Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 404/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného JUDr. Idou Cabanovou, advokátska kancelária, Mičinská cesta 35,

Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa a základného práva podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom „pod

číslom konania -646 (pôvodná spisová značka )“ a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2016

doručená sťažnosť (ďalej

len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa a základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom „pod číslom konania

-646 (pôvodná spisová značka )“ (ďalej aj „napadnuté konanie“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že okresný súd rozsudkom č. k. -68 z 2.

novembra 2010 uložil odporcovi , s miestom podnikania

, povinnosť zaplatiť navrhovateľovi, spoločnosti ,

Zákamenné 709, sumu 72 469,65 € spolu s úrokmi z omeškania zmluvnou pokutou

a trovami konania. Na uvedenom rozsudku bola vyznačená doložka právoplatnosti

a vykonateľnosti. Následne okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola pohľadávka vyplývajúca z uvedeného

rozsudku okresného súdu postúpená na sťažovateľa.

Sťažovateľ poukázal na to, že «Od roku 2011 prebiehalo v tejto veci exekučné

konanie, ktoré sa do roku 2016 neskončilo pre opätovné návrhy vo veci zo strany povinného

(exekučný spis č. k. -646 (pôvodná spisová značka ).

Dňa 11.3.2015 podal žalovaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z dôvodu,

že neboli splnené podmienky na jeho vydanie, a to v dôsledku jeho nesprávneho

doručovania. Bolo tomu tak z dôvodu, že okresný súd nedoručoval okrem miesta podnikania

žalovaného, aj na inú adresu žalovaného, ktorá bola konajúcemu súdu známa

zo živnostenského registra - t.j. na adresy prevádzkarní, ktoré boli v živnostenskom registri

vedené odo dňa vzniku živnostenského oprávnenia žalovaného. Vzhľadom na uvedené,

fikciu doručenia nemožno aplikovať , nakoľko nebol splnený základný predpoklad fikcie

doručenia pri fyzickej osobe podnikateľovi v podobe doručovania súdnych zásielok

konajúcim súdom na všetky známe adresy žalovaného.

Krajský súd v plnej miere vyhovel žalovanému, ktorého hlavným odvolacím

argumentom bolo, že okresný súd mal povinnosť doručovať opakovane súdne zásielky

okrem adresy miesta podnikania, ktorú odporca nespochybnil, aj na iné adresy známe súdu

a to adresy známe z výpisu zo živnostenského registra ako prevádzkarne a aj na adresu,

ktorá bola známa súdu a to adresa zaznamenaná na obálke č.1. 49 spisu „areál

elektrovodu“. Krajský súd v Žiline Uznesením č.k. zrušil rozsudok pre

zmeškanie Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -68 zo dňa 02.11.2010 po viac

ako piatich rokoch vyznačenej právoplatnosti a vykonateľnosti, tak ako je táto vyznačená na

doložke právoplatnosti a vykonateľnosti, a to na podklade fikcie jeho doručenia v zmysle

Sťažovateľ považuje postup súdov, keď mu v roku 2011 vyznačili právoplatnosť

a vykonateľnosť, a následne vydali poverenie na vykonanie exekúcie a v roku 2016 rozhodli

o zrušení právoplatnosti rozsudku pre zmeškanie za porušenie práva na prejednanie veci

bez zbytočných prieťahov, nakoľko týmto konaním sa po siedmich rokoch vec vrátila do fázy

doručovania prvostupňového rozhodnutia vo veci.».

Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd prijal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu upravené čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu

Dolný Kubín v konaní vedenom pod číslom konania -646 (pôvodná spisová

značka ) porušené.

2. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 Eur.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,16 Eur,

ktoré je Okresný súd Dolný Kubín povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Idy Cabanovej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhuje vysloviť porušenie svojich základných práv

podľa a a dohovoru postupom okresného súdu

„v konaní vedenom pod číslom konania -646 (pôvodná spisová značka

)“. V odôvodnení sťažnosti však namieta porušenie uvedených práv aj v konaní

vedenom Krajským súdom v Žiline „vo veciach riadnych opravných prostriedkov voči

rozhodnutiam prvostupňového súdu“. Z odôvodnenia sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľ

namieta postup súdov pri vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku okresného

súdu č. k. -68 z 2. novembra 2010 a následnom zrušení tohto rozsudku

uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. po viac ako piatich rokoch

vyznačenej právoplatnosti a vykonateľnosti. Tým došlo podľa sťažovateľa k porušeniu

práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Na druhej strane však sťažovateľ

v odôvodnení sťažnosti nijako neuvádza, akým spôsobom došlo k porušeniu ním uvedených

práv postupom okresného súdu v konaní vedenom „pod číslom konania -646

(pôvodná spisová značka )“, ako uvádza v návrhu rozhodnutia (petite).

Navrhované rozhodnutie (petit) sťažnosti tak nijakým spôsobom nekorešponduje

s odôvodnením sťažnosti.

Navyše, ústavný súd upozorňuje, že sťažovateľ v petite sťažnosti uvádza č. k.

-646 pri namietanom postupe okresného súdu.

Podľa § 173 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov spisová značka a k nej

pripojené číslo listu písomnosti alebo vyhotoveného rozhodnutia tvorí číslo konania,

napríklad -14, -132. Ak písomnosť alebo rozhodnutie obsahuje

viacej čísiel listov, uvedie sa v čísle konania len prvé číslo listu.

Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ v petite uvádza číslo konania, ktoré predstavuje

konkrétnu písomnosť alebo vyhotovené rozhodnutie v napadnutom konaní okresného súdu.

Z obsahu sťažnosti však vôbec nevyplýva, o akú písomnosť či rozhodnutie ide. Zároveň

ústavný súd poukazuje aj na neurčitosť samotného petitu, keď z neho nie je zrejmé, či sa

sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv len postupom okresného

súdu v napadnutom konaní, alebo aj konkrétnym rozhodnutím okresného súdu

(č. k. -646).

Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný

súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak

náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný

návrhom na začatie konania ( ). Osobitne to platí

v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú

zastúpené advokátom ().

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Ústavný súd konštatuje, že závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je

skutočnosť, že navrhované rozhodnutie (petit) sťažnosti nijakým spôsobom nekorešponduje

s odôvodnením sťažnosti. V danom prípade tak absentuje relevantné odôvodnenie sťažnosti

vzťahujúce sa na jej petit.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesné

dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby čo najpresnejšie opísal skutkový stav,

z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem

opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne

argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich

v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd

rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou

konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej

samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľa neobsahuje,

resp. tieto nekorešpondujú so znením petitu.

Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu,

v predloženej podobe neobsahuje určitý petit a naň nadväzujúce kvalifikované odôvodnenie,

teda nespĺňa podstatné zákonom predpísané náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva

všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho

presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných

právnych služieb.

Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to

splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Pretože predmetná sťažnosť neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci

ústavného súdu ustanovuje a , a síce určitý petit a naň

nadväzujúce relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti, ústavný súd aj

so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa túto sťažnosť odmietol pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2016