Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 772/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti ,

zastúpeného advokátom Ľubomírom Hnátom, Advokátska kancelária, Guothova 20,

Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava II, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality,

v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-329/51-02-04/98, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II,

odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality v konaní vedenom pod

ČVS: OÚV-329/51-02-04/98 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava II, odboru kriminálnej

polície, oddelenia ekonomickej kriminality p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

ČVS: OÚV-329/51-02-04/98 konalo bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II,

odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, zastúpené Ministerstvom

vnútra Slovenskej republiky, p o v i n n é vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II, odbor kriminálnej polície,

oddelenie ekonomickej kriminality, zastúpené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky,

j e p o v i n n é uhradiť trovy konania v sume 296,44 € (slovom

dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet JUDr. Ľubomíra Hnáta,

Advokátska kancelária, Guothova 20, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-17 z 19. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava II, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej

kriminality (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ) v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-329/51-

02-04/98 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v predmetnom prípravnom konaní

v procesnom postavení obvineného. V konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vyslovenia

zbytočných prieťahov, mu bolo vznesené obvinenie 9. apríla 1998 pôvodne Okresným

úradom vyšetrovania Policajného zboru Bratislava II.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nedošlo

k ukončeniu prípravného konania.

Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného riaditeľstva PZ bolo porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň

navrhol prikázať okresnému riaditeľstvu PZ konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov. Napokon sa domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €

a úhrady trov konania.

Okresné riaditeľstvo PZ na základe výzvy ústavného súdu zaujalo k sťažnosti

stanovisko vo vyjadrení ČVS: OÚV-329/51-02-04/98 doručenom ústavnému súdu

16. februára 2016, v ktorom okrem iného uviedlo, že konanie bolo pôvodne vedené

na Okresnom úrade vyšetrovania Policajného zboru Bratislava II, ktorý nebol ich

organizačnou súčasťou, a v rámci okresného riaditeľstva PZ je vyšetrovanie v napadnutom

konaní vedené od 1. januára 2004. Vo vyjadrení okresné riaditeľstvo PZ taktiež poukázalo

na zložitosť trestného konania, v ktorom na začiatku vystupovalo v procesnom postavení

poškodeného až 119 osôb, pričom tento počet sa postupne rozširoval z dôvodu ich úmrtia

a prechodu práv na viacerých pozostalých, ktorých bolo potrebné v konaní vypočuť.

Poukázalo aj na skutočnosť, že trestný spis bol pridelený postupne 11 vyšetrovateľom,

z ktorých každý musel rozsiahly vyšetrovací spis naštudovať a naplánovať ďalšie úkony.

Okresné riaditeľstvo PZ je toho názoru, že trestné konanie v napadnutom konaní je skutočne

zdĺhavé, ale je zapríčinené celým radom objektívnych faktorov, ktoré okresné riaditeľstvo

PZ nedokáže priamo ovplyvniť.

K vyjadreniu okresného riaditeľstva PZ sťažovateľ zaujal stanovisko, v zmysle

ktorého očakával od okresného riaditeľstva PZ ospravedlnenie.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a predloženého vyšetrovacieho spisu okresného riaditeľstva PZ

ČVS: OÚV-329/51-02-04/98 ústavný súd zistil takýto relevantný priebeh a stav

napadnutého konania (spis okresného riaditeľstva PZ je čiastočne neprehľadný, pretože

dokumenty v ňom nie sú založené v chronologickom slede, ako boli vyhotovované):

- 9. apríl 1998  uznesenie o vznesení obvinenia sťažovateľovi, identifikácia

92 poškodených,

- 24. jún 1998  výsluch sťažovateľa v procesnom postavení obvineného,

- 22. júl 1998  vykonanie procesného úkonu konfrontácie sťažovateľa,

- apríl 1998 – marec 1999  realizovanie výsluchov svedkov, obvinených, svedkov –

poškodených, zabezpečovanie listinných dôkazov, osvedčovacích kníh,

- 30. apríl 1999  návrh na podanie obžaloby,

- 18. máj 1999  Okresná prokuratúra Bratislava I vrátila vec s pokynmi na doplnenie

vyšetrovania,

- 20. apríl 2009  opätovný výsluch sťažovateľa,

- 3. máj 2013  výsluch svedkyne poškodenej,

- 3. jún 2013 – 25. jún 2013  výsluchy svedkov poškodených,

- 17. október 2013  dožiadanie o výsluch svedkyne,

- máj 2014  výsluchy svedkov.

Ústavný súd z vyjadrenia okresného riaditeľstva PZ zistil, že ešte 17. februára 2016

mal byť realizovaný výsluch spoločného zástupcu poškodených.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou okrem iného domáhal vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské (ďalej len „ESĽP“) práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , , , ).

Podľa účinného od 1. januára

2006 (ďalej len „“) orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol

náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj

okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc

na návrh strán.

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií postupoval aj v danom prípade.

Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného

konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to

vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd, vplyv

na povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta

v. Taliansko z 25. 6. 1987)].

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd predovšetkým

konštatuje, že predmetom posúdenia je trestné stíhanie (vyšetrovanie skutku podozrenia

zo spáchania trestného činu podvodu), ktoré začal Okresný úrad vyšetrovania Policajného

zboru Bratislava II, pričom obvinenie bolo sťažovateľovi vznesené 9. apríla 1998, teda pred

viac ako osemnástimi rokmi.

Vychádzajúc z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: OÚV-329/51-02-04/98 a postupu

okresného riaditeľstva PZ v predmetnom konaní, ústavný súd konštatuje, že veci možno

priznať značnú zložitosť, a to z dôvodu vysokého počtu osôb vystupujúcich na strane

poškodených, ako aj rozširovania tohto počtu z dôvodu úmrtia viacerých poškodených

a s tým spojeného prechodu práv na viacerých pozostalých. Zložitosť veci možno priznať aj

z dôvodu zabezpečovania rozsiahleho počtu listinných dôkazov.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v napadnutom konaní, ústavný súd nezistil také

skutočnosti, ktoré by v súvislosti s predĺžením priebehu napadnutého konania bolo potrebné

pripísať na ťarchu sťažovateľa.

3. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného riaditeľstva PZ v napadnutom

konaní. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako aj

zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho vyšetrovacieho spisu, ústavný

súd konštatoval zbytočné prieťahy. Okresné riaditeľstvo PZ v dobe od vrátenia obžaloby

18. mája 1999 až do 14. októbra 2004 vo veci nevykonalo žiaden úkon smerujúci

k vyšetreniu a rozhodnutiu veci, okrem vydania opravného uznesenia 19. februára 2002

a spojenia konaní 14. januára 2004. Ďalšie roky konania sú poznačené občasnými úkonmi.

Vzhľadom na to, že konanie trvá 18 rokov, ústavný súd nepovažuje za potrebné

osobitne skúmať vykonané procesné úkony a, berúc do úvahy aj celý doterajší priebeh

napadnutého konania, konštatuje, že postupom okresného riaditeľstva PZ v konaní vedenom

pod ČVS: OÚV-329/51-02-04/98 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

sťažovateľom označených práv. Ústavný súd zdôrazňuje, že dĺžka napadnutého konania je

sama osebe porušením označených základných práv a slobôd sťažovateľa.

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

7 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď okrem iného uviedol, že „Výšku

uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy odôvodňujem s ohľadom na zistené obdobie

nečinnosti (sedemnásť rokov mojej neistoty) Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Bratislave II, Odboru kriminálnej polície, Oddelenia ekonomickej kriminality...“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného riaditeľstva PZ vedeného pod

ČVS: ORP-OÚV-329/51-02-04/98 a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného

prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy sťažovateľovi 3 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom

JUDr. Ľubomírom Hnátom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839,83 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov konania za dva úkony právnej služby

vrátane režijného paušálu v sume 296,44 €, ktorá prislúcha podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, neodporuje tejto vyhláške,

a preto priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v sume uplatnenej jeho právnym

zástupcom.

Priznanú úhradu trov konania je okresné riaditeľstvo PZ povinné zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016