Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 341/2016
PDF · 344.04 KB
No categories available
II. ÚS 341/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) o sťažnosti obchodnej spoločnosti HORVÁT
klimatizácia a vetranie, s. r. o., Bánovská cesta 11, Žilina, zastúpenej GARANT PARTNER
legal, s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Dočár,
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
2 K 4/2005, za účasti Krajského súdu v Košiciach, takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie, s. r. o.,
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 4/2005 p o r u š e n é b o l i .
2. Krajskému súdu v Košiciach p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
2 K 4/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie, s. r. o., p r i z n á v a
finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré jej j e Krajský súd
v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
HORVÁT klimatizácia a vetranie, s. r. o., trovy konania v sume 537,62 € (slovom
päťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov) na účet jej právnej zástupkyne GARANT
PARTNER legal, s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2015
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie, s. r. o.,
Bánovská cesta 11, Žilina (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),
zastúpenej GARANT PARTNER legal, s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, v mene ktorej
koná advokát JUDr. Martin Dočár, ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 K 4/2005 (ďalej aj „namietané konkurzné konanie“).
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou
namietaného konkurzného konania vedeného krajským súdom vo veci konkurzu úpadcu
(obchodná spoločnosť ), v rámci ktorého si v zákonnej lehote do konkurzu
prihlásila svoju pohľadávku voči úpadcovi (istinu v sume 44 122,40 Sk, príslušenstvo
v sume 6 772 Sk a trovy konania v sume 2 205 Sk).
2
Sťažovateľka namieta, že po viac ako 10 rokoch od začatia napadnutého konania nie
je toto „ukončené a ani nie je vo fáze, kde je predpoklad jeho rýchleho ukončenia. Sám
predseda Krajského súdu v Košiciach konštatoval prieťahy v konaní a neochotu využiť
všetky dostupné prostriedky na jeho rýchle ukončenie. Sťažovateľ tak má svoju pohľadávku
viac ako 10 rokov neuspokojenú, čo je zjavne neprimeraná dĺžka konkurzného konania.“.
Sťažovateľka odôvodňuje porušenie ňou označeného základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že krajský súd „nepostupoval vo veci
bez zbytočných prieťahov, nevyužíva komplexne všetky svoje možnosti dané mu zákonom
k odstráneniu prieťahov v konaní a prekročil primeranú lehotu na prerokovanie konkurznej
veci“.
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje tým, že
utrpela vážnu nemajetkovú ujmu, ktorá otriasla jej dôverou v súdny systém v Slovenskej
republike, „najmä pokiaľ ide o rýchlosť konania a využitie účinných prostriedkov vedúcich
k odstráneniu právnej neistoty“. Z uvedeného dôvodu sa domáha priznania finančného
zadosťučinenia v sume 3 000 €.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K/4/2005 porušil právo
obchodnej spoločnosti HORVÁT klimatizácia a vetranie, s. r. o... na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v súlade s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajskému súdu v Košiciach,
aby vo veci sp. zn. 2 K/4/2005 konal.
3. Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť Sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie v sume 3.000,- €.
4. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti HORVÁT
klimatizácia a vetranie, s. r. o... trovy právneho zastúpenia v sume 355,73 €...“
Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 341/2016 z 26. apríla 2016 sťažnosť
sťažovateľky prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu krajského súdu,
aby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie. Predseda krajského súdu v prípise sp. zn. 1 SprV 179/2016 z 23. mája 2016
okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní uviedol:
„Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že súd vo veci priebežne koná, vyzýva
správcu konkurznej podstaty na predloženie konečnej správy od roku 2010. Správca
konkurznej podstaty na výzvy súdu nereaguje, svoje povinnosti si neplní, preto v rámci
poriadkových opatrení mu boli opakovane uložené poriadkové pokuty. Mimo týchto
opatrení o uložení poriadkových pokút má súd možnosť zbaviť správcu konkurznej podstaty
funkcie správcu pre neplnenie si povinností, avšak zo skúsenosti súdu
takéto opatrenie nie je vo vzťahu k ďalšiemu správcovi konkurznej podstaty a vo vzťahu
k veriteľom efektívne, keďže v dôsledku zbavenia funkcie správcu dochádza k ďalšej
nečinnosti zbaveného správcu, ktorý buď neodovzdá novému správcovi doklady týkajúce sa
konkurzného konania, alebo finančné prostriedky získané speňažením majetku úpadcu.
Preto súd k takýmto opatreniam pristupuje len vo veľmi výnimočných prípadoch.
V súčasnosti súd prípisom zo dňa 23. 2. 2016 z dôvodu nečinnosti správcu konkurznej
podstaty , ktorý je súčasne aj advokátom zapísaným v zozname
advokátov požiadal o súčinnosť a zjednanie nápravy voči
advokátsku komoru v Bratislave, ktorá už v niekoľkých obdobných prípadoch
u správcov, ktorí sú súčasne advokátmi v dôsledku ich nečinnosti vyvodila a prijala voči
správcom opatrenia. Do dnešného dňa Slovenská advokátska komora v Bratislave
nezaujala stanovisko k nečinnosti .“
Predseda krajského súdu ústavnému súdu oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní
vo veci.
4
Ústavný súd následne vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila
k tomu, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedu
krajského súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa
sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 7. júna 2016 oznámila, že netrvá
na ústnom pojednávaní vo veci, pričom k vyjadreniu predsedu krajského súdu
predovšetkým uviedla:
«Sťažovateľ ako účastník súdneho konania vedenom pred Krajským súdom
v Košiciach pod sp. zn. 2 K/4/2005 v konkurznej veci úpadcu ,
prihlásil v zákonnej lehote do konkurzu svoje majetkové právo –
pohľadávku voči úpadcovi, a to istinu 44.122,40 Sk príslušenstvo 6.772,- Sk, trovy súdneho
konania v sume 2.205,- Sk (súdny poplatok), trovy právneho zastúpenia 7.455,- Sk.
Sťažovateľ sa celkom legitímne spoliehal na to, že jeho pohľadávka prihlásená do konkurzu
bude v čo najkratšej dobe uspokojená. „Čo najkratšia doba“ znamená pre podnikateľa
v ekonomickom ponímaní i zachovanie reálnej hodnoty prihlásenej pohľadávky. Zároveň si
je Sťažovateľ vedomý i skutočnosti, že podnikateľský život prináša okamihy spojené
s podnikateľským rizikom. Takýmto prípadom je i fakt, že pohľadávka sťažovateľa
prihlásená do konkurzu môže byť uspokojená iba čiastočne resp. nemusí byť uspokojená
vôbec. Každý podnikateľský subjekt, tak ako Sťažovateľ, eviduje svoj majetok...
Sťažovateľ eviduje svoju pohľadávku prihlásenú do konkurzu v celkovej sume
2010,03 € už 11-ty rok a do dnešného dňa nevie aká je reálna hodnota tejto pohľadávky.
Po uplynutí 11 rokov konkurzného konania sa však celkom nepochybne stratila jej pôvodná
hodnota. Taktiež po celý čas 11 rokov Sťažovateľ s pohľadávkou nemohol nakladať
a žiadnym spôsobom tento svoj majetok pri podnikaní zhodnotiť. Predseda Krajského súdu
v Košiciach vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 5. 2016 Ústavnému súdu iba opakuje svoju
argumentáciu, ktorú uviedol v odpovedi na sťažnosť Sťažovateľa pod Spr 58/2015 zo dňa
28. 4. 2015. Krajský súd v Košiciach však koná len formálne avšak nedbá na účinnosť
svojho konania a prijatých opatrení. Predseda Krajského súdu v Košiciach sám uvádza, že
od roku 2010 je správca vyzývaný na súčinnosť, no nereaguje. Súd mu opakovane ukladá
pokuty. Avšak aký je účinok týchto opatrení súdu na pokračovanie konkurzného konania?
Žiadny. Stavia sa k veci alibisticky, keď vopred prezumuje výsledok iných opatrení, ktoré
ešte ani neprijal... Bez povšimnutia nemôže ostať ani tá skutočnosť, že súd má možnosť
(a povinnosť) ako orgán verejnej správy využiť aj iné prostriedky upravené inými zákonmi
než len zákonom o konkurze, ktoré môžu viesť k náprave správania sa správcu a k ochrane
záujmu veriteľov, napr. podať trestné oznámenie v prípade ak je tu podozrenie z trestnej
činnosti (napr. marenie konkurzného konania zo strany správcu).»
Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu krajského
súdu, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože
dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo spisu vzťahujúceho sa na konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 2 K 4/2005
ústavný súd zistil tento priebeh namietaného konkurzného konania:
1. Dňa 17. januára 2005 bol krajskému súdu doručený návrh navrhovateľa (obchodná
spoločnosť ) proti dlžníkovi (obchodná spoločnosť )
na vyhlásenie konkurzu. Navrhovateľ uhradil 1. februára 2005 súdny poplatok ako
preddavok na úhradu odmeny predbežného správcu; súdny poplatok bol navrhovateľovi
vrátený 8. marca 2005 z dôvodu, že predbežný správca nebol ustanovený.
2. Krajský súd vyzval 11. februára 2005 dlžníka na zostavenie zoznamu aktív a pasív
(vyjadrenie dlžníka bolo krajskému súdu doručené 18. februára 2005).
3. Uznesením č. k. 2 K 4/2005-17 z 22. februára 2005 (ďalej len „uznesenie
z 22. februára 2005“) krajský súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu (dlžníka) a ustanovil
za správcu konkurznej podstaty . Krajský súd zároveň vyzval
veriteľov, aby v lehote 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje nároky,
a na 27. apríl 2005 nariadil prieskumné pojednávanie.
4. Uznesením č. k. 2 K 4/2005-22 zo 7. apríla 2005 krajský súd zbavil ustanoveného
správcu konkurznej podstaty funkcie (vzdanie sa funkcie) a za nového správcu konkurznej
podstaty ustanovil (ďalej len „správca konkurznej podstaty“).
6
5. Dňa 27. apríla 2005 sa na krajskom súde uskutočnilo prieskumné pojednávanie
a prvá schôdza konkurzných veriteľov, na ktorej bolo schválené ocenenie dlhodobého aj
krátkodobého majetku správcom konkurznej podstaty, bol zvolený veriteľský výbor
a zároveň bol schválený návrh veriteľa na zmenu a doplnenie plánu speňaženia.
6. Dňa 18. mája 2005 sa na krajskom súde uskutočnilo oboznámenie sa s ponukami
na speňaženie majetku úpadcu (1. kolo) a zároveň bola správcovi konkurznej podstaty
uložená povinnosť predložiť písomné vyhodnotenie ponúk. Vyhodnotenie ponúk bolo
správcom konkurznej podstaty predložené krajskému súdu 25. mája 2005.
7. Dňa 10. júna 2005 sa na krajskom súde uskutočnilo oboznámenie sa s ponukami
na speňaženie majetku úpadcu (2. kolo). Správca konkurznej podstaty predložil krajskému
súdu vyhodnotenie ponúk v rámci 2. kola predaja majetku úpadcu 17. júna 2005.
8. Dňa 1. júla 2005 správca konkurznej podstaty krajskému súdu oznámil, že došlo
k odstúpeniu od ponuky na kúpu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu.
9. Dňa 4. júla 2005 sa na krajskom súde uskutočnilo oboznámenie sa s ponukami
na speňaženie majetku úpadcu (2. a 3. kolo).
10. Krajský súd opatreniami č. k. 2 K 4/2005-67,-68,-69,-70,-71 zo 6. júla 2005
súhlasil s predajom hnuteľného majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo
dražby a uložil správcovi konkurznej podstaty uzavrieť kúpnu zmluvu s vybranými
záujemcami.
11. Dňa 1. augusta 2005 správca konkurznej podstaty doručil krajskému súdu
vyhodnotenie predložených ponúk v rámci 2., resp. 3. kola speňažovania majetku úpadcu.
12. Krajský súd opatreniami č. k. 2 K 4/2005-78,-80,-82,-84 z 8. augusta 2005
súhlasil s predajom hnuteľného majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo
dražby a uložil správcovi konkurznej podstaty uzavrieť kúpnu zmluvu s vybranými
záujemcami.
13. Dňa 8. augusta 2005 sa na krajskom súde uskutočnilo oboznámenie sa
s ponukami na speňaženie majetku úpadcu (3. a 4. kolo).
14. Dňa 9. augusta 2005 správca konkurznej podstaty predložil krajskému súdu
vyhodnotenie predložených ponúk v rámci 3. a 4. kola predaja majetku úpadcu.
15. Krajský súd opatreniami č. k. 2 K 4/2005-94-97 z 12. augusta 2005 súhlasil
s predajom nehnuteľného a hnuteľného majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty
mimo dražby a uložil správcovi konkurznej podstaty uzavrieť kúpnu zmluvu s vybranými
záujemcami.
16. Dňa 13. septembra 2005 prihlásil svoju pohľadávku proti podstate súdny
exekútor .
17. Dňa 16. septembra 2005 správca konkurznej podstaty požiadal krajský súd
o vyplatenie zálohy na odmenu. Krajský súd opatrením č. k. 2 K 4/2005-115
z 19. septembra 2005 poskytol správcovi konkurznej podstaty zálohu na odmenu a náhradu
hotových výdavkov.
18. Dňa 20. septembra 2005 bola krajskému súdu doručená žiadosť oddeleného
veriteľa (obchodná spoločnosť ) o vydanie výťažku zo speňaženia konkurznej
podstaty, na základe čoho krajský súd vyzval oddeleného veriteľa na predloženie návrhu
na určenie sumy tohto výťažku. Oddelený veriteľ na výzvu reagoval podaním z 2. novembra
2005.
19. Konkurzný veriteľ doručil krajskému súdu 26. septembra 2005 prihlášku proti
podstate.
20. Dňa 1. decembra 2005 sa na krajskom súde uskutočnilo oboznámenie sa
s ponukami na speňaženie hnuteľného majetku úpadcu (5. kolo) a pohľadávok (1. kolo).
21. Krajský súd opatrením č. k. 2 K 4/05-129 z 1. decembra 2005 súhlasil s vydaním
výťažku oddelenému veriteľovi.
22. Správca konkurznej podstaty doručil krajskému súdu 5. decembra 2005
vyhodnotenie predložených ponúk v rámci 5. kola speňažovania hnuteľného majetku
úpadcu a 1. kola predaja pohľadávok.
23. Krajský súd opatreniami č. k. 2 K 4/2005-138,-140,-142,-144 z 5. januára 2006
súhlasil s predajom hnuteľného majetku úpadcu a uložil správcovi konkurznej podstaty
uzavrieť kúpnu zmluvu s vybranými záujemcami.
24. Dňa 24. mája 2006 bola krajskému súdu doručená žiadosť oddeleného veriteľa
o vydanie zvyšku výťažku zo speňaženia konkurznej podstaty, na základe čoho 9. júna 2006
správca konkurznej podstaty predložil krajskému súdu návrh na stanovenie sumy zvyšku
výťažku. Krajský súd opatrením č. k. 2 K 4/2005-152 z 25. júla 2006 súhlasil s vydaním
výťažku oddelenému veriteľovi.
8
25. Krajský súd 27. júla 2006 oznámil veriteľom úpadcu, ktorí neboli prítomní
na prieskumnom pojednávaní, že ich pohľadávky boli popreté, a zároveň ich vyzval, aby
právny dôvod, výšku alebo poradie pohľadávky uplatnili určovacou žalobou na krajskom
súde.
26. Správca konkurznej podstaty doručil krajskému súdu 14. septembra 2006 správu
o činnosti a zároveň požiadal o poskytnutie zálohy na jeho odmenu. Krajský súd uznesením
č. k. 2 K 4/05-160 z 13. októbra 2006 poskytol správcovi konkurznej podstaty odmenu
a náhradu hotových výdavkov v sume 500 000 Sk.
27. Dňa 28. júna 2007 sa na krajskom súde uskutočnilo oboznámenie sa s ponukami
na speňaženie majetku úpadcu (6. kolo speňaženia hnuteľného majetku a 2. kolo predaja
pohľadávok). Správca konkurznej podstaty predložil krajskému súdu 31. júla 2007
vyhodnotenie ponúk na odpredaj majetku úpadcu.
28. Krajský súd opatrením sp. zn. 2 K 4/2005 zo 14. augusta 2007 súhlasil
s predajom majetku úpadcu patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby.
29. Pôvodný veriteľ úpadcu krajskému súdu 24. januára 2008 oznámil, že došlo
k zmene veriteľa pohľadávky, na základe čoho krajský súd uznesením č. k. 2 K 4/2005-178
z 31. januára 2008 zmenu účastníka konania nepripustil.
30. Krajský súd správcu konkurznej podstaty 16. marca 2009 vyzval na predloženie
správy o svojej činnosti a stave konkurzného konania. Správca konkurznej podstaty
krajskému súdu 17. apríla 2009 doručil správu o svojej činnosti, v ktorej uviedol, že
konečnú správu krajskému súdu predloží v priebehu 3 až 4 mesiacov.
31. Dňa 4. januára 2010 došlo k zmene zákonného sudcu vo veci konkurzu úpadcu.
32. Krajský súd zisťoval 23. marca 2010 stav incidenčného konania vedeného
krajským súdom pod sp. zn. 11 Cbi 28/2006 (uznesenie krajského súdu sp. zn.
11 Cbi 28/2006 z 19. novembra 2009, ktorým bolo konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku zastavené, nenadobudlo k 23. marcu 2010 právoplatnosť). Dňa 18. januára 2011
krajský súd zistil, že konanie vedené týmto súdom pod sp. zn. 11 Cbi 28/2006 bolo
právoplatne ukončené 7. mája 2010.
33. Krajský súd uložil 16. septembra 2010 správcovi konkurznej podstaty predložiť
vyhlásenie, že finančné prostriedky získané z konkurzu nevložil do nebankovej inštitúcie,
a uviesť, v akej sume a akom peňažnom ústave tieto finančné prostriedky vedie; správca
konkurznej podstaty na výzvu krajského súdu reagoval 13. októbra 2010.
34. Krajský súd vyzval správcu konkurznej podstaty 26. januára 2011 na predloženie
konečnej správy.
35. Uznesením č. k. 2 K 4/2005-218 z 24. októbra 2011 krajský súd uložil správcovi
konkurznej podstaty poriadkovú pokutu v sume 66,39 €.
36. Uznesením č. k. 2 K 4/2005-222 z 28. mája 2012 krajský súd uložil správcovi
konkurznej podstaty predložiť správu o doterajšej činnosti, uviesť dôvody, ktoré bránia jej
predloženiu, prípadne podať návrh na predĺženie lehoty na podanie konečnej správy.
37. Dňa 22. júna 2012 správca konkurznej podstaty krajskému súdu doručil správu
o doterajšej činnosti a návrh na predĺženie lehoty na podanie konečnej správy. Krajský súd
následne opatrením č. k. 2 K 4/2005-230 z 25. júna 2012 predĺžil lehotu na podanie
konečnej správy do 30. septembra 2012.
38. Dňa 16. októbra 2012 krajský súd opatrením č. k. 2 K 4/2005-234 uložil
správcovi konkurznej podstaty, aby predložil konečnú správu pod hrozbou uloženia ďalšej
poriadkovej pokuty. Následne krajský súd uznesením č. k. 2 K 4/2005-241 z 9. decembra
2013 uložil správcovi konkurznej podstaty poriadkovú pokutu v sume 300 €.
39. Dňa 26. júna 2014 krajský súd správcu konkurznej podstaty vyzval
na predloženie konečnej správy v lehote 30 dní pod hrozbou uloženia maximálne možnej
poriadkovej pokuty. Správca konkurznej podstaty 28. augusta 2014 krajskému súdu oznámil
skutočnosti znemožňujúce podať konečnú správu (nevyhnutnosť rekonštrukcie celého
účtovníctva úpadcu z dôvodu jej poškodenia v septembri 2012) a súčasne prisľúbil jej
predloženie do konca októbra 2014.
40. Uznesením č. k. 2 K 4/2005-252 z 12. novembra 2014 krajský súd uložil
správcovi konkurznej podstaty poriadkovú pokutu v sume 500 € a uznesením
č. k. 2 K 4/2005-256 z 10. marca 2015 uložil správcovi konkurznej podstaty poriadkovú
pokutu v sume 700 €.
41. Opatrením č. k. 2 K 4/2015-263 z 15. októbra 2015 krajský súd uložil správcovi
konkurznej podstaty predložiť konečnú správu, resp. uviesť dôvody brániace podaniu
konečnej správy.
10
42. Dňa 23. februára 2016 krajský súd vyzval Slovenskú advokátsku komoru
na prijatie opatrení proti správcovi konkurznej podstaty, ktorý je zároveň advokátom
z dôvodu nečinnosti v napadnutom konaní.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
K porušeniu sťažovateľkou označených práv vyplývajúcich z ústavy a dohovoru
malo dôjsť v konkurznom konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 2 K 4/2005,
v ktorom vystupuje ako účastníčka konania v pozícii veriteľky; sťažovateľka prihlásila
svoju pohľadávku do konkurzu 4. marca 2005 v súlade s § 20 zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“), pričom jej
pohľadávka nebola popretá.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 6 ods. 1
dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Účelom konkurzného konania je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka,
ktorý je v úpadku. Naplnenie tohto cieľa vyžaduje spravidla riešenie väčšieho množstva
skutkových a právnych otázok spojených so zistením a zabezpečením majetku patriaceho
do konkurznej podstaty, jeho speňažením, zistením a následným uspokojením pohľadávok
konkurzných veriteľov, riešením incidenčných sporov a pod. V dôsledku tejto skutočnosti
možno spravidla konkurzné konanie z hľadiska kritérií uplatňovaných ústavným súdom
v rámci posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní kvalifikovať ako právne
a fakticky zložité (m. m. II. ÚS 85/04, II. ÚS 72/07).
12
Z obsahu súvisiaceho spisu krajského súdu však nevyplýva, žeby namietané
konkurzné konanie bolo skutkovo a právne zložité. Naopak, správca konkurznej podstaty
krajskému súdu 17. apríla 2009 oznámil, že došlo k odpredaniu celého hnuteľného
a nehnuteľného majetku úpadcu, pričom zdôraznil, že „po skončení jednotlivých sporov,
ktoré môžu mať dopad na prihlásenie pohľadávok proti podstate“ predloží konečnú správu
do septembra 2009. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní
vyplýva, že posledné incidenčné konanie, ktoré mohlo mať vplyv na vypracovanie konečnej
správy, bolo (konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 11 Cbi 28/2006) právoplatne
skončené 7. mája 2010.
Obranu správcu konkurznej podstaty, ktorou ospravedlňoval nepredloženie konečnej
správy krajskému súdu a ktorú uviedol vo svojom vyjadrení doručenom krajskému súdu
22. júna 2012 (zabezpečenie rekonštrukcie účtovníctva úpadcu do vyhlásenia konkurzu
z dôvodu nedostatkov pôvodného programového vybavenie úpadcu) a vo svojom vyjadrení
doručenom krajskému súdu 28. augusta 2014 (rekonštrukcia celého účtovníctva
poškodeného dažďom v mesiaci september 2012), považuje ústavný súd prima facie
za účelovú. Skutočnosť nedostatočného účtovníctva úpadcu do vyhlásenia konkurzu musela
byť totiž správcovi konkurznej podstaty známa už 17. apríla 2009, keď krajskému súdu
oznamoval, že konečnú správu predloží do septembra 2009, pričom na uvedenú skutočnosť
nepoukázal ako na dôvod, ktorý by vypracovaniu konečnej správy bránil. Rovnako
z vyjadrenia doručeného krajskému súdu 28. augusta 2014 nevyplýva dôvod, pre ktorý
správca konkurznej podstaty takú dôležitú skutočnosť, akou je poškodenie celého
účtovníctva úpadcu, ktoré bránilo vypracovaniu konečnej správy, oznamoval krajskému
súdu až takmer po uplynutí dvoch rokov, od kedy sa o tomto poškodení dozvedel.
Ani obrana správcu konkurznej podstaty preto nepreukazuje, že by namietané konkurzné
konanie bolo skutkovo či právne zložité.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo spisovej dokumentácie nezistil žiadne
zásadnejšie okolnosti, ktorými sťažovateľka mohla v preskúmavanom období prispieť
ku vzniku prieťahov v namietanom konkurznom konaní.
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v namietanom
konkurznom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup krajského súdu v tomto
konaní. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Na preskúmavané konkurzné konanie sa v celom jeho priebehu vzťahuje ZKV.
Podľa § 1 ods. 1 ZKV je účelom tohto zákona usporiadanie majetkových pomerov
dlžníka (úpadcu), ktorý má viac veriteľov, voči ktorým nie je schopný plniť svoje záväzky
po lehote splatnosti v dôsledku insolventnosti, alebo sa nachádza v predĺžení. Stanovením
pravidiel usporiadania majetkových pomerov úpadcu vrátane speňaženia jeho majetku
(konkurznej podstaty) a rozdelenia výťažku tohto speňaženia medzi konkurzných veriteľov,
o ktorom rozhoduje v konečnom dôsledku súd, sa v konkurznom konaní poskytuje súdna
ochrana majetkovým právam veriteľov úpadcu, ktorí ich kvalifikovaným spôsobom
uplatnili. Sťažovateľovi preto ústava priznáva právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov od okamihu, keď sa prihlásením svojej pohľadávky stal účastníkom konkurzného
konania.
Podľa § 2 ods. 2 ZKV cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné
uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.
Správca konkurznej podstaty je subjektom konkurzného konania, ktorý je pri výkone
svojej funkcie povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu
vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd (§ 8 ods. 2
ZKV).
14
Miera a povaha zodpovednosti všeobecného (konkurzného) súdu za postup správcu
konkurznej podstaty v konkurznom konaní je predurčená rozsahom jeho oprávnení, ktoré
mu zákon vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty priznáva (najmä § 12 a § 8 ods. 4 a 5
ZKV).
V súlade s § 12 ZKV súd je oprávnený vyžiadať si od správcu správu a vysvetlenie,
nahliadať do jeho účtov a vykonávať potrebné zisťovania. Správcovi môže uložiť, aby si
vyžiadal na určité otázky názor veriteľského výboru, alebo správcovi môže dať pokyny sám.
Ak správca neplní riadne svoje povinnosti, môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu
(§ 8 ods. 4 ZKV).
Z dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj
bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj
z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví nového správcu. Súd
ustanoví nového správcu podľa odseku 1 na základe rozhodnutia schôdze konkurzných
veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia schôdze konkurzných
veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných veriteľov.
Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na úradnej
tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. Účinky doteraz vykonaných právnych úkonov
doterajšieho správcu zostávajú zachované. Zbavením funkcie nezaniká správcova
zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie,
je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady (§ 8
ods. 5 ZKV).
Správca podáva súdu správy o speňažovaní majetku z podstaty. Konečnú správu
spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku
z podstaty (§ 29 ods. 1 ZKV).
S ohľadom na uvedené v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu k prieťahom
v konkurznom konaní môže dôjsť vtedy, keď vo veci konajúci súd vôbec nevyužije
vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty tie právne prostriedky, účelom ktorých je
zabezpečenie účinnej a rýchlej ochrany práv účastníkov konkurzného konania, prípadne
vtedy, keď k ich použitiu siahne až potom, keď je ich účinok na dosiahnutie tohto účelu
minimalizovaný alebo vylúčený (m. m. I. ÚS 57/97).
Úlohou ústavného súdu v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je
určovať namiesto konkurzného súdu optimálny postup v posudzovanej veci, ale preskúmať,
či ním prijaté opatrenia a zvolený postup sú vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu
akceptovateľné z hľadiska požiadaviek vyplývajúcich z ústavou garantovaného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov, teda či postup konkurzného súdu nebol z tohto
hľadiska zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny (obdobne napr. I. ÚS 13/00, III. ÚS 99/02).
Ústavný súd posudzoval vec sťažovateľky aj so zreteľom na účel, podstatu a zmysel
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu
verejnej moci. Kľúčovým pojmom a atribútom tohto základného práva je to, že jeho
ochrana sa uplatňuje vo veci účastníka konania, t. j. v „jeho veci“.
Základným cieľom a účelom konkurzu (konkurzného konania) nie je dosiahnutie
uspokojenia iba nároku jedného z veriteľov, ale pomerné uspokojenie všetkých veriteľov.
Na túto skutočnosť musí prihliadať ústavný súd vtedy, ak rozhoduje o sťažnosti jedného
z veriteľov, ktorý namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aj keď je nepochybné, že ústava priznáva právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote každému z veriteľov aj v konkurznom konaní, a to od okamihu, keď sa
prihlásením svojej pohľadávky stal účastníkom tohto konania.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd zastáva názor, že postup konkurzného súdu, resp.
správcu konkurznej podstaty v konkurznom konaní nemožno posudzovať rovnako
16
rigorózne, ako to je v prípade, keď sa ochrana podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uplatňuje výlučne vo veci účastníka konania, t. j. len v „jeho veci, resp. jeho
záležitosti“.
V okolnostiach posudzovaného prípadu sa sťažovateľka stala účastníčkou
namietaného konkurzného konania prihlásením svojej pohľadávky do konkurzu 4. marca
2005. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v namietanom konkurznom konaní
vyplýva, že krajský súd v rámci dohľadu nad činnosťou správcu konkurznej podstaty žiadal
správcu, aby predložil správu o speňažovaní konkurznej podstaty (16. marca 2009), správu
o tom, v akej finančnej inštitúcii sú uložené finančné prostriedky získané v rámci
konkurzného konania (16. septembra 2010), a konečnú správu.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súd správcu konkurznej podstaty
na predloženie konečnej správy vyzval 26. januára 2011, a to vzhľadom na skutočnosť,
že došlo k speňaženiu konkurznej podstaty a zároveň bol právoplatne ukončený posledný
incidenčný spor, ktorý by podaniu konečnej správy bránil (k právoplatnému ukončeniu
sporu vedeného krajským súdom pod sp. zn. 11 Cbi 28/2006 došlo 7. mája 2010).
Vzhľadom na to, že správca konkurznej podstaty konečnú správu nepredložil, krajský súd
využil svoje oprávnenie uložiť správcovi konkurznej podstaty poriadkovú pokutu.
Ústavný súd nemá zásadný dôvod spochybňovať argumentáciu krajského súdu,
podľa ktorej by zbavenie funkcie správcu konkurznej podstaty podľa § 8 ods. 5 ZKV malo
mať výnimočný charakter, súčasne však zdôrazňuje, že viac ako 5 rokov trvajúce nesplnenie
povinnosti predložiť konečnú správu správcom konkurznej podstaty nasvedčuje, že
krajským súdom dosiaľ prijaté zákonné opatrenia (uloženie poriadkových pokút) nie sú
neefektívne.
Ústavný súd posudzoval efektívnosť postupu krajského súdu z hľadiska procesných
úkonov uplatnených v doterajšom priebehu namietaného konkurzného konania vo vzťahu
k správcovi konkurznej podstaty. Krajský súd uložil správcovi konkurznej podstaty
povinnosť predložiť konečnú správu už 26. januára 2011 a v nadväznosti na porušenie tejto
povinnosti mu následne uložil poriadkovú pokutu v sume 66,39 €. Správca konkurznej
podstaty svoju povinnosť predložiť konečnú správu však nesplnil ani potom, ako mu boli
krajským súdom uložené ďalšie tri poriadkové pokuty v sume 300 €, 500 € a 700 €.
Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd v doterajšom priebehu namietaného konkurzného
konania štyrikrát uložil správcovi konkurznej podstaty poriadkovú pokutu, správca mu však
napriek tomu do dňa rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky konečnú
správu nepredložil.
Hodnotiac postup krajského súdu spočívajúci v dohľade nad plnením povinností
správcu konkurznej podstaty predložiť konečnú správu, ústavný súd dospel k záveru, že išlo
o neefektívny postup, ktorý v konečnom dôsledku viedol k porušeniu základného práva
sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd pri hodnotení postupu krajského súdu akceptoval skutočnosť, že súd konajúci
v konkurznom konaní by mal mať určitý priestor na uváženie pri rozhodovaní o využití
zákonom ustanovených procesných oprávnení (právomoci) smerujúcich k vynúteniu
splnenia zákonom uložených, resp. zo zákona vyplývajúcich povinností účastníkov konania,
resp. osôb zúčastnených na konaní (správcu konkurznej podstaty nevynímajúc). Tento
priestor zahŕňa uváženie, či a kedy zákonom ustanovené procesné oprávnenie (uloženie
poriadkovej pokuty) príslušný všeobecný súd využije, či pred ich uložením pokuty uplatní
aj iné prostriedky smerujúce svojou podstatou k splneniu zákonom uloženej povinnosti
správcu konkurznej podstaty, akými sú výzvy a urgencie, či hrozba sankciou (uložením
pokuty). V prípade, že je zjavné, že tieto zákonné prostriedky neplnia svoj účel, je
povinnosťou vo veci konajúceho konkurzného súdu uplatniť aj krajný zákonný prostriedok
slúžiaci na splnenie zákonom uloženej, resp. zo zákona vyplývajúcej povinnosti správcu
konkurznej podstaty, ktorý spočíva v jeho odvolaní. Dôležitým predpokladom a dôvodom
pre rozhodnutie všeobecného súdu o zbavení správcu konkurznej podstaty jeho funkcie je
najmä trvalé porušovanie jeho povinností (k tomu pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 36/2010 z 28. apríla 2010), ku ktorému podľa názoru
ústavného súdu došlo aj v prerokúvanom prípade.
V nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že sa nemôže stotožniť
s argumentáciou krajského súdu, podľa ktorej odvolanie správcu konkurznej podstaty nie je
18
vo vzťahu k ustanoveniu ďalšiemu správcovi konkurznej podstaty efektívne, „keďže
v dôsledku zbavenia funkcie správcu dochádza k ďalšej nečinnosti zbaveného správcu, ktorý
buď neodovzdá novému správcovi doklady týkajúce sa konkurzného konania, alebo
finančné prostriedky získané speňažením majetku úpadcu“.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou činnosťou
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 4/2005 spočívajúcou v tom, že nevyužil
včas všetky zákonom ustanovené procesné oprávnenia (právomoci) smerujúce k splneniu
(vynúteniu splnenia) zákonných, resp. uložených povinností správcu konkurznej podstaty,
došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konkurzné konanie vedené krajským súdom
pod sp. zn. 2 K 4/2005 nebolo do času rozhodnutia o sťažnosti právoplatne skončené,
ústavný súd prikázal krajskému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 K 4/2005 konal
bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu. Podľa názoru ústavného súdu
v posudzovanej veci je žiaduce aspoň čiastočne vyhovieť návrhu sťažovateľky.
Zohľadňujúc konkrétne okolnosti napadnutého konania, predovšetkým skutočnosť, že ide
o konkurzné konanie vyznačujúce sa špecifickými črtami a špecifickým účelom, ako aj
obdobie, v ktorom došlo nečinnosťou správcu konkurznej podstaty a nedostatočne
efektívnou činnosťou krajského súdu k zbytočným prieťahom, ústavný súd dospel k záveru,
že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € bude v posudzovanom prípade
primerané (bod 3 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním GARANT
PARTNER legal, s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava.
Sťažovateľka si prostredníctvom právnej zástupkyne uplatnila nárok na úhradu trov
konania, pričom ich celkovú výšku vyčíslila na sumu 537,62 €.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Úhradu priznal za tri úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu
zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie doručené ústavnému súdu 7. júna 2016) v súlade
s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej
20
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €
(za 2 úkony urobené v roku 2015), a z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá bola 858 € (za úkon urobený
v roku 2016).
Sťažovateľke priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čo
predstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané
v roku 2015 po 8,39 €. Za vyjadrenie doručené 7. júna 2016 priznal ústavný súd sumu 143 €
a režijný paušál 8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 448,02 €, ktorá po zvýšení o 20 % DPH
(právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom DPH, pozn.) predstavuje 537,62 € (bod 4
výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho
súdneho poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. júna 2016