Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 304/2016
PDF · 243.9 KB
No categories available
II. ÚS 304/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti
, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom
pod sp. zn. 16 C 54/2009, za účasti Okresného súdu Košice-okolie, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 54/2009 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 54/2009 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 537,62 € (slovom päťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov) na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Ivana Husára, Vojenská 14, Košice, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie
(ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 54/2009 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania o určenie
vlastníckeho práva vydržaním vedeného Okresným súdom Košice-okolie pod sp. zn.
16 C 54/2009 v procesnom postavení žalobcu. Žalobu sťažovateľa doručenú 7. apríla 2009
okresný súd rozsudkom zo 4. januára 2011 zamietol. Označený rozsudok bol sťažovateľovi
doručený 26. mája 2011.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Voči rozsudku súdu prvého stupňa podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol
Krajský súd Košice uznesením sp. zn. 11 Co 407/2011 zo dňa 31. decembra 2012 tak, že
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, nakoľko rozsudok považoval odvolací súd
za nepreskúmateľný.
Po vrátení veci súdu prvého stupňa tento vo veci opätovne rozhodol rozsudkom spis.
zn. 16 C 54/2009 zo dňa 9. októbra 2013 a to tak, že žalobu opätovne zamietol.
Aj voči uvedenému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský
súd Košice uznesením spis. zn. 11 Co 1/2014-209 zo dňa 12. 5. 2015, ktorým rozsudok súdu
prvého stupňa opätovne zrušil, nakoľko opätovne považoval rozhodnutie súdu prvého
stupňa za nepreskúmateľné.“
V ďalšej časti sťažovateľ uvádza, že „Súdne konanie k dnešnému dňu trvá šesť rokov
a päť mesiacov a k dnešnému dňu nie je ukončené ani na súde prvého stupňa.“. Sťažovateľ
zastáva názor, že okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní nerešpektuje
ustanovenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. „Skutočnosť, že Okresný súd
Košice-okolie už vo veci dvakrát rozhodol podľa názoru sťažovateľa na veci nič nemení,
nakoľko uvedené rozhodnutia boli takej povahy a kvality, že Krajský súd v Košiciach
uvedené rozsudky dvakrát zrušil, nakoľko ich považoval za nepreskúmateľné, nevraviac
o šesťmesačnom prieťahu spôsobenom vyhotovovaním a doručovaním rozsudku
prvostupňového súdu v roku 2011 v rozpore s platným ust. § 156 ods. 2 O. s. p. Rozhodnutia
súdu, ktoré sú opakovane rušené pre nepreskúmateľnosť... nemožno hodnotiť inak ako
neefektívne konanie súdu prvého stupňa, v dôsledku ktorého dochádza k zbytočným
prieťahom v súdnom konaní (obdobne viď nález Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 380/08,
I. ÚS 7/2011, IV. ÚS 570/2012).“.
Sťažovateľ sa v ďalšej časti sťažnosti domáha priznania primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 2 500 €, pričom svoj návrh odôvodňuje tým, že „... je účastníkom
konania, ktoré neprimerane dlho traumatizuje nielen jeho ale aj celú jeho rodinu. Dlhodobá
frustrácia sťažovateľa z nečinnosti a neefektívnosti konania súdu a pocit straty dôvery,
že žije v právnom a civilizovanom štáte sú príkladmo vymenované následky spôsobené
zbytočnými a neodôvodniteľnými prieťahmi súdu v konaní.“.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom a rozhodovaním Okresného súdu Košice-okolie
vedenom pod sp. zn. 16 C 54/2009 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 54/2009
prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
3. ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
2 500 Eur (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresnému súdu Košice-okolie ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia
právnemu zástupcovi JUDr. Ivanovi Husárovi za zastupovanie v konaní pred Ústavným
súdom SR vo výške 355,73 Eur... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
Na žiadosť ústavného súdu sa ešte pred predbežným prerokovaním k sťažnosti
vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. 1 SprV/515/15 zo 16. marca 2016,
v ktorom okrem iného uvádza:
„... V konaní sp. zn. 16 C/54/2009 boli vykonané tieto úkony:
17. 4. 2009 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku a výzva žalobcovi na predloženie
potrebného počtu rovnopisov žaloby,
23. 4. 2009 - zaplatenie súdneho poplatku a predloženie rovnopisov,
14. 5. 2009 - výzva žalobcom na vyjadrenie sa k žalobe, zaslanie poučení
o procesných právach a povinnostiach účastníkom konania,
30. 6. 2009 - vytýčený termín pojednávania na deň 17. 9. 2009,
24. 8. 2009 - žalobca predložil súdu návrh na vypočutie svedkov,
17. 9. 2009 - pojednávanie vo veci - odročené na neurčito za účelom doplnenia
dokazovania a na predloženie písomného stanoviska žalovaných k žalobe,
30. 9. 2009 - predloženie listinných dôkazov žalobcom,
1. 4. 2010 - vytýčený termín pojednávania na deň 6. 5. 2010,
6. 5. 2010 - pojednávanie vo veci - odročené na neurčito, účastníkom uložené, aby
oznámili svoje návrhy na vykonanie dokazovania,
7. 6. 2010 - vytýčený termín pojednávania na deň 9. 9. 2010,
10. 9. 2010 - pojednávanie vo veci - odročené na deň 30. 9. 2010,
18. 9. 2010 - úradný záznam o upovedomení účastníkov konania o preročení
pojednávania z 30. 9. 2010 na deň 14. 10. 2010,
8. 10. 2010 - žiadosť PZ žalovaných o preročenie pojednávania zo dňa 14. 10. 2010
na iný termín pojednávania,
14. 10. 2010 - pojednávame - odročené na deň 25. 11. 2010,
25. 11. 2010 - pojednávanie vo veci - odročené na deň 14. 12. 2010,
14. 12. 2010 - pojednávanie vo veci - odročené na deň 4. 1. 2011 za účelom
vyhlásenia rozhodnutia,
4. 1. 2011 - verejné vyhlásenie rozsudku,
13. 6. 2011 - podané odvolanie žalobcom,
12. 10. 2011 - doručované odvolanie žalobcu ostatným účastníkom konania
na vyjadrenie, vyrubenie súdneho poplatku za podané odvolanie,
23. 11. 2011 - doručené vyjadrenie žalovaných k odvolaniu,
20. 12. 2011 - predloženie spisu odvolaciemu súdu,
31. 12. 2012 - odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec
na ďalšie konanie,
13. 2. 2013 - doručenie spisu tunajšiemu súdu z odvolacieho súdu,
15. 2. 2013 - doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania,
11. 3. 2013 - vytýčený termín pojednávania na deň 2. 5. 2013,
30. 4. 2013 - žiadosť PZ žalovaných o odročenie pojednávania zo zdravotných
dôvodov,
2. 5. 2013 - pojednávanie - odročené na deň 1. 7. 2013,
11. 6. 2013 - žiadosť PZ žalobcu o odročenie pojednávania pre plánovanú
dovolenku,
17. 6. 2013 - pojednávanie preročené na deň 23. 9. 2013,
23. 9. 2013 - pojednávanie vo veci - odročené na deň 9. 10. 2013 za účelom
vyhlásenia rozhodnutia vo veci,
9. 10. 2013 - verejné vyhlásenie rozsudku,
24. 10. 2013 - podané odvolanie žalobcom,
22. 11. 2013 - doručované odvolanie žalobcu ostatným účastníkom konania
na vyjadrenie,
3. 1. 2014 - spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní,
12. 5. 2015 - odvolací súdu zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec
na ďalšie konanie,
10. 6. 2015 - návrat spisu z odvolacieho súdu,
15. 6. 2015 - doručované rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom konania,
6. 7. 2015 - vytýčený termín pojednávania na deň 16. 10. 2015,
16. 10. 2015 - pojednávanie vo veci, vyhlásený rozsudok,
16. 3. 2016 - zaslanie rozsudku účastníkom konania...
V konaní sp. zn. 16 C 54/2009 bol dňa 4. 1. 2011 vo veci vyhlásený rozsudok,
ktorým súd žalobu zamietol. Spis tunajšieho súdu bol Krajskému súdu v Košiciach
predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 20. 12. 2011. Odvolací súd rozhodol vo veci dňa
31. 12. 2012 s tým, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Po vykonaní ďalšieho pojednávania vo veci dňa 23. 9. 2011 bol v konaní dňa
9. 10. 2013 vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol. Spis tunajšieho súdu
bol Krajskému súdu v Košiciach predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 3. 1. 2014.
Odvolací súd rozhodol vo veci dňa 12. 5. 2015 s tým, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
a vrátil vec na ďalšie konanie.
Vo veci bol následne vytýčený termín pojednávania na deň 16. 10. 2015, kedy bol
vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol. Účastníkom konania bolo
doručené písomné vyhotovenie rozsudku a v súčasnosti plynie účastníkom konania lehota
na podanie odvolania. ...
Dĺžka konania nebola ovplyvnená len činnosťou, resp. nečinnosťou okresného súdu,
ale aj správaním účastníkov konania (odročenie pojednávaní pre ospravedlniteľné prekážky
na strane účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov), ako aj skutočnosťou, že spis
bol v období od 20. 12. 2011 do 13. 2. 2013 a v období od 3. 1. 2014 do 10. 6. 2015
predložený odvolaciemu súdu...“
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 16. marca 20016 zároveň
vyslovila názor, že sťažovateľom požadované finančné zadosťučinenie je neprimerane
vysoké.
Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 16 C 54/2009 zistil, že
popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu
zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti
sťažovateľky vychádzal.
Zo spisu ústavný súd ďalej zistil, že medzi verejným vyhlásením rozsudkov
okresného súdu na pojednávaní (4. januára 2011 a 16. októbra 2015) a ich písomným
vyhotovením a expedovaním účastníkom uplynula neprimerane dlhá doba (v prvom prípade
takmer päť mesiacov a v druhom prípade päť mesiacov).
Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
č. k. 11 Co 407/2011-165 z 31. decembra 2012 vyplýva, že odvolací súd zrušil odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. 16 C 54/2009 zo 4. januára 2011 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), pretože ho považoval za nepreskúmateľný, keďže „z odôvodnenia rozsudku
nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi“.
Rozsudok okresného súdu sp. zn. 16 C 54/2009 z 9. októbra 2013 krajský súd zrušil
uznesením č. k. 11 Co 1/2014-209 z 12. mája 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP, pretože „súd v napadnutom rozsudku uviedol zistený
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská oboch účastníkov
konania, ale výsledky vykonaného dokazovania nevyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p.
a svoje závery jasne, zreteľne a presvedčivo neodôvodnil“.
Uznesením č. k. II. ÚS 304/2016-21 zo 7. apríla 2016 ústavný súd prijal sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 54/2009.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného
súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámila, či
trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu
v prípise sp. zn. 1 SprV/515/15 z 25. apríla 2016 oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný
súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti
nedoplnila.
Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá
na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného
súdu sp. zn. 1 Spr. V/515/15 zo 16. marca 2016 a z 25. apríla 2016 na vedomie a prípadné
zaujatie stanoviska.
Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 6. mája 2016
oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a ďalej uviedol:
„Podľa názoru sťažovateľa sa tento nijako nepričinil o existujúce prieťahy v konaní
a za obdobie sedem rokov trvania súdneho sporu požiadal iba raz o odročenie
pojednávania.
Súčasne podotýkame, že aj posledné rozhodnutie súdu, ktoré bolo vyhlásené dňa
16. 10. 2015, bolo zo strany súdu účastníkom konania expedované až dňa 16. 3. 2016, teda
štyri mesiace po zákonom stanovenej lehote na odoslanie rozsudku.“
Sťažovateľ si v podaní doručenom ústavnému súdu 6. mája 2016 zároveň uplatnil
prostredníctvom právneho zástupcu nárok na úhradu trov konania v rozsahu tarifnej
odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, písomne podanie v roku
2015 a vyjadrenie v roku 2016) a paušálnej náhrady hotových výdavkov vrátane DPH
v sume 537,62 €.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom
Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 54/2009 došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Ustanovenie § 114 ods. 1 OSP ukladá súdom povinnosť pripraviť pojednávanie tak,
aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní, a to za účelom rýchlej
a účinnej ochrany práv účastníkov. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné
opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.
Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa
pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ustanovenie § 158 ods. 5 OSP
zakotvuje povinnosť sudcu rozsudok vyhotoviť a odoslať do tridsiatich dní odo dňa jeho
vyhlásenia.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že rozhodovanie o určení vlastníckeho práva vydržaním tvorí bežnú a početnú
súčasť rozhodovacej činnosti súdov, a preto ju nemožno považovať za právne zložitú.
Obsah spisu a doterajší priebeh napadnutého konania nenaznačuje ani to, že by vec
sťažovateľa bola zložitá zo skutkového hľadiska. Z uvedeného vyplýva, že zložitosť veci
nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by výraznou mierou prispela k prieťahom
v napadnutom konaní.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa
uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ neprispel
významnejšou mierou k prieťahom v predmetnom konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo súdneho spisu sp. zn. 16 C 54/2009 vyplýva, že v doterajšom priebehu
napadnutého konania sa vyskytli opakované krátkodobé prieťahy, keďže vo veci vydané
rozhodnutia okresného súdu boli vyhotovované a doručované so značným časovým
odstupom od ich vyhlásenia, čo treba pripísať na ťarchu okresného súdu.
K významnejšiemu predĺženiu napadnutého konania došlo tým, že krajský súd
v doterajšom priebehu konania zrušil dva meritórne rozsudky okresného súdu, a to v zásade
z obdobných dôvodov spočívajúcich v ich nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení;
odvolací súd ich vyhodnotil ako nepreskúmateľné a ako také ich zrušil a vec opakovane
vrátil na ďalšie konanie. Akceptujúc argumentáciu krajského súdu v jeho zrušujúcich
rozhodnutiach, ústavný súd konštatuje, že uvedené skutočnosti naznačujú, že k predĺženiu
napadnutého konania došlo aj v dôsledku neefektívnej činnosti okresného súdu. Išlo totiž
o postup, ktorý nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania
v primeranom čase, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku napadnutého konania (viac ako sedem rokov), ako aj
skutočnosť, že rozhodujúcou príčinou neprimeranej dĺžky súdneho konania v danom
prípade je neefektívna činnosť okresného súdu a prieťahy pri vyhotovovaní meritórnych
rozhodnutí, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným
prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukaze na postúpenie veci na odvolacie
konanie ústavný súd neakceptoval. Predloženie súdneho spisu odvolaciemu súdu
na opakované odvolacie konanie v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia
vo veci okresným súdom nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť
okresného súdu za prieťahy tým spôsobené a nemôže byť na ťarchu účastníkov súdneho
konania.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 54/2009 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
2 500 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu zjavne
neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ako aj zistené nedostatky v postupe okresného
súdu, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného
zadosťučinenia v sume 2 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku
tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom
JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní
o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €, a za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €
(za 2 úkony urobené v roku 2015 a za jeden úkon v roku 2016).
Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie
sťažnosti a podanie vyjadrenia) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1
písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Sťažovateľovi priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 € a za úkon
v roku 2016 sumu 143 €, čo spolu predstavuje sumu 422,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3
vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 € a za jeden úkon v roku 2016 v sume
8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 448,02 €. Právny zástupca sťažovateľa preukázal, že je
platiteľom dane z pridanej hodnoty, predložením osvedčenia o registrácii pre daň, preto
ústavný súd zvýšil priznanú úhradu o daň z pridanej hodnoty v rozsahu 20 % podľa § 18
ods. 3 vyhlášky, teda priznaná úhrada trov sťažovateľa celkovo činí 537,62 € (bod 4 výroku
tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2016