Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/407/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu I. Z., bytom K., S. Č.. XX, zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, Košice, Vojenská 5, proti žalovaným 1. I. Z., bytom K., I. XX, 2. M. G., bytom G., H. XX/F, 3. G. E., bytom E. Č.. XX, 4. D. E., bytom V. Č.. XXX, 5. S. E., bytom Š. Č.. XXX, všetkých zast. JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou, Košice, Hlavná 25, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -140 zo 4.1.2011 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 30.3.209 doručenou tunajšiemu súdu 7.4.2009 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K., zapísaným na liste vlastníctva číslo XXX - k parcele číslo XXXX - záhrady s výmerou 1086 m2 k spoluvlastníckym podielom zapísaným vo vlastníctve žalovaných pod B2, B3, B4, B7, B8 po 1/18 z celku, pod B11, B13, B15, B16, B18 po 1/16 z celku, pod B21, B22, B23, B24, B25 po 1/144 z celku a na liste vlastníctva číslo XXXX - k parcele číslo XXXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 621 m2 a k domu súpisné číslo XX na parcele číslo XXXX, k spoluvlastníckym podielom pod B1, B3, B5, B6 po 1/18 z celku, pod B7, B8, B9, B10 po 1/16 z celku, pod B14, B15, B 17 a B18 po 1/144 a to titulom vydržania. Žalobu odôvodnil tým, že od žalovaných ako svojich súrodencov odkúpil ich spoluvlastnícke podiely k uvedeným nehnuteľnostiam za dohodnutú cenu 10.000 Kčs, ktorú skutočnosť potvrdil žalovaný v 1. rade svojím podpisom na „potvrdení o vyplatení čiastky z dedičstva“ zo 6.7.1978, žalovaná v 2. rade na takomto potvrdení zo 6.7.1985, žalovaná v 3. rade svojím podpisom na takomto potvrdení z 27.6.1985, žalovaná v 4. rade potvrdila svojím podpisom 27.7.1988 a žalovaná v 5. rade potvrdila túto skutočnosť 21.10.1987, 27.7.1987 a 22.1.1989. Napriek tomu žalovaní nesúhlasili s tým, aby mu bolo vydané osvedčenie o vydržaní a preto si týmto spôsobom usporiadal len nadobudnutie podielov od súrodencov N. M. S. Z. a tiež M. G. k domu súp.č. XX a k zastavanej ploche s výmerou 621 m2. Následne nehnuteľnosti užíval ako svoje vlastné po dobu viac ako desať rokov a tak mal za to, že vlastníctvo k nim v rozsahu spoluvlastníckych podielov žalovaných nadobudol vydržaním. Žalovaní so žalobou nesúhlasili tvrdiac v podstate to, že po smrti ich otca súhlasili iba s užívaním uvedených nehnuteľností žalobcom.

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol. O náhrade trov účastníkov nerozhodol s odkazom na

Podľa odôvodnenia rozsudku, z hľadiska skutkového stavu mal v konaní zistené, že sporné nehnuteľnosti - parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 621 m2 a dom súp. č. XX na tejto parcele, zapísané na LV č. XXXX sú vedené v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, žalobca je vedený ako vlastník podielov pod radovým číslom 4 v 1/18 z celku, č. 11 v 1/18 z celku, č. 12 v 1/144 z celku. Vlastníctvo k týmto podielom nadobudol rovnako ako žalovaní

dedením po svojich rodičoch S. Z., zomrelej X.X.XXXX a Š.Y. Z., zomrelom X.XX.XXXX. Okrem toho žalobca je vedený aj ako spoluvlastník podielov pod radovým číslom 19 v1/4 z celku, ktorý nadobudol vydržaním na základe osvedčenia o vydržaní, notárska zápisnica N 73/2007, Nz 11332/2007 spísaná 23.3.2007 JUDr. Jozefom Gimerským, notárom a to v rozsahu podielov svojich súrodencov N. Z. a S. Z.. Podiel zapísaný pod radovým číslom 20 v 1/18 nadobudol vydržaním podielu sestry M. G. podľa notárskej zápisnice N 381/2007, Nz 58700/2007 z 18.12.2007. Sporná parcela č. XXXX - záhrady s výmerou 1008 m2 je zapísaná na LV č. XXX, vlastníctvo k nej účastníci nadobudli rovnako dedením, žalobca je vedený ako vlastník pod radovým číslom 6 v 1/18 z celku, radovým číslom 17 v 1/16 z celku, radovým číslom 19 v 1/144 z celku. Vlastníctvo nadobudol rovnako ako žalovaní dedením po rodičoch a podiel v1/4 z celku vydržaním od súrodencov N. Z. a S. Z.. Sporné nehnuteľnosti - parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 621 m2 s domom súp. č. XX a záhrady parc. č. XXXX boli pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke č. 927, neskôr na LV č. XXX a v dôsledku zmeny vlastníckeho režimu parc. č. XXXX podľa osvedčenia o vydržaní podielu M. G. boli tieto nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Z účastníckych výpovedí i z výpovede svedka S. Z. mal preukázané, že po pohrebe ich otca Š. Z. v decembri 1983 sa všetci ôsmi súrodenci stretli v rodičovskom dome a dohodli sa, že uvedený dom s pozemkami i záhradou nepredajú cudziemu, ale že tieto nehnuteľnosti bude užívať žalobca, ktorý každému zo súrodencov vyplatí po 10.000,- Kčs. Žalobca tvrdil, že išlo o dohodu, podľa ktorej mal po výplate tejto dohodnutej náhrady nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam a podľa tejto dohody i postupne podľa svojich možností súrodencom túto sumu aj vyplatil, čo si aj písomne potvrdili a v potvrdeniach sa vyjadruje súhlas s vykonaním stavebných úprav, súrodenci žalobcovi potvrdili že po prevzatí uvedenej peňažnej sumy si nebudú robiť nároky na toto dedičstvo. Tvrdenia žalobcu o obsahu dohody potvrdil i svedok S. Z.. Výpoveďami účastníkov a potvrdeniami o prevzatí finančných čiastok mal preukázané, že žalobca vyplatil uvedenú sumu žalovaným. Mal preukázané (výpoveďami účastníkov) aj to, že sporné nehnuteľnosti po smrti rodičov začal užívať žalobca so svojou rodinou, že vykonal rekonštrukciu rodinného domu a od r. 1995 ho užíva na trvalé bývanie a že všetky náklady na rekonštrukciu znášal žalobca sám. Z výpovede žalobcu, z dotazníka a čestného vyhlásenia k registrácii zmluvy zo 16.7.1990 mal preukázané tiež, že žalobca so svojou manželkou ako kupujúci a jeho súrodenci teraz žalovaní ako aj S. Z. a N. Z. ako predávajúci, pripravovali uzavretie kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej však nedošlo pre nesúčinnosť predávajúcich (zrejme má byť kupujúcich), keď žalovaní pýtali ďalšie peniaze, a žalobca ďalšiu nečinnosť v tejto veci odôvodňoval aj svojimi zdravotnými problémami. Zistený skutkový stav posudzoval podľa , , , v znení účinnom do 31.12.1991, s poukazom na a a po podaní výkladu zákonného ustanovenia o vydržaní uzavrel, že žaloba nie je dôvodná pre nesplnenie podmienok, ktoré zákon vyžaduje pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Tento záver odôvodnil tým, že žalobca napriek neformálnej dohode so súrodencami aj po vyplatení súm po 10.000,- Kčs musel mať vedomosti, že nie je vlastníkom uvedených nehnuteľností v celosti a vedel, že súrodenci podľa pôvodných rozhodnutí o vyporiadaní dedičstva po rodičoch vlastnia spoluvlastnícke podiely k nim, dokonca aj v konaní o novo objavenom majetku po otcovi účastníkov, ktoré sa začalo na jeho návrh 4.2.2000, v ktorom bol dodatočne prejednaný podiel poručiteľa (zrejme otca účastníkov) k sporným nehnuteľnostiam v 1/18 z celku a podľa dohody dedičov nadobudli dedičstvo všetci ôsmi dedičia - deti poručiteľa. Dobromyseľnosť žalobcu je vyvrátená aj preukázanou prípravou kúpnej zmluvy so súrodencami v r. 1990 a tiež neskorším vedením konania o zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva, ktoré na návrh žalobcu bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca uplatňujúc odvolacie dôvody podľa tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , , keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa obsahovo vymedzil tak, že v konaní na preukázanie tvrdenej skutočnosti, že so žalovanými súrodencami uzavrel po smrti ich rodičov dohodu, podľa ktorej mal vyplatiť žalovaným súrodencom kúpnu cenu pripadajúcu na ich spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam a že sa mal stať ich výlučným vlastníkom, predložil písomné potvrdenia o prevzatí „čiastky z dedičstva“, ktorými žalovaní výslovne vlastnou rukou a svojím podpisom potvrdili, že od neho prevzal každý po 10.000,- Kčs ako výplatu z dedičstva podľa „dohody“ so žalobcom. Súčasťou tohto potvrdenia je aj výslovné prehlásenie žalovaných, že „prevzatím finančnej čiastky si nebudú uplatňovať

ďalšie nároky z dedičstva uvedeného v potvrdení“. Z tohto dôkazu tak jednoznačne vyplynulo, že medzi ním a žalovanými došlo k dohode o vyporiadaní dedičstva prevedením spoluvlastníckych podielov žalovaných na neho za dohodnutú kúpnu cenu. Skutočnosť, že tieto vyplatené čiastky nepredstavovali odplatu za „možnosť užívania nehnuteľnosti“ ako to uviedli žalovaní, ale kúpnu cenu nasvedčuje aj fakt, že čiastky vyplatené žalovaným predstavovali v tom čase trhovú hodnotu sporných nehnuteľností. Okrem toho skutočnosť, čo bolo obsahom dohody medzi ním a žalovanými bola preukázaná aj výpoveďou brata S.. Z., ktorý potvrdil, že obsahom dohody bolo vyplatenie sumy za prevod spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam a nie za užívanie. Napriek týmto dôkazom z jeho strany za stavu, že žalovaní svoje tvrdenia nepodložili žiadnym relevantným dôkazom, súd vykonané dôkazy vyhodnotil v prospech žalovaných, pričom z odôvodnenia jeho rozsudku žiadnym spôsobom nevyplýva, ako sa vyporiadal s jednotlivými dôkazmi a na základe čoho posúdil ich relevanciu. Odvolací dôvod upravený v odôvodnil v odvolaní žalobca, nesúhlasom s právnym záverom súdu, že z jeho strany neboli splnené podmienky pre vydržanie, keď nebola dostatočne daná jeho dobromyseľnosť v tom, že je vlastníkom daných nehnuteľností. Argumentáciu súdu zakladajúcu jeho úvahu o nedostatku dobromyseľnosti nepovažuje za správnu. Uviedol v tejto súvislosti, že kúpna zmluva, ktorú on navrhol žalovaným v r. 1990 bola len snahou formálne zaevidovať jeho vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na štátnom notárstve, nakoľko medzi ním a žalovanými neexistovala písomná zmluva, len dohoda a potvrdenia o prevzatí kúpnej ceny s vyhlásením, že ide o dohodu týkajúcu sa vyporiadania dedičstva, a preto bolo nevyhnutné preňho riešiť tento vzniknutý stav aj formálne zmluvou, ako podklad pre zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V dôsledku svojich zdravotných problémov a najmä v dôsledku, že vzhľadom na vyplatenie žalovaných z ich dedičských podielov sa považoval za vlastníka nehnuteľností a aj ako človek bez právneho vzdelania, nepovažoval za potrebné podnikať žiadne ďalšie kroky k registrácii zmluvy na štátnom notárstve. Táto skutočnosť však podľa jeho názoru ešte nijako nepreukazuje, že by bol nedobromyseľný ohľadom svojho vlastníckeho práva. Naopak, na základe objektívnych skutočností má právo a možnosť domnievať sa, že je vlastníkom nehnuteľností, nakoľko vyplatil žalovaným kúpnu cenu za ich spoluvlastnícke podiely, nehnuteľnosti užíval sám, sám s nimi hospodáril, na vlastné náklady zrekonštruoval nehnuteľnosti, žalovaní nijakým spôsobom jeho vlastníctvo nenamietali a všetky tieto skutočnosti boli ústne dohodnuté a dlhodobo akceptované účastníkmi konania na základe dohody, ktorú uzavreli po smrti rodičov. Ako podstatné ďalej zdôraznil, že do podania návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva v r. 1999 sporné nehnuteľnosti užíval už po dobu dlhšiu ako 10 rokov dobromyseľne v tom, že je ich vlastníkom a že aj v čase, keď žalovaní požadovali od neho ďalšie finančné prostriedky a začali tvrdiť, že nemali záujem previesť podiely nehnuteľností na neho, užíval nehnuteľností už viac ako 10 rokov bez akýchkoľvek zásahov zo strany žalovaných a bol dobromyseľný v tom, že sú v jeho vlastníctve. Keďže vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním nadobudol ešte pred podaním návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva, má za to, že táto skutočnosť bola z jeho strany dostatočne preukázaná. Existenciu vady uvedenej v ust. v rámci odvolacieho dôvodu podľa odôvodnil žalobca tým, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal so skutkovým stavom a právnou argumentáciou, rozhodnutie odôvodnil vágne, bez naznačenia úvahy, ktorou sa riadil pri hodnotení dôkazov a pri právnom posúdení veci. V rozpore s ust. neuviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení dôkazov riadil, preto je rozhodnutie nepreskúmateľné, čo má za následok odňatie možnosti konať pred súdom. Na základe uplatnených odvolacích dôvodov navrhol zmeniť napadnutý rozsudok, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaní vo svojom podaní z 21.11.2011 podali vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, ktoré nepovažovali za opodstatnené a navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení podrobne argumentovali., v čom spočíva neopodstatnenosť uplatnených odvolacích dôvodov.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a dospel k záveru, že z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie sú podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zmenu, preto ho zrušil podľa a , a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolacom konaní je súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia viazaný tak rozsahom odvolania ako aj dôvodmi odvolania. V posudzovanej veci žalobca odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi podľa §

205 ods. 2 písm. d/, f / a nepreskúmateľnosťou rozsudku, preto odvolací súd preskúmal rozsudok z hľadiska týchto dôvodov vrátane ich obsahového vymedzenia v odvolaní.

Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) a zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa ) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd zistil, že žalobca uvedené odvolacie dôvody uplatnil dôvodne.

Ustanovenie a upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromysenosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania, základnými predpokladmi vydržania sú: oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Podľa ustálenej súdnej praxe dobrá viera sa musí vzťahovať k okolnostiam, za ktorých právo malo vzniknúť, teda aj právnemu dôvodu (titulu), ktorý mal mať za následok vznik práva. Platné právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, ale iba to, aby držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti bol v dobrej viere, že tu taký titul je, aj keď v skutočnosti tu žiadny titul nie je. Postačuje teda domnelý právny titul. Presvedčenie držiteľa, že mu vlastníctvo patrí, musí byť po celú vydržaciu dobu. Podľa platnej právnej úpravy sa vlastníkom nehnuteľnosti počínajúc 1. januárom 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu 10 rokov; do tejto doby treba započítať aj dobu oprávnenej držby pred týmto dňom.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nadobudnutie vlastníctva spoluvlastníckych podielov žalovaných súrodencov titulom vydržania k nehnuteľnostiam vyvodzoval zo skutočnosti, že po smrti rodičov v decembri 1983 sa všetci dohodli, že nehnuteľnosti nepredajú cudziemu, ale že ich nadobudne on (žalobca) a súrodencom vyplatí za ich spoluvlastnícke podiely po 10.000,- Kčs. Na dôkaz takto tvrdenej skutočnosti predložil písomné „potvrdenia“ podpísané žalovanými. Vzhľadom na povahu veci bolo teda povinnosťou súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o žalobe zistiť, či zo žalobcom tvrdených rozhodujúcich okolnosti opierajúcich o predložené dôkazy bolo možné vyvodiť skutkový záver o dobromyseľnosti žalobcu pri vstupe do držby predmetných nehnuteľností a tiež skutkový záver, či presvedčenie žalobcu o vlastníctve, (oprávnená držba) trvalo počas celej vydržacej doby (10 rokov). Iba na základe takýchto skutkových zistení po zodpovedajúcom právnom posúdení veci bolo možné vyvodiť právne závery či sú alebo nie sú v danom prípade splnené podmienky vyžadované zákonom pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Takéto skutkové zistenia však z rozhodnutia súdu jednoznačne nevyplývajú. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa urobil právny záver o

nesplnení podmienky pre vydržanie t.j. dobromyseľnosti žalobcu bez toho, aby bol zrejmý výsledok toho, ako vyhodnotil žalobcom predložené listinné dôkazy, tzv. „potvrdenia“ a aby bolo zrejme, ako posúdil dohodu účastníkov ohľadne nehnuteľností po smrti ich otca. Pokiaľ ide o dohodu účastníkov, v odôvodnení rozsudku súd uvádza, že , cit. : „výpoveďami účastníkov i svedka Martina Jasaňa bolo preukázané, že ... dohodli sa, že ... nehnuteľnosti bude u ž í v a ť žalobca“. V ďalšej nadväzujúcej časti odôvodnenia súd uvádza, že, cit.: „žalobca tvrdil, že išlo o dohodu, podľa ktorej mal po výplate náhrady n a d o b u d n ú ť vlastníctvo“. Žiada sa uviesť, že spornosť rozdielnych tvrdení žalobcu a žalovaných o obsahu dohody účastníkov súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil, pričom na túto otázku bola podaná aj svedecká výpoveď M. Jasaňa, brata účastníkov, ktorý nepotvrdil dohodu o užívaní, ako to nesprávne uvádza súd v odôvodnení. Pokiaľ ide o „potvrdenia“ predložené žalobcom, v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že nimi (potvrdeniami, vrátane výpovede účastníkov) mal súd preukázané to, že žalobca žalovaným vyplatil označené sumy v označených dňoch. Právne významné hodnotenie týchto dôkazov, to znamená skutkové zistenie, či sa nimi potvrdilo tvrdenie žalobcu o obsahu dohody (t.j. nadobudnutie vlastníctva) alebo sa potvrdilo tvrdenie žalovaných ( t.j. iba užívanie nehnuteľností) však v odôvodnení rozhodnutia chýba. Súd sa nevyporiadal ani s časťou obsahu „potvrdení“ - ako na to správne odvolateľ poukazuje - v ktorých je obsiahnuté prehlásenie žalovaných o neuplatňovaní si ďalších nárokov z dedičstva a nie je ani vysvetlené, či žalobca mal povinnosť z dedičstva po rodičoch (vo vzťahu k predmetných nehnuteľnostiam) vyplácať žalovaných súrodencov. Zo spisu ani nevyplýva, že by súd právne relevantným spôsobom vykonal dokazovanie týmito listinami (ich oboznámenie na nariadenom pojednávaní). Vzhľadom na nedostatočné rozhodujúce skutkové zistenia treba považovať právne závery súdu za predčasné, a teda aj nesprávne.

Podľa súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký procesný postup súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takým rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z cit. ust. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa žalobca žalobou domáha a z akých dôvodov a ako sa vo veci vyjadril žalovaný, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom predpísaným spôsobom (podľa jeho názoru) preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k svojmu záveru dospel, teda z akých dôkazov (podľa jeho názoru) záver vyplýva, ako tieto dôkazy v zmysle až hodnotil, a to najmä vtedy, ak ide o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) má súd premietnuť do záverov o skutkovom stave veci - do tzv. skutkovej vety ( ), ktoré sú rozhodujúce pre právne posúdenie veci. O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak odôvodnenie uvedené náležitosti neobsahuje alebo dôvody rozhodnutia sú nezrozumiteľne podané, alebo ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery

v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. O nepreskúmateľný rozsudok ide tiež vtedy, ak súd v odôvodnení rozsudku iba cituje skutočnosti zistené z vykonaných dôkazov bez toho, aby presne špecifikoval, aké zistenia z ktorých konkrétnych dôkazov vyvodil a aký majú tieto zistenia význam z hľadiska hmotného práva, príp. iba reprodukuje tvrdenia účastníkov, príp. ich právne názory. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku je nielen formálnou požiadavkou, ale má byť v prvom rade prameňom podania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Odôvodnenie rozsudku je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí.

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa (uverejnenej pod č. 460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zákona č.23/91 Zb.) a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Zb. a č. 102/99 Z.z.) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Odôvodnenie rozsudku, ktoré nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. a má za následok nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, súčasne znamená pre účastníka odňatie možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje pri nespokojnosti s rozhodnutím, efektívne využitie jeho procesného práva na odôvodnenie odvolania ( prvá veta ) z hľadiska ust. , Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody žiadne alebo obsahuje nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie.

Rozsudok v prejednávanej veci odvolací súd považuje za nepreskúmateľný, lebo z odvodnenia rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi. Právne závery súdu (obsiahnuté v predposlednom odseku odôvodnenia rozsudku) sú založené na nesplnení zákonných podmienok vydržania. Vychádzajúc z ďalšieho textu odôvodnenia, nesplnenou podmienkou má byť (zrejme) nedostatok dobromyseľnosti žalobcu vzhľadom na v konaní preukázanú prípravu kúpnej zmluvy zo strany žalobcu, na konanie o novoobjavenom majetku po otcovi účastníkov a na konanie o žalobe žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Ohľadne týchto úvah súdu treba uviesť, že nezodpovedajú žiadnemu skutkovému zisteniu, keďže zo spisu je nepochybné, že súd dokazovanie takými listinami či spismi nevykonal (zo zápisníc z pojednávaní to nevyplýva). Bude preto povinnosťou súdu v ďalšom konaní vykonať potrebné dôkazy, najmä listinné, umožniť účastníkom, aby sa k ním vyjadrili a následne ich vyhodnotiť v súlade s a nasl. tak, aby boli spoľahlivé a dostatočné skutkové zistenia ohľadne rozhodujúcich a pre vec právne významných skutočností. V odôvodnení rozhodnutia súd náležite vysvetlí ako sa vyporiadal s rozhodujúcimi (a zistenými) skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.