Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 417/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom Mgr. JUDr. Zoltánom Perhácsom, advokátska kancelária, Tichá 45,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 v spojení s a Slovenskej

republiky, základného práva na obhajobu podľa ,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, práva na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného

života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

Úradom inšpekčnej služby, sekciou kontroly a inšpekčnej služby v konaní vedenom

pod ČVS: SKIS-83/OISV-V-2013 a postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. mája 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s a , základného práva na obhajobu

podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa a 3

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

práva na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru

a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky, Úradom inšpekčnej služby, sekciou kontroly a inšpekčnej

služby (ďalej len „inšpekčná služba/ministerstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: SKIS-

83/OISV-V-2013 (ďalej aj „konanie inšpekčnej služby/ministerstva“) a postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie okresného súdu“).

2.1 Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením

vyšetrovateľa inšpekčnej služby pod ČVS: SKIS-83/OISV-V-2013 z 22. júla 2013 vznesené

obvinenie pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“). Ako sám sťažovateľ uvádza, „Od 22.07.2013 v som nezákonne trestne stíhaný

na základe uznesenia o vznesení obvinenia vydaného nezákonným a neústavným štátnym

orgánom Slovenskej republiky - špecializovaným tímom úradu inšpekčnej služby sekcie

kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Kuzmányho č. 8,

041 02 Košice, sp. zn. ČVS:SKIS-83/OISV-V-2013 a nezákonným priamym zásahom

podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky, ktorý bez zákonného zmocnenia

v rozpore s ako politik zriadil na vyšetrovanie mojej veci

špecializovaný tím.“. V ďalšom poukázal na to, že „Okresný súd Bratislava I ako súd

I. stupňa ma dňa 25.02.2016 síce v konaní vedenom pod sp. zn. spod obžaloby

oslobodil, no na druhej strane sa vôbec nezaoberal so všetkými mojimi závažnými

(zásadnými) námietkami skutkového a právneho významu, prednesenými počas

prebiehajúceho konania. Jedna z mimoriadne závažných námietok v konaní pred súdom

I. stupňa bola práve argumentácia k nezákonnosti a neústavnosti inšpekčnej služby

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorú súd I. stupňa nechal úplne bez povšimnutia

(súd I. stupňa odmietol spravodlivosť). Písomné vyhotovenie rozsudku I. stupňa mi

do podania tejto sťažnosti nebolo doručené.“.

2.2 V ďalšom sťažovateľ predkladá svoju argumentáciu smerujúcu proti inšpekčnej

službe, ktoré jeho námietky je možné obsahovo zhrnúť takto: „Namietam, že inšpekčná

služba bola bez zákonného zmocnenia vyčlenená z organizačnej štruktúry Policajného

zboru, teda namietam jej nezákonnosť a neústavnosť ako celku. Preto, podľa môjho názoru,

je až druhoradé sa zaoberať otázkou, či vyšetrovateľ inšpekčnej služby je orgánom činným

v trestnom konaní alebo nie. Vo vzťahu k nastolenej otázke nezákonnosti štátneho orgánu

(inšpekčnej službe) je bezvýznamné sa zaoberať otázkou, či policajti inšpekčnej služby boli

zákonom predpísaným spôsobom určení za vyšetrovateľov Policajného zboru. Ťažisko

problému totiž nestojí na konkrétnych policajtoch určených za vyšetrovateľov Policajného

zboru, ale na inšpekčnej službe ako vyšetrovacom štátnom orgáne Slovenskej republiky.

Rovnako je, podľa môjho názoru, menej dôležité sa zaoberať otázkou, či inšpekčná služba

spĺňa atribúty nezávislosti alebo nie. Z logiky veci vyplýva, že nelegitímny a neústavný

štátny orgán nemôže mať zákonných vyšetrovateľov.“ Inými slovami, sťažovateľ odmieta

právny výklad vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 2. júla 2015, ktoré však nebolo vydané v trestnej

veci sťažovateľa, ako aj zo stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn.

Tpj 62/2015 z 29. septembra 2015, pričom sa, naopak, dovoláva aplikácie právnych názorov

uvedených v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 29. mája 2015.

2.3 Vo vzťahu k postupu okresného súdu v napadnutom konaní poukázal na to, že

„V mojej trestnej veci, je zrejmé, že súd I. stupňa sa mojou mimoriadne závažnou námietkou

a argumentáciou k nezákonnosti a neústavnosti inšpekčnej služby Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky odmietol zaoberať (denagatio iustitiae) a v tejto veci sa s touto

otázkou neobrátili ani na ústavný súd.“.

3. Sťažovateľ na základe uvedených skutočností ústavnému súdu navrhuje,

aby nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa podľa v spojení s . ods. 1

a ; ; , ods. 3, ods.

1, ods. 2 a čl. 13 dohovoru v trestnom konaní vedenom špecializovaným tímom úradu

inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky... sp. zn. ČVS: SKIS-83/OISV-V-2013 z dôvodu, že trestné stíhanie

proti sťažovateľovi začal, viedol a skončil nezákonný a neústavný štátny orgán, porušené

bolo.

2. Základné právo sťažovateľa podľa v spojení s . ods. 1

a ; ; , ods. 3, , ods. 2 a

dohovoru bolo porušené, pretože prípravné konanie... ako konanie predchádzajúce konaniu

na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. proti sťažovateľovi začal, viedol

a skončil nezákonný a neústavný štátny orgán – špecializovaný tím úradu inšpekčnej služby

sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ... a s touto

závažnou námietkou sa Okresný súd Bratislava I odmietol zaoberať.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000 €...

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia... na účet

právneho zástupcu sťažovateľa...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

6. Z obsahu vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie základných práv a slobôd

v prípadoch, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej moci. Pokiaľ

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospeje ústavný súd k čiastkovému záveru, že

ochrany označeného základného práva alebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ

namieta, je možné sa domôcť prostredníctvom dostupných a účinných právnych

prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej moci, sťažnosť z dôvodu nedostatku

právomoci na jej prerokovanie odmietne (). V konaní o sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného

práva alebo slobody sťažovateľa prislúcha len za predpokladu, že právna úprava

sťažovateľovi neposkytuje inú účinnú ochranu (). Inými slovami, ústavný súd

zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti

zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd

vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je

Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú napr. všeobecné súdy ako primárni

ochrancovia ústavnosti ( ), prípadne iné orgány verejnej moci na to určené.

7. Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie

od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla

až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(, , , , ).

8. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k.

-35 z 25. februára 2016 oslobodil sťažovateľa spod obžaloby prokurátora

v predmetnej trestnej veci, pričom predmetný rozsudok sa v čase podania ústavnej sťažnosti

len doručoval jednotlivým stranám a z dôvodu podaného opravného prostriedku prokurátora

bude predmetom posúdenia Krajským súdom v Bratislave v odvolacom konaní. Krajský súd

v Bratislave ako súd odvolací bude mať možnosť sa vysporiadať aj s námietkami

sťažovateľa predostretými v konaní pred okresným súdom a tvoriacimi obsah podanej

sťažnosti. Inými slovami, z dôvodu vysporiadania sa s podaným opravným prostriedkom

prokurátora bude o predmetnej veci konať a rozhodovať Krajský súd v Bratislave, z čoho

vyplýva, že právomoci ústavného súdu vo veci konať a rozhodovať predchádza právomoc

Krajského súdu v Bratislave.

9. Je teda zrejmé, že v danom prípade existuje iný súd predpokladaný čl. 127 ods. 1

, ktorý má právomoc skúmať (a prípadne aj uznať) porušenia sťažovateľom

označených práv, a tým zjednať aj nápravu ním deklarovaných porušení označených

základných práv a slobôd. V súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že v jeho trestnej veci

vykonával prípravné konanie nezákonný a neústavný štátny orgán, postačuje, aby

sťažovateľ túto svoju argumentáciu o neústavnosti a nezákonnosti orgánu, ktorý viedol

vyšetrovanie, predložil v rámci súdneho konania vedeného pred Krajským súdom

v Bratislave, ktorý bude v nasledujúcom období vec prejednávať a v ktorého právomoci je

aj postupom podľa obrátiť sa na ústavný súd. Sťažovateľ navyše ani

nie je oprávnený podať návrh na konanie o súlade právnych predpisov, takýto návrh by však

v danej veci mohol podať v zmysle Krajský súd v Bratislave.

10. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažovateľom podanú sťažnosť odmieta podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016