Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 403/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti REDA s. r. o., Galvaniho 16,

Bratislava, zastúpenej JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátska kancelária, M. R. Štefánika

1, Pezinok, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti REDA s. r. o. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2016

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti REDA s. r. o., Galvaniho 16, Bratislava (ďalej len

„sťažovateľka“) pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným

súdom, v ktorom je sťažovateľka v procesnej pozícii oprávneného, dochádza k zbytočným

prieťahom. Poukázala na to, že na podklade právoplatného a vykonateľného platobného

rozkazu okresného súdu sp. zn. podala 14. novembra 2009 návrh

na vykonanie exekúcie proti povinnému .

Exekučné konanie u súdnej exekútorky je vedené pod sp. zn.

Ex 575/09. Vzhľadom na výmaz povinného z obchodného registra podala sťažovateľka

5. februára 2015 uvedenej súdnej exekútorke návrh na zastavenie exekúcie. Podaním

z 30. júla 2015 sťažovateľka podala urgenciu okresnému súdu na „vydanie uznesenia

o zastavení konania“. Keďže okresný súd napriek tomu nevykonal v predmetnej veci žiadny

úkon, podala sťažovateľka okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní datovanú

na 20. február 2016. Predseda okresného súdu v odpovedi na uvedenú sťažnosť datovanú na

16. marec 2016 uviedol, že 1. marca 2016 bola sťažovateľka vyzvaná na doplnenie plnej

moci pre právneho zástupcu a súdny exekútor na oznámenie, či si uplatňuje trovy exekúcie,

a po doplnení uvedených skutočností bude exekúcia zastavená.

Sťažovateľka konštatovala, že nejde o skutkovo a právne zložitú vec, svojím

správaním nesťažovala postup súdu a okresný súd „ani po urgencii, že sa vo veci nekoná,

nevykonal žiadne opatrenie na odstránenie prieťahov“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol,

že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu vo veci konať bez

zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €, ako

aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

Sťažovateľka vidí porušenie označených práv v prieťahoch v konaní okresného súdu

pri rozhodovaní o zastavení exekúcie.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka podala návrh na zastavenie

exekúcie z 5. februára 2015 súdnej exekútorke , proti postupu ktorej

sťažnosť nesmeruje. Z obsahu sťažnosti a z priložených listín vyplýva, že uvedený návrh na

zastavenie exekúcie nebol okresnému súdu doručený. Tomu bola doručená až urgencia

sťažovateľky na zastavenie exekúcie z 30. júla 2015. Okresný súd na základe sťažnosti

sťažovateľky na prieťahy v konaní z 20. februára 2016 v odpovedi na uvedenú sťažnosť

zo 16. marca 2016 oznámil, že po doplnení požadovaných skutočností bude exekúcia

zastavená.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní boli

síce zistené prieťahy, avšak tieto samy osebe nemajú takú ústavne relevantnú intenzitu, aby

bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv

sťažovateľky, preto jej sťažnosť odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú (podobne napr. , , ).

Ústavný súd tiež pripomína, že je potrebné mať na zreteli špecifický charakter

exekučného konania, ktorého predmetom nie je rozhodovanie o právach a povinnostiach

ako takých, tak ako to je v civilnom prípadne trestnom konaní, ale ide o vykonávacie

konanie, ktorému predchádzalo rozhodovanie o právach a povinnostiach, ktorého

výsledkom je spravidla rozhodnutie, ktoré sa má vykonať v exekučnom konaní. Navyše,

v tomto prípade je sťažovateľke zrejmé, že exekúcia bude zastavená a jej pohľadávka je

nevymožiteľná, čo v sťažnosti aj sama uviedla.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľky, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody ( prvá veta ).

Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci za

predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2016