Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/50/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci navrhovateľa: TREMA, s.r.o., so sídlom Kragujevská 389, 010 01 Žilina, IČO: 46229281, právne zastúpený: Mgr. Karol Haťapka, advokát so sídlom F. XX, XXX XX A., proti odporcovi: Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, so sídlom Jesenského 23, 036 32 Martin, o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne

rozhodol:

Súd návrh na ochranu pred nezákonným zásahom zamieta.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Podaním zo dňa 25.03.2015, označeným ako „Žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy“, podaným na pošte dňa 01.04.2015, prijatom na tunajšom súde dňa 08.04.2015, sa navrhovateľ domáhal, aby konajúci súd po zistení skutkového a právneho stavu veci vydal v súlade s ust. § 250v OSP rozsudok, ktorým zakáže žalovanému orgánu verejnej správy pokračovať v zasahovaní do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Návrh na ochranu pred nezákonným zásahom vymedzil navrhovateľ skutkovo a právne nasledovne:

Navrhovateľ uviedol, že dňa 18.03.2015 mu bola doručená písomnosť označená ako „Oznámenie k podaniu“ zo dňa 04.03.2015, v ktorej odporca zaujal stanovisko k podaniu navrhovateľa označenom ako „Stanovisko k výzve na predloženie dokladov“. Navrhovateľ uviedol, že naďalej trvá na svojom tvrdení, že všetky doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly boli predložené správcovi dane na prvú výzvu na predloženie dokladov, ktorá bola obsahom písomnosti označenej ako „Oznámenie o daňovej kontrole č. 9514402/5/5440584/2014/Maj“ zo dňa 16.12.2014. Odporca ho bezdôvodne zaťažuje. Navrhovateľ sa týmto podaním domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov pred nezákonným zásahom podľa ust. § 250v OSP. Predmetný zásah nie je rozhodnutím.

Odporca vo vyjadrení k veci zo dňa 18.05.2015 poukázal na ust. § 250v ods. 1, 3, 4, 8 O.s.p. V danom prípade neboli naplnené zákonné podmienky zo strany navrhovateľa pre podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ochrana poskytovaná súdmi v správnom súdnictve má subsidiárnu povahu vo vzťahu k ochrane poskytovanej správnymi orgánmi. Ten, kto bol ukrátený na svojich právach musí najprv využiť možnosť nápravy, a to vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a ak nedosiahne ochranu týmto spôsobom, domáhať sa ochrany v správnom súdnictve (§ 250v ods. 3 O.s.p.). Odporca má za to, že navrhovateľ nevyužil všetky prostriedky, ktorých použitie upravuje osobitný predpis. Takýmto prostriedkom, ktorý upravuje osobitný predpis, je podľa

ustálenej judikatúry všeobecných súdov sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z.z.

Odporca konštatoval, že práva a povinnosti daňového subjektu pri daňovej kontrole sú upravené v ust. § 45 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „").

Odporca vo vyjadrení popísal chronologicky vývoj veci: Odporca začal u žalobcu výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014, ktorá bola navrhovateľovi oznámená na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9514402/5/5440584/2014/Maj zo dňa 16.12.2014 s tým, že výkon daňovej kontroly sa začne dňa 21.01.2015 o 9.00 hod. Oznámenie bolo prevzaté navrhovateľom dňa 12.01.2015. Zároveň bol navrhovateľ vyzvaný v zmysle § 46 ods. 1 Daňového poriadku na predloženie potrebných dokladov a upozornený na následky nesplnenia si povinností vyplývajúcich z ust. § 45 Daňového poriadku. Vzhľadom na to, že navrhovateľ žiadne doklady nedoložil, zaslal odporca Výzvu na predloženie dokladov č. 9514402/5/229048/2015/Maj zo dňa 30.01.2015,a to v lehote 8 dní. Výzva bola doručená dňa 19.02.2015. Na výzvu reagoval navrhovateľ podaním „Stanoviska k výzve na predloženie dokladov“ zo dňa 27.02.2015 zaslaného elektronickou podateľňou, v ktorom uviedol, že doklady už boli zaslané na prvú výzvu obsiahnutú v Oznámení o daňovej kontrole č. 9514402/5/5440584/2014/Maj zo dňa 16.12.2014. Uviedol, že doklady boli predložené už v roku 2014, avšak odporca poukázal na to, že predmetné oznámenie bolo navrhovateľovi doručené až 12.01.2015. Odporca zdôraznil, že žiadne doklady k výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2014 neboli predložené, napriek tomu, že to navrhovateľ opakovane uvádza. Na doručené stanovisko reagoval odporca zaslaním Oznámenia k podaniu č. /Maj zo dňa 04.03.2015, v ktorom bol navrhovateľ oboznámený s tým, že odporca nemá vedomosť o tom, kedy a komu boli doklady potrebné k výkonu daňovej kontroly odovzdané, a v ktorom požiadal navrhovateľa o preloženie dôkazu, že doklady boli odovzdané. Navrhovateľ žiadne dôkazy nedoložil.

Odporca záverom uviedol, že konanie odporcu vo veci vyžiadania si dokladov k výkonu daňovej kontroly z dôvodu, že navrhovateľ si nesplnil jednu zo svojich zákonných povinností nepredstavuje nezákonný zásah do právom alebo právom chránených záujmov navrhovateľa. Navrhol, aby súd návrh zamietol.

Dňa 12.08.2015 sa uskutočnilo súdne pojednávanie na Krajskom súde v Žiline. Osobne sa dostavil právny zástupca navrhovateľa a poverený pracovník odporcu.

Krajský súd posúdil navrhovateľom tvrdený nezákonný zásah v zmysle zákonnej úpravy inštitútu konania o ochrane pred nezákonným zásahom (§ 250v a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) v intenciách žalobných bodov v žalobnom návrhu a dospel k záveru, že návrh na ochranu pred nezákonným zásahom je neprípustný.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je aj správne súdnictvo.

Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby sa fyzická alebo právnická osoba domáhala ochrany svojich práv na správnom súde. Vyplýva to z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich kontroly nezávislou súdnou mocou.

Podľa § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Podľa § 250v ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v O.s.p. pojem ,,zásah" nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.

Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je ukončenie nezákonného zásahu orgánu verejnej správy, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami. Súdne konanie je teda zárukou, že súd vyslovením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

Aby súd mohol o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom rozhodnúť rozsudkom, musia byť splnené viaceré podmienky, a to podmienky prípustnosti a podmienky dôvodnosti návrhu.

Podľa § 250v ods. 4 veta posledná O.s.p. súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo nie je prípustný.

Podmienky prípustnosti návrhu sú:

1. Podmienka subsidiarity návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom: Nutnosť vyčerpania prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Zásah nemôže byť rozhodnutím.

2. Podmienka včasnosti návrhu: Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr v lehote 1 roka odo dňa, keď k nemu došlo.

3. Neprípustnosť určovacieho žalobného petitu: Navrhovateľ sa nesmie domáhať len vyslovenia, že zásah bol alebo je nezákonný - petit musí znieť na zákaz pokračovania v porušovaní práva.

Podmienky dôvodnosti návrhu sú:

1. Zásah musí byť nezákonný.

2. Zásah bol zameraný proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný.

3. Zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., keďže v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Primárne sa teda súd ešte predtým, ako pristúpi ku skúmaniu prípustnosti a dôvodnosti návrhu na ochranu pre nezákonným zásahom, zaoberá osobitnými procesnými podmienkami - či navrhovateľ a odporca majú procesnoprávnu subjektivitu a zároveň či spadajú pod definíciu účastníka, ktorá je v V. hlave, V. časti O.s.p. stanovená špeciálne oproti všeobecnej definícií účastníkov. V predmetnej veci aktívna ani pasívna procesná legitimácia účastníkov konania nebola sporná. Z obsahu návrhu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojom vlastníckom práve a odporca je nepochybne orgán verejnej správy vykonávajúci v predmetnom prípade aj materiálne činnosť s charakterom verejnej správy - správa na úseku daní a poplatkov. V rámci správneho súdnictva nie je rozhodujúce, či orgán verejnej správy disponuje právnou subjektivitou, rozhodná je tzv. administratívna subjektivita (rozhodovacia pôsobnosť).

Logickým postupom súdu aplikujúceho ust. § 250v ods. 1 O.s.p. je, že predtým ako pristúpi k samotnému posúdeniu zákonnosti zásahu (súlad s právnymi normami) zaoberá sa, či vôbec je možné v správnom súdnictve takúto ochranu poskytnúť s ohľadom na podmienky prípustnosti návrhu (podmienka včasnosti, subsidiarity správneho súdnictva a náležitosti znenia petitu, ktorým sa nie je možné domáhať len vyslovenia, že zákaz bol nezákonný), pričom nedostatok týchto podmienok konania má za následok zamietnutie návrhu rozsudkom.

V predmetnej veci spočíval nezákonný zásah podľa navrhovateľa vo vyžadovaní účtovných a daňových dokladov potrebných na výkon daňovej kontroly za obdobie január 2014 odporcom.

Súd mal splnenú podmienku včasnosti návrhu. V tomto smere sa krajský súd priklonil k tomu, že deň, kedy sa navrhovateľ o nezákonnom zásahu dozvedel, je ten deň, kedy navrhovateľovi bolo doručené Oznámenie k podaniu č. /Maj zo dňa 04.03.2015 (18.03.2015), v ktorom odporca požadoval od navrhovateľa predloženie dôkazov o tom, že doklady k daňovej kontrole odovzdal. Zákonná 30-dňová lehota na podanie návrhu na súd začala v zmysle § 57 ods. 1 O.s.p. plynúť dňa 19.03.2015 a v rámci tejto lehoty bol dňa 01.04.2015 podaný návrh na súd na pošte.

Súd v predmetnej veci nemal preukázanú splnenú podmienku subsidiarity návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom, a to vyčerpanie prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako nezákonný zásah, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa, t.j. mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu.

Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Vyplýva to z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich súdnej kontroly (rozsudok NS SR zo dňa 01.07.2011).

Právna úprava v O.s.p. nešpecifikuje prostriedok, ktorý má navrhovateľ využiť, aby jeho návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy bol na súde akceptovaný, v aplikačnej praxi je však ustálené, že pred podaním návrhu v zmysle § 250v O.s.p. sa vyžaduje aspoň vyčerpanie sťažnosti v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z.

Z obsahu návrhu a pripojeného spisu odporcu mal súd za preukázané, že navrhovateľ nevyčerpal použitie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z.z.

Kumulatívne stanovenie podmienok prípustnosti návrhu na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v § 250v ods. 3 O.s.p., a to vyčerpanie prostriedkov nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a podanie návrhu v subjektívnej lehote, je nevyhnutné v zmysle čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať tak, aby sa navzájom nevylučovali. Ustanovenie § 250v ods. 3 druhá veta O.s.p. je nevyhnutné vykladať tak, že o existencii zásahu sa žalobcovia najskôr dozvedeli až doručením oznámenia o vybavení sťažnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.06.2009, sp. zn. )

S poukazom na uvedené senát krajského súdu návrh na ochranu pred nezákonným zásahom podľa § 250v ods. 4 O.s.p. ako neprípustný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250v ods. 8 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta práva O.s.p, podľa ktorého ak žalobca mal v konaní celkom alebo sčasti úspech, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustne (§ 250v ods. 7 O.s.p.).