Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 448/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, právne zastúpenej advokátom Mgr. Karolom Haťapkom, Drieňová 34, Bratislava, vo

veci namietaného porušenia základného práva na prístup k súdnej a inej právnej ochrane

podľa postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. IV/2 Pz 322/15/1000-5 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti , o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. novembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej len

„sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia základného práva na prístup k súdnej a inej

právnej ochrane podľa (ďalej len „“)

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

v konaní vedenom pod č. IV/2 Pz 322/15/1000-5.

2. Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 25. marca 2015 podala sťažovateľka

Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) žalobu o ochranu pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy proti správcovi dane, ktorou sa domáhala, aby krajský súd

správcovi dane zakázal pokračovať v zasahovaní do práv a právom chránených záujmov

sťažovateľky, ktorého sa správca dane mal podľa jej názoru dopustiť tým, že od nej

požadoval predloženie dokladov, ktoré už raz predložila.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 12. augusta 2015 žalobu sťažovateľky

zamietol.

Sťažovateľka následne podala generálnej prokuratúre podnet na podanie

mimoriadneho dovolania proti predmetnému rozsudku krajského súdu.

Generálna prokuratúra prípisom č. IV/2 Pz 322/15/1000-5 z 15. októbra 2015

sťažovateľku upovedomila, že jej podnet bez preskúmania vecnej správnosti odložila

z dôvodu, že mimoriadne dovolanie v danom prípade

nepripúšťa.

3. K namietanému porušeniu postupom generálnej prokuratúry

v konaní vedenom pod č. IV/2 Pz 322/15/1000-5 sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom

uviedla:

„... Generálna prokuratúra SR nekonala v medziach zákona, keď odložila podnet bez

preskúmania vecnej správnosti. Sťažovateľ má za to, že nakoľko je rozsudok Krajského súdu

Žilina sp. zn. zo dňa 12.08.2015 rozhodnutím konečným a právoplatným,

ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami a vyžaduje to ochrana práv

a zákonom chránených záujmov sťažovateľa, ide o rozhodnutie voči ktorému zákon podľa

právneho názoru sťažovateľa pripúšťa podanie podnetu na mimoriadne dovolanie. Tým, že

sa Generálna prokuratúra SR odmietla zaoberať podaným podnetom a to bez preskúmania

vecnej správnosti, došlo k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu

garantovanú SR.“

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo spoločnosti na prístup k súdnej a inej právnej

ochrane podľa postupom Generálnej prokuratúry

SR v konaní vedenom pod č. k. -5 porušené bolo.

Rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR v konaní vedenom pod č. k.

IV/2 Pz 322/15/1000-5 zo dňa 15.10.2015 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie

Generálnej prokuratúre SR.

Generálnej prokuratúre SR sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva

na súdnu a inú ochranu.

Spoločnosti sa priznáva finančné zadosťučinenie 5.000 € (slovom:

päťtisíc eur), ktoré je Generálna prokuratúra SR povinná spoločnosti vyplatiť

do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Spoločnosti priznáva trovy právneho zastúpenia 355,72 € (slovom

tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktoré je Generálna prokuratúra SR

povinná zaplatiť na účet advokáta Mgr. Karola Haťapku, advokáta do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

9. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

III.

11. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie základného práva na

prístup k súdnej a inej právnej ochrane podľa , pričom podľa

sťažovateľky k porušeniu tohto práva došlo postupom generálnej prokuratúry, ktorá jej

podnet na podanie mimoriadneho dovolania odložila bez preskúmania vecnej správnosti

predmetného rozsudku krajského súdu, a to s odôvodnením, že mimoriadne dovolanie proti

predmetnému rozsudku krajského súdu nie je prípustné.

12. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu podľa , pričom v rámci tohto

preskúmania zistil, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti. Uvedené ústavný súd odôvodňuje takto:

13. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

14. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil sťažnosť

sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému postupu generálnej prokuratúry v konaní vedenom

pod č. IV/2 Pz 322/15/1000-5.

15. Generálna prokuratúra v prípise č. k. -5 z 15. októbra 2015

v podstatnom uviedla:

„Na základe Vášho podnetu podaného v mene mandanta spoločnosti

na podanie mimoriadneho dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu Krajského súdu

v Žiline č. k. som v mene generálneho prokurátora Slovenskej republiky

preskúmala vzťahujúci podkladový materiál zistiac že mimoriadne dovolanie v danom

prípade zákon nepripúšťa.

Správne súdnictvo je upravené v piatej časti . Podľa

ustanovenia pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto

časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný

prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný

opravný prostriedok, teda proti žiadnemu rozhodnutiu súdu v konaní proti nečinnosti nie je

prípustný žiaden opravný prostriedok. Pripustenie opravných prostriedkov by marilo účel

tohto konania. Nie je prípustné odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, ani obnova

konania. V tejto súvislosti poukazujem na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

.

S poukazom na vyššie uvedené bol Váš podnet odložený bez preskúmavania vecnej

správnosti napádaného rozhodnutia.“

16. Podľa o prokuratúre v znení zákona

č. účinného do 31. decembra 2015 (ďalej len „zákon o prokuratúre“), t. j.

v znení účinnom v čase rozhodovania generálnej prokuratúry o podnete sťažovateľky,

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len “generálny prokurátor“) je oprávnený

podávať Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky najvyššiemu súdu podľa osobitných

zákonov a za podmienok ustanovených týmito zákonmi aj mimoriadne dovolanie proti

právoplatnému rozhodnutiu súdu vydanému v občianskom súdnom konaní.

17. Podľa § 16 zákona o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva osobne

pôsobnosť uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1.

V ostatných prípadoch môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.

18. Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť

postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných

orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je

oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú

podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

19. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

20. Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

21. Podľa ak generálny prokurátor na

základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby

poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon

(§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi

prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

22. Podľa mimoriadnym dovolaním

možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

23. Podľa mimoriadne dovolanie podáva

generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia

súdu.

24. Ústavný súd v nadväznosti na citované právne normy v prvom rade zdôrazňuje,

že samotná skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v predmetnej veci v súlade

s predstavami sťažovateľky, nemôže zakladať dôvod na vyslovenie porušenia jej

garantovaného základného práva podľa .

25. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že

zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v už citovanom

a nasl. . Z označených ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého

využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi, t. j. závisí len od

jeho rozhodnutia, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie. To zároveň znamená, že

sťažovateľka nemá garantované právo, prostredníctvom ktorého by si mohla

„vynútiť“, aby generálny prokurátor vyhovel jej podnetu, ktorým sa domáhala podania

mimoriadneho dovolania.

26. Uvedenému záveru zodpovedá aj stabilizovaná judikatúra ústavného súdu, podľa

ktorej na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie

mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala,

nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Z obsahu základného práva na inú právnu ochranu

podľa možno vyvodiť len povinnosť, aby sa prokurátor podnetom

sťažovateľa zaoberal podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre. Je však na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (napr. , , , ,

atď.).

27. Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. -5 z 15. októbra 2015

vyplýva, že sa podnetom sťažovateľky zaoberala, pričom ho vzhľadom na skutočnosť, že

zákon mimoriadne dovolanie v danom prípade nepripúšťa, odložila.

28. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd pre úplnosť pripomína, že k neprípustnosti

opravných prostriedkov v správnom súdnictve sa v minulosti vyjadril aj ústavný súd, a to

práve v súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 9. decembra 2008, na ktoré generálna prokuratúra poukázala v prípise

č. IV/2 Pz 322/15/1000-5 z 15. októbra 2015, pričom ústavný súd v predmetnom uznesení

sp. zn. z 24. februára 2009 o. i. uviedol:

„... niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom

súdnictve neprípustné. Najvyšší súd to korektne a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol

v napadnutom rozhodnutí naznačujúc rozdiely medzi civilným a správnym súdnictvom

a popisujúc vývoj právnej úpravy správneho súdnictva až po novelu Občianskeho súdneho

poriadku Ústavný súd dodáva, že v civilnom dovolacom konaní

dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť

rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo

prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo

preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako

súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca

nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná

prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť

zjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho

súdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že

správne a civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom

procesnom kódexe.“

Možno pritom bez ďalšieho konštatovať, že uvedené závery ústavného súdu

formulované vo vzťahu k (ne)prípustnosti dovolania v správnom súdnictve platia o to viac

vo vzťahu k (ne)prípustnosti mimoriadneho dovolania v správnom súdnictve.

29. Vychádzajúc z už uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že nepodanie

mimoriadneho dovolania vo veci sťažovateľky generálnym prokurátorom a odloženie

podnetu sťažovateľky prípisom generálnej prokuratúry č. k. -5

z 15. októbra 2015 nie je v priamej príčinnej súvislosti so žiadnym garantovaným

právom, a preto namietaným postupom generálnej prokuratúry nemohlo dôjsť k porušeniu

sťažovateľkou označeného základného práva podľa .

30. Na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím na svoju

judikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú sťažnosť považovať takú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ), ústavný súd sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

31. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať

ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti, keďže rozhodovanie o nich je viazané

na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júna 2016