Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 541/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. júna 2016 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , a , zastúpených advokátom

JUDr. Pavlom Piovarčim ml., Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta

2015 doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovateľky“,

v citáciách aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že:

«(...) K porušeniu nášho práva ako sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo a dochádza v doposiaľ

právoplatne neskončenom konaní vedenom pred Krajským súdom Košice pod sp. zn.

, v právnej veci žalobkýň 1/ (...) a 2/ (...)

proti žalovanému Poľnohospodárskemu družstvu Paňovce(...), o neplatnosť právneho úkonu

- určení absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, tým, že súd v uvedených časových úsekov

nevykonal žiadny úkon.

Konanie na súde I. stupňa sa viedlo od 14.04.2010, kedy bola podaná žaloba na

Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. . Uvedený súd konal v roku 2010

dvakrát (12.10.2010 a 29.11.2010), pričom od pojednávania dňa 29.11.2010 sa ďalšie

pojednávanie uskutočnilo až o viac ako 3 roky dňa 02.12.2013, kedy došlo aj k vydaniu

rozsudku súdom I. stupňa.

Uvedený rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. v celom

rozsahu napadol odvolaním zo dňa 19.03.2014 žalovaný a vec napadla dňa 07.05.2014

Krajskému súdu Košice, kde sa vedie pod sp. zn. .

Od času, kedy bola vec z dôvodu odvolania proti rozsudku súdu I. stupňa pridelená

Krajskému súdu na prejednanie a rozhodnutie, sa vo veci absolútne nekoná, pričom sa

jedná o dobu už viac ako jeden a štvrť roka.

Súd napriek značnému časovému odstupu od napadnutia veci, nekonal bez prieťahov

a neučinil žiadne opatrenia, aby bola naša právna vec prejednaná a rozhodnutá.

Od začiatku konania uplynuli už viac ako štyri roky bez toho, aby bolo vo veci právoplatne

rozhodnuté.

(...)

1) Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci:

Predmetom konania je určenie absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy. Máme za to,

že vzhľadom na skutočnosť, že súd I. stupňa dokázal predmetnú vec v rozsahu dostatočnom

pre vydanie rozsudku prejednať na troch pojednávaniach, nemôže sa jednať o právne

zložitú vec. Z nášho pohľadu sa jedná o štandardnú agendu všeobecných súdov.

Sme toho názoru, že dojem zložitosti našej právnej veci je navodzovaný umelo a to

bezdôvodným časovým odstupom v trvaní jeden a štvrť roka, počas ktorého odvolací súd,

napriek zjavnej jednoduchosti predmetného súdneho sporu, nedokázal túto vec prejednať

a vydať meritórne rozhodnutie, resp. v predmetnej veci nekonal vôbec. Z nášho pohľadu je

to práve nesústredený postup súdu, ktorý spôsobuje, že sa vo veci javia byť prieťahy, pričom

z dôvodu ich existencie sa my ako účastníčky konania nevieme pred všeobecným súdom

domôcť sa svojich práv pred všeobecným súdom, najmä dosiahnuť rozhodnutie v našej veci

bez zbytočných prieťahov. Opakovane uvádzame, že naša právna vec sa na súdoch

prejednáva už od apríla roku 2010, pričom odvolací súd neučinil vo veci žiadny úkon už

viac ako jeden a štvrť roka, čo považujeme za stav v právnom štáte neprípustný.

2) Pokiaľ ide o správanie sa účastníka predmetného konania:

Pokiaľ ide o dané kritérium pri rozhodovaní o tom, či došlo k zbytočným prieťahom

a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 , máme za to, že zo strany účastníkov

konania k žiadnym prieťahom nedošlo. Účastníci konania, taktiež aj ich právni zástupcovia,

pristupovali ku konaniu zodpovedne, na jednotlivé úkony súdu, resp. protistrán reagovali

promptne, poskytli potrebnú súčinnosť. Z uvedeného vyplýva, že svojím správaním v konaní

nedali jeho účastníci žiadnu zámienku na tak neprimeranú dĺžku konania.

3) Pokiaľ ide o spôsob, akým súd v konaní postupoval:

Je potrebné opätovne zdôrazniť, že predmetné súdne konanie trvá už od roku 2010,

z toho konanie pred odvolacím Krajským súdom Košice, ktorého postup touto sťažnosťou

napádame, trvá od mája 2014. Domnievame sa, že k porušeniu nášho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky došlo v dôsledku nekonania súdu, pričom neexistovala zákonná prekážka, aby súd

vo veci nekonal ako i jeho konaním, ktoré nesmerovalo k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľov. Domnievame sa, že je zákonnou povinnosťou každého všeobecného súdu,

vrátane Krajského súdu Košice, aby v každej prejednávanej právnej veci postupoval tak,

aby vo veciach nevznikali prieťahy v konaní, čím u účastníkov jednotlivých konaní

vzbudzujú súdy pocit právnej neistoty a straty dôvery v súdy ako inštitúcie, ktoré majú

občanom tohto štátu garantovať ochranu a vymožiteľnosť ich práv. (...)

V označenom súdnom konaní sme prostredníctvom našej právnej zástupkyne podali

sťažnosť predsedovi Krajského súdu Košice na prieťahy v konaní, a to písomným podaním

zo dňa 01.07.2015.

Na našu sťažnosť sme dňa 30.07.2015 dostali odpoveď predsedu Krajského súdu

Košice zo dňa 28.07.2015 s názvom „Ospravedlnenie“, v zmysle ktorého predseda súdu

nedokázal k našej sťažnosti zaujať nijaké stanovisko, nakoľko sa mu nepodarilo zabezpečiť

podklady pre prešetrenie našej sťažnosti. Ako dôvod uvedeného stavu bolo v danej

písomnosti uvedené čerpanie dovolenky referujúcou zákonnou sudkyňou.

Sme toho názoru, že nie je problémom účastníkov konania, či zákonný sudca čerpá

riadnu dovolenku, nakoľko v žiadnom prípade nemožno povyšovať čerpanie dovolenky

sudcom nad ústavné právo účastníka súdneho konania na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Čerpanie dovolenky sudcu považujeme za internú záležitosť toho - ktorého súdu,

pričom je organizačnou záležitosťou súdu, aby vedel promptne reagovať napríklad aj na

sťažnosti účastníkov na prieťahy v konaní a za tým účelom zabezpečiť potrebné podklady.

V žiadnom prípade nemožno čerpaním dovolenky sudcom ospravedlniť fakt, že na našu

sťažnosť sme nedostali relevantnú odpoveď.

Následne, dňa 03.08.2015 nám bola doručená ďalšia, v poradí druhá odpoveď

predsedu súdu, avšak s totožným dátumom ako tá prvá, t.j. zo dňa 28.07.2015, v ktorej sa už

na rozdiel od prvej písomnosti konštatuje, že veci pred odvolacím Krajským súdom sa

vybavujú zásadne podľa poradia a naša právna vec sa nedostala do dnešného dňa na rad.

Je zvláštne, že pokiaľ v prvej písomnosti nevedel predseda súdu zaujať k našej

sťažnosti stanovisko pre absenciu podkladov, v druhej písomnosti s totožným dátumom už

tieto podklady k dispozícii mal a vedel sa relevantne vyjadriť. Uvedený postup považujeme

za zavádzanie nás ako účastníkov konania a rovnako v žiadnom prípade nesúhlasíme

a neakceptujeme tvrdenie, že veci na odvolacom súde sa vybavujú podľa poradia, nakoľko

toto tvrdenie nie je pravdivé.

Sme toho názoru, že ani ospravedlnenie predsedu súdu za objektívne vzniknuté

prieťahy nemožno postačovať za dostačujúce, naviac, naša sťažnosť evidentne neviedla

k náprave, nakoľko do dnešného dňa vo veci odvolací súd nerozhodol. (...)

Máme za to, že v dôsledku prieťahov v konaní na Krajskom súde Košice došlo

k následkom, ktoré sa už nedajú zásadne napraviť alebo odstrániť.

Vzhľadom na skutočnosť, že označený súd si v rozpore s princípmi právneho štátu,

resp. v rozpore s právnymi predpismi, neplní jednu zo svojich základných úloh, a to

poskytnutie rýchlej a účinnej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov

súdneho konania, dochádza k takému neúnosnému predlžovaniu súdneho konania, že

u sťažovateliek vyvoláva dojem, že predmetný súdny spor nebude možné skončiť.

Neobstoja ani skutočnosti uvádzané predsedom súdu v odpovedi na našu sťažnosť,

kde konštatuje, že všetky veci sa vybavujú podľa poradia, v akom na odvolací súd došli.

Existenciu poradia vnímame opäť ako internú vec súdu, ktorá nemôže prevyšovať

garantované právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sme toho názoru, že pod vznik týchto prieťahov v konaní sa podpísala nečinnosť

a laxný prístup konajúceho súdu, ktorý je jednoznačne na ujmu účastníkov konania.

Celý priebeh konania u nás vzbudzuje silný pocit straty dôvery k súdu ako inštitúcii,

ktorej hlavnou úlohou je ochrana zákonnosti, a ktorá svojim postupom hrubo porušuje

základný zákon štátu, resp. jedno zo základných práv zakotvené v článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky ().

(...) Nemožnosť usporiadania si vzťahov v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva

pred neoprávneným užívaním našich nehnuteľností žalovaným na základe neplatnej

nájomnej zmluvy, v spojení postupom súdu, ktorý vo veci nevykonáva úkony, ktoré majú

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa účastníci konania počas jeho trvania

nachádzajú, je jasným dôkazom neefektívnej činnosti súdu, ktorá nie je ničím

ospravedlniteľná.

Máme za to, že vzhľadom na doterajší priebeh konania, ktoré vykazuje znaky

zbytočných prieťahov, taktiež zohľadňujúc fakt, že vo veci bolo podaných viacero urgencií,

ktoré nijakým zásadným spôsobom neovplyvnili činnosť súdu, samotné uplatnenie

právomoci Ústavného súdu v podobe príkazu okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných

prieťahov dostatočne nereparuje porušenie nášho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

.

Z uvedených dôvodov preto ako sťažovatelia považujeme za vhodné, aby nám bolo

taktiež priznané primerané finančné zadosťučinenie, a to v sume 5000 Eur pre každú

sťažovateľku, ktoré v prípade vyhovenia našej sťažnosti a priznania primeraného

finančného zadosťučinenia žiadame poukázať na účet nášho právneho zástupcu. (...)

Na základe vyššie uvedených skutočností máme za to, že postupom Krajského súdu

Košice, t.j. nečinnosťou v konaní , došlo k prieťahom v konaní, a tým

k porušeniu nášho základného práva garantovaného , a to

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhujeme, aby Ústavný súd na

základe vyššie uvedených skutkových a právnych skutočností a vykonanému dokazovaniu

vo veci nálezom rozhodol:

1) Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2) Krajskému súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3) Sťažovateľom a priznáva primerané

zadosťučinenie vo výške 5000 € pre každého sťažovateľa, ktoré je Krajský súd Košice

povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet ich

právneho zástupcu.

4) Krajský súd Košice je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania na účet ich

právneho zástupcu, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Sťažovateľky namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Košiciach

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Vychádzajúc zo sťažnosti, ako aj z informácií, ktoré krajský súd v danej veci

poskytol, ústavný súd zistil, že napadnuté konanie sa na odvolacom súde začalo 7. mája

2014, keď bol krajskému súdu doručený spis Okresného súdu Košice-okolie sp. zn.

na rozhodnutie o odvolaní žalovanej strany, pričom krajský súd rozhodol

o uvedenom uplatnenom opravnom prostriedku 22. apríla 2016.

Ústavný súd v okolnostiach danej veci predovšetkým poukazuje na svoju doterajšiu

judikatúru (napr. , , ), podľa ktorej nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno

vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa

totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že napadnuté konanie trvalo

na krajskom súde takmer dva roky a hoci postup odvolacieho súdu v danej veci nebol bez

prieťahov, prihliadajúc aj na primeranú dobu na prípravu veci na rozhodnutie v odvolacom

konaní, možno konštatovať, že sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a

dohovoru (mutatis mutandis ). Niet pochýb o tom, že krajský súd v napadnutom

konaní najmä v kontexte celkového trvania predmetného konania rozhodoval dlho, vo veci

však po podaní sťažnosti predsedovi krajského súdu (1. júla 2015) po pomerne krátkom

období rozhodol, pričom celková doba rozhodovania krajského súdu bola ešte na hranici

akceptovateľnosti. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že nebolo možné

z hľadiska komplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup krajského

súdu v ňom za porušenie základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Postup krajského súdu, aj keď

nebol celkom efektívny, sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zobral taktiež do úvahy, že sťažnosť na zbytočné prieťahy

v napadnutom konaní podaná predsedovi krajského súdu sa stala efektívnym prostriedkom

nápravy, pretože krajský súd asi v období 9 mesiacov po jej vyčerpaní sťažovateľkami,

vo veci rozhodol.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateliek zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, a preto sťažnosť sťažovateliek podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2016