Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 468/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka a Miloša

Maďara (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ,

, , zastúpeného advokátom

JUDr. Ľubomírom Hnátom, advokátska kancelária, Guothova 20, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II,

odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality v konaní vedenom pod ČVS:

OÚV-329/51-02-04/98 a postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky po rozhodnutí

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -32 z 15. júna 2016 takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) a Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava II, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality

(ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-329/51-02-04/98

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný

vyšetrovateľom okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-329/51-02-04/98

pre spáchanie trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 250

ods. 1 a ods. 3 písm. b) v znení neskorších predpisov.

2.1 K porušeniu sťažovateľových práv došlo podľa neho okrem iného najmä tým,

že ministerstvo vnútra a vyšetrovateľ okresného riaditeľstva nekoná v jeho trestnej veci

(ktorá začala už v roku 1998) v súlade s a , ako aj

ods. 2 a , t. j. už 21 rokov porušuje ním označené práva a dosiaľ

proti nemu nebola podaná obžaloba.

2.2 Sťažovateľ tiež konštatoval, že v záujme ochrany jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov 22. júla 2015 odoslal ústavnému súdu svoju

sťažnosť, o ktorej ústavný súd rozhodol svojím nálezom č. k. -32

z 15. júna 2016 (ďalej len „nález z 15. júna 2016“), v ktorom vyslovil, že v napadnutom

konaní došlo k porušeniu jeho základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému riaditeľstvu, aby sa v konaní vedenom

pod ČVS: OÚV 329/51-02-04/98 konalo bez zbytočných prieťahov a priznal mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov konania.

2.3 Okresné riaditeľstvo ku dňu podania ústavnej sťažnosti (17. mája 2019),

t. j. takmer tri roky od vydania nálezu z 15. júna 2016, v predmetnej veci podľa sťažovateľa

neurobil ani jeden procesný úkon, preto je sťažovateľ nútený domáhať sa ochrany

ním označených práv. Predmetná vec nie je podľa sťažovateľa skutkovo ani právne zložitá,

no ani po 21 rokoch v nej nebola podaná obžaloba, hoci tomu nemala brániť žiadna zákonná

preukážka.

2.4 Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že jeho základné právo

podľa a právo podľa dohovoru postupom ministerstva vnútra

a okresného riaditeľstva Policajného zboru v konaní pod ČVS: OÚV-329/51-02-04/98

porušené boli, ďalej aby prikázal ministerstvu vnútra a okresnému riaditeľstvu v tomto

konaní konať bez zbytočných prieťahov, zaviazal ministerstvo vnútra a okresné riaditeľstvo

zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 7000 €, ako aj trovy konania v sume

346,26 €.

3. Ústavný súd uznesením č. k. -9 z 26. novembra 2019 ústavnú

sťažnosť sťažovateľa podľa § 56 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva v napadnutom konaní po rozhodnutí

nálezom z 15. júna 2016 prijal na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti ju odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

II.

Vyjadrenie okresného riaditeľstva a replika sťažovateľa

4. Okresné riaditeľstvo na výzvu ústavného súdu z 8. januára 2019 odpovedal listom

č. ORPZ-BAII-OKP3-7/2020 z 24. januára 2020 (doručeným 9. januára 2020),

v ktorom okrem stanoviska k ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu oznámil,

že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

4.1 Vo svojom stanovisku okresné riaditeľstvo uviedlo, že napadnuté konanie

pred ním trvalo od 14. apríla 1998 do 1. decembra 2017, keď bol spis v predmetnej veci

spolu s návrhom na podanie obžaloby podľa zaslaný

Okresnej prokuratúre Bratislava II (ďalej len „okresná prokuratúra“). Za jeden z hlavných

dôvodov dĺžky trvania prípravného konania v tejto veci okresné riaditeľstvo považovalo

časté zmeny svojich vyšetrovateľov, ktorým bola vec pridelená, ktorí si následne museli

rozsiahly spisový materiál podrobne naštudovať.

4.2 Po vydaní nálezu z 15. júna 2016 podľa okresného riaditeľstva došlo

k zintenzívneniu jeho postupu, výsledkom čoho došlo už 1. decembra 2017 k spracovaniu

návrhu na podanie obžaloby, z čoho vyplýva, že vyšetrovanie predmetnej veci bolo

skončené pred viac ako dvomi rokmi. Dozorujúci prokurátor okresnej prokuratúry

predložený návrh vyšetrovateľa okresného riaditeľstva akceptoval a 19. novembra 2019

na príslušnom Okresnom súde Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) podal obžalobu.

Okresné riaditeľstvo následne uviedlo popis procesných úkonov vykonaných v predmetnej

veci v období po vydaní nálezu z 15. júna 2016.

4.3 Vo svojej argumentácii okresné riaditeľstvo následne poukázalo na skutočnosť,

že po vykonaní výsluchu spoločného zástupcu poškodených 9. júna 2017 okrem „finálnych

úkonov“ podľa bolo potrebné realizovať už len procesné

úkony súvisiace s ustanovením opatrovníka poškodeným. K prieťahom v tejto veci došlo

podľa okresného riaditeľstva práve v súvislosti s realizáciou procesných úkonov súvisiacich

s ustanovením a výsluchom opatrovníka (obdobie od 2. augusta 2016 do 1. júna 2017),

avšak bez zavinenia zo strany okresného riaditeľstva, ktoré objektívne nemalo možnosť

predpokladať ani ovplyvniť správanie prvého ustanoveného opatrovníka,

ktorý mu neposkytol opakovane súčinnosť pri realizácii jeho výsluchu, v dôsledku čoho

musel byť napokon v predmetnom konaní ustanovený nový opatrovník. Ďalej okresné

riaditeľstvo poukázalo na skutočnosť, že všetky procesné úkony muselo realizovať

po zákonnom (písomnom) vyrozumení obvinených a obhajcov (prostredníctvom pošty),

preto boli všetky úkony plánované v riadnom predstihu – približne mesiac pred úkonom.

4.4 Podľa okresného riaditeľstva z priebehu napadnutého konania v období po vydaní

nálezu z 15. júna 2016 je zjavné, že procesné úkony boli v rámci prípravného konania

realizované plynule bez subjektívnych prieťahov a predĺženie tohto konania

bolo zapríčinené faktormi, ktoré nie sú ním zavinené.

4.5 V závere okresné riaditeľstvo uviedlo, že nie je právnickou osobou

a od 1. januára 2013 podľa o rozpočtových pravidlách

verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení prešli práva

a povinnosti rozpočtovej organizácie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,

pod ktorého subjektivitu patrilo pôvodne i okresné riaditeľstvo, na jej zriaďovateľa

ministerstvo vnútra.

5. Ústavný súd zaslal vyjadrenie okresného riaditeľstva právnemu zástupcovi

sťažovateľa. Sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vo svojej odpovedi

zo 6. februára 2020 oznámil, že trvá na podanej ústavnej sťažnosti a zároveň súhlasí

s upustením od konania verejného ústneho pojednávania v tejto veci.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

7. Z obsahu ústavnej sťažnosti a predloženého vyšetrovacieho spisu okresného

riaditeľstva ČVS: OÚV-329/51-02-04/98 ústavný súd zistil nasledujúci priebeh a stav

napadnutého konania v období po vydaní nálezu z 15. júna 2016.

7.1 Vyšetrovateľ okresného riaditeľstva 2. augusta 2016 nariadil výsluch

opatrovníčky po telefonickej dohode s ňou na 20. september 2016, ktorý bol v deň

nariadeného výsluchu zrušený z dôvodu jej ospravedlnenia z dôvodu pracovnej zaťaženosti.

Následne bolo 13. októbra 2016 vyšetrovateľom okresného riaditeľstva zaslané

opatrovníčke predvolanie na nariadený výsluch 15. novembra 2016, ktorý bol zrušený

pre jej neúčasť, ktorú neospravedlnila. Z týchto dôvodov OR PZ 24. januára 2017 podalo

okresnej prokuratúre podnet na podanie návrhu podľa

na ustanovenie opatrovníka pre poškodených. Okresné riaditeľstvo právnych zástupcov

obvinených podaním z 13. januára 2017 upovedomilo o naplánovanom výsluchu svedka,

ktorý sa uskutočnil 18. februára 2017. V ten istý deň vykonalo lustráciu osoby sťažovateľa

a ďalších obvinených v Ústrednej evidencii väzňov Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej

a justičnej stráže, ako aj z Ústrednej evidencie priestupkov ministerstva vnútra.

7.2 Okresný súd vyhovel uznesením z 18. marca 2017 návrhu prokurátora okresnej

prokuratúry podanému na základe podnetu okresného riaditeľstva z 2. marca 2016

a na výkon práv 78 poškodených v tejto veci im ustanovil spoločného zástupcu

s odôvodnením, že výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh

trestného stíhania. Okresný súd uznesením z 18. marca 2017 ďalším zomrelým šiestim

poškodeným na výkon ich práv ustanovil v trestnom konaní opatrovníka.

7.3 Okresné riaditeľstvo 5. apríla 2017 vykonalo úkony súvisiace s predvolaním

svedka na 5. máj 2017, pričom v deň predvolania ustanovená zástupkyňa poškodených

ospravedlnila svoju neúčasť na výsluchu z dôvodu absolvovania bližšie neuvedeného

operačného zákroku v zdravotníckom zariadení. Následne 9. mája 2017 boli zo strany

okresného riaditeľstva vykonané úkony súvisiace s nariadením výsluchu uvedeného svedka

na 9. jún 2017, ktorý aj bol v danom termíne uskutočnený. Na základe pokynu

z 19. júna 2017 bol nariadený výsluch nového opatrovníka, ktorý sa uskutočnil

18. júla 2017. Okresné riaditeľstvo vykonalo 24. októbra 2017 úkony súvisiace

s upovedomením obvinených a ich obhajcov o vykonaní úkonov podľa § 208

ods. 1 . Následne boli v napadnutom konaní vykonané potrebné lustrácie

osôb a v období od 21. novembra 2017 do 23. novembra 2017 boli so všetkými stranami

konania vykonané úkony podľa . Vyšetrovateľ okresného

riaditeľstva 1. decembra 2017 spracoval návrh na podanie obžaloby (doručený okresnej

prokuratúre 6. decembra 2017). Dozorujúci prokurátor návrh vyšetrovateľa okresného

riaditeľstva na podanie obžaloby akceptoval a 19. novembra 2019 na príslušnom okresnom

súde podal obžalobu.

IV.

Právomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou okrem iného domáhal vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto

práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

12. Podľa účinného

od 1. januára 2006 (ďalej len „“) orgány činné v trestnom konaní postupujú

tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom

na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace

proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch

vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán.

IV.

Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia sťažovateľových práv

13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) a judikatúrou ESĽP zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka

súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval aj v danom prípade.

14. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd predovšetkým

konštatuje, že predmetom posúdenia je trestné stíhanie (vyšetrovanie skutku podozrenia

zo spáchania trestného činu podvodu), ktoré začal vyšetrovateľ okresného riaditeľstva,

pričom obvinenie bolo sťažovateľovi vznesené 9. apríla 1998. Ústavný súd už v náleze

z 15. júna 2016 poukázal na značnú zložitosť predmetnej veci, v ktorej vystupovalo viacero

obvinených a predovšetkým vysoký počet osôb na strane poškodených, ako aj rozširovania

tohto počtu z dôvodu úmrtia viacerých poškodených a s tým spojeného prechodu práv

na viacerých pozostalých. Zložitosť veci má následne vplyv aj na potrebu zabezpečenia

rozsiahleho počtu listinných dôkazov a taktiež kladie nároky na zabezpečenie väčšieho

časového priestoru potrebného pri realizácii jednotlivých procesných úkonov,

ktorých uskutočnenie je nevyhnutné pred skončením prípravného konania.

14.1 Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba

trestného konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach,

a to vzhľadom na dôsledky trestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd,

vplyv na povesť, postavenie v zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta

v. Taliansko z 25. 6. 1987)].

15. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa v napadnutom konaní, ústavný súd nezistil

také skutočnosti, ktoré by v súvislosti s predĺžením priebehu napadnutého konania bolo

potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa.

16. Ústavný súd napokon hodnotil postup okresného riaditeľstva v napadnutom

konaní v období po vydaní nálezu z 15. júna 2016.

16.1 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na stanovisko okresného riaditeľstva,

v ktorom poukázalo na skutočnosť, že predmetné konanie sa predĺžilo v dôsledku

neočakávaných problémov vzniknutých v súvislosti s potrebou ustanovenia a vypočutia

opatrovníka poškodených v predmetnom konaní. Podľa zistenia ústavného súdu

vyšetrovateľ okresného riaditeľstva sa aj v tomto období cielene snažil o zabezpečenie

súčinnosti ustanoveného opatrovníka a následne po dvoch zrušených nariadených

výsluchoch z dôvodov na strane opatrovníka vykonal procesné úkony smerujúce

k ustanoveniu nového opatrovníka a jeho výsluchu. Až po vykonaní týchto procesných

úkonov mohol vyšetrovateľ vykonať ďalšie procesné úkony súvisiace so skončením

vyšetrovania, ktorými umožnil obvineným, obhajcom, splnomocnencovi poškodených,

ako aj ich opatrovníkovi uskutočniť ich práva vyplývajúce z .

Následne po ich vykonaní a skončení vyšetrovania 1. decembra 2017 spis v predmetnej veci

spolu s vypracovaným návrhom na podanie obžaloby postúpil okresnej prokuratúre,

ktorá 19. novembra 2019 na príslušnom súde podala v predmetnej veci obžalobu.

16.2 Postup okresného riaditeľstva počas obdobia trvajúceho od vydania nálezu

z 15. júna 2016 do 1. decembra 2017, t. j. približne 1 rok a 6 mesiacov, podľa názoru

ústavného súdu s prihliadnutím na faktickú zložitosť tejto veci nebol poznačený takými

nedostatkami, ktoré by signalizovali možnosť porušenia sťažovateľom označených práv.

16.3 Navyše, ústavný súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že v čase podania

ústavnej sťažnosti 22. mája 2019 sa už predmetná vec nenachádzala na okresnom

riaditeľstve, ale na okresnej prokuratúre, ktorej postup v napadnutom konaní sťažovateľ

v konaní pred ústavným súdom v ústavnej sťažnosti vôbec nenamietal. Predmetné prípravné

konanie pred okresným riaditeľstvom trvalo síce celkovo viac ako 19 rokov

(od 9. apríla 1998 do 1. decembra 2017), avšak ústavný súd vzal v tomto prípade do úvahy,

že porušenie sťažovateľových práv postupom okresného riaditeľstva bolo vyslovené

už nálezom ústavného súdu z 15. júna 2016, ďalej prihliadol na to, že okresné riaditeľstvo

je len jedným z orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sú zúčastnené na realizácii

úkonov v rámci prípravného konania, ako aj na skutočnosť, že sťažovateľ námietky

proti postupu okresnej prokuratúry v predmetnom konaní neuplatnil. Z priebehu

napadnutého konania je zjavné, že k jeho predĺženiu došlo až po doručení spisu

v predmetnej veci okresnej prokuratúre, ústavný súd však bol v tomto prípade viazaný

pri svojom rozhodovaní rozsahom a obsahom argumentácie predloženej sťažovateľom,

ako aj ním špecifikovaným petitom.

17. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného riaditeľstva v napadnutom konaní, po náleze ústavného súdu z 15. júna 2016,

k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru nedošlo.

IV.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

18. Pokiaľ ide o návrh sťažovateľa prikázať okresnému riaditeľstvu konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a priznať mu primerané zadosťučinenie

a úhradu trov konania, ústavný súd uvádza, že tieto výroky sú viazané na vyhovenie vo veci

samej (vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody – a 3 ).

Keďže ústavný súd vyslovil, že v ústavnej sťažnosti označené práva sťažovateľa porušené

neboli, jeho uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už nezaoberal.

19. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu