Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 244/2016
PDF · 261.44 KB
No categories available
II. ÚS 244/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti
, zastúpeného LEGAL IURIS Advokátska kancelária s. r. o.,
Tehelná 11, Rožňava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Krajec, ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C 134/2011, za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
18 C 134/2011 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €
(slovom tritisícpäťsto eur), ktorú mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Pavla Krajca, LEGAL IURIS Advokátska kancelária s. r. o.,
Tehelná 11, Rožňava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára
2016 doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného LEGAL IURIS Advokátska kancelária s. r. o., Tehelná 11,
Rožňava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Krajec, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 134/2011 o náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
«Sťažovateľ osobne doručil Okresnému súdu Bratislava I dňa 23. 08. 2011 žalobu,
ktorou sa domáhal proti žalovanému Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánom verejnej moci...
... Sťažovateľ v žalobe uviedol, že dňa 25. 01. 2005 uzavrel ako obdarovaný
darovaciu zmluvu s darcom
s predmetom daru 2-izb. byt v vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu ¾
celku.
... Dňa 23. 01. 2008 podal sťažovateľ návrh na vklad spoluvlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy.
... Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu (SK) rozhodnutím č. V-1931/08
zo dňa 29. 02. 2008 prerušila konanie a vyzvala sťažovateľa na odstránenie nedostatkov
v zmluve a na preukázanie vlastníckeho práva prevodcu k predmetu prevodu.
... Všetky nedostatky sťažovateľ odstránil listom zo dňa 11. 04. 2008, až na
preukázanie vlastníckeho práva prevodcu k predmetu prevodu, nakoľko dedičské konanie
po (pôvodnej vlastníčky bytu) ešte nebolo
ukončené, o čom sťažovateľ SK informoval. Z toho dôvodu SK čakala na ukončenie
dedičského konania č. D 697/96 vedeného na OS BA III.
... Predpokladom ukončenia dedičského konania po č. 697/96
vedeného na OS BA III bolo súdne určovanie dedičov. Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III č. 6 C 247/97-155 zo dňa 06. 05. 2008 bol darca (spolu s manželkou) určený
za dediča po .
... Dedičský súd OS BA III po zistení okruhu dedičov týchto svojvoľne opomenul
a uznesením č. D 697/96-105 zo dňa 30. 09. 2008 za dediča po vyhlásil tretiu
osobu – , čím darcu nezákonne zbavil vlastníctva bytu, ktoré
mu odo dňa smrti poručiteľky do jeho smrti zo zákona (§ 460 Občianskeho zákonníka)
patrilo.
... SK rozhodnutím č. V-1931/05 zo dňa 07. 11. 2008 tak návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností z darovacej zmluvy zo dňa 25. 01. 2005 zamietla. Podľa
SK: „Prevodca nie je oprávnený ako nevlastník s predmetom prevodu nakladať a scudzovať
ho, nakoľko nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má.“.
... Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
7 Sp 1/2009-37 zo dňa 19. 06. 2009.
Sťažovateľ si žalobou uplatnil nárok na náhradu škody z titulu skutočnej škody
(49 780,- EUR) a ušlého zisku (1 579,15 EUR), celkom 51 359,15 EUR.
Podaním zo dňa 04. 10. 2011 doručeným súdu dňa 06. 10. 2011 sťažovateľ doplnil
žalobu...
Okresný súd Bratislava I vo veci sp. zn. 18 C/134/2011 od podania žaloby dňa
23. 08. 2011 doteraz nevykonal žiaden relevantný úkon, len postúpil žalobu žalovanému na
vyjadrenie.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23. 11. 2011.
Sťažovateľ sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 07. 12. 2011
doručeným súdu dňa 09. 12. 2011 a podaním zo dňa 25. 03. 2012 doručeným súdu dňa
26. 03. 2012 sťažovateľ doplnil žalobu opäť...
Sťažovateľ listom zo dňa 30. 03. 2015 podal na súd sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní vedenom pod spis. Zn. 18 C/134/2011. Súd listom zo dňa 27. 04. 2015 uznal
sťažnosť za dôvodnú.
Doteraz však nebol vytýčený termín prvého pojednávania.»
Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie
konanie a nálezom rozhodol takto:
„1. Základné právo sťažovateľa ... na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.
18 C/134/2011 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby vo veci vedenej pod spis. zn.
18 C/134/2011 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi ... priznáva finančné zadosťučinenie
vo výške 5. 000,- EUR (slovom: päťtisíc EUR),, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Sťažovateľovi ... priznáva náhradu trov konania za dva
úkony právnej služby vo výške 1/6 vymeriavacieho základu vo výške 143,- EUR za jeden
úkon právnej služby v zmysle vyhlášky MS SR č. 355/2004 Z. z. plus dvakrát náhrada
režijného paušálu za jeden úkon právnej služby vo výške 8,58 EUR plus 20% sadzbu DPH,
t. j. spolu 363,79 EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“
Ústavný súd na predbežnom prerokovaní uznesením č. k. II. ÚS 244/2016-10
zo 17. marca 2016 prijal sťažnosť na ďalšie konanie [§ 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“)].
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 6. apríla 2016 predsedníčku
okresného súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň ju
vyzval, aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 3264/2016 k prijatej
sťažnosti z 9. mája 2016, ktoré bolo doručené ústavnému súdu 17. mája 2016, okrem iného
uviedla:
„K samotnému priebehu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 18 C/134/2011 poukazujeme na vyjadrenie súčasnej zákonnej sudkyne obsahujúce
podrobnú chronológiu vykonaných úkonov v spise.
V apríli 2015 bola sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní sp. zn. 18 C 134/2011
vedená pod číslom Spr. 2076/2015 vo vzťahu k obdobiu od 26. 03. 2012 do 30. 03. 2015
(deň podania sťažnosti) vyhodnotená predsedníčkou súdu za dôvodnú. V tejto súvislosti
poukazujem na skutočnosť, že sťažovateľ sa so svojou sťažnosťou obrátil na ústavný súd
tesne po tom, ako mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie na 14. 03. 2016, pričom
toto pojednávanie bolo odročené na 14. 04. 2016 na ktorom pojednávaní súd vyhlásil
rozsudok.
K meritu veci uvádzam, že sa jedná o vec po skutkovej i právnej stránke zložitú. Na
celkovú dĺžku konania malo vplyv aj to, že v konaní došlo tri krát k zmene zákonného sudcu.
V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem si
požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody a aby sťažovateľovi
uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.“
Zákonná sudkyňa vo veci vo svojom vyjadrení uviedla:
„Agenda oddelenia 18 C mi bola ako zákonnému sudcovi pridelená na vybavenie na
základe Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2015 dňa
08. 12. 2015.
V predmetnej veci boli uskutočnené nasledovné úkony:
1. Dňa 23. 08. 2011 bola podaná žaloba na súd.
2. Dňa 06. 10. 2011 zo strany žalobcu bolo na súd podané doplnenie žaloby zo dňa
23. 08. 2011.
3. Dňa 26. 10. 2011 bola zo strany súdu doručovaná výzva žalovanej na vyjadrenie
k žalobe. Výzva bola doručená dňa 10. 11. 2011.
4. Dňa 25. 11. 2011 súd obdržal vyjadrenie žalovanej.
5. Dňa 16. 12. 2011 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie protistrany na základe
úpravy zo dňa 06. 12. 2011.
6. Dňa 09. 12. 2011 súd obdržal vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa
23. 11. 2011.
7. Dňa 26. 03. 2012 súd obdržal doplnenie žaloby zo dňa 23. 08. 2011.
8. Dňa 24. 04. 2012 súd obdržal od žalobcu návrh na zámenu žalobcu v konaní
a oznámenie o postúpení pohľadávky.
9. Dňa 11. 03. 2012 súd obdržal od žalobcu oznámenie o zrušení zmluvy o postúpení
pohľadávky.
10. Dňa 26. 11. 2014 bola súdu doručená žiadosť od žalobcu o nariadenie termínu
pojednávania.
11. Na základe Dodatku k rozvrhu práce č. 2 na rok 2015 bola vec dňa 23. 08. 2015
pridelená na prejednanie a rozhodnutie .
12. Na základe Dodatku k rozvrhu práce č. 5 bola vec pridelená 14. 07. 2015 na
prejednanie a rozhodnutie .
13. Podaním zo dňa 13. 05. 2015 a 29. 09. 2015 oznámil žalobca súdu zmenu svojej
adresy bydliska.
14. Na základe Dodatku č. 9 k rozvrhu práce bola vec pridelená dňa 08. 12. 2015 na
prejednanie a rozhodnutie .
15. Dňa 08. 02. 2016 bol stanovený termín pojednávania na deň 14. 03. 2016, kedy
sa uskutočnilo riadne pojednávanie vo veci samej. Vec bola odročená na termín
14. 04. 2016.
16. Dňa 14. 04. 2016 na pojednávaní bol vo veci vynesený rozsudok.
Podľa obsahu sťažnosti sa žalobca sťažuje na prieťahy v konaní. Túto sťažnosť
adresoval Ústavnému súdu Slovenskej republiky v čase, keď podľa údaju na poštovej
doručenke (čl. 162), mal a mohol vedieť o súdnej zásielke obsahujúcej predvolanie na
termín pojednávania.“
Predsedníčka okresného súdu vo svojom stanovisku súčasne uviedla, že súhlasí
s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu z 2. júna 2016
(doručenom ústavnému súdu 3. júna 2016) okrem iného uviedol:
«V predmetnej veci je bez akéhokoľvek významu skutočnosť, že vo veci je ustanovený
už tretí zákonný sudca. Ide o internú vec súdu, sťažovateľ výmenu sudcov nijako nevyvolal.
Zmena zákonného sudcu nemôže ísť na ujmu sťažovateľa.
Každý zákonný sudca má zákonnú povinnosť konať, nielen aktuálny. Sťažovateľ sa
žalobou obrátil na súd a nie na konkrétneho sudcu.
Podľa súdu „sa jedná o vec po skutkovej i právnej stránke zložitú“.
K tomu uvádzame len to, že vo veci skutkové okolnosti vyplývajú z predložených
listín, a to prevažne verejných, pričom žiadna skutočnosť medzi stranami nie je sporná
a preto v rámci dokazovania sa nevykonal žiadny výsluch svedka, či účastníka ohľadom
skutkovej situácie.
Celý spor je sporom len o právnom výklade veci
Vo veci už boli medzitým dve pojednávania. To prvé trvalo 110 minút, pričom
väčšinu času bolo venované diktovaniu obsahu prednesov do zápisnice a oboznámenia sa
s obsahom spisu a predmetom toho druhého boli len záverečné stručné prednesy
a vyhlásenie rozsudku.
Teda celý tento podľa súdu skutkovo a právne zložitý spor trval 2,5 hod. Navyše
obsah rozsudku nedokazuje, že by táto vec mala byť pre súd právne zložitá.
Nestotožňujeme sa s názorom súdu, že za prieťahy sa považuje len obdobie od
26. 03. 2012, čo je deň podania vyjadrenia sťažovateľa k žalobe. Zakladanie podaní
účastníkov do spisového obalu nemožno považovať za procesný úkon súdu vo veci. Keby
súd konal riadne, dané vyjadrenie mohlo byť predmetom ústneho prednesu na pojednávaní.
Preto za prieťahy považujeme obdobie od 25. 11. 2011, čo je deň vyjadrenia odporcu
k žalobe.
K tvrdeniu súdu, že sťažovateľ sa so svojou sťažnosťou obrátil na Ústavný súd až po
doručení predvolania na pojednávanie uvádzame:
Sťažovateľ nevie uviesť dátum prevzatia predvolania na pojednávanie, nakoľko
písomnosti preberá na to splnomocnená osoba (mama) v mieste jeho bydliska, pričom on sa
z rodinných a pracovných dôvodov zdržiava dlhodobo mimo svojho bydliska.
Pripúšťame, že k podaniu sťažnosti došlo až po vytýčení termínu prvého
pojednávania, dôvody sú však na strane sťažovateľa, nakoľko sťažovateľ sa na našu
advokátsku kanceláriu obrátil v tejto veci ešte v mesiaci január 2016, pričom sme ho
informovali, že z dôvodu pracovnej vyťaženosti, sťažnosť budeme vedieť vybaviť do konca
mesiaca február 2016, s čím sťažovateľ ako klient súhlasil.
Akákoľvek nedobromyseľnosť na strane sťažovateľa je vylúčená, a to o to viac, že
sťažovateľ mohol ústavnú sťažnosť na ústavný súd podať už na prelome mesiacov apríl/ máj
2015, kedy mu zo súdu došlo upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti ako dôvodnej.
Napriek tomu to však sťažovateľ neurobil a opäť len čakal na vytýčenie termínu prvého
pojednávania, predpokladajúc, že bezprostredne po jeho sťažnosti už k tomu dôjde. Keďže
však k tomu nedošlo v roku 2015, rozhodol sa pre podanie tejto ústavnej sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené sa pridŕžame návrhu v plnom rozsahu.»
Sťažovateľ súčasne oznámil, že netrvá na konaní ústneho pojednávania a že súhlasí
s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde a upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,
že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha
prerokúvanej veci.
1. Predmetom namietaného konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
18 C 134/2011 je rozhodovanie o žalobe o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci. V označenom konaní okresného súdu sťažovateľ vystupuje
ako žalobca. Podľa názoru ústavného súdu – ktorý sa líši od názoru predsedníčky okresného
súdu obsiahnutého vo vyjadrení k sťažnosti – ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ktorá nevykazuje znaky skutkovej ani právnej
zložitosti. Nijaké skutočnosti nemôžu ospravedlniť neodôvodnene dlhý čas konania
a rozhodovania okresného súdu (viac ako štyri a pol roka) do vydania rozhodnutia v tejto
veci 14. apríla 2016, ktoré zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zastáva
názor, že správanie sťažovateľa ako navrhovateľa v napadnutom konaní v zásade nemalo
vplyv na doterajšiu dĺžku konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu v konaní, ktoré
začalo v roku 2011.
Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia okresného súdu ústavný súd
zistil, že okresnému súdu bola žaloba sťažovateľa doručená 23. augusta 2011. Túto žalobu
sťažovateľ doplnil 6. októbra 2011.
Okresný súd doručil 10. novembra 2011 výzvu odporcovi, aby sa vyjadril k žalobe.
Odporca sa vyjadril k žalobe 25. novembra 2011.
Sťažovateľ ďalej doplnil 26. marca 2012 svoju žalobu z 23. augusta 2011 a 24. apríla
2012 okresnému súdu oznámil, že postúpil svoju pohľadávku. Súčasne požiadal okresný
súd, aby postupník vstúpil do konania na miesto žalobcu.
Návrh postupníka na zámenu účastníkov bol doručený okresnému súdu 24. apríla
2012. Postupník ďalej oznámil okresnému súdu, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi
ním a žalobcom bola zrušená, a požiadal o to, aby do konania namiesto neho vstúpil naspäť
sťažovateľ.
Sťažovateľ požiadal 26. novembra 2014 o nariadenie termínu pojednávania. Okresný
súd bol v období od marca 2012 do marca 2014 nečinný.
Predsedníčka okresného súdu na základe dodatku č. 2 k rozvrhu práce na rok 2015
pridelila 11. marca 2015 vec sťažovateľa zákonnej sudkyni .
Predsedníčka okresného súdu na základe dodatku č. 5 k rozvrhu práce na rok 2015
pridelila 14. júla 2015 vec sťažovateľa zákonnej sudkyni .
Sťažovateľ dvakrát (13. mája a 29. septembra 2015) oznámil okresnému súdu zmenu
svojej adresy.
Predsedníčka okresného súdu na základe dodatku č. 9 k rozvrhu práce na rok 2015
pridelila 4. decembra 2015 (spis jej bol doručený 8. decembra 2015) vec sťažovateľa
zákonnej sudkyni .
Okresný súd nariadil 10. februára 2016 pojednávanie vo veci sťažovateľa na
14. marec 2016. Na tomto pojednávaní okresný súd oboznámil s výsledkami dokazovania
a odročil pojednávanie na 14. apríl 2016.
Sťažovateľ sa vyjadril k veci 5. apríla 2016 a okresný súd na pojednávaní
uskutočnenom 14. apríla 2016 rozhodol tak, že návrh sťažovateľa rozsudkom č. k.
18 C 134/2011-187 zamietol.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže dôjsť nielen
neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp.
nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase (m. m. napr. II. ÚS 32/03,
IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd nemohol v tejto súvislosti akceptovať argumenty uvedené vo vyjadrení
predsedníčky okresného súdu, že „Na celkovú dĺžku konania malo vplyv aj to, že v konaní
došlo trikrát k zmene zákonného sudcu...“.
V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr.
I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase
konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalší počet pracovníkov na súde, ktorý
oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na
zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. IV. ÚS 260/04,
IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 155/09, IV. ÚS 82/2010), vychádzajúc predovšetkým z povahy veci,
zo samotnej dĺžky napadnutého konania viac ako štyri a pol roka, ale aj z priebehu konania
v tomto období poznačenom neefektívnou činnosťou a nečinnosťou okresného súdu (dvoch
zákonných sudcov) v období od konca novembra 2011 až do začiatku decembra 2015, t. j.
počas obdobia štyroch rokov, ktorý rozhodol zamietacím rozsudkom v apríli 2016, ktorý
doteraz nenadobudol právoplatnosť, uzavrel, že v namietanom konaní vedenom okresným
súdom pod sp. zn. 18 C 134/2011 bolo porušené základné právo sťažovateľa na
prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti
vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou
nečinnosťou, vo veci konal podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd vzhľadom na to, že okresný súd vo veci samej rozhodol 14. apríla 2016,
neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať
tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €, ktorú
odôvodňuje takto:
„Predmet sporu vedeného pod sp. zn. 18 C/134/2011 sa týka najmä posúdenia
zákonnosti postupu iného okresného súdu, ktorý sa dotkol majetkovej sféry sťažovateľa tým,
že nenadobudol majetkový prospech vo forme spoluvlastníctva predmetu daru a týmto
nezákonným prieťahovým konaním súdu sa predlžuje stav pretrvávajúcej právnej neistoty
sťažovateľa ohľadom jeho majetkovej sféry, teda či mu náhrada škody bude alebo nebude
priznaná.
Táto doba nekonania je vzhľadom na povahu veci, ktorá nevykazuje znaky faktickej
zložitosti, neadekvátna.
Finančné zadosťučinenie v takejto výške je primeranou protihodnotou utrpenej
nemajetkovej ujmy, a to najmä v spojení s tým, že sťažovateľ stratil dôveru k všeobecnému
súdnictvu vôbec.“
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
poručovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
18 C 134/2011, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ústavný súd považoval
priznanie sumy 3 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli
v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Pavlom Krajcom.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch
podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2015, ktorá
bola 858 €. Úhradu priznal spolu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), 2 x 143 € a režijný paušál 2 x 8,58 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), pričom
túto sumu ústavný súd zvýšil o 20 % DPH (60,63 €). Celková suma trov konania tak
predstavuje sumu 363,79 €, ktorú je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Za tretí úkon ústavný súd
úhradu trov konania nepriznal, pretože podľa jeho názoru tento úkon neprispel k ďalšiemu
objasneniu veci.
Priznanú úhradu trov právneho konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2016