Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 409/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kašubom,

Holubyho 51, Martin, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. novembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Dňa 09. 07. 2013 som podal návrh na náhradu škody a nemajetkovej ujmy

spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami. Konanie o mojom návrhu sa vedie na Okresnom

súde Martin pod sp. zn.: . Keďže som ani do dňa 18. 02. 2014, t. j. ani

po uplynutí siedmych mesiacov od podania návrhu, neobdržal predvolanie na termín

pojednávania, obrátil som sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní na predsedníčku

Okresného súdu Martin. Sťažnosť som podal dňa 18. 02. 2014. Do odpovede na podanú

sťažnosť - sp. zn.: Spr 2026/14 - I. zo dňa 12. 03. 2014, predsedníčka Okresného súdu

Martin preniesla vyjadrenie zákonnej sudkyne. Tvrdenia tohto vyjadrenia boli čiastočne

odkontrolované mojim právnym zástupcom pri nazretí do súdneho spisu pred podaním

sťažnosti na prieťahy v konaní. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že po obdržaní vyjadrenia

žalovanej k žalobe dňa 12. 09. 2013 bola vec dňa 16. 09. 2013 predložená zákonnej

sudkyni. Prvé úkony boli vykonané dňa 13. 12. 2013. Po pripojení vyšetrovacieho spisu

(dňa 23. 12. 2013) bolo nariadené pojednávanie na deň 16. 04. 2014. K nariadeniu

pojednávania malo dôjsť dňa 03. 03. 2014. Môjmu právnemu zástupcovi bolo doručené

predvolanie na pojednávanie dňa 06. 03. 2014. Je zrejme nespochybniteľné, že nariadenie

pojednávania bolo vyvolané podanou sťažnosťou na prieťahy v konaní. Vytýčenie termínu

pojednávania oprávňovalo predsedníčku Okresného súdu Martin uviesť v spomínanej

odpovedi zo dňa 12. 03. 2014, že podanú sťažnosť hodnotí ako nedôvodnú s dovetkom,

že „súd vo veci koná, o čom svedčí aj vytýčený termín pojednávania.“

Na pojednávaní konanom dňa 16. 04. 2014 mi bola na záver uložená povinnosť

predložiť úradný preklad rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva ( proti

Slovenskej republike z 3. mája 2012) Preklad s ďalšími listinnými dôkazmi predložil môj

právny zástupca súdu dňa 28. 04. 2014, t. j. o deň skôr, ako nám vôbec bola mailom

doručená zápisnica z pojednávania zo dňa 16. 04. 2014.

Dňa 21. 07. 2015 bolo môjmu právnemu zástupcovi doručené predvolanie

na pojednávanie určené na deň 16. 09. 2015. Toto pojednávanie súd vykonal a na jeho

záver ho odročil na 04. 11. 2015. Dňa 03. 11. 2015 však bolo môjmu právnemu zástupcovi

oznámené, že pojednávanie nariadené na deň 04. 11. 2015 sa ruší pre nezabezpečenie

navrhovaných dôkazov. Nový termín pojednávania oznámený nebol.

Z tohto stručného chronologického prehľadu je zrejmé, že súd určil prvé

pojednávanie vo veci až po uplynutí viac ako deviatich mesiacov a aj to s najväčšou

pravdepodobnosťou kvôli podanej sťažnosti na prieťahy v konaní. Ak by súd následne

plynule konal, považoval by som sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke

súdu za efektívny prostriedok nápravy. Po skončení prvého pojednávania som zabezpečil

v priebehu pár dní potrebné listinné doklady a to aj pri absencii zápisnice o pojednávaní.

Na úradný preklad som musel vynaložiť nemalé finančné prostriedky, no chcel som, aby súd

mohol obratom vytýčiť termín ďalšieho pojednávania, keďže pojednávanie dňa 16. 04. 2014

odročil na neurčito. Napriek tejto snahe a súčasnej absencii návrhov zo žalovanej strany,

súd vytýčil ďalší termín pojednávania až na deň 16. 09. 2015, t. j. po uplynutí ďalších

17 mesiacov.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil základné

právo aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v a právo na prerokovanie

veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.. sa prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.“

Ďalej sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

smerujúcom proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné

prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prerokovanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. .

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva

sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

Z predloženej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že napadnuté konanie

na okresnom súde prebieha od 9. júla 2013, keď mu bol doručený návrh sťažovateľa

na „náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami“.

Priebeh napadnutého konania v období do septembra 2015 je podrobne opísaný v sťažnosti,

pričom ústavný súd na okresnom súde zistil, že po uskutočnení pojednávania

16. septembra 2015 okresný súd z dôvodu nezabezpečenia navrhnutých listinných dôkazov

zrušil termín pojednávania nariadený na 4. november 2015. Ďalšie pojednávanie sa

uskutočnilo 20. apríla 2016 a bolo odročené pre účely vyhlásenia rozsudku na 11. máj 2016,

pričom tento nariadený termín „z dôvodu zmeny právneho názoru zákonného sudcu“ bol

zrušený a následne bol nariadený nový termín pojednávania na 29. jún 2016.

Z uvedeného vyplýva, že postup okresného súdu v napadnutom konaní nebol

optimálny a v období od 16. apríla 2014 do júla 2015 bol postihnutý aj nečinnosťou,

no na druhej strane ústavný súd zastáva názor, že dĺžka predmetného konania aj napriek

uvedenej nečinnosti okresného súdu sama osebe nebola takej povahy, aby len na jej základe

bolo možné v okolnostiach danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľa, resp.

že doba konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. zasiahla z dôvodov,

za ktoré nesie zodpovednosť okresný súd, samotnú podstatu a účel základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru takým závažným

spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie (m. m. ).

Ústavný súd, ako už bolo uvedené, poukazuje na to, že okresný súd v súčasnosti

vo veci koná, keď aktuálne nariadil termín pojednávania na 29. jún 2016.

Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými ani posudzovaním zákonom predpísaných

náležitostí samotnej sťažnosti nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2016