Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 304/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti

, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Košice-okolie, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 537,62 € (slovom päťstotridsaťsedem eur a šesťdesiatdva centov) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Ivana Husára, Vojenská 14, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie

(ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania o určenie

vlastníckeho práva vydržaním vedeného Okresným súdom Košice-okolie pod sp. zn.

v procesnom postavení žalobcu. Žalobu sťažovateľa doručenú 7. apríla 2009

okresný súd rozsudkom zo 4. januára 2011 zamietol. Označený rozsudok bol sťažovateľovi

doručený 26. mája 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Voči rozsudku súdu prvého stupňa podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol

Krajský súd Košice uznesením sp. zn. zo dňa 31. decembra 2012 tak, že

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, nakoľko rozsudok považoval odvolací súd

za nepreskúmateľný.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa tento vo veci opätovne rozhodol rozsudkom spis.

zn. zo dňa 9. októbra 2013 a to tak, že žalobu opätovne zamietol.

Aj voči uvedenému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský

súd Košice uznesením spis. zn. -209 zo dňa 12. 5. 2015, ktorým rozsudok súdu

prvého stupňa opätovne zrušil, nakoľko opätovne považoval rozhodnutie súdu prvého

stupňa za nepreskúmateľné.“

V ďalšej časti sťažovateľ uvádza, že „Súdne konanie k dnešnému dňu trvá šesť rokov

a päť mesiacov a k dnešnému dňu nie je ukončené ani na súde prvého stupňa.“. Sťažovateľ

zastáva názor, že okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní nerešpektuje

ustanovenie a dohovoru. „Skutočnosť, že Okresný súd

Košice-okolie už vo veci dvakrát rozhodol podľa názoru sťažovateľa na veci nič nemení,

nakoľko uvedené rozhodnutia boli takej povahy a kvality, že Krajský súd v Košiciach

uvedené rozsudky dvakrát zrušil, nakoľko ich považoval za nepreskúmateľné, nevraviac

o šesťmesačnom prieťahu spôsobenom vyhotovovaním a doručovaním rozsudku

prvostupňového súdu v roku 2011 v rozpore s platným ust. Rozhodnutia

súdu, ktoré sú opakovane rušené pre nepreskúmateľnosť... nemožno hodnotiť inak ako

neefektívne konanie súdu prvého stupňa, v dôsledku ktorého dochádza k zbytočným

prieťahom v súdnom konaní (obdobne viď nález Ústavného súdu SR spis. zn. ,

, ).“.

Sťažovateľ sa v ďalšej časti sťažnosti domáha priznania primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 2 500 €, pričom svoj návrh odôvodňuje tým, že „... je účastníkom

konania, ktoré neprimerane dlho traumatizuje nielen jeho ale aj celú jeho rodinu. Dlhodobá

frustrácia sťažovateľa z nečinnosti a neefektívnosti konania súdu a pocit straty dôvery,

že žije v právnom a civilizovanom štáte sú príkladmo vymenované následky spôsobené

zbytočnými a neodôvodniteľnými prieťahmi súdu v konaní.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom a rozhodovaním Okresného súdu Košice-okolie

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. ... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 500 Eur (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresnému súdu Košice-okolie ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia

právnemu zástupcovi JUDr. Ivanovi Husárovi za zastupovanie v konaní pred Ústavným

súdom SR vo výške 355,73 Eur... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na žiadosť ústavného súdu sa ešte pred predbežným prerokovaním k sťažnosti

vyjadrila predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. zo 16. marca 2016,

v ktorom okrem iného uvádza:

„... V konaní sp. zn. boli vykonané tieto úkony:

17. 4. 2009 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku a výzva žalobcovi na predloženie

potrebného počtu rovnopisov žaloby,

23. 4. 2009 - zaplatenie súdneho poplatku a predloženie rovnopisov,

14. 5. 2009 - výzva žalobcom na vyjadrenie sa k žalobe, zaslanie poučení

o procesných právach a povinnostiach účastníkom konania,

30. 6. 2009 - vytýčený termín pojednávania na deň 17. 9. 2009,

24. 8. 2009 - žalobca predložil súdu návrh na vypočutie svedkov,

17. 9. 2009 - pojednávanie vo veci - odročené na neurčito za účelom doplnenia

dokazovania a na predloženie písomného stanoviska žalovaných k žalobe,

30. 9. 2009 - predloženie listinných dôkazov žalobcom,

1. 4. 2010 - vytýčený termín pojednávania na deň 6. 5. 2010,

6. 5. 2010 - pojednávanie vo veci - odročené na neurčito, účastníkom uložené, aby

oznámili svoje návrhy na vykonanie dokazovania,

7. 6. 2010 - vytýčený termín pojednávania na deň 9. 9. 2010,

10. 9. 2010 - pojednávanie vo veci - odročené na deň 30. 9. 2010,

18. 9. 2010 - úradný záznam o upovedomení účastníkov konania o preročení

pojednávania z 30. 9. 2010 na deň 14. 10. 2010,

8. 10. 2010 - žiadosť PZ žalovaných o preročenie pojednávania zo dňa 14. 10. 2010

na iný termín pojednávania,

14. 10. 2010 - pojednávame - odročené na deň 25. 11. 2010,

25. 11. 2010 - pojednávanie vo veci - odročené na deň 14. 12. 2010,

14. 12. 2010 - pojednávanie vo veci - odročené na deň 4. 1. 2011 za účelom

vyhlásenia rozhodnutia,

4. 1. 2011 - verejné vyhlásenie rozsudku,

13. 6. 2011 - podané odvolanie žalobcom,

12. 10. 2011 - doručované odvolanie žalobcu ostatným účastníkom konania

na vyjadrenie, vyrubenie súdneho poplatku za podané odvolanie,

23. 11. 2011 - doručené vyjadrenie žalovaných k odvolaniu,

20. 12. 2011 - predloženie spisu odvolaciemu súdu,

31. 12. 2012 - odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec

na ďalšie konanie,

13. 2. 2013 - doručenie spisu tunajšiemu súdu z odvolacieho súdu,

15. 2. 2013 - doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania,

11. 3. 2013 - vytýčený termín pojednávania na deň 2. 5. 2013,

30. 4. 2013 - žiadosť PZ žalovaných o odročenie pojednávania zo zdravotných

dôvodov,

2. 5. 2013 - pojednávanie - odročené na deň 1. 7. 2013,

11. 6. 2013 - žiadosť PZ žalobcu o odročenie pojednávania pre plánovanú

dovolenku,

17. 6. 2013 - pojednávanie preročené na deň 23. 9. 2013,

23. 9. 2013 - pojednávanie vo veci - odročené na deň 9. 10. 2013 za účelom

vyhlásenia rozhodnutia vo veci,

9. 10. 2013 - verejné vyhlásenie rozsudku,

24. 10. 2013 - podané odvolanie žalobcom,

22. 11. 2013 - doručované odvolanie žalobcu ostatným účastníkom konania

na vyjadrenie,

3. 1. 2014 - spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní,

12. 5. 2015 - odvolací súdu zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec

na ďalšie konanie,

10. 6. 2015 - návrat spisu z odvolacieho súdu,

15. 6. 2015 - doručované rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom konania,

6. 7. 2015 - vytýčený termín pojednávania na deň 16. 10. 2015,

16. 10. 2015 - pojednávanie vo veci, vyhlásený rozsudok,

16. 3. 2016 - zaslanie rozsudku účastníkom konania...

V konaní sp. zn. bol dňa 4. 1. 2011 vo veci vyhlásený rozsudok,

ktorým súd žalobu zamietol. Spis tunajšieho súdu bol Krajskému súdu v Košiciach

predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 20. 12. 2011. Odvolací súd rozhodol vo veci dňa

31. 12. 2012 s tým, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Po vykonaní ďalšieho pojednávania vo veci dňa 23. 9. 2011 bol v konaní dňa

9. 10. 2013 vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol. Spis tunajšieho súdu

bol Krajskému súdu v Košiciach predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 3. 1. 2014.

Odvolací súd rozhodol vo veci dňa 12. 5. 2015 s tým, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

a vrátil vec na ďalšie konanie.

Vo veci bol následne vytýčený termín pojednávania na deň 16. 10. 2015, kedy bol

vo veci vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol. Účastníkom konania bolo

doručené písomné vyhotovenie rozsudku a v súčasnosti plynie účastníkom konania lehota

na podanie odvolania. ...

Dĺžka konania nebola ovplyvnená len činnosťou, resp. nečinnosťou okresného súdu,

ale aj správaním účastníkov konania (odročenie pojednávaní pre ospravedlniteľné prekážky

na strane účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov), ako aj skutočnosťou, že spis

bol v období od 20. 12. 2011 do 13. 2. 2013 a v období od 3. 1. 2014 do 10. 6. 2015

predložený odvolaciemu súdu...“

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 16. marca 20016 zároveň

vyslovila názor, že sťažovateľom požadované finančné zadosťučinenie je neprimerane

vysoké.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. zistil, že

popis doterajšieho priebehu konania obsiahnutý vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu

zodpovedá obsahu označeného spisu, a preto z neho pri rozhodovaní o sťažnosti

sťažovateľky vychádzal.

Zo spisu ústavný súd ďalej zistil, že medzi verejným vyhlásením rozsudkov

okresného súdu na pojednávaní (4. januára 2011 a 16. októbra 2015) a ich písomným

vyhotovením a expedovaním účastníkom uplynula neprimerane dlhá doba (v prvom prípade

takmer päť mesiacov a v druhom prípade päť mesiacov).

Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -165 z 31. decembra 2012 vyplýva, že odvolací súd zrušil odvolaním

napadnutý rozsudok okresného súdu sp. zn. zo 4. januára 2011 a vec mu vrátil

na ďalšie konanie podľa (ďalej len

„OSP“), pretože ho považoval za nepreskúmateľný, keďže „z odôvodnenia rozsudku

nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi“.

Rozsudok okresného súdu sp. zn. z 9. októbra 2013 krajský súd zrušil

uznesením č. k. -209 z 12. mája 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa

a , pretože „súd v napadnutom rozsudku uviedol zistený

skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská oboch účastníkov

konania, ale výsledky vykonaného dokazovania nevyhodnotil v súlade s

a svoje závery jasne, zreteľne a presvedčivo neodôvodnil“.

Uznesením č. k. -21 zo 7. apríla 2016 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresného

súdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti a zároveň oznámila, či

trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu

v prípise sp. zn. z 25. apríla 2016 oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný

súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadrenie k sťažnosti

nedoplnila.

Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá

na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresného

súdu sp. zn. 1 Spr. zo 16. marca 2016 a z 25. apríla 2016 na vedomie a prípadné

zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 6. mája 2016

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a ďalej uviedol:

„Podľa názoru sťažovateľa sa tento nijako nepričinil o existujúce prieťahy v konaní

a za obdobie sedem rokov trvania súdneho sporu požiadal iba raz o odročenie

pojednávania.

Súčasne podotýkame, že aj posledné rozhodnutie súdu, ktoré bolo vyhlásené dňa

16. 10. 2015, bolo zo strany súdu účastníkom konania expedované až dňa 16. 3. 2016, teda

štyri mesiace po zákonom stanovenej lehote na odoslanie rozsudku.“

Sťažovateľ si v podaní doručenom ústavnému súdu 6. mája 2016 zároveň uplatnil

prostredníctvom právneho zástupcu nárok na úhradu trov konania v rozsahu tarifnej

odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, písomne podanie v roku

2015 a vyjadrenie v roku 2016) a paušálnej náhrady hotových výdavkov vrátane DPH

v sume 537,62 €.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z , ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Ustanovenie ukladá súdom povinnosť pripraviť pojednávanie tak,

aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní, a to za účelom rýchlej

a účinnej ochrany práv účastníkov. Sudca je podľa povinný urobiť vhodné

opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ustanovenie

zakotvuje povinnosť sudcu rozsudok vyhotoviť a odoslať do tridsiatich dní odo dňa jeho

vyhlásenia.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o určení vlastníckeho práva vydržaním tvorí bežnú a početnú

súčasť rozhodovacej činnosti súdov, a preto ju nemožno považovať za právne zložitú.

Obsah spisu a doterajší priebeh napadnutého konania nenaznačuje ani to, že by vec

sťažovateľa bola zložitá zo skutkového hľadiska. Z uvedeného vyplýva, že zložitosť veci

nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by výraznou mierou prispela k prieťahom

v napadnutom konaní.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ neprispel

významnejšou mierou k prieťahom v predmetnom konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Zo súdneho spisu sp. zn. vyplýva, že v doterajšom priebehu

napadnutého konania sa vyskytli opakované krátkodobé prieťahy, keďže vo veci vydané

rozhodnutia okresného súdu boli vyhotovované a doručované so značným časovým

odstupom od ich vyhlásenia, čo treba pripísať na ťarchu okresného súdu.

K významnejšiemu predĺženiu napadnutého konania došlo tým, že krajský súd

v doterajšom priebehu konania zrušil dva meritórne rozsudky okresného súdu, a to v zásade

z obdobných dôvodov spočívajúcich v ich nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení;

odvolací súd ich vyhodnotil ako nepreskúmateľné a ako také ich zrušil a vec opakovane

vrátil na ďalšie konanie. Akceptujúc argumentáciu krajského súdu v jeho zrušujúcich

rozhodnutiach, ústavný súd konštatuje, že uvedené skutočnosti naznačujú, že k predĺženiu

napadnutého konania došlo aj v dôsledku neefektívnej činnosti okresného súdu. Išlo totiž

o postup, ktorý nesmeruje k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania

v primeranom čase, a preto nie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku napadnutého konania (viac ako sedem rokov), ako aj

skutočnosť, že rozhodujúcou príčinou neprimeranej dĺžky súdneho konania v danom

prípade je neefektívna činnosť okresného súdu a prieťahy pri vyhotovovaní meritórnych

rozhodnutí, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlo k zbytočným

prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukaze na postúpenie veci na odvolacie

konanie ústavný súd neakceptoval. Predloženie súdneho spisu odvolaciemu súdu

na opakované odvolacie konanie v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia

vo veci okresným súdom nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť

okresného súdu za prieťahy tým spôsobené a nemôže byť na ťarchu účastníkov súdneho

konania.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

2 500 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu zjavne

neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ako aj zistené nedostatky v postupe okresného

súdu, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 2 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku

tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle rozhodol o úhrade trov

konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom

JUDr. Ivanom Husárom, Vojenská 14, Košice. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní

o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 €, a za I. polrok 2015, ktorá bola 858 €

(za 2 úkony urobené v roku 2015 a za jeden úkon v roku 2016).

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti a podanie vyjadrenia) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1

písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Sťažovateľovi priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 € a za úkon

v roku 2016 sumu 143 €, čo spolu predstavuje sumu 422,66 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3

vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2015 po 8,39 € a za jeden úkon v roku 2016 v sume

8,58 €, čo spolu predstavuje sumu 448,02 €. Právny zástupca sťažovateľa preukázal, že je

platiteľom dane z pridanej hodnoty, predložením osvedčenia o registrácii pre daň, preto

ústavný súd zvýšil priznanú úhradu o daň z pridanej hodnoty v rozsahu 20 % podľa § 18

ods. 3 vyhlášky, teda priznaná úhrada trov sťažovateľa celkovo činí 537,62 € (bod 4 výroku

tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2016