Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 512/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia čl. 1, čl. 2 ods. 2,

a rozsudkom Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 18. septembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie , , a (ďalej

len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 18. septembra 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica -146 zo dňa

2. 12. 2013 súd rozhodol, že pracovný pomer mňa odporcu u navrhovateľa skončil dňa

4. 10. 2012 a že ja odporca som povinný navrhovateľovi zaplatiť trovy konania v rozsahu

100 % stým, že súd o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným

uznesením. Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica bol doručený 5. 12. 2013.

Ja odporca som proti rozsudku -146 a to proti výroku

vo veci samej aj proti výroku o trovách konania podal odvolanie a odvolaním som sa

domáhal, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil podľa

. tak, že návrh zamietne a navrhovateľa zaviaže k úhrade trov konania.

O mojom odvolaní rozhodoval Krajský súd v Trenčíne, ktorý rozsudkom

zo dňa 18. 9. 2014 rozsudok súdu I. st. potvrdil a zaviazal ma zaplatiť

navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 83,89 €. Následne I. st. súd rozhodol

o trovách konania tak, že ma zaviazal zaplatiť I. st. trovy vo výške 99,50 € ako súdny

poplatok a vo výške 811,19 € ako trovy právneho zastúpenia a to na účet advokátky

. Rozsudok Krajského súdu Trenčín bol doručený 9. 10. 2014.

Uvedené rozhodnutia vo veci samej aj vo veci trov konania som považoval

za nesprávne a nezákonné, ide o rozhodnutia, ktorými som ako účastník konania

poškodený a svojim podnetom som sa domáhal, že sú dané dôvody pre podanie

mimoriadneho dovolania. O mojom podnete rozhodla Krajská prokuratúra Trenčín listom

K C 49/15/3300-6 z 8. 6. 2015 tak, že podnet odložila. Podal som opakovaný podnet

na Generálnu prokuratúru SR, táto listom VI/3 Pz 148/15/1000-8 z 30. 7. 2015 opakovaný

podnet odložila. Konanie o podnete na mimoriadne dovolanie je konaním o mimoriadnom

opravnom prostriedku, ktorý mi všeobecný právny predpis umožňuje. Konečné stanovisko

ku konaniu o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo vydané 30. 7. 2015.“

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti rekapituluje svoju skutkovú argumentáciu v súvislosti

so skončením jeho pracovného pomeru prezentovanú v konaní pred všeobecnými súdmi.

V súvislosti s lehotou na podanie sťažnosti sťažovateľ uvádza, že „lehota pre

podanie ústavnej sťažnosti vychádza z ustanovenia § 53 zák. 38/ 1993 Z. z., v zmysle

ktorého som vyčerpal všetky opravné prostriedky dané mi všeobecne záväzným

2

predpisom /odkaz č. 14 zák. 38/93 Z. z. v platnom znení/ a posúdenie stability pracovného

pomeru svojím významom presahuje osobné záujmy mňa sťažovateľa, nakoľko súdy ani

Generálna prokuratúra SR sa neriadili určitosťou a istotou právneho vzťahu založeného

a negovali, neprihliadali na preukaznosť vôle účastníka zmluvného −

pracovnoprávneho vzťahu. Tým bol aj založený precedens sa svojvoľný postup

zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru a súdne judikáty pre neistotu pracovného

pomeru.“.

Sťažovateľ namieta, že „okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom

a Krajský súd v Trenčíne rozsudkom porušil základné práva slobody... tým,

že došlo k porušeniu ., /, , SR“.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd Trenčín rozsudkom , vo veci preskúmania zákonnosti

rozsudku Okresného súdu Pov. Bystrica v tejto právnej veci porušil ústavné

právo sťažovateľa , aby sa jeho vec preskúmala v súlade s SR,

so zákonom, a právnymi zásadami EÚ týkajúcimi sa právnej istoty, ochrany pracovného

pomeru, povinnosť štátnych orgánov konať na základe SR, v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákona

čím došlo k porušeniu práva zaručeného v čl. 1., čl. 2 ods. 2/, čl. 7 ods. 5, čl. 144

ods.1 SR.

Rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 18. 9. 2014 sa zrušuje a vec

vracia Krajskému súdu Trenčín na nové prejednanie a rozhodnutie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd zistil, že rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť

9. októbra 2014. Posledný deň lehoty na podanie sťažnosti pripadol na 9. december 2014

(utorok). Sťažovateľ odovzdal poštovú zásielku adresovanú ústavnému súdu, ktorej

obsahom bola sťažnosť, na poštovú prepravu až 8. septembra 2015, teda zjavne po uplynutí

lehoty dvoch mesiacov.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne uvádza, že sťažnosť

podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok

ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , , ,

).

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v .

4

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Pri právoplatnom rozhodnutí vydanom

v trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa citovaného

ustanovenia rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi, ktorým

je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa, alebo doručenie rovnopisu

rozhodnutia (napr. , ).

Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako oneskorene podanej ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť

(napr. , , ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

ako podanú oneskorene.

Pokiaľ sťažovateľ odvodzuje počítanie dvojmesačnej lehoty na podanie

sťažnosti od doručenia prípisu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. -8 z 30. júla 2015, ktorým bol jeho opakovaný podnet na podanie

mimoriadneho dovolania odložený, ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia

uvádza, že mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sťažovateľ nemôže uplatniť osobne,

nie je pred podaním podnetu na ústavný súd potrebné vyčerpať, keďže ich nemožno

považovať za účinné právne prostriedky nápravy priamo dostupné sťažovateľovi

(napr. , ). Preto opakovaný podnet na podanie mimoriadneho

dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky nemožno považovať za účinný

právny prostriedok nápravy.

Ústavný súd preto pri posudzovaní, či bola dodržaná lehota na podanie sťažnosti § 53

ods. 3 , neprihliadal na sťažovateľom podaný opakovaný podnet

na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd uvádza, že s poukazom

na dôvody, pre ktoré rozhodol o odmietnutí sťažnosti, sa z dôvodu hospodárnosti konania

už nezaoberal otázkou odstránenia procesnej prekážky konania spočívajúcej v nedostatku

kvalifikovaného právneho zastúpenia sťažovateľa, pretože dôvody, pre ktoré ústavný súd

rozhodol o odmietnutí sťažnosti, by neboli odstrániteľné ani prostredníctvom právneho

zástupcu, rovnako tak nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k sťažnosti sťažovateľa, ktorý

svojou sťažnosťou nenamieta porušenie základných práv, ale porušenie čl. 1, čl. 2 ods. 2,

a , ktorých obsahom sú ústavnoprávne princípy Slovenskej

republiky, a nie základné práva, o ktorých má ústavný súd právomoc rozhodovať v konaní

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2016

6