Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 293/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza o sťažnosti

, a obchodnej spoločnosti

, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, L. Novomeského 25,

Pezinok, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

rozhodol:

1. Základné právo a obchodnej spoločnosti

, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. Ing. a obchodnej spoločnosti

, p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktorú im j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť

a obchodnej spoločnosti , trovy konania v sume

294,08 € (slovom dvestodeväťdesiatštyri eur a osem centov) na účet ich právnej zástupkyne

JUDr. Emílie Korčekovej, L. Novomeského 25, Pezinok, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra

2015 doručená sťažnosť (ďalej aj „navrhovateľ v 1. rade“)

a obchodnej spoločnosti (ďalej aj

„navrhovateľ v 2. rade, spolu ďalej aj „sťažovatelia“ alebo „navrhovatelia“), zastúpených

advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Novomeského 25, Pezinok, ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uvádzajú:

«Sťažovatelia majú postavenie navrhovateľov v kompenzačnom konaní na zaplatenie

nemajetkovej ujmy voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom vnútra SR (titulom

nesprávneho úradného postupu za účinnosti ) ich neprípustnou

kriminalizáciou vyšetrovateľmi PZ pred tretími osobami (pričom sťažovatelia nie sú a ani

2

neboli účastníkmi trestných konaní v rámci ktorých došlo ku kriminalizácii sťažovateľov

a ich zatiahnutia do „dirty games“ polície) a to v konaní vedenom na Okresnom súde

Bratislava I pod č. k. od 11. 8. 2011, ktoré doposiaľ ku dňu podania tejto

sťažnosti nie je rozhodnuté ani len na prvom stupni po zrušení nezákonného rozsudku č. k.

-90 zo dňa 21. januára 2013 a to krajským súdom uznesením č. k.

-112 zo dňa 20. júna 2013 a to všetko vinou nesúrodého, neplynulého

konania porušovateľa, ad hoc úkonov porušovateľa s výraznými časovými odstupmi,

porušenia zásady rýchlosti súdneho konania -

Vec má pritom pre sťažovateľov mimoriadny význam, na prieťahoch zavinených

neefektívnym konaním porušovateľa sa nepodieľali...

Skutkový stav veci a jednotlivé úkony – viď nižšie aj s príslušným komentárom

sťažovateľov:

- žalobný návrh doručený Okresnému súdu Bratislava I dňa 11. 08. 2011, konanie

vedené pod č. k. voči Slovenskej republike v zast. Ministerstvom vnútra SR

vo vzťahu na neprípustnú kriminalizáciu sťažovateľov a ich zatiahnutím do veci, s ktorou

nemajú nič spoločného, odôvodneniami uznesení pred tretími osobami s tým, že

sťažovatelia neboli účastníkmi predmetných trestných konaní – sťažovatelia majú

postavenie navrhovateľov...

- rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -90 zo dňa 21. 01. 2013,

doručený sťažovateľom dňa 1. 3. 2013, ktorým porušovateľ žalobu zamietol v celom

rozsahu...

- odvolanie sťažovateľov proti rozsudku okresného súdu č. k. -90

zo dňa 21. 01. 2013, doručený sťažovateľovi 1. 3. 2013...

- zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -112 zo dňa

20. júna 2013, doručené sťažovateľom dňa 5. augusta 2013...

- sťažnosť sťažovateľov na prieťahy v konaní č. k. adresovaná

predsedníčke okresného súdu zo dňa 30. 04. 2015...

- uznesenie porušovateľa č. k. -126 zo dňa 22. 09. 2014, doručené iba

sťažovateľovi v 1. rade, nie sťažovateľovi v 2. rade/ a to až 05. 05. 2015 s tým, že predmetné

uznesenie doposiaľ /ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti/ nebolo porušovateľom

doručené sťažovateľovi v 2. rade..., teda porušovateľ mal v tom čase ideálne miesto

na doručovanie písomností sťažovateľom do ÚVV avšak bol evidentne

nečinný, o vec sa nezaujímal... ideálnu možnosť vo veci aktívne konať, keď vedel,

že sťažovateľ v 1. rade /súčasne konateľ sťažovateľky v 2. rade/ (vedela to aj zákonná

sudkyňa – keď dňa 1. 12. 2014 ho nechala eskortou ZVJS ponižujúco predviesť spútaného

v putách na ňou vytýčené pojednávanie vo veci č. k. vláčiť ho potupne po

chodbách súdu za prítomnosti verejnosti a kamier, pod dozorom policajtov nechutne

odpojednávať..., hoc v tom čase bola väzba sťažovateľa v 1. rade od 08. 08. 2014

protiústavná a svojvoľná – viď nález ústavného súdu sp. zn. z 2. júla 2015,

teda v tejto časti porušovateľ zapríčinil prieťah vo veci viac ako 8 mesiacov + bol opätovne

nečinný od 5. augusta 2013 do 22. 09. 2014, teda viac ako 1 rok (v období od doručenia

zrušujúceho uznesenia krajským súdom sťažovateľom do vydania zmätočného uznesenia

dňa 22. 9. 2014, ktoré doposiaľ nedoručil sťažovateľke v 2. rade), teda prieťahy

a neefektívne konanie pričítateľné porušovateľovi v trvaní od 5. 8. 2013 do 05. 05. 2015,

teda 1 rok a 9 mesiacov

- žiadosť sťažovateľov zo dňa 20. 05. 2015 na zjednanie nápravy, žiadosť

o doručenie uznesenia č. k. -126 zo dňa 22. 09. 2014 sťažovateľke v 2. rade,

s poukazom na nejasnosť a nezrozumiteľnosť výzvy na údajné odstránenie vád návrhu... –

doposiaľ zo strany porušovateľa nereagované...

- Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti zo dňa 29. 05. 2015 Spr. 2115/2015,

doručené sťažovateľom dňa 22. 06. 2015 – sťažnosť na prieťahy vyhodnotená

predsedníčkou súdu ako dôvodná...

Z obsahu spisu č. k. vedeného na Okresnom súde Bratislava I je teda

nesporným, že porušovateľ sa o vec nezaujímal, nekonal s urýchlením a to najmä po zrušení

rozsudku prvostupňového súdu ešte v r. 2013 doposiaľ neučinil ani len jeden ústavne

konformný úkon, pochybil vo veciach doručovania písomností obom sťažovateľom,

nenariadil ani len jedno pojednávanie a to ani za viac ako 2 roky a 2 mesiace (zrušujúce

uznesenie krajským súdom č. k. -112 zo dňa 20. júna 2013... bolo

sťažovateľom doručené dňa 05. 08. 2013).

Ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti vec je stále v nerozhodnutom stave...

4

K prieťahom v kompenzačnej veci výraznou mierou prispel výhradne porušovateľ –

obdobia absolútneho nezáujmu porušovateľa o vec – viď. vyššie popísané, zdokumentované

a osvedčené sťažovateľmi...

Sťažovatelia tvrdia, že sú naďalej obeťou porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.»

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol takto:

„1. Základné právo a obchodnej spoločnosti

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v kompenzačnom konaní č. k. porušené boli.

2. Okresnému súdu Bratislava I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.

konal bez prieťahov.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- Eur, ktoré

je Okresný súd Bratislava I povinný mu vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Obchodnej spoločnosti priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 4. 000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný jej vyplatiť

do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

5. priznáva úhradu trov konania v sume 294,08 Eur, ktoré je

Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne – advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej, do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

6. Obchodnej spoločnosti priznáva úhradu trov

konania v sume 294,08 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej

právnej zástupkyne – advokátky JUDr. Emílie Korčekovej, do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu.“

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením č. k. -15

zo 7. apríla 2016 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde)].

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 18. apríla 2016

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 3294/2016 k prijatej

sťažnosti z 9. mája 2016, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 17. mája 2016, okrem iného

uviedla:

„K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. poukazujem na vyjadrenie súčasnej zákonnej sudkyne obsahujúce

podrobnú chronológiu vykonaných úkonov v spise. Stotožňujem sa s vyjadrením zákonnej

sudkyne, podľa ktorého k neprimeranej dĺžke konania prispel samotný sťažovateľ –

navrhovateľ v prvom rade (str. 3 ods. 3 vyjadrenia zákonnej sudkyne).

V máji 2015 bola sťažnosť navrhovateľa v prvom rade na prieťahy v konaní sp. zn.

vedená pod číslom Spr. 2115/2015 vo vzťahu k obdobiu od 10. 07. 2013 do

22. 09. 2014 vyhodnotená predsedníčkou súdu za dôvodnú.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem

si požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy skutočnosť, že celková dĺžka konania bola zapríčinená aj

samotným správaním navrhovateľa v prvom rade a sťažovateľovi uplatnený nárok na

finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške...

V prílohe tohto podania Vám zároveň zasielam vyjadrenie zákonnej sudkyne...“

Zákonná sudkyňa vo vyjadrení k sťažnosti sťažovateľov uviedla:

«Spis sp. zn. vo veci navrhovateľov: 1) ..., 2)

.. proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená

Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky... o ochranu osobnosti, o zaplatenie náhrady

nemajetkovej ujmy v sume 33.193,91 € pre navrhovateľa v prvom rade a v sume 50.000,- €

6

pre navrhovateľa v druhom rade, som prevzala na základe Dodatku č. 17 k Rozvrhu práce

Okresného súdu Bratislava I na rok 2013 účinného od 6. novembra 2013.

V predmetnej veci (zákonný sudca do 31. 10. 2013) rozhodol

rozsudkom č. k. -90 zo dňa 21. 1. 2013 tak, že návrh na začatie konania

zamietol a odporcovi náhradu škody nepriznal.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -112 zo dňa 20. 6. 2013

rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -90 zo dňa 21. 1. 2013 v celom

rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ v prvom rade a zároveň

konateľ navrhovateľa v druhom rade uznesenie prevzal dňa 5. 8. 2013 a odporca dňa

18. 7. 2013. Krajský súd v uznesení uložil súdu prvého stupňa povinnosť, aby si ustálil

predmet konania, teda či navrhovateľ v prvom rade uplatnil nárok na ochranu osobnosti

podľa a nasl. alebo či uplatnil nárok na náhradu škody podľa

, resp. či navrhovateľ v druhom rade uplatnil nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy podľa alebo nárok na ochranu proti

neoprávnenému zásahu do dobrej povesti podľa , pretože

navrhovatelia v návrhu na začatie konania citujú tak ,

ako aj , . Súd prvého stupňa je týmto názorom krajského

súdu viazaný podľa .

Vychádzajúc z uvedeného som dňa 25. 4. 2014 dala pokyn kancelárii, aby spis

predložila vyššej súdnej úradníčke na vypracovanie uznesenia na odstránenie vád podania

– ustálenie predmetu konania – v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.

-112 zo dňa 20. 6. 2013. Okresný súd Bratislava I následne vyzval

navrhovateľa v prvom rade a navrhovateľa v druhom rade na odstránenie vád návrhu na

začatie konania uznesením č. k. -126 zo dňa 22. 9. 2014, tak aby ustálili, či

sa domáhajú ochrany osobnosti, resp. ochrany pred neoprávneným zásahom do dobrého

mena podľa alebo náhrady škody, prípadne náhrady nemajetkovej

ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa Chybou

v písaní neboli vo výroku uznesenia navrhovatelia špecifikovaní ako navrhovatelia v prvom

a druhom rade. Súd toto uznesenie doručoval navrhovateľovi v prvom rade, ktorý je

zároveň konateľom navrhovateľa v druhom rade, podľa a na jeho

poslednú adresu, ktorá bola súdu v tom čase známa: . Z tejto adresy sa

dňa 22. 10. 2014 vrátila zásielka nedoručená s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá

v odbernej lehote“. Následne som dňa 21. 11. 2014 dala kancelárii pokyn, aby bolo

uznesenie doručované navrhovateľovi v prvom rade a zároveň konateľovi navrhovateľa

v druhom rade do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

v kde sa v tom čase nachádzal. Kancelária tento pokyn realizovala až dňa

20. 3. 2015. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v prvom rade a zároveň konateľ

navrhovateľa v druhom rade bol prepustený z výkonu väzby dňa 15. 1. 2015, bolo mu

uznesenie opäť doručované na adresu jeho pobytu v kde ju prevzal dňa

5. 5. 2015.

Okresný súd Bratislava I opravným uznesením č. k. -131 zo dňa

18. 02. 2016 opravil výrokovú časť uznesenia č. k. -126 zo dňa 22. 9. 2014,

tak že správne znie: „súd vyzýva navrhovateľa v prvom a druhom rade na odstránenie vád

návrhu“, vo zvyšku zostalo uznesenie č. k. -126 zo dňa 22. 9. 2014

nezmenené. Navrhovateľ v druhom rade podal proti opravnému uzneseniu odvolanie

s odôvodnením, že mu nebolo doručené.

Navrhovateľ v druhom rade v návrhu na začatie konania určil svoju adresu

na doručovanie písomností u navrhovateľa v prvom rade – ,

, ktorý je zároveň konateľom navrhovateľa v druhom rade. Súd preto postupoval

správne, keď opravné uznesenie doručoval pre navrhovateľa v druhom rade navrhovateľovi

v prvom rade v súlade s voľbou adresy na doručovanie urobenou navrhovateľom v druhom

rade už v návrhu na začatie konania zo dňa 5. 8. 2011 (č. l. 1 súdneho spisu). Súd zároveň

poukazuje na to, že navrhovateľ v druhom rade neoznámil súdu včas novú adresu jeho

sídla, čím si nesplnil svoju povinnosť riadne označiť účastníka konania vyplývajúcu z § 79

ods. 1 . Je evidentné, že navrhovateľ v druhom rade má vedomosť o opravnom uznesení

č. k. -131 zo dňa 18. 2. 2016, pretože proti nemu podal odvolanie.

Navrhovateľ v prvom rade (sťažovateľ pred Ústavným súdom Slovenskej republiky)

súdu nepreukázal zmenu jeho osobných údajov spočívajúcich v titule pred menom, ktorá

mala nastať v priebehu konania sp. zn. . V návrhu na začatie konania uvádza

titul pred menom Ing. Bc., v odvolaní proti opravnému uzneseniu a v ústavnej sťažnosti už

titul pred menom Ing. Mgr. Navrhovateľ v prvom rade (sťažovateľ pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky) však nepredložil o tejto skutočnosti diplom o dosiahnutom

8

vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa, čím opäť nesplnil svoju povinnosť riadne označiť

účastníka konania (v tomto prípade seba samého) vyplývajúcu z .

Po rozhodnutí odvolacieho súdu o podanom odvolaní navrhovateľa v druhom rade,

ktorého konateľom je navrhovateľ v prvom rade, prvostupňový súd zvolil ďalší procesný

postup v konaní v súlade s ustanoveniami . Pred odstránením vád návrhu postupom

podľa v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.

-112 zo dňa 20. 6. 2013, ktorým je prvostupňový súd viazaný podľa § 226

nie je možné vo veci nariadiť termín pojednávania.

Som toho názoru, že práve navrhovateľ v prvom rade... prispel k dĺžke konania

sp. zn. . Posledným konaním navrhovateľa predlžujúcim konanie sp. zn.

je podanie odvolania proti opravnému uzneseniu č. k. -131

zo dňa 18. 2. 2016 z dôvodu jeho nedoručenia navrhovateľovi v druhom rade (ktorého je

sťažovateľ konateľom), pričom navrhovateľ v druhom rade si sám už v návrhu na začatie

konania... zvolil adresu na doručovanie u navrhovateľa v prvom rade, čo potvrdil svojím

podpisom navrhovateľ v prvom rade a zároveň konateľ navrhovateľa v druhom rade

(sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky) na č. l. 14 súdneho spisu.

Za tejto situácie je súd prvého stupňa povinný predložiť vec odvolaciemu súdu na

rozhodnutie o podanom odvolaní, pretože mu v tomto štádiu

konania neumožňuje rozhodnúť vo veci konečným rozhodnutím...

Navrhovateľ v ústavnej sťažnosti spomína aj iné konanie vedené na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , v ktorej som bola zákonnou sudkyňou po prerozdelení

veci po predchádzajúcom zákonnom sudcovi. Hoci vec sp. zn. nesúvisí s vecou

sp. zn. (ktorá je predmetom ústavnej sťažnosti) považujem za potrebné

poukázať na správanie navrhovateľa aj v tejto veci. Sťažovateľ bol účastníkom konania na

strane navrhovateľa vo veci sp. zn. , v čase pojednávania dňa 1. 12. 2014 bol

vo výkone väzby, odkiaľ bol zákonom predpokladaným a tolerovaným spôsobom

predvedený na pojednávanie tak, aby bolo možné vo veci rozhodnúť na jedinom

pojednávaní. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o porušení práva

v konaní sp. zn. na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie

z väzby z 8. 8. 2014 podľa a ods. 5 a

Dohovoru nálezom č. k. -46 zo dňa 2. 7. 2015. V čase pojednávania dňa 1.

12. 2014 teda platila prezumpcia zákonnosti väzby navrhovateľa a pri jeho predvedení som

postupovala v súlade s vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č.

o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd

a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, navrhovateľ bol prepustený z väzby až dňa

15. 1. 2015. Navrhovateľ sa pred pojednávaním vo veci sp. zn. dňa 1. 12. 2014

trikrát ospravedlnil a žiadal o zrušenie termínu pojednávania, pričom ani jednu z jeho

žiadostí som nevyhodnotila ako dôvodnú. Vec som pripravila na pojednávanie tak, že som

na pojednávaní dňa 1. 12. 2014 aj rozhodla, a to za účasti navrhovateľa a povereného

zástupcu odporcu.»

Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku súčasne uviedla, že súhlasí

s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Sťažovatelia vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 27. mája 2016

(doručenom ústavnému súdu 3. júna 2016) uviedli, že súhlasia s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10

Sťažovatelia zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Predmetom namietaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

je „žaloba na zaplatenie nemajetkovej ujmy (pôvodná formulácia návrhu

navrhovateľov, a , pozn.) proti

Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky“.

V označenom konaní okresného súdu sťažovatelia vystupujú ako navrhovatelia

(žalobcovia). Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá nevykazuje znaky právnej zložitosti;

nijaké skutočnosti nemôžu ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konania a rozhodovania

okresného súdu (viac ako štyri a pol roka) bez vydania právoplatného rozhodnutia vo veci.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd

zastáva názor, že správanie sťažovateľov ako navrhovateľov v napadnutom konaní malo

vplyv na doterajšiu dĺžku konania, hoci pojednávaní pred vynesením zamietavého rozsudku

okresného súdu na pojednávaní 21. januára 2013 (vrátane tohto pojednávania bez účasti

odporcu) sa zúčastnili [ustálenie petitu návrhu, problémy s ustálením, resp. oznámením

zmeny adries navrhovateľa v 1. rade, ako aj navrhovateľa v 2. rade (obchodná spoločnosť

) v súvislosti s doručovaním písomností]. Svojimi

procesnými úkonmi, na ktoré sú oprávnení, prispeli k predĺženiu napadnutého konania,

čo ale nemôže ísť na ťarchu konajúceho súdu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných

12

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré

začalo doručením návrhu sťažovateľov tomuto súdu 11. augusta 2011.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, resp. práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen

neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou,

resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne

k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr.

, , ).

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu

ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol 11. augusta 2011 doručený návrh navrhovateľov

na začatie konania o ochranu osobnosti a o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume

33 193,91 € navrhovateľovi v 1. rade a v sume 50 000 € navrhovateľovi v 2. rade.

Okresný súd nariadil vo veci pojednávania na 28. máj 2012, ktoré bolo odročené

na 29. október 2012. Pojednávanie uskutočnené 29. októbra 2012 za účasti navrhovateľa

v 1. a 2. rade a za účasti právneho zástupcu odporcu bolo z dôvodu vyhlásenia

navrhovateľov, že im dosiaľ nebolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu (bolo doručené

krátkou cestou), odročené na 21. január 2013.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -90 z 21. januára 2013

tak, že návrh na začatie konania (kvalifikovaný ako „náhrada škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom“) zamietol. Proti označenému rozsudku okresného súdu

podali sťažovatelia (navrhovatelia) odvolanie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“), ktorý rozhodol o ich odvolaní uznesením č. k. -112

z 20. júna 2013 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a rozhodnutie. Krajský súd v predmetnom rozhodnutí uložil okresnému súdu, aby si

predovšetkým ustálil predmet konania.

Okresný súd po vrátení spisu 3. júla 2013 vyzval navrhovateľov (sťažovateľov)

uznesením č. k. -126 z 22. septembra 2014 na odstránenie nedostatkov

návrhu na začatie konania z 11. augusta 2011 a úpravu predmetu sporu, aby bolo zrejmé, či

sa domáhajú ochrany osobnosti v zmysle a nasl. alebo nároku

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. či sa domáhajú ochrany

nemajetkovej ujmy alebo nároku na ochranu proti neoprávnenému zásahu do svojej dobrej

povesti, pod hrozbou odmietnutia podania.

V ďalšom priebehu konania okresný súd doručoval zásielku s uznesením

navrhovateľom v októbri a novembri 2014, pričom navrhovateľ v 1. rade prevzal uznesenie

z 22. septembra 2014 dňa 5. mája 2015.

Okresný súd ďalej opravným uznesením č. k. -131 z 18. februára 2016

opravil výrokovú časť uznesenia č. k. -126 z 22. septembra 2014. Proti

opravnému uzneseniu okresného súdu podal 1. apríla 2016 odvolanie navrhovateľ v 2. rade

s tým, že mu nebolo doručené.

Z chronologického prehľadu i zo samotného spisu okresného súdu vyplýva,

že okresný súd po zrušení jeho rozsudku z 21. januára 2013 a vrátení mu veci na ďalšie

konanie dosiaľ vo veci nenariadil žiadne pojednávanie a nevykonal žiadny relevantný úkon

smerujúci k zisteniu skutkového stavu, či k vydaniu rozhodnutia a venoval sa skôr

formálnym záležitostiam (o. i. rozdiely v písaní titulov navrhovateľa v 1. rade v rámci jeho

podaní a ustálenie identifikácie).

Sťažovatelia podali 28. apríla 2015 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke

okresného súdu. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na ich sťažnosť uviedla, že

„vo vzťahu k obdobiu od 10. 7. 2013 do 22. 09. 2014 je sťažnosť dôvodná“ a v časti

(o nezákonnosti väzby a zavinenom postupe okresného súdu) sťažnosť vyhodnotila ako

neprípustnú.

14

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

, , ), vychádzajúc predovšetkým z povahy veci,

zo samotnej dĺžky napadnutého konania viac ako štyri a pol roka, ale aj z jeho doterajšieho

priebehu, v rámci ktorého sa po vrátení veci okresnému súdu od júla 2013 neuskutočnilo

žiadne pojednávanie, dospel k záveru, že v namietanom konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. neefektívnou činnosťou, resp. nečinnosťou okresného súdu

v období od 10. júla 2013 do 22. septembra 2014 a následne aj do 16. apríla 2015 (spolu

približne 21 mesiacov) bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom

okresného súdu porušené, prikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú

sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €, ktoré

odôvodňujú takto: „Dľa sťažovateľov je nimi uplatnená výška primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 4.000,- EURO za viac ako 4 roky právnej neistoty o výsledok

kompenzačného konania primeraná a spravodlivá, súladná s rozhodovacou praxou ESĽP

v prípade kompenzačných konaní vedených proti Slovenskej republike, teda min. 1.000,-

EURO a viac (použitie koeficientu x 1,2 – 1,4) za každý rok stavu právnej neistoty

sťažovateľa/ sťažovateľov o výsledok kompenzačného konania o odškodnení obete

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jej

prejednanie v primeranej lehote.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

konanie vo veci sťažovateľov nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené,

zohľadňujúc aj čiastočný podiel sťažovateľov na doterajšej dĺžke napadnutého konania,

ústavný súd považoval priznanie sumy každému zo sťažovateľov po 1 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

16

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Emíliou

Korčekovou. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá

bola 839 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (2 x 139,83 €)

predstavuje spolu s režijným paušálom 2 x 8,39 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) celkovú sumu

296,44 €. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v sume 294,08 €, ako to požadovala

právna zástupkyňa sťažovateľov.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016