutie vlastníkov. Potrebu nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania odôvodnila tým, že je starobnou dôchodkyňou vo vyššom veku (80 rokov), pričom odporca 1/ si dlhodobo neplní svoje zákonné povinnosti a vyhotovuje oneskorené a chybné vyúčtovania a nevybavuje reklamácie. Zároveň ide o výkon záložného práva na obydlie navrhovateľky. Navrhovaný výkon záložného práva predajom bytu spôsobuje medzi účastníkmi zmluvy o zriadení odporcu 1/ hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech navrhovateľky, keďže umožňuje postihovať majetok navrhovateľky bez súdnej kontroly.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 CSP), súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 2, § 333, § 334, § 337 ods. 1, 2 a § 340 ods. 1 CSP, pričom ozrejmil, že neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Žalobca teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
4. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu spojená s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy a zabezpečenie nerušeného výkonu rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe neodkladnej úpravy. Je na žalobcovi, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverne opísal skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a zároveň, aby v návrhu opísal a osvedčil existenciu trvania nároku, ktorému žalobca navrhuje poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Osvedčiť dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia je povinný žalobca v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a označených relevantných dôkazov s ich predložením, okrem tých, ktoré nemôže žalobca predložiť bez vlastnej viny. Jedným z predpokladov, aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodkladnou úpravou pomerov strán sporu je osvedčenie naliehavosti a neodkladnosti takejto úpravy, ktorou by sa zabránilo vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu rozhodnutia.
5. Súd prvej inštancie preskúmal návrh navrhovateľky, oboznámil sa s obsahom skutkového stavu uvedeného v návrhu, ako aj s priloženými listinnými dôkazmi, pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.
6. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že základnou povinnosťou vlastníka bytu je uhrádzanie všetkých platieb spojených s vlastníctvom a užívaním bytu. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok vznik nedoplatkov, ktoré v konečnom dôsledku musia znášať ostatní vlastníci bytov a nebytových
priestorov. Právna úprava preto umožňuje ostatným vlastníkom domáhať sa splnenia tejto povinnosti voči neplatiacemu vlastníkovi viacerými zákonnými spôsobmi. Jedným z nich je aj výkon zákonného záložného práva zriadeného priamo zo zákona k bytu alebo nebytovému priestoru neplatiaceho vlastníka. Zároveň aby nedochádzalo k neprimeranému zásahu do vlastníctva bytu a do obydlia neplatiaceho vlastníka, ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov stanovuje minimálnu hodnotu pohľadávky v sume 2.000 eur, ktorá musí byť naplnená pre výkon dobrovoľnej dražby. Ak teda pohľadávka nedosahuje túto výšku, nie je možné pristúpiť k výkonu dobrovoľnej dražby zákonného záložného práva a je potrebné si nároky uplatňovať iným zákonným spôsobom. Pokiaľ teda odporca 2/ začal výkon záložného práva na sumu vo výške 2.956,65 eura, bola splnená zákonná podmienka minimálnej hodnoty pohľadávky pre výkon dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti.
7. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie z vyúčtovania za rok 2024 mal za osvedčenú existenciu všetkých nedoplatkov navrhovateľky do daného času, ktoré predstavovali sumu 1.047,95 eura, t. j. 928,65 eura za byt a 119,30 eura za garáž. Zároveň z obsahu vyúčtovania za byt je zrejmé, že voči navrhovateľke bol evidovaný ešte nedoplatok bytu za rok 2022 v sume 109,62 eura, avšak tento bol navrhovateľkou vysporiadaný. Vykonaním úhrady navrhovateľkou 26.1.2026 v sume 928,65 eura a v sume 119,30 eura došlo k zániku všetkých záväzkov navrhovateľky vyplývajúcich z vyúčtovania za rok 2024, resp. skorších rokov, keďže vo vyúčtovaní za rok 2024 sa neuvádzali žiadne iné záväzky za skoršie roky než rok 2022. Pokiaľ teda navrhovateľka uhradila dlžnú sumu 1.047,95 eur dňa 26.1.2026, vysporiadala všetky svoje záväzky, ktoré boli uvedené vo vyúčtovaní za rok 2024. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za osvedčené, že voči navrhovateľke neexistovali žiadne iné pohľadávky spojené s užívaním bytu, ktoré vznikli do roku 2024 vrátane.
8. Uvedené však nezohľadňuje rok 2025, ktorý v návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia úplne absentuje. Navrhovateľka žiadnym spôsobom neuvádza, aké povinné platby bola povinná každý mesiac platiť v roku 2025, ani ako si túto svoju povinnosť plnila. Navrhovateľka teda súdu vôbec neosvedčila existenciu jej záväzku na plnenie do fondov vlastníkov v roku 2025 a jeho skutočné uhrádzanie. Naopak v celom podaní sa obmedzuje len na rok 2024 a následné vysporiadanie svojho záväzku v januári 2026. Na základe takto uvádzaných skutočností však nie je možné dospieť k záveru, že navrhovateľka má uhradené všetky svoje záväzky a pohľadávka v sume 2.956,65 eur, na úhradu ktorej bola vyzvaná odporcom 2/ v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 3.2.2026, je nereálna. Dôvodom je práve existencia roku 2025, počas ktorého navrhovateľke vznikala povinnosť plniť svoje povinné platby do fondov, avšak ktorej plnenie súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom neosvedčila, a preto je sporné, či odporcom 2/ uplatnený nárok sa netýka práve tohto roku. Navrhovateľkou neosvedčený rok 2025, vzhľadom na skôr vykonané úhrady jej záväzku do roku 2024, predstavuje práve možnosť, kde by nedoplatky navrhovateľky mohli vzniknúť.
9. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že odporca 2/ vo svojom oznámení o začatí výkonu záložného práva z 3.2.2026 výšku pohľadávky v sume 2.956,65 eura nekonkretizoval, s týmto tvrdením súd prvej inštancie súhlasil, avšak toto samo o sebe nezbavuje navrhovateľku povinnosti uhrádzať svoje záväzky riadne a včas. Zároveň nič nebránilo navrhovateľke vyzvať odporcu 2/, resp. aj odporcu 1/, na preukázanie a zdokladovanie existencie záväzku uplatneného v danom oznámení. Navrhovateľka pritom súdu prvej inštancie ani len neosvedčila, že by sa o takéto zistenie u odporcov pokúšala a napriek tomu so svojou žiadosťou neuspela. Vzhľadom k uvedenému, ako aj s prihliadnutím na povinnosť navrhovateľky platiť platby spojené s vlastníctvom a užívaním bytu a nebytového priestoru aj za rok 2025, ktorých splnenie navrhovateľka súdu prvej inštancie neosvedčila, nie je možné sa stotožniť s tvrdením navrhovateľky, že všetky svoje záväzky voči odporcovi 1/ má v celom rozsahu vysporiadané, keďže tu existuje možnosť existencie nedoplatkov práve za rok 2025.
10. Argumentácia navrhovateľky, že je osobou vo vyššom veku (80 rokov) a zároveň ide o jej obydlie, neobstojí ako dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie napriek pochopeniu sociálnych aspektov uvedených tvrdení nemôže opomínať skutočnosť, že povinnosťou vlastníka bytu a nebytového priestoru je uhrádzanie svojich záväzkov tak, aby tým neboli poškodzovaní ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov (eventuálne tiež osoby vo vyššom veku). Uvedené platí aj v prípade, ak takýmto povinným vlastníkom bytu je osoba vo vyššom veku. Z podania navrhovateľky pritom nevyplynuli žiadne iné sociálne dôvody, pre ktoré by súd mal osobitne prihliadať na osobu
navrhovateľky, než len okolnosti jej veku, čo samo o sebe nezbavuje navrhovateľku povinnosti plniť svoje záväzky. Navrhovateľka ani len netvrdila, že existujú na jej strane dôvody pre neplnenie si svojich povinností, v dôsledku čoho požaduje osobitnú ochranu cestou nariadenia neodkladného opatrenia. Naopak uvádzala, že všetky záväzky má vysporiadané, čo súd prvej inštancie s prihliadnutím na chýbajúce údaje za rok 2025 nemal za osvedčené.
11. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to požadovala navrhovateľka. Rovnako sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že výkon záložného práva nepodlieha súdnej ochrane, nakoľko samotný výsledok dobrovoľnej dražby podlieha prieskumu súdu v konaní o určenie jej neplatnosti. Rovnako tak navrhovateľka má možnosť uplatňovať svoje práva v samotnom konaní o výkon záložného práva, resp. má možnosť uhradiť svoj záväzok uplatnený voči nej odporcami a následne, v prípade jeho nesprávnosti, domáhať sa vydania neoprávnene požadovanej platby.
12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Keďže návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol, odporcovia mali v konaní úspech a preto je navrhovateľka povinná nahradiť odporcom trovy konania v celom rozsahu. Súd prvej inštancie však vzhľadom ku skutočnosti, že odporcom žiadne trovy nevznikli rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia a odporcom náhradu trov konania nepriznal.
13. Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu vyhovieť alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Navrhovateľka v podanom odvolaní síce neuviedla, z akých dôvodov podáva odvolanie, avšak z jeho obsahu možno vyvodiť, že uplatňuje odvolací dôvod podľa 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 CSP) bola námietka, že skutočnosť, že v prípade navrhovateľky ide o osobu vo vyššom veku (80 rokov), bola konajúcim súdom nesprávne pochopená. Navrhovateľka nežiadala zbaviť ju plnenia záväzkov voči odporcovi 1/, práve naopak, poukázala na to, že si riadne plní svoje povinnosti tým, že uhrádza pravidelné mesačné zálohové platby. Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil skutočnosť, že v rámci nefungovania odporcu 1/ (i) opakovane dochádza k oneskorenému vyúčtovaniu použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome a zároveň aj (ii) k v svojvoľnému navyšovaniu preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len „preddavky“). Posledné vyúčtovanie t. j. za rok 2024 spolu s predpisom preddavkov na rok 2025 jej bolo odoslané až 5.12.2025 a doručené až 8.12.2025 a nie do 31. mája 2025. Rovnako vyúčtovanie za rok 2025 a predpis preddavkov na rok 2026 doteraz odporca 1/ nepredložil. Ide bezpochyby o porušenie zákonnej povinnosti podľa ustanovenia § 7b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. K svojvoľnému navyšovaniu preddavkov poukázala na § 10 a § 14b ods. 1 písm. i) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Dôvodne sa domnieva, že posledné rozhodnutie o výške preddavkov bolo z roku 2022, nakoľko posledné zasadnutie zhromaždenia odporcu 1/ sa konalo 12.10.2022.
14. Súd prvej inštancie správne posúdil, že navrhovateľka uhradila všetky záväzky, ktoré jej vznikli do roku 2024 vrátane. Ale na druhej strane nezohľadnil podstatnú skutočnosť, že napriek pravidelným platbám mesačných preddavkov vo výške 292 eur, nemá vedomosť o tom, že by jej vznikli za rok 2025 akékoľvek záväzky, nakoľko jej nebolo predložené vyúčtovanie preddavkov za rok 2025. Predpis preddavkov na rok 2025 jej prišiel až 8.12.2025, t. j. v čase, keď uhradila 11 mesačných preddavkov za rok 2025 a posledný mesačný preddavok za rok 2025 uhradila 15.12.2025. K preukázaniu tejto skutočnosti priložila výpis z bankového účtu z 30.3.2026 o vykonaných platbách za obdobie od 1.1.2023 do 31.12.2025. Okrem toho samotný predpis preddavkov na rok 2025, ktorý jej bol doručený až 8.12.2025, bol vyhotovený s dátumom 10.11.2025. Preto nemôže súhlasiť s týmto nezákonným postupom zo strany odporcu 1/, ktorý jej 8.12.2025 oznámil, že jej uhradené preddavky za rok 2025 nemali byť vo výške 292 eur, ale v inej výške t. j. vo výške 461 eur. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek schôdzí, či hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako členov u odporcu 1/ od 12.10.2022 konajúci súd sa vôbec nezaoberal tým, na základe akého právneho titulu odporca 1/ určuje a navyšuje výšku preddavkov spätne za rok 2025 a tiež sa nezaoberal tým, akým spôsobom bola táto výška preddavkov na rok 2025 vypočítaná.
15. Pre bližšie upresnenie uviedla podstatné číselné údaje z vyúčtovania za rok 2024. Výšku celkových nákladov bytu v jej vlastníctve za rok 2024, ktorú uviedol odporca 1/, je vyčíslená sumou 4.432,65 eura. Výška celkových preddavkov, ktoré odporca 1/ eviduje od navrhovateľky za rok 2024, je vyčíslená sumou 3.504 eur. Na základe tohto výpočtu jej odporca 1/ 8.12.2025 oznámil zvýšenie výšky preddavkov na rok 2025 zo sumy 292 eur na sumu 461 eur, ktorá v žiadnom prípade nezodpovedá 1/12 zo sumy vyčíslených celkových nákladov jej bytu za rok 2024. Ak by odporca 1/ považoval svoj výpočet nákladov bytu navrhovateľky za rok 2024 za správny a vychádzal by z tohto svojho výpočtu celkových nákladov jej bytu za rok 2024, bola by navrhnutá výška preddavkov na sumu 369,39 eura. Nie je zrejmé, prečo odporca 1/ určil svojvoľne výšku preddavkov na sumu 461 eur a nie 369,39 eura, čiže o 91,61 eura viac. Odporca 1/ určením výšky preddavkov na sumu 461 eur by musel vychádzať z celkovej sumy nákladov bytu navrhovateľky vo výške 5.532 eur. Avšak táto suma jej nie je dodnes známa.
16. Napriek tomu, že si riadne a včas uplatnila dve písomné reklamácie voči poslednému vyúčtovaniu za rok 2024, bola nútená uhradiť vyčíslené nedoplatky za rok 2024 v sume 928,65 eura a 119,30 eura. Okrem toho z opatrnosti zvýšila úhrady mesačných preddavkov a namiesto sumy 292 eur od 15.2.2026 posiela zvýšené úhrady preddavkov vo výške 360 eur. Rozdiel medzi sumou 369 eur (ktorá vychádza z vyúčtovania z roku 2024) a sumou 360 eur je z toho dôvodu, že odporca 1/ ani po doručení dvoch písomných reklamácii jej neobjasnil a) na základe akého rozhodnutia prišlo k zvýšeniu príspevku do fondu zo sumy 0,5 eura/m2 na sumu 0,537 eura/m2, rozdiel 5 eur na mesiac b) zvýšenie výšky nákladov na elektrickú energiu vo vchode č. XX, rozdiel 4 eur na mesiac Mala za to, že ak si odporca 1/ neplní svoje povinnosti riadne a včas tým, že (i) svojvoľne, (ii) so spätnou účinnosťou, (iii) bez príslušného rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako aj (iv) bez riadneho vyúčtovania zálohových platieb za predchádzajúce obdobie, navyšuje zálohové platby, dochádza bezpochyby k neprimeranému zásahu do jej práv.
17. Ďalej poukázala na to, že konajúci súd žiadnym spôsobom nezohľadnil, že po doručení vyúčtovania za rok 2024 zaslala odporcovi 1/ písomnú reklamáciu, ktorá mu bola doručená 7.1.2026. Po doručení výzvy na úhradu od odporcu 1/, ktorej prílohou bolo opätovné zaslanie vyúčtovania za rok 2024, mu poslala ďalšiu druhú reklamáciu, ktorá bola odporcovi 1/ doručená 20.1.2026. Ani po doručení tejto druhej reklamácie jej neprišla odpoveď, ktorá by objasnila a vysvetlila reklamovaný stav vyúčtovania. Napriek nesúhlasu s vyúčtovaním za rok 2024 bola nútená pod hrozbou výkonu záložného práva, oba sporné nedoplatky vo výške 928,65 eura a vo výške 119,30 eura uhradiť. Z uvedeného konania nevyplýva, že by sa bránila plneniu svojich záväzkov, hoci ich výšku považuje za spornú. Na druhej strane odporca 1/ si neplní svoje zákonné povinnosti spočívajúce v tom, že má dotknutým vlastníkom bytov a nebytových priestorov pravidelne predložiť vyúčtovanie, pravidelne a riadne zvolávať schôdze vlastníkov a účtovať zálohové platby len na základe schváleného rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo forme uznesenia.
18. Návrh konajúceho súdu, že má možnosť uhradiť záväzok uplatnený voči nej odporcom 1/ a 2/ a následne, v prípade jeho nesprávnosti, domáhať sa vydania neoprávnene požadovanej platby, nepovažujeme za správny. Nestotožňuje sa s týmto návrhom konajúceho súdu a nemôže súhlasiť, aby nezákonný postup zo strany odporcu 1/ bol pod súdnou ochranou. Konajúci súd zrejme nesprávnym právnym posúdením jej odporučil uhradiť akýkoľvek záväzok voči odporcovi 1/ a 2/, hoci ho považuje za sporný, neexistujúci, žiadnym dôkazom nepodložený, nesprávne vyúčtovaný a určený nezákonne so spätnou účinnosťou. Takýto návrh by mohol viesť k nátlaku zo strany odporcu 1/ a 2/, ktorí by boli oprávnení od nej vymáhať pohľadávku v akejkoľvek výške pod hrozbou výkonu záložného práva vo forme predaja bytu a zároveň jej obydlia dobrovoľnou dražbou. Na druhej strane by bola nútená, so strachom o stratu bývania a svojho obydlia, uhradiť akékoľvek záväzky, ktoré si odporca 1/ a 2/ uplatnia voči nej. Je prinajmenšom nehospodárne, aby najskôr uhradila akékoľvek sporné záväzky odporcovi 1/ a 2/ a následne bola nútená súdnou cestou sa domáhať vrátenia týchto neoprávnených platieb.
19. Za účelom uplatnenia svojich práv, prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu, písomným listom z 2.3.2026 oznámila odporcovi 1/ svoj nesúhlas so začatím výkonu záložného práva (ďalej len „Odpoveď pre Žalovaného v 1. rade“). Dôvodom nesúhlasu bola najmä skutočnosť, že považuje pohľadávku za neexistujúcu a zároveň vyslovila dôvodné obavy o nesplnení nevyhnutných zákonných podmienok podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o dražbách“) a tiež dôvodnú obavu o nesplnení
nevyhnutnej zákonnej podmienky podľa § 14b ods. 1 písm. o) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Namiesto vecnej odpovede od odporcu 1/ jej bola doručená 25.3.2026 poštová zásielka s názvom „Odpoveď pre Žalovaného v 1. rade“ ako vrátená z dôvodu jej neprevzatia v odbernej 18-násť dňovej lehote. Poukázala na neodborný prístup a neochotu zo strany odporcu 1/, ktorý namiesto konštruktívneho prístupu odmieta preberať poštové zásielky. Navyše navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu, zaslala písomný list zo dňa 18.2.2026 odporcovi 2/ (ďalej len „Odpoveď pre Žalovaného v 2. rade“). Rovnako vyjadrila svoj nesúhlas so začatím výkonu záložného práva z dôvodu, že považuje pohľadávku za neexistujúcu. Odporca 2/ dňa 2.3.2026 reagoval zaslaním e-mailovej správy na emailovú adresu splnomocneného právneho zástupcu a vyžiadal si potvrdenia o úhrade nedoplatkov za rok 2024, ktoré boli uhradené 26.1.2026 t. j. pred dňom oznámenia o začatí výkonu záložného práva. K ostatnému obsahu odpovede pre odporcu 2/ sa odporca 2/ žiadnym iným spôsobom do podania návrhu nevyjadril.
20. Namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol na jej tvrdenie, že vyúčtovanie za rok 2024 rovnako aj podklady dodané odporcovi 2/ pre prípravu oznámenia o začatí výkonu záložného práva zrejme obsahujú neúplné a nesprávne informácie. Hoci konajúci súd sám vyslovil záver, že odporca 2/ pohľadávku bližšie nekonkretizoval. Nesúhlasila s právnym názorom konajúceho súdu, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Mala za to, že vydanie neodkladného opatrenia je nevyhnutné a potrebné na bezodkladnú úpravu pomerov strán takým spôsobom, aby nedošlo k nenapraviteľným, respektíve k ťažko napraviteľným následkom v prípade, ak by konajúci súd dočasne neobmedzil odporcov 1/ a 2/ vo výkone záložného práva. Považovala za nesporné, že výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je zásahom do vlastníckeho práva vlastníka nehnuteľnosti - bytu a tento zásah je právom dovolený len za splnenia určitých podstatných podmienok. V sporoch o nariadenie neodkladného opatrenia je jednou z kľúčových otázok skutková otázka, týkajúca sa výšky pohľadávky veriteľa. Ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona o dražbách uplatní spornú - pochybnú pohľadávku s neexistujúcim základom, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia, pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje. V tejto súvislosti poukázala na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014, v ktorom okrem iného uviedol: „Podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 Zákona o dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci“. Existuje preto potreba zvýšenej súdnej ochrany v konaniach súvisiacich s dobrovoľnými dražbami, keď súdnou mocou musí byť zákonne preskúmaná aj výška zabezpečenej pohľadávky a tým aj dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, keďže náprava až v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorou by došlo k obnove pôvodných právnych vzťahov v prípade porušenia práv by mohla spôsobiť vážne následky. Samotná strata bývania je totiž zásadným zásahom do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04).
21. Poukázala napokon na hrubý nepomer medzi hodnotou jej obydlia a akejkoľvek hodnoty pohľadávky, ktorá by mohla vzniknúť ako rozdiel uhradených preddavkov za rok 2025 v celkovej výške 3.504 eur (292 x 12) a skutočných nákladov za rok 2025. Zdôraznila, že v danom prípade sa skutočne jedná o obydlie navrhovateľky, ktoré podlieha osobitnému režimu ochrany. Za daných okolností sa nachádza v stave bezprostredného ohrozenia, keďže výkon záložného práva je prípustný bez ingerencie štátnej moci, a to na základe úpravy Zákona o dražbách. Zásah v podobe dočasného zákazu výkonu záložného práva v snahe zamedziť ohrozeniu elementárnej životnej potreby (obydlia) navrhovateľky by mal konajúci súd považovať za súladný s princípom proporcionality. Obmedzenia vzniknuté odporcom 1/ a 2/ nedosahujú intenzitu ujmy, ktorú by mohla utrpieť pri strate jej obydlia, keďže záložné právo zostáva zachované, len sa dočasne obmedzí jeho výkon. Konajúci súd sa vôbec nezaoberal výškou pohľadávky, či presahuje limit stanovený podľa § 6 ods. 3 Zákona o dražbách, čo môže zakladať dôvodné pochybnosti o dodržaní princípu primeranosti vo vzťahu k hodnote bytu ako zálohu.
22. V tejto súvislosti opätovne zdôraznila, že výkon záložného práva sa dotýka jej obydlia, ktorá je vo vyššom veku - má 80 rokov. Zároveň v byte býva so svojím manželom, ktorý je rovnako vo vyššom veku (má viac ako 80 rokov). Dala do pozornosti, že právo na rešpektovanie obydlia je okrem iného upravené aj v Dohovore o ochrane základných ľudských práv a slobôd, konkrétne čl. 8 - právo na rešpektovanie
súkromného a rodinného života. Pripomenula, že tento dohovor je pre Slovenskú republiku záväzný. Rovnako upriamila pozornosť i na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.5.2008, č. 19009/04, bod 50, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva uviedol: „Strata príbytku je najzávažnejšia forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej právo zdržiavať sa v príbytku skončilo.“ (Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. značka 10Co/5/2022, zo dňa 10.3.2022).
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skonštatovala, že odporcom 1/ navrhovaný výkon záložného práva predajom bytu ako zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach, a to v jej neprospech, keďže umožňuje odporcovi 1/ postihovať jej majetok ako záložcu bez súdnej kontroly, pričom sama nemôže jeho výkon nijako korigovať a ani zastaviť. Z dôvodu, že v byte, ktorý je predmetom dražby má svoje obydlie, o ktoré by vykonanou dobrovoľnou dražbou prišla, nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v zdržaní sa výkonu záložného práva odporcom 1/ a 2/ sa zabezpečí dočasné zachovanie jej užívateľského práva k bytu, teda dočasné zachovanie jej príbytku.
24. Odporcovia 1/ a 2/ sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.
25. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné; napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).
26. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
27. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
28. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
29. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
30. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
31. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.
32. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu
jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
33. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie; na neskoršie zmeny prihliadnuť nemôže.
34. Navrhovateľka svoju odvolaciu argumentáciu založila na vyslovení nesúhlasu s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď namietala, že súd prvej inštancie vo svojom zamietajúcom rozhodnutí nezohľadnil jej tvrdenie, že v rámci nefungovania odporcu (i) opakovane dochádza k oneskorenému vyúčtovaniu použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome a zároveň aj (ii) k svojvoľnému navyšovaniu preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv; poukázala na to, že posledné vyúčtovanie, t. j. za rok 2024 spolu s predpisom preddavkov na rok 2025 jej bolo odoslané až 5.12.2025 a doručené až 8.12.2025 a nie do 31. mája 2025. Vyúčtovanie za rok 2025 a predpis preddavkov na rok 2026 doteraz odporca 1/ nepredložil; v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka podľa § 14b ods. 1 písm. i) zákona č. 182/1993 Z. z. (o výške preddavkov nebolo rozhodnuté vlastníkmi), nakoľko posledné zasadnutie zhromaždenia spoločenstva vlastníkov sa konalo 12.10.2022. Vyčíslenú pohľadávku teda považuje za neexistujúcu aj z toho dôvodu, že predpis preddavkov na rok 2025 jej bol odporcom 1/ doručený až 8.12.2025 (vyhotovený bol 10.11.2025), pričom súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, na základe akého právneho titulu sa odporca 1/ domáha zaplatenia preddavkov spätne za rok 2025.
35. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že podľa § 380 ods. 1 CSP je viazaný dôvodmi odvolania nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
36. Námietky navrhovateľky, že súd prvej inštancie nezohľadnil tú skutočnosť, že predpis preddavkov na rok 2025 jej bol odporcom 1/ doručený až 8.12.2025 (vyhotovený bol 10.11.2025) a na základe akého právneho titulu sa odporca 1/ domáha zaplatenia preddavkov spätne za rok 2025, resp. že zo strany odporcu 1/ dochádza k svojvoľnému navyšovaniu preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, nepovažoval odvolací súd za dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie celkom správne poukázal na to, že tvrdenia navrhovateľky v podanom návrhu vôbec nezohľadňujú rok 2025, ktorý v návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia úplne absentuje. Navrhovateľka žiadnym spôsobom neuvádza, aké povinné platby bola povinná každý mesiac platiť v roku 2025, ani ako si túto svoju povinnosť plnila. Navrhovateľka tak súdu prvej inštancie neosvedčila záväzok na plnenie do fondu opráv za roku 2025 a jeho skutočné uhrádzanie. Naopak v celom podaní sa obmedzuje len na rok 2024 a následné vysporiadanie svojho záväzku v januári 2026. Súd prvej inštancie preto celkom opodstatnene vyvodil, že na základe takto uvádzaných skutočností navrhovateľkou nie je možné dospieť k záveru, že navrhovateľka má uhradené všetky svoje záväzky a pohľadávka v sume 2.956,65 eura, na úhradu ktorej bola vyzvaná odporcom 2/ v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 3.2.2026, je nereálna. Dôvodom je práve existencia roku 2025, počas ktorého navrhovateľke vznikala povinnosť plniť svoje
povinné platby do fondu, avšak ktorých plnenie súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom neosvedčila (odsek 11 napadnutého uznesenia). Pokiaľ teda v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úplne absentujú tvrdenia navrhovateľky, ktoré by sa týkali platieb za rok 2025, potom navrhovateľka nedôvodne vyčíta súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal tým, na základe akého právneho titulu sa odporca 1/ domáha zaplatenia preddavkov spätne za rok 2025, resp. na základe čoho od nej požaduje platby, ktoré neboli schválené vlastníkmi. Navrhovateľka nepredložila súdu prvej inštancie ani zmluvu o spoločenstve, ani rozhodnutie vlastníkov, na základe ktorého má byť určená výška zálohových platieb, ani zálohové predpisy, ani doklady o úhrade platieb za rok 2025. Odvolací súd pritom poukazuje aj tú skutočnosť, že z obsahu oznámenia o začatí výkonu záložného práva vyplýva, že pohľadávka záložného veriteľa (vlastníkov bytov, spoločných častí a zariadení) spočíva práve v neuhradených zálohových platbách. Námietka navrhovateľky, že zo strany odporcu 1/ opakovane dochádza k oneskorenému vyúčtovaniu použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, je bez právnej relevancie, nakoľko uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na výšku, či splatnosť úhrad, ktoré je navrhovateľka povinná platiť. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že proti vyúčtovaniu za rok 2024 podala reklamácie, odvolací súd uvádza, že z obsahu podaného odvolania nie je zrejmé, aký vplyv má uvedená skutočnosť mať na výrokovú správnosť napadnutého uznesenia, keďže súd prvej inštancie vychádzal z toho, že navrhovateľka osvedčila, že záväzky do roku 2024 vrátane, má vysporiadané a teda voči navrhovateľke do tohto obdobia neexistujú žiadne pohľadávky vlastníkov bytov.
37. Pokiaľ navrhovateľka skutočnosti týkajúce sa zálohových platieb za rok 2025 uvádza až v podanom odvolaní a až v podanom odvolaní, resp. v odvolacom konaní predkladá dôkazy na preukázanie svojich (aj) ďalších tvrdení, odvolací súd konštatuje, že ide o novoty v odvolacom konaní, keď súčasne pre neodkladné opatrenie (ako už bolo uvedené vyššie, viď odsek 32 tohto uznesenia) je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto s ohľadom na § 329 ods. 2 CSP ako aj na tzv. neúplný apelačný systém vyjadrený v § 366 CSP neprihliadol na navrhovateľkou uvádzané nové skutočnosti a dôkazy predložené až v odvolacom konaní. Sumarizujúc uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; tvrdenia uvádzané navrhovateľkou v odvolaní preto nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia v prospech navrhovateľky.
38. Vo vzťahu k odporcovi 2/ odvolací súd pre úplnosť uvádza, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by nebolo možné vyhovieť ani z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu 2/. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a súd vecnú legitimáciu v konaní skúma z úradnej moci, teda aj v takom prípade, ak ju žiaden z účastníkov nenamieta. Existencia vecnej legitimácie na oboch stranách sporu predstavuje predpoklad vyhovenia žalobe/neodkladnému opatreniu; absencia aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie naopak vedie k jej zamietnutiu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004) a to bez ďalšieho, teda bez toho, aby sa súd zaoberal meritom sporu, resp. splnením podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Vecnú legitimáciu je pritom súd povinný ex offo skúmať zo všetkých právnych hľadísk v každom štádiu konania, vrátane konania odvolacieho a zaoberať sa námietkou vecnej legitimácie komplexne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.4.2026, sp. zn. 7 Cdo 43/2025).
39. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Zo znenia § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vyplýva, že dražobník je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom (§ 16 ods. 1 veta pred bodkočiarkou cit. zákona). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 cit. zákona). Z cit. zákonných ust. je zrejmé, že dražobník organizuje dražbu a vykonáva dražbu na základe písomnej zmluvy, ktorú uzatvára s navrhovateľom dražby; dražobníkovi preto nemôže byť uložená povinnosť
zdržať sa výkonu záložného práva, nakoľko výkon záložného práva patrí záložnému veriteľovi (§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorým však dražobník nie je.
40. Záverom odvolací súd dodáva, že pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní uviedla, že listom zo dňa 2.3.2026 oznámila odporcovi 1/ svoj nesúhlas so začatím výkonu záložného práva, kde vyslovila dôvodnú obavu o nesplnení nevyhnutnej zákonnej podmienky podľa § 14b ods. 1 písm. o) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (absencia súhlasu vlastníkov s návrhom na vykonanie dražby), potom jej priamo zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ponúka právny prostriedok ochrany jej porušeného práva (za predpokladu, že dražobník nezačal s výkonom dražby), domáhať sa (aj návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) určenia, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby (§ 19 ods. 1 písm. b/ zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách).
41. A pretože navrhovateľka v odvolaní neprezentovala žiadne argumenty, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili závery súdu prvej inštancie o absencii osvedčenia danosti nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá právna ochrana, odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností, keďže navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
42. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že odporcom 1/ a 2/, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech a ktorým by inak patrila náhrada trov odvolacieho konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im žiadne preukázané trovy odvolacieho konania nevznikli (pozri R 72/2018).
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).