Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 492/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej advokátkou

, , vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na zákonného sudcu podľa

a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a namietaného porušenia uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. augusta 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou , ,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), základného práva na zákonného sudcu

podľa a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a namietaného porušenia čl. 1

ods. 1 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 31. augusta 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Sťažovateľka dňa 29. 11. 2011 podala na Okresný súd Bratislava I ako

navrhovateľka žalobu proti odporcovi

, (ďalej aj „ “), o zaplatenie náhrady škody z dôvodu

porušenia právnej povinnosti všeobecnej prevencie podľa .

V spoločnosti , ktorá bola na základe úverovej zmluvy klientom

odporcu ( ), bola sťažovateľke ako fyzickej osobe, schválená odmena za práce

na zabezpečení podkladov a zabezpečení financovania výstavby rodinných domov.

Sťažovateľke mala byť odmena vyplatená po splnení podmienok vopred dohodnutých

medzi spoločnosťou a sťažovateľkou ako fyzickou osobou.

Splnenie niektorých podmienok malo byť preukázané výpisom z úverového účtu

spoločnosti vedeného u odporcu ( ).

V dôsledku porušenia právnej povinnosti všeobecnej prevencie odporcu ( )

podľa , sťažovateľka nemohla preukázať spoločnosti

splnenie podmienky pre vyplatenie odmeny. Odporca ( ) tieto

skutočnosti potvrdil aj listom zo dňa 05. 12. 2009.

Sťažovateľke odmena nebola vyplatená a tým jej vznikla škoda vo výške

580.893,58 EUR. Vznik škody sťažovateľky je priamym dôsledkom porušenia právnej

povinnosti odporcu ( )...

2

Pripomíname, že sťažovateľka nemala s odporcom ( ) uzavretú úverovú

zmluvu, úverová zmluva bola uzavretá medzi odporcom ( ) a spoločnosťou

Návrh žaloby na Okresnom súde Bratislava I bol na konanie pridelený zákonnému

sudcovi na občianskoprávnom úseku v registri 25 C (spisová značka )...

Následne sťažovateľka obdržala výzvu na úhradu súdneho poplatku, pričom súdny

poplatok jej bol vyrubený podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý

tvorí prílohu , ktorému prislúcha najvyššia suma pre súdne poplatky

v obchodných veciach.

Sťažovateľka požiadala Okresný súd Bratislava I o čiastočné, príp. úplné

oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že jej finančné pomery nedovoľujú uhradiť

súdny poplatok v plnej výške, nakoľko príjem sťažovateľky je dlhodobo na úrovni

minimálnej mzdy. Sťažovateľka pracovala na náročnom projekte, za ktorý jej po splnení

určených podmienok mala byť vyplatená odmena. Práve konaním odporcu ( ) došlo

k zmareniu vyplatenia odmeny za ňou vykonané práce. Sťažovateľka má za to, že nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Okresný súd Bratislava I svojím uznesením z 10. 04. 2014 sp. zn.

nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov...

Voči predmetnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sa sťažovateľka odvolala,

pričom v odvolaní okrem žiadosti o priznanie (aj čiastočného) oslobodenia od platenia

súdnych poplatkov, žiadala o preskúmanie zákonnosti preradenia návrhu o náhrade škody

z občianskoprávneho úseku na obchodný úsek a určenie správneho pridelenia návrhu

na príslušný úsek podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I v zmysle Vyhl.

č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku...

Krajský súd priznal 50 % oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, avšak

vo svojom uznesení neurčil, či ide o oslobodenie zo sumy 16.596,50 € alebo z najvyššej

sumy pre súdne poplatky v obchodných veciach, teda zo sumy 33.193,50 €. Navyše

zákonnosť preradenia návrhu o náhrade škody z občianskoprávneho úseku na obchodný

úsek vôbec neskúmal...

Sťažovateľka voči predmetnému uzneseniu Krajského súdu podala dovolanie

na Najvyšší súd SR najmä z dôvodu, že odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými návrhmi

uvedenými v odvolacom návrhu – petite odvolania, najmä s návrhmi preskúmať zákonnosť

preradenia návrhu o náhrade škody z občianskoprávneho úseku na obchodný úsek a určiť

správne pridelenie návrhu na príslušný úsek podľa Rozvrhu práce...

Najvyšší súd dovolanie sťažovateľky zamietol. V odôvodnení svojho uznesenia

uviedol, dôvod preradenia spisu z občianskoprávneho na obchodný úsek (viď

strana 7 druhý odsek zhora) „na reklamáciu vec vybavujúcej súdnej úradníčky voči

zapísaniu veci do oddelenia 25 C, bola táto dňa 13. 12. 2011 z dôvodu, že spor medzi

účastníkmi konania vznikol zo zmlúv o úvere podľa § 497 ObchZ prevedená do oddelenia

„Obchodné veci.“...

Sťažovateľka s takýmto rozhodnutím súdu nesúhlasí. Sťažovateľka opakovane

poukazuje na skutočnosť, že spor medzi účastníkmi konania nevznikol zo zmluvy o úvere

okrem iného aj z dôvodu, že:

a) sťažovateľka ako navrhovateľka nebola v žiadnom úverovom ani inom

obchodnoprávnom vzťahu s odporcom ( ), nebola ani veriteľom, ani dlžníkom v zmysle

,

b) medzi sťažovateľkou a odporcom ( ) nie je záväzkový vzťah,

c) medzi účastníkmi konania nejde o priame porušenie povinnosti zo záväzkového

vzťahu podľa a nasl. ,

d) medzi sťažovateľkou a odporcom nejde o žiaden obchodno-záväzkový vzťah,

e) spor vznikol z podnikateľskej činnosti sťažovateľky u odporcu ( ).

Medzi účastníkmi konania ide jednoznačne o náhradu škody, ktorá sťažovateľke ako

poškodenej fyzickej osobe vznikla porušením právnej povinnosti všeobecnej prevencie

odporcu ( ) podľa .

Podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I ale i v zmysle Vyhl.

č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku v znení neskorších zmien

a doplnkov, občianskoprávne súdne registre C sa vedú okrem iných pre súdne spory medzi

fyzickými osobami (nepodnikateľmi) a právnickou osobou bez ohľadu na to, či uvedená

právnická osoba podniká alebo nepodniká...

Napriek vyššie uvedenému došlo k zmene pridelenia návrhu z občianskoprávneho

úseku na obchodný úsek v registri 30 Cb (spisová značka ).»

4

Sťažovateľka považuje spôsob pridelenia jej návrhu na obchodný úsek za porušenie

svojho základného práva na zákonného sudcu podľa a podľa

ods. 1 listiny a zastáva právny názor, že v súdnom spore s odporcom ide o občianskoprávnu

náhradu škody, a teda oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 50 % by malo byť

priznané zo sumy najviac 16 596,50 €. Súdny poplatok vo výške 50 % zo sumy 33 193,50 €

(čo je najvyššia suma v obchodných veciach) považuje sťažovateľka stále za neúmerne

vysoký, pričom poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v týchto

veciach. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka tvrdí, že najvyšší súd jej svojím postupom

odňal možnosť konať pred súdom v súlade s

(resp. sťažila sa jej realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu

jej práv a záujmov právom chránených v konkrétnom konaní).

V súvislosti s namietaným porušením , dohovoru

a sťažovateľka v sťažnosti uvádza:

„Právo na prístup k súdu zahŕňa zákaz vytvárať neprimerané prekážky v prístupe

k súdu. Tento zákaz okrem iného vyžaduje, aby neboli vytvárané také procesno-právne

podmienky, ktoré sťažujú prístup k súdu, nie sú odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa

a nespĺňajú požiadavku spravodlivej rovnováhy medzi použitými prostriedkami

a sledovaným legitímnym cieľom a teda maria účel práva na súdnu ochranu. Takéto

prekážky totiž obmedzujú prístup k súdu v jeho podstate a treba ich považovať za nesúladné

nielen s Dohovoru, ale aj s a SR.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal

jej sťažnosť na ďalšie konanie a vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľky , nebyť odňatý

zákonnému sudcovi podľa a podľa listiny

základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 31. 08. 2015 o zamietnutí dovolania, právoplatného 04. 11. 2015,

porušené bolo.

Základné právo sťažovateľky , na poskytnutie

súdnej ochrany uplatnenému právu priznanej čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a podľa a

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 31. 08. 2015

o zamietnutí dovolania, právoplatného 04. 11. 2015, porušené bolo.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 31. 08. 2015 o zamietnutí dovolania, právoplatného 04. 11. 2015, zrušuje a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania na

účet jej právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...

Sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby rozhodol o odložení vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia a aby Okresnému súdu Bratislava I uložil, aby sa dočasne

(do právoplatnosti rozhodnutia o tejto sťažnosti) zdržal vykonávania právoplatného

rozhodnutia, najmä aby sa zdržal zastavenia konania vo veci samej z dôvodu, že v určenej

dobe nebude súdny poplatok zastavený.“

V nadväznosti na navrhovaný petit a argumentáciu uvedenú v sťažnosti ústavný súd

ustálil, že sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1,

a listiny, ako aj svojho práva podľa dohovoru

a porušenie uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 31. augusta 2015, a v takomto rozsahu sťažnosť predbežne prerokoval.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

6

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka odôvodňuje porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa , základného práva na zákonného sudcu podľa

a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru a porušenie tým, že najvyšší súd v napadnutom uznesení

- nepochopil uvádzané argumenty o vzniku a podstate sporu, vychádzal

z nesprávneho právneho názoru a z nesprávneho výkladu príslušných právnych predpisov

v rámci obchodného práva, čo viedlo k potvrdeniu nesprávnej právnej identifikácie sporu

a otázok s tým spojených (a nesprávnej aplikácie práva pri pridelení veci v rámci aktuálneho

rozvrhu práce) vrátane uváženia odpustenia súdneho poplatku, čím

- nesplnil požiadavky na riadne a vecne správne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, a preto považuje aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu za nesprávne

a nepresvedčivé, za také, ktoré porušuje jej základné právo na súdnu ochranu (základné

právo na zákonného sudcu), resp. atribúty spravodlivého súdneho rozhodnutia.

Obsah sťažnosti sťažovateľky možno považovať za takmer identický s obsahom

odvolania sťažovateľky z 30. apríla 2014, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) 2. mája 2014 a následne postúpené Krajskému súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) ako súdu odvolaciemu na rozhodnutie, ako aj s obsahom dovolania

sťažovateľky z 22. augusta 2014 proti uzneseniu krajského súdu, v ktorom sťažovateľka

argumentovala nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 237 Občianskeho súdneho

poriadku.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa a podľa listiny nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa č. 1 ods. 1 Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát.

V obsahu práv podľa a dohovoru nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (m. m. ).

K sťažovateľkou namietanej arbitrárnosti a neodôvodnenosti napadnutého rozsudku

krajského súdu ústavný súd poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu ().

V súvislosti s námietkou sťažovateľky ústavný súd považuje za potrebné poukázať

na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných

súdov nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. ,

), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

8

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, ). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom možno uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. ,

).

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

V podstatnej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 31. augusta 2015, ktorým tento súd zamietol dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu

krajského súdu č. k. -120 z 30. júna 2014, sa uvádza:

«Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací... dospel k záveru, že odvolací

súd rozhodol vecne správne, preto dovolanie podľa § 243b ods. 1, ods. 4 veta

za bodkočiarkou zamietol...

Navrhovateľka nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vzhliadla v nesprávnom

posúdení prejednávanej veci ako obchodnoprávnej, z dôvodu ktorého bola táto podľa jej

názoru nesprávne preradená z občianskoprávneho úseku Okresného súdu Bratislava I

na úsek obchodný do oddelenia 30 Cb, ktorá skutočnosť potom viedla k vyrubeniu súdneho

poplatku v nesprávnej (vyššej) sume.

Z obsahu s vecou súvisiaceho súdneho spisu je zrejmé, že po doručení návrhu

navrhovateľky zo dňa 28. 11. 2011 súdu prvého stupňa dňa 29. 11. 2011 bola vec zapísaná

do súdneho oddelenia 25 C pod sp. zn. (č. l. 1), následne na reklamáciu vec

vybavujúcej vyššej súdnej úradníčky voči zapísaniu veci do oddelenia 25 C (č. l. 32), bola

táto dňa 13. 12. 2011 z dôvodu, že spor medzi účastníkmi konania vznikol zo zmluvy o úvere

podľa § 497 ObchZ, prevedená do oddelenia „Obchodné veci“ a náhodným

výberom pridelená sudkyni s tým, že vec je vedená pod sp. zn.

.

Okresný súd Bratislava I výzvou č. k. -34 zo dňa 02. 08. 2013 podľa

položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona o súdnych

poplatkoch č. v znení účinnom v čase vzniku poplatkovej povinnosti, vyzval

navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh v lehote 10 dní

od doručenia výzvy vo výške 33 193,50 eur. Zároveň ju poučil, že ak nebude poplatok

v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví ( v znení

zmien a doplnkov). Výzva bola navrhovateľke doručená 23. 08. 2013 (č. l. 34 – 37).

Písomným podaním zo dňa 21. 08. 2013, prvostupňovému súdu doručeným v ten istý deň

(č. l. 38) navrhovateľka požiadala o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške

90 % zo sumy súdneho poplatku, ďalším podaním zo dňa 14. 11. 2013 (č. l. 44 – 45)

požiadala o oslobodenie v čo najvyššej výške, resp. o úplné oslobodenie na celé konanie.

Súd prvého stupňa uznesením č. k. -14 zo dňa 10. 04. 2014 oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov navrhovateľke nepriznal, následne odvolací súd na

odvolanie navrhovateľky uznesením č. k. -120 zo dňa 30. 06. 2014

prvostupňové uznesenie zmenil tak, že navrhovateľke priznal oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov vo výške 50 %.

V prípade rozhodovania o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

ide o rozhodovanie o podmienke vedenia súdneho konania založenej na povinnosti

poplatníka zaplatiť súdny poplatok. Vo vzťahu k tejto podmienke konania navrhovateľka

namietla posúdenie jej veci ako obchodnej súdom prvého stupňa, a teda spoplatnenie

jej návrhu podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov v sume... Odvolaciemu

10

súdu vytkla, že sa nevysporiadal s jej námietkou týkajúcou sa preradenia jej veci

z občianskoprávneho úseku na úsek obchodný a preskúmania správnosti výšky vyrubeného

súdneho poplatku. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že prejednávaná vec je vecou

obchodnou nie s ohľadom na účastníkov, ale s ohľadom na jej charakter. Z hľadiska

spoplatnenia návrhu je rozhodujúce, z akého právneho vzťahu vychádza nárok, uplatnenie

ktorého je predmetom konania, t. j. v danom prípade žaloba o náhradu škody na základe

úverovej zmluvy uzavretej podľa § 497 až 507 ObchZ.

Prvostupňový súd nepriznanie oslobodenia od súdneho poplatku za podanú žalobu

odôvodnil tým, že navrhovateľka pomery, ktoré by priznanie odôvodňovali, nepreukázala.

Na odvolanie navrhovateľky odvolací súd znížil sumu súdneho poplatku na 50 %.

Dovolací súd má za to, že krajský súd ako súd odvolací sa pri rozhodovaní v otázke

súdneho poplatku vyrovnal so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu navrhovateľky.

Aj dovolací súd zdôrazňuje, že podmienkou pre aplikáciu ustanovenia

je súčasná existencia takých pomerov na strane žiadateľa o oslobodenie od súdnych

poplatkov, ktoré takéto oslobodenie odôvodňujú a zároveň skutočnosť, že sa zo strany

žiadateľa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada na osobné, rodinné

a majetkové pomery žiadateľa, povahu uplatňovaného nároku a výšky súdneho poplatku

v prejednávanej veci.

Zákonodarca v pripúšťa možnosť čiastočného, prípadne úplného

oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom miera čiastočného oslobodenia účastníka

od platenia súdnych poplatkov je na úvahe súdu pri zohľadnení vyššie konštatovaných

pomerov na strane účastníka a splnenia ďalších predpokladov priznania oslobodenia

od súdnych poplatkov. Prihliadnuc na osobné a majetkové pomery navrhovateľky,

zohľadniac výšku súdneho poplatku, súčasne u navrhovateľky nejde o svojvoľné alebo

zrejme bezúspešné bránenie práva, odvolací súd, podľa názoru súdu dovolacieho, správne

aplikoval citované ustanovenie, keď rozhodol o priznaní oslobodenia navrhovateľky

od platenia súdnych poplatkov vo výške 50 %. Pri nepriznaní oslobodenia navrhovateľky

od súdnych poplatkov v celom rozsahu odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka

vykonáva činnosť štatutárneho zástupcu v niekoľkých spoločnostiach aj mimo územia

Slovenskej republiky, súčasne vlastní nehnuteľnosti, hoci aj s malou výmerou, a preto

správne konajúce súdy prijali právny záver, že navrhovateľka nespĺňa kritériá

o nemajetnosti. Aj podľa dovolacieho súdu ide o okolnosti majúce vplyv na rozhodovanie

súdu o nepriznaní oslobodenia účastníka od súdnych poplatkov celkom, neopomínajúc

skutočnosť, že pri rozhodovaní o oslobodení účastníka konania od súdnych poplatkov

a záujem účastníka konania, ktorý si uplatňuje právo na súdnu ochranu (nález Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 09. 2010).

Dovolací súd pre úplnosť dodáva, že odôvodnenie napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu zodpovedá zákonnej požiadavke riadneho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia, rešpektujúc ust. (uplatňované v odvolacom konaní podľa

), keďže odvolací súd právne relevantným spôsobom vyložil ust.

ods. 1 , súčasne z jeho odôvodnenia vyplýva dôvod zmeny prvostupňového

rozhodnutia. Nemožno preto konštatovať ani odňatie možnosti navrhovateľky konať pred

súdom z dôvodu nedostatočného, prípadne nezrozumiteľného odôvodnenia súdneho

rozhodnutia, ktorá skutočnosť by zakladala existenciu procesnej vady konania podľa § 237

písm. f/ ..

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru,

že dovolanie navrhovateľky podané proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.

zo dňa 30. 06. 2014 nie je dôvodné, preto dovolanie podľa § 243b ods. 1

zamietol.»

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd zastáva názor,

že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým tento súd zamietol dovolanie

sťažovateľky, nie je arbitrárne a nepresvedčivé, keďže právne závery v ňom uvedené nie sú

v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou

právnou úpravou. Ústavný súd za týchto okolností nemá ústavne relevantný dôvod a ani

oprávnenie na to, aby prehodnocoval závery najvyššieho súdu. Ústavný súd zastáva názor,

že najvyšší súd sa vyrovnal so všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam

a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Do odôvodnenia svojho

rozhodnutia uviedol postup, akým dospel k tomuto rozhodnutiu, pričom doplňujúco

a v prehľadnom slede zásadne objasnil všetky otázky právnej kvalifikácie sporných otázok

medzi účastníkmi konania a zdôraznil dôvody nestotožnenia sa s obranou a s námietkami

12

sťažovateľky uplatnenými v rámci konania pred oboma súdmi (krajským súdom i okresným

súdom).

Najvyšší súd prevedenie veci do oddelenia „Obchodné veci“ (argument § 497

), vychádzajúc zo súdneho spisu okresného súdu, ako aj čiastočné

oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením krajského súdu odôvodnil v napadnutom

uznesení ústavne udržateľným spôsobom nesignalizujúcim porušenie

a listiny v spojení s .

V nadväznosti na námietky sťažovateľky ústavný súd poukazuje na svoju

stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho

rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom

konania (m. m. ).

Ústavný súd s odkazom na svoju stabilnú judikatúru napokon uvádza, že postup

a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej

úpravy, nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (,

). Za porušenie základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní.

Inak povedané, obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie

súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania, preto nie je možné považovať

nevyhovenie návrhu v konaní pred všeobecným súdom za porušenie tohto práva

().

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016

14