Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 403/2016
PDF · 128.22 KB
No categories available
III. ÚS 403/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti REDA s. r. o., Galvaniho 16,
Bratislava, zastúpenej JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátska kancelária, M. R. Štefánika
1, Pezinok, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 38 Er 11/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti REDA s. r. o. o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2016
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti REDA s. r. o., Galvaniho 16, Bratislava (ďalej len
„sťažovateľka“) pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 38 Er 11/2010 (ďalej
aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným
súdom, v ktorom je sťažovateľka v procesnej pozícii oprávneného, dochádza k zbytočným
prieťahom. Poukázala na to, že na podklade právoplatného a vykonateľného platobného
rozkazu okresného súdu sp. zn. 21 Rob 535/2008 podala 14. novembra 2009 návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému .
Exekučné konanie u súdnej exekútorky je vedené pod sp. zn.
Ex 575/09. Vzhľadom na výmaz povinného z obchodného registra podala sťažovateľka
5. februára 2015 uvedenej súdnej exekútorke návrh na zastavenie exekúcie. Podaním
z 30. júla 2015 sťažovateľka podala urgenciu okresnému súdu na „vydanie uznesenia
o zastavení konania“. Keďže okresný súd napriek tomu nevykonal v predmetnej veci žiadny
úkon, podala sťažovateľka okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní datovanú
na 20. február 2016. Predseda okresného súdu v odpovedi na uvedenú sťažnosť datovanú na
16. marec 2016 uviedol, že 1. marca 2016 bola sťažovateľka vyzvaná na doplnenie plnej
moci pre právneho zástupcu a súdny exekútor na oznámenie, či si uplatňuje trovy exekúcie,
a po doplnení uvedených skutočností bude exekúcia zastavená.
Sťažovateľka konštatovala, že nejde o skutkovo a právne zložitú vec, svojím
správaním nesťažovala postup súdu a okresný súd „ani po urgencii, že sa vo veci nekoná,
nevykonal žiadne opatrenie na odstránenie prieťahov“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol,
že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu vo veci konať bez
zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako
aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom
konaní.
Sťažovateľka vidí porušenie označených práv v prieťahoch v konaní okresného súdu
pri rozhodovaní o zastavení exekúcie.
Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka podala návrh na zastavenie
exekúcie z 5. februára 2015 súdnej exekútorke , proti postupu ktorej
sťažnosť nesmeruje. Z obsahu sťažnosti a z priložených listín vyplýva, že uvedený návrh na
zastavenie exekúcie nebol okresnému súdu doručený. Tomu bola doručená až urgencia
sťažovateľky na zastavenie exekúcie z 30. júla 2015. Okresný súd na základe sťažnosti
sťažovateľky na prieťahy v konaní z 20. februára 2016 v odpovedi na uvedenú sťažnosť
zo 16. marca 2016 oznámil, že po doplnení požadovaných skutočností bude exekúcia
zastavená.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03,
III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní boli
síce zistené prieťahy, avšak tieto samy osebe nemajú takú ústavne relevantnú intenzitu, aby
bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv
sťažovateľky, preto jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako
zjavne neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).
Ústavný súd tiež pripomína, že je potrebné mať na zreteli špecifický charakter
exekučného konania, ktorého predmetom nie je rozhodovanie o právach a povinnostiach
ako takých, tak ako to je v civilnom prípadne trestnom konaní, ale ide o vykonávacie
konanie, ktorému predchádzalo rozhodovanie o právach a povinnostiach, ktorého
výsledkom je spravidla rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v exekučnom konaní. Navyše,
v tomto prípade je sťažovateľke zrejmé, že exekúcia bude zastavená a jej pohľadávka je
nevymožiteľná, čo v sťažnosti aj sama uviedla.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva
alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci za
predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. júna 2016